Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/67/2017 z 24. 4. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2018, sp. zn. 23S/67/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200198.7
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/67/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200198.7 | 2018-04-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., § 17 ods. 8 zákona č. 24/2003 Z. z., § 17 ods. 9 zákona č. 24/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30bc938a-7716-4b88-85e4-4d0fdf16ca6c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200198.7

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/67/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200198
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200198.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. tr. č. XX, XXX XX A., právne
zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný
úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za účasti
ďalšieho účastníka konania: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Mlynské nivy 59/A, 824
84 Bratislava, právne zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 862 711, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00502 zo
dňa 17.03.2017 a č. OU-ZC-OSZP-2017/00470 zo dňa 10.03.2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00502 zo dňa
17.03.2017  z a m i e t a.
II.  Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/00470 zo dňa
10.03.2017  z a m i e t a.
III.   Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania voči žalobcovi  nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Obec Píla, ako príslušný orgán verejnej správy podľa § 27 ods. 1 zákona                 č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej správy v prvom stupni
vo veciach ochrany prírody podľa § 2 písm. f/ zákona               č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých
pôsobností  z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení § 1 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe
starostlivosti o životné prostredie, na základe žiadosti Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy,
a.s. Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava v zast. spoločnosťou MWM, s.r.o. Veľká Okružná 18, 010 01
Žilina zo dňa 25.10.2016 (ďalej len „Obec Píla ako orgán verejnej správy prvého stupňa“) vydal v zmysle
§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) a
paragrafu 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v súlade s § 82 zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas
na výrub drevín podľa dentrologického prieskumu, ktorého prílohou je súpis drevín určených na výrub
a výseče katastrálnej mapy s parcelami, kde sa má výrub uskutočniť.

2. Zároveň v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil nasledovné podmienky vykonania výrubu
zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny:
1. Výrub drevín sa uskutoční v termínoch od 01.10.2018 do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020
v období vegetačného pokoja.



2. Výrub drevín realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na líniovú stavbu
„Vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - Oslany“.
3. Výrubom drevín poškodený terén upraviť.
4. Po ukončení prác zabezpečiť odstránenie drevnej hmoty a upratanie pozemkov, na ktorých sa výrub
uskutočnil.
5. Počas výrubu je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení
neskorších predpisov.
V súlade s § 69 ods. 1 písm. f/ v zmysle § 48 ods. 1 zákona       č. 543/2002 Z. z. Obec Píla uložila
finančnú náhradu v zmysle § 95 ods. 3 písm. d/ zákona    č. 543/2002 Z. z. v 100 % výške, čo predstavuje
finančnú čiastku 1 650 370,99 Eur, ktorú žiadateľ uhradí najneskôr do 60 dní po oznámení stavebného
úradu. Začatie prác oznámiť Obci Píla minimálne 7 dní pred samotným začatím.

3. Voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote účastník konania H. I. odvolanie, ktoré
odôvodnil najmä tým, že konajúci správny orgán na základe jeho žiadosti zo dňa 21.11.2016 o prerušenie
správneho konania v súlade s § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny
poriadok“) konanie neprerušil. Zároveň poukázal na nesprávnu aplikáciu právnej normy v § 47 ods. 3
zákona č. 543/2002 Z. z. spolu s ust. § 17 ods. 8 písm. c/ vyhlášky, z ktorého vyplýva, že žiadosť o
vydanie súhlasu na výrub drevín obsahuje súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu pozemku. Mal
za to, že vyhláška je z hľadiska právnej sily podzákonnou normou a právne normy v nej obsiahnuté
nemôžu upravovať právne vzťahy inak (širšie) ako je právna úprava obsiahnutá v zákonných normách.
Zákon nehovoril o žiadnej výnimke z právnej úpravy týkajúcej sa nutnosti existencie a súhlasu vlastníka
pozemku, na ktorom sa má realizovať výrub dreviny a teda nie je možné, aby právna úprava takejto
výnimky vyplývala z podzákonnej normy - z vyhlášky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa § 17
ods. 9 vyhlášky je možné vydať súhlas bez súhlasu vlastníka len v prípade, ak sa jedná o líniovú stavbu,
na účel ktorej možno pozemky vyvlastniť. V danom prípade sa však nejednalo o verejnoprospešnú
stavbu navrhnutú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou VÚC, nakoľko predpokladaný koridor
bol územným plánom na predmetnú líniovú stavbu určený po inej trase. Konkrétne podľa vyhodnotenia
vplyvov na životné prostredie zo dňa 15.11.2012 v zmysle variantu VP1, a nie na variantu VP3 tak, ako
bolo rozhodnuté v územnom rozhodnutí týkajúcom sa stavby, a preto sa nemohlo v prípade danej líniovej
stavby jednať o verejnoprospešnú stavbu s ohľadom na územnoplánovaciu dokumentáciu. Súčasne mal
zato, že vydaniu rozhodnutia o súhlase na výrub drevín musí predchádzať náležitosť v podobe vydania
rozhodnutia o súhlase na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou výstavbou. Takéto
konanie prebiehalo konkrétne na Okresnom úrade Prievidza a vo veci bolo aj rozhodnuté rozhodnutím
č. OU-PD-OSZP-2016/014630 zo dňa 02.09.2016, ktoré však bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu,
a to Okresného úradu Trenčín č. OU-PN-OOP3-2017/001979-004/Let zo dňa 17.01.2017 zrušené. S
poukazom na znenie § 103 ods. 6 zákona 543/2002 Z. z. bolo podľa jeho názoru predmetné rozhodnutie
náležitosťou pre vydanie rozhodnutia v tejto veci.

4. Žalovaný rozhodnutím OZ-ZC-OSZP-2017/000502 zo dňa 17.03.2017 v zmysle     § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov podané odvolanie zamietol
a potvrdil v plnom znení rozhodnutie Obce Píla. Žalovaný sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že v
prípade vyhlášky č. 24/2003 Z. z. sa jedná „o podzákonnú normu“. Podzákonné normy nemôžu právne
vzťahy upravovať inak, alebo nad rozsah stanovený zákonom. V tomto smere žalovaný upozornil na
skutočnosť, že vyhláška je vykonávacím predpisom k zákonnému predpisu č. 543/2002 Z. z. a správne
dopĺňa vykonateľnosť konkrétneho ustanovenia zákona. Žalovaný sa zároveň nestotožnil s názorom
odvolateľa, že v danom prípade sa nejedná o verejnoprospešnú stavbu. Žalovaný mal za to, že sa o
verejnoprospešnú stavbu jedná, nakoľko táto skutočnosť bola preukázaná tým, že stavba „Vedenie 2x
400 kV Horná Ždaňa - Oslany“ tvorí súčasť Koncepcie  územného rozvoja Slovenska 2001 - záväzná
časť v znení KURS 2011 -  zmeny a doplnky č. 1, KURS 2001 (ďalej len „Koncepcia územného rozvoja
Slovenska“). Žalovaný mal za to, že časť územnoplánovacej dokumentácie je záväzná, o čom rozhodla
vláda Slovenskej republiky, a teda stavbu možno jednoznačne charakterizovať ako stavbu líniovú, t. j.
stavbu verejnoprospešnú. S povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy prerušiť konanie až do
právoplatnosti konania o udelenie súhlasu na ničenie a poškodzovanie biotopov sa žalovaný nestotožnil,
nakoľko k poškodeniu alebo k zničeniu biotopov nedochádza v súvislosti s výrubom drevín v zmysle § 6
ods. 5 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z., a teda sa jedná o dve samostatné konania, ktoré sa navzájom
žiadnym spôsobom neovplyvňujú.



5. Obec Veľké Pole rozhodnutím č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, ako príslušný správny orgán podľa
§ 27 zákona č. 369/1990 Zb. a ako príslušný orgán štátnej správy v prvom stupni vo veci ochrany prírody
podľa § 12 písm. f/ zákona č. 416/2001 Zb. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na
obec a na vyššie územné celky a § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení § 1 ods. 2 zákona
č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie na základe žiadosti Slovenskej
elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava v zast. spoločnosťou MWM,
s.r.o. Veľká Okružná 18, 010 01 Žilina zo dňa 25.10.2016 podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
a § 17 vyhlášky v súlade s § 82 zákona č. 543/2002 Z. z. a ust. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov vydal  súhlas na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu,
ktorého prílohou je súpis drevín určených na výrub a výseče katastrálnej mapy s parcelami, kde sa má
výrub uskutočniť, zároveň v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil nasledovné podmienky
vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny:
1. Výrub drevín realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na líniovú stavbu
„Vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - Oslany“.
2. Výrub stromov sa uskutoční v termínoch od 01.10.2018 do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020
v období vegetačného pokoja.
3. Po uskutočnení výrubu upraviť poškodený terén.
4. Likvidáciu drevnej hmoty zabezpečí žiadateľ v súlade s predpismi na ochranu životného prostredia.
5. Počas výrubu je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení
neskorších predpisov.

6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania H. I., Q. XX, XXX XX A. v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom uviedol zhodné dôvody, ako v konaní popísanom v bode 3. tohto rozhodnutia.

7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2017/000470 zo dňa 10.03.2017 rozhodol v zmysle § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že odvolanie zamietol a
potvrdil rozhodnutie Obce Veľké Pole v plnom znení.

8. S odvolacími námietkami sa vysporiadal obdobne ako v rozhodnutí, ktorým rozhodol o odvolaní
účastníka konania, podanom proti rozhodnutiu Obce Píla (uvedené v bode 4. tohto rozhodnutia) a
nepovažoval ich za dôvodné.

9. Správnymi žalobami doručenými dňa 22.05.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutí žalovaného ako aj rozhodnutí Obce Píla č. k. 2016/149-7 zo dňa 23.12.2016 a Obce
Veľké Pole č.k. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016. Správny súd uznesením č.k. 23S/67/2017-61 zo dňa
08.11.2017 spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb na
spoločné konanie postupom podľa § 65 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

10. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že orgány verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný,
nepostupovali podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v zmysle ktorého sa na výrub dreviny
vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa
môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a
vplyvov na zdravie človeka, a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto
oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho
vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Uviedol, že zákon nehovorí o žiadnej
výnimke z právnej normy, týkajúcej sa nutnosti existencie súhlasu vlastníka pozemku, na ktorom sa
má realizovať výrub a tak nie je možné, aby právna úprava takejto výnimky vyplývala z podzákonnej
normy - vyhlášky. Zároveň uviedol, že koridor predpokladaný územným plánom bol pre stavbu určený
po inej trase, konkrétne podľa hodnotenia vplyvov na životné prostredie zo dňa 15.11.2012 v zmysle
variantu VP1 a nie VP3, a preto sa v prípade danej líniovej stavby nejedná o verejnoprospešnú stavbu
s ohľadom na ÚPN. Poukázal na skutočnosť, že zo záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrického kraja v
časti II. Verejnoprospešné stavby, bod 8 nevyplýva zaradenie stavby ako verejnoprospešnej. Poukázal
na nedostatočnosť rozhodnutí, čo do ich dôvodov, nakoľko boli poňaté výlučne len z hľadiska formálnej
roviny, bez snahy skutočne sa zaoberať odvolacími dôvodmi.

11. K predmetným žalobám sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že ust. § 17 ods. 8 písm. c/ vyhlášky
je vykonávacím predpisom zákonného predpisu a nie podzákonnou normou, ktorá mení zákon tak,
že si bude upravovať výnimku, teda kedy takýto súhlas vlastníka pozemku  potrebný bude a kedy



nie. Žalovaný bol názoru, že zákon takúto situáciu priamo rieši a definuje ju ako výnimku pri výrube
drevín bez nutného súhlasu vlastníka. Vyhláška len správne dopĺňa vykonateľnosť daného ustanovenia,
pričom poukázal aj na ust. § 47 ods. 4 písm. e/ zákona č. 543/2002 s poukazom na zákon č. 251/2012
Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tvrdenie
žalobcu, že stavba nie je verejnoprospešnou stavbou, žalovaný odmietol a uviedol, že táto skutočnosť
vyplýva zo Správy o hodnotení, ktorá bola vypracovaná v roku 2012, pričom variant VP3 bol do nej
zapracovaný, jednak s ohľadom na rozsah hodnotenia MŽP SR č. 3326/2112-3.4 zo dňa 02.07.2012, ako
aj v nadväznosti na závery rokovaní spoločnosti SEPS s dotknutými obcami, ohľadom úprav trasovania
nového vedenia, predmetom ktorých bolo optimalizovanie trasy navrhovaného elektroenergetického
vedenia tak, aby trasa nebola v rozpore s rozvojmi, resp. územnoplánovacími záujmami týchto obcí,
čo vyplýva aj zo záznamu z týchto rokovaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na prílohu 7 Správy o
hodnotení, kde zástupcovia obce požiadali navrhovateľa a spracovateľa dokumentácie o prehodnotenie
možnosti alternatívneho trasovania nového elektroenergetického vedenia mimo zastaveného územia
obce, napr. využitím existujúcich koridorov 110 kV vedení prechádzajúcimi nad Obcou Veľké Pole
zo severnej strany, ako aj nad Obcou Píla zo severnej strany. Po terénnej obhliadke bolo navrhnuté
alternatívne trasovanie nového vedenia, využívajúc existujúci koridor jedného zo 110 kV, vedení
prechádzajúcich katastrálnymi územiami obcí. Keďže variant VP3 predstavoval v zmysle uvedeného
alternatívu k pôvodne navrhovanej trase 2x 400 kV vedenia, zapracovanú do správy o hodnotení, v
nadväznosti na požiadavku dotknutých subjektov, ktorá sa v konečnom dôsledku v zmysle záverov
stanoviska Ministerstva životného prostredia SR ukázala ako najvhodnejšia, bolo podľa názoru žalobcu
prirodzené, ak aj v danom čase, t. j. v čase, kedy bola vyhotovená správa o hodnotení, nebola
zapracovaná trasa stavby v zmysle variantu VP3 vo vtedajšej územnoplánovacej dokumentácii VÚC
Banskobystrického kraja, nakoľko nešlo o alternatívu, s ktorou sa počítalo od začiatku. Avšak ako
vyplýva zo záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR trasu koridoru navrhovaného
elektrického vedenia bude potrebné zapracovať do ÚPN - VÚC Banskobystrického kraja.

12. Správny súd uznesením  č.k. 23S/67/2017-61 z 08.11.2017 pribral do konania ďalšieho účastníka
konania, spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej aj „SEPS“), ktorý bol
účastníkom administratívneho konania.

13. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení uviedol, že vyhláška je v súlade so znením zákona č.
543/2002 Z. z., pričom ustanovuje podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu na výrub dreviny.
V zmysle vyhlášky prílohou žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny má byť tiež súhlas vlastníka
pozemku, na ktorom drevina rastie. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu
na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť. V
zmysle stavebného zákona možno pozemky vyvlastniť len vo verejnom záujme, a to okrem iného tiež pre
výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny. V prípade výstavby, ktorú má v úmysle
realizovať spoločnosť SEPS, sa jedná o takúto výstavbu.

14. Poukázal na to, že VÚC Banskobystrického kraja výslovne potvrdilo súlad projektovej dokumentácie
stavby so Záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie VÚC Banskobystrického kraja keď
uviedlo, že „vybudovanie nového 2 x 400 kV vedenia Horná Ždaňa - lokalita Oslany je v súlade s
regulatívom 7.2.6 Záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie VÚC Banskobystrického kraja“.

15. Poukázal na dôležitosť a významnosť predmetnej stavby, čo potvrdzuje aj Desaťročný plán rozvoja
prenosovej sústavy na roky 2017 - 2016, vypracovaný spoločnosťou SEPS, v zmysle povinnosti
vyplývajúcej zo Zákona o energetike, ktorý bol predložený Ministerstvu hospodárstva SR a Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví. Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy obsahoval účinné opatrenia
na zaručenie primeranosti sústavy a bezpečnosti dodávok elektriny, pričom uvádzal najmä hlavné
časti prenosovej sústavy, ktoré je potrebné vybudovať alebo zmodernizovať s uvedenými termínmi
ich realizácie. Líniová stavba „Vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ bola súčasťou
súboru stavieb s označením „Transformácia 400/110 kV Bystričany“. Dôležitosť realizácie tohto projektu
spočívala v tom, že jeho dokončenie predstavuje významný posun postupného útlmu napäťovej hladiny
220 kV v prenosovej sústave SR. Významnosť projektu bola podporená aj zo strany Európskej únie.
Tento súbor stavieb je spolufinancovaný z podporného fondu BIDSF, spravovaného Európskou bankou
pre obnovu a rozvoj, ktorý je určený na zníženie dôsledkov predčasného odstavenia jadrovej elektrárne
EBO V1. Cieľom projektu je definitívne ukončenie prevádzky transformácie 220/110 kV v Bystričanoch,
príslušnej časti 220 kV vedení a ich náhrada zariadeniami prenosovej sústavy na napäťovej hladine



400 kV. Na účely financovania súboru stavieb „transformácia 400/110 kV Bystričany“ z prostriedkov
fondu BIDSF bola dňa 14.12.2010 medzi Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a spoločnosťou SEPS
uzatvorená Grantová dohoda BIDSF č. 020A.

16. S poukazom na uvedené mal ďalší účastník konania za to, že tvrdenie žalobcu o údajnom nesúlade
umiestnenia stavby s územným plánom neobstoja. Z platnej územnoplánovacej dokumentácie taktiež
vyplývalo, že stavbu je potrebné považovať za verejnoprospešnú stavbu. Zároveň mal za to, že
súd nie je v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o výrube drevín oprávnený posudzovať
verejnoprospešnosť stavby, ktorá bola umiestnená právoplatným územným rozhodnutím (rovnakú
námietku pritom uplatnil žalobca aj v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby,
v ktorom Krajský súd Banská Bystrica odmietol správnu žalobu žalobcu). Konanie žalobcu teda evokuje,
že tento sa snažil účelovo spochybniť všetky konania, resp. rozhodnutia, s ktorými sa nestotožňuje.

17. Spoločnosť SEPS pristupuje k stavbe tak, aby bola krajina dotknutá stavbou v najmenšej možnej
miere a trasa je v lokalite obcí Veľké Pole a Píla vedená v súbehu s elektrickým vedením 110 kV,
prevádzkovaným prevádzkovateľom distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.

18. Na pojednávaní žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na podaných žalobách a na všetkých
podaniach, ktoré urobil v predmetnom spoločnom konaní. Poukázal na to, že je vlastníkom  pozemkov
o výmere 400 ha, o ktorých rozhodovala Obec Píla a vlastníkom pozemkov o rozlohe 20 ha, kde
rozhodovala Obec Veľké Pole. V čase, keď bol posudzovaný vplyv na životné prostredie, o čom ani
nevedel, investor ho neinformoval a za takýchto okolností začalo a prebehlo celé územné konanie.
Prihlásil sa ako účastník konania do územného konania, v ktorom bolo zvolané ústne pojednávanie na
deň 21.12. teda bezprostredne pred Vianocami, kde vzniesol námietky veľkého rozsahu a v ten istý deň
bolo rozhodnuté, pričom rozhodnutie bolo doručované až so značným časovým odstupom. Namietol, že
jemu nebolo územné rozhodnutie doručené poštou len verejnou vyhláškou. Ďalej namietal skutočnosť,
že rozhodovali obce ako stavebný úrad, pričom neboli príslušným orgánom na rozhodovanie z dôvodov,
ktoré uviedol v písomných vyjadreniach. Napriek jeho požiadavke o doručenie druhostupňového
rozhodnutia, aj toto mu nebolo doručené poštou, len verejnou vyhláškou. Poukázal na to, že medzičasom
prebiehalo konanie o poškodzovaní a ničení biotopov, o vyňatí poľnohospodárskej pôdy. Obce rozhodli
o povolení výrubu, pričom pohnútkou mohla byť aj finančná čiastka za realizovaný výrub 1 600 000
Eur, v druhom prípade 2 500 000 Eur. K ďalšiemu účastníkovi namietol, že jeho jediným akcionárom je
Slovenská republika, ktorá nekomunikuje a správa sa mocensky. Trval na tom, že líniová stavba nie je
v súlade s platným územným plánom VÚC, pričom schválený konečný variant VP3 je najmenej vhodný.
Mal za to, že na orgánoch verejnej správy sa rozhoduje autoritatívne, apeloval na to, aby boli dodržané
články Ústavy SR, najmä článok 20 a 12, pretože je neudržateľné, keď sa rozhoduje o jeho majetku, o
výrube stromov, a ten kto, o tom rozhoduje, dostane za to aj peniaze, pričom on to nemôže ovplyvniť.
Zároveň uviedol, že stavba nie je v súlade s platným územným plánom VÚC ohľadom variantu VP3.

19. Žalovaný na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach a dodal, že je síce pravdou, že vyhláška
je právnym predpisom nižšej právnej sily ako zákon, avšak  v zmysle   čl. 123 Ústavy SR sú ministerstvá a
iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach zmocnené vydávať všeobecne záväzné
predpisy.

20. Zástupca ďalšieho účastníka konania uviedol, že vyhláška je neoddeliteľnou súčasťou zákona.
Upravuje detaily pri vyvlastňovaní a nemôže sa vnímať ako menej cenný právny predpis, pokiaľ je vydaná
za účelom ozrejmenia postupu v zmysle zákona. Ďalej poukázal na to, že správa o hodnotení vplyvov na
životné prostredie bola vypracovaná súkromnou osobou, pričom VÚC Banská Bystrica sa vyjadril, že ide
o verejne prospešnú stavbu súladnú s územným plánom. Rovnako bola súladná s územnou koncepciou
rozvoja Slovenska.

21. Správny súd preskúmal správnymi  žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
orgánov verejnej správy prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v spísaných žalobách.

22. Žalobné námietky sa týkali najmä uplatnenia § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., a to najmä
zákonnej legitimity, vzhľadom na znenie zákonného ustanovenia. Podľa žalobcu podzákonné normy
nemôžu právne vzťahy upravovať inak, alebo nad rozsah úpravy stanovenej zákonom, t. j. v prípade ak
ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. upravuje ako podmienku na vydanie súhlasu na výrub dreviny



súhlas vlastníka nehnuteľnosti, nemôže ust. § 17 ods. 8 písm. c/ a d/ vyhlášky č. 24/2003 Z. z.,  upravovať
podmienky, za ktorých sa pri výstavbe líniovej stavby nepožaduje súhlas vlastníka nehnuteľnosti a to
s ohľadom na okolnosti, keď zákon nehovorí o žiadnej výnimke právnej úpravy, týkajúcej sa nutnosti
existencie súhlasu vlastníka pozemku, na ktorom sa má realizovať výrub dreviny. Ďalšou žalobnou
námietkou žalobca poukazoval na to, že predpokladaný koridor určený územným plánom pre líniovú
stavbu, bol určený po inej trase v zmysle variantu VP1 a nie tak, ako bolo schválené územným
rozhodnutím vo variante VP3. Ďalej žalobca namietal, že stavba nového vedenia 2x400kV vedenia
Horná Ždaňa - lokalita Oslany nebola určená ako verejnoprospešná stavba v zmysle územnoplánovacej
dokumentácie.

23. V zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.; na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch
vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so
súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.

24. V zmysle § 47 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z.; podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní
drevín, o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

25. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákonná norma splnomocnila ministerstvo na vydanie
všeobecne záväzného predpisu, ktorým sa upravia podmienky vydávania súhlasu na výrub drevín. Preto
vyhláška v § 17 ods. 9 zákonným spôsobom určila výnimku na vydanie súhlasu na výrub drevín v §
17 ods. 8 písm. c/, kedy sa súhlas vlastníka, správcu prípadne nájomcu pozemku, na ktorom drevina
rastie, nevyžaduje. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v preskúmavaných prípadoch bol potrebný
súhlas vlastníka pozemku.

26. Podľa § 17 ods. 8 vyhlášky č. 24/2003 Z. z.; žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje
a) meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania
žiadateľa,
b) katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a druh
pozemku, na ktorom drevina rastie, a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu
dreviny v teréne,
c) súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy)
pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom) a doklad
preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie (§ 47 ods. 3
zákona),
d) špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný
vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje,
alebo výmeru krovitého porastu,
e) odôvodnenie žiadosti.

27. Podľa § 17 ods. 9 vyhlášky č. 24/2003 Z. z.; doklady podľa odseku 8 písm. b) a c) sa nevyžadujú, ak
ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely
možno pozemky vyvlastniť.

28. Správny súd poukazuje na znenie § 47 ods. 4 písm. e/ zákona        č. 543/2002 Z. z. upravujúce, kedy
sa súhlas na výrub dreviny nevyžaduje, a to ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitného
predpisu. Z tohto hľadiska je osobitným právnym predpisom zákon  č. 251/2012 Z. z. o energetike, kde
v zmysle § 11 ods. 1 písm. g/ držiteľ povolenia môže vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú
činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach, potrebných na
zabezpečenia prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitných
predpisov a zároveň v zmysle § 43 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z. vlastník nehnuteľnosti je povinný
umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a
na ten účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor
pod vedením voľný pruh pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného
elektrického vedenia.



29. Aj v zmysle uvedeného ministerstvo pri upravení podmienok vydávania súhlasu na výrub
drevín určilo výnimku pre stavby líniového charakteru, na účely ktorých možno pozemky vyvlastniť
zákonným spôsobom, a teda bolo nielen zmocnené na vydanie podzákonnej právnej normy, ale
zároveň postupovalo v zmysle intencí zákonnej normy. K predmetnému tvrdeniu je možné dospieť aj
teleologickým výkladom zákona č. 543/2002 Z. z., nakoľko tento opakovane vo svojich ustanoveniach
počíta s konaním bez súhlasu vlastníka pri výrube drevín.

30. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, povinnosti je možné ukladať zákonom alebo na základe
zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Dominantnou črtou v tomto
ustanovení je výhrada zákona, vzhľadom na ukladanie povinností. Avšak výhrada zákona predstavuje
len základ pre stanovenie povinností. Z uvedeného vyplýva, že samotnú povinnosť možno uložiť
uznaným prameňom práva - jednak zákonom alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného
splnomocnenia aj podzákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať
v medziach tohto splnomocnenia. Inak povedané, povinnosti môžu byť ukladané v podzákonných
predpisoch, ale nie na základe podzákonných predpisov. Na účely ochrany základných práv a slobôd je
nevyhnutné úpravu v čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy  SR interpretovať veľmi striktne ako ústavnú normu,
ktorá dovoľuje uložiť povinnosti v podzákonnom právnom predpise výhradne et intra legem s tým, že
podkladom využitia tejto ústavnej normy je splnenie formálnej podmienky (zmocnenie výslovne uvedené
v zákone) spolu so splnením podmienky náležitej kvality uvedeného zmocnenia, ktoré sa dosiahne vtedy,
ak zmocnenie jednoznačne vymedzí hranice, v ktorých je podzákonná úprava prípustná (porov. Drgonec,
J. Ústava Slovenskej republiky, Komentár. 2. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2007 s. 158)

31. Zo Záväznej časti územného plánu veľkého územného celku Banskobystrického kraja vyhláseného
Nariadením vlády SR č. 263/1998 Z. z. v znení  VZN BBSK č. 4/2004, č. 6/2007, č. 14/2010 a
č. 27/2014 v časti záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia v bode 7.2.
Zásobovanie elektrickou energiou pod č. 7.2.6., pre zásobovanie elektrickou energiou bola určená
povinnosť rezervovať koridor pre výstavbu vedenia ZVN 2x 400 kV v trase Rz Horná Ždaňa - Rz
Bystričany na území Banskobystrického kraja. Zároveň z Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001-
záväzná časť v znení KURS 2011 - zmeny a doplnky č. 1 KURS 2001 (podľa Prílohy k Nariadeniu
vlády  SR č. 528/2002 Z. z. zo 14.08.2002 a Nariadenia vlády SR č. 461/2011 Z. z. zo 16.11.2011,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky 2001) v záväznej
časti pod bodom 12: V oblasti rozvoja nadradeného technického vybavenia, v časti: Energetika, v bode
12.2.2.8.: pre rozvojové zámery zabezpečenia vnútroštátnych a medzinárodných elektrických sietí a
zariadení povinnosť rešpektovať existujúce koridory vedenia 220 kV a 400 kV a navrhované siete v
existujúcich či novo navrhnutých koridoroch pre nové 2 x 400 kV vedenie ZVN v profile Bystričany -
Horná Ždaňa. Vzhľadom k tomu, že koncepcia územného rozvoja Slovenska sa vypracovala pre územie
celej Slovenskej republiky a riešila priestorové usporiadania a funkčné využívanie územia Slovenskej
republiky v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ako aj s uvedením územnoplánovacej dokumentácie
VÚC Banskobystrického kraja mohol žalovaný považovať predmetnú stavbu za verejnoprospešnú
stavbu s charakterom líniovej stavby.

32. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutí žalovaného ako aj z prvostupňových rozhodnutí Obce Veľké Pole č.
2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 a Obce Mýtna č. 2016/149-7 zo dňa 23.12.2016, v zmysle § 82 ods. 2
zákona č. 543/2002 Z. z. bola určená podmienka na vykonanie výrubu, zabezpečujúca ochranu prírody
a krajiny, a to výrub drevín realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na líniovú
stavbu „vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - Oslany“ tzn. konkrétne podmienky realizácie líniovej stavby
budú určené v stavebnom povolení. Z tohto dôvodu až po právoplatnosti týchto rozhodnutí bude výrub
drevín realizovaný tak, ako bol určený prvostupňovými orgánmi verejnej správy.

33. V neposlednom rade správny súd poukazuje na ust. § 6 ods. 5 písm. b/ zákona      č. 543/2002
Z. z., kde súhlas v zmysle ods. 2 sa nevyžaduje ak poškodeniu alebo k zničeniu biotopov dochádza v
súvislosti s výrubom drevín (podľa § 47). Z tohto dôvodu konanie o súhlase na poškodzovanie a ničenie
biotopov a konanie o súhlase na výrub drevín možno považovať za dve samostatné správne konania,
ktoré vzájomne nesúvisia a teda rozhodnutie ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia o udelení súhlasu na
ničenie a poškodzovanie biotopov nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia o súhlase na výrub drevín.



34. Po preskúmaní daných vecí v rozsahu a medziach správnych žalôb tak krajský súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a
preto súd žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP.

35. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal          v zmysle § 167
ods. 1 a contrario SSP.

36. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti         s plnením povinností, ktoré by
mu uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,                § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení             (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.