Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/525/2015 z 19. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. decembra 2016, sp. zn. 14Co/525/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6614215673.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/525/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6614215673.1 | 2016-12-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Darovacia zmluva Citované ustanovenia: § 22 ods. 2 OZ, § 39 OZ, § 628 OZ, § 179 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3513084-b6ae-4f32-aed9-d8a44c42c3ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614215673.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/525/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215673
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614215673.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu L.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G., M. E. XXX/XX, proti žalovaným 1/ X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., P. č. X, 2/
L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. č. XX, 3/ X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. č. XX,
4/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., P. č. X, 5/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. XX
a 6/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. XX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 8C/148/2014-75 zo dňa 27.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 25.02.1999
medzi darcom - žalovaným 1. a žalovanými v 2. až 6. rade je v podiele žalovaných 4., 5. a 6. každého po
1/5 neplatná, lebo predmetnou darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
pod číslom V XXX/XX, bol prevod spoluvlastníckych podielov nehnuteľností zapísaných Okresným
úradom Lučenec, katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXXX, okres G., obec G., kat. územie G.,
CKN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy, rodinný dom súpis. č. XXXX o výmere XXX m2, CKN parcela
č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2, CKN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere
XX m2, CKN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere X m2, pričom dôvod neplatnosti videl súd v
tom, že maloleté deti pri právnom úkone - darovacej zmluve nikým zastúpené neboli, nemali spôsobilosť
na právne úkony, a preto tento úkon trpí takou vadou, pre ktorú je potom od začiatku absolútne neplatný a
táto neplatnosť nemohla byť schválená ani rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. 11Nc/410/99. Vzhľadom na
to, že žalobca mal v konaní úspech, súd zaviazal žalovaných 1., 2., 3., 4., 5. a 6. spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázali na to,
že podľa ich názoru záver súdu prvej inštancie nie je správny. Tvrdili, že pri uzatváraní darovacej
zmluvy boli maloleté deti zastúpené svojimi rodičmi. Nedochádzalo ku konfliktu záujmu medzi darcom
a obdarovanými, pričom súd, ktorý rozhodoval o danom úkone darovacej zmluvy svojim rozhodnutím,
takýto úkon aj schválil. V čase uzatvárania darovacej zmluvy nemal žalobca voči žalovanému 1. ako
darcovi žiadne pohľadávky, pričom táto pohľadávka vznikla až po 12 rokoch, od kedy bola nehnuteľnosť
darovaná. Okrem toho poukazovali na to, že žalobca sa domáhal v inom konaní žalobou o určenie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, avšak nebol v konaní úspešný, pretože jeho žaloba
bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Mali za to, že za daných okolností nie je
dôvod na vyslovenie neplatnosti uvedenej darovacej zmluvy, keďže strany zúčastnené na predmetnom
darovacom úkone nenamietali neplatnosť takéhoto právneho úkonu, pričom vo vzťahu k žalobcovi
neexistovala v tom čase žiadna pohľadávka, teda to, že takýmto právnym úkonom žalovaný 1. obchádzal
žalobcu ako veriteľa. Pohľadávka žalobcu vznikla až o mnoho rokov neskôr, a to vzhľadom na vstup



žalobcu do spoločného podnikania so žalovaným 1. Žiadali uvedené okolnosti zhodnotiť a rozhodnúť v
zmysle podaného odvolania.

3. Na odvolanie žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil aj správny právny záver. Tým, že maloleté deti pri
právnom úkone prijatia daru neboli zastúpené, spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetného právneho
úkonu a toto nemohlo dodatočne konvalidovať ani rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci pod sp. zn.
11Nc/410/99. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného vyjadrenia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c)
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva okamžitá aplikabilita nového procesného predpisu na
konania začaté pred 01.07.2016. Uvedené znamená, že krajský súd pri rozhodovaní v danej veci v
čase rozhodovania musel prihliadnuť už na nový procesný predpis. Táto okolnosť však neznamená, že
nebude brať do úvahy procesný stav v danej veci, ktorý bol vykonaný do 30.06.2016 postupom ešte za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci je totiž nesporné, že
konanie bolo začaté do 30.06.2016. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom dňa 27.02.2015 a
proti rozsudku súdu prvej inštancie bol podaný zo strany žalovaných aj opravný prostriedok - odvolanie a
tiež vyjadrenie zo strany žalobcu. Procesné úkony strán sporu, súdom vykonané dokazovanie a na jeho
základe vydané rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok a vyjadrenie k opravnému
prostriedku, boli nesporne vykonané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. V tejto súvislosti je preto
potrebné poukázať na článok 2 ods. 1, 2, článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.
z., pričom z hľadiska aj právnej istoty musel krajský súd v čase svojho rozhodnutia prihliadnuť na daný
procesný stav, pretože u strán sporu je legitímne očakávanie, že ich spor bude posúdený spravodlivo
a v súlade s rozhodovacou praxou súdu.

6. Na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania, ktoré sú vyjadrené v § 379 a § 380 ods.
1 CSP a ktoré ustanovenia zodpovedajú aj ustanoveniu § 212 ods. 1 O.s.p., mohol krajský súd aj pri
rozhodovaní už podľa nového procesného predpisu pristúpiť k preskúmaniu veci, podľa stavu podaného
odvolania do 30.06.2016.

7. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že tento postavil svoje rozhodnutie na tom, že maloleté
deti neboli pri právnom úkone - darovacej zmluve nikým zastúpené, nemali spôsobilosť na právne úkony
podľa § 8 ods. 1 OZ, a preto tento právny úkon trpí takou vadou, pre ktorú je absolútne od počiatku
neplatný. Podľa názoru súdu žalovaná 2. ako obdarovaná a zástupkyňa maloletých detí nemohla prijať
ponuku daru v ich mene, pretože existovala kolízia záujmov medzi ňou a maloletými deťmi.

8. Krajský súd považuje takto vyslovený právny názor súdu prvej inštancie v danej veci za príliš
formalistický bez toho, že by sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí bližšie zaoberal otázkou
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy vo vzťahu k
skutkovým otázkam.

9. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný 1. uzatváral darovaciu zmluvu ako darca v prospech
žalovaných 2. až 6. ako obdarovaných. Darovanie sa v tom čase týkalo aj maloletých detí ako
obdarovaných, v tomto konaní žalovaných 4., 5. a 6. Nie je totiž vylúčené, ak v prípade, že jedným
z obdarovaných je aj matka maloletých detí, ktorá je súčasne ich zákonným zástupcom, prijala takúto



ponuku daru aj v mene maloletých detí. Nesmie však ísť o existujúcu kolíziu záujmov (§ 22 ods. 2
OZ) medzi zákonnou zástupkyňou a maloletými deťmi. Takáto okolnosť však v priebehu celého konania
tvrdená nebola, pretože matka maloletých detí vystupovala ako jeden z obdarovaných subjektov, pričom
podiely všetkých obdarovaných, ktorí vystupovali na jednej strane, boli rovnaké, pretože takáto bola vôľa
darcu žalovaného 1. Všetci obdarovaní nadobúdali nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva vo
výške rovnakého podielu, s čím boli uzrozumení všetci obdarovaní, teda aj žalovaná 2. ako zákonná
zástupkyňa v tom čase maloletých detí - žalovaných 4., 5. a 6, ktorej záujmy neboli v rozpore so záujmami
maloletých detí s ohľadom na prejavenú vôľu darcu, ktorý bol vlastníkom nehnuteľností, pričom žalovaná
2. neodmietla ponuku daru pre maloleté deti.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že predmetom darovania boli nehnuteľnosti. K tomu, aby
mohol nastať prevod vlastníckeho práva aj v prospech maloletých detí, bolo potrebné, aby takýto úkon v
mene maloletých detí bol schválený aj súdom, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o platnosti právneho
úkonu darovacej zmluvy (§ 179 O.s.p.).

11. Je nesporné, že na Okresnom súde v Lučenci bol podaný z hľadiska právnej istoty návrh na
schválenie právneho úkonu - darovacej zmluvy, kde na strane maloletých detí vystupovala ich matka
ako zákonná zástupkyňa, pričom okresný súd v tomto konaní vydal uznesenie, ktorým ustanovil
maloletým deťom - U. M., L. M. a P. M. kolízneho opatrovníka Okresný úrad Lučenec. Tento sa
zúčastnil pojednávania súdu prvej inštancie dňa 22.03.1999 a žiadal schváliť predmetný právny úkon
z dôvodu, že tento je v záujme maloletých detí, pretože nevidel dôvody pre neprijatie daru v prospech
maloletých detí, teda k tomu, aby maloleté deti nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom daru. Na základe vyjadrenia zákonných zástupcov a súdom ustanoveného opatrovníka,
súd potom rozsudkom rozhodol tak, že schválil právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 25.02.1999,
ktorá bola uzatvorená aj v prospech maloletých detí. Okresný súd v Lučenci rozhodol rozsudkom
zo dňa 22.03.1999 pod č. k. 11Nc/410/99-10. Na základe uvedeného rozsudku potom ani príslušná
správa katastra nevidela dôvod pre to, aby predmetnú darovaciu zmluvu nezavkladovala. S uvedenými
okolnosťami sa súd prvej inštancie riadne nevyporiadal, pretože ak zákonná zástupkyňa maloletých
detí - žalovaná 2. v rámci uzatvorenej zmluvy svojim podpisom na zmluve neodmietla dar v prospech
maloletých detí a kolízny opatrovník ustanovený v konaní o schválení právneho úkonu, v ktorom sa
posudzovala práve otázka prijatia daru v prospech maloletých detí, teda to, či je to v ich záujme alebo
nie, a neboli zistené dôvody pre takéto neprijatie, preto opatrovník maloletých detí v danom súdnom
konaní súhlasil s predmetným právnym úkonom, tak mal súd prvej inštancie túto okolnosť posudzovať
z hľadiska kontextu celého uzatváraného právneho úkonu darovacej zmluvy.

12. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že žalobca nebol účastníkom predmetného právneho
úkonu, zo strany účastníkov zmluvy nikto nenamietol platnosť predmetného právneho úkonu, lebo
účastníci zmluvy po schválení predmetného úkonu súdom za maloleté deti mali za to, že dar v prospech
maloletých detí je v ich záujme a v danom štádiu konania boli riadne zastúpení aj súdom ustanoveným
opatrovníkom. Okolnosť, že darovaciu zmluvu podpísala žalovaná 2. sama za seba, ale aj ako zákonná
zástupkyňa maloletých detí - žalovaných 4., 5., 6. neznamená, že by maloleté deti neboli zastúpené pri
tomto úkone, lebo tým žalovaná 2. dala najavo, že neodmieta ako zákonná zástupkyňa dar v prospech
svojich maloletých detí a prijatie daru ňou ako za vlastnú osobu, ako aj maloleté deti nie je možné
chápať ako existujúcu kolíziu záujmov, pretože pristúpila len k vôli darcu, ktorý prejavil vôľu darovať
svoje nehnuteľnosti jednak jej ako zákonnej zástupkyni, plnoletému dieťaťu a maloletým deťom, a to
bez akéhokoľvek zvýhodnenia v rovnakom pomere. Aj žalovaný 1. v darovacej zmluve vystupoval ako
darca, aj ako zákonný zástupca odovzdávajúci dar svojim deťom.

13. Okrem toho treba poukázať na to, že pokiaľ ide o maloletého U., tento sa narodil XX.XX.XXXX. V
čase úkonu bol teda vo veku XX rokov, pričom súd prvej inštancie sa vôbec v zmysle § 9 Občianskeho
zákonníka nezaoberal jeho spôsobilosťou na právne úkony, lebo podľa § 9 OZ maloleté deti majú
spôsobilosť na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti
zodpovedajúcej ich veku. Neskúmal teda, či tento aj vzhľadom na svoj vek a jeho fyzickú vyspelosť v tom
čase už nevedel chápať dosah uvedeného právneho úkonu, a teda aj otázku daru zo strany žalovaného
1.

14. Z hľadiska posudzovania otázky naliehavosti právneho záujmu na určenie platnosti zmluvy treba
poukazovať aj na to, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, schváleniu právneho



úkonu a zavkladovaniu darovacej zmluvy, tak žalobca nemal vo vzťahu k žalovanému 1. ako k darcovi
žiadne pohľadávky, pretože tieto mali vzniknúť v podstate neskôr až na základe podnikania žalobcu so
žalovaným 1. Nemal teda žiaden dosah vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli v tom čase predmetom
darovacej zmluvy. Zo strany žalovaného 1. teda nešlo o taký prípad, ktorého zámerom by bolo darovacou
zmluvou sa vyhnúť uspokojeniu pohľadávky svojho veriteľa.

15. Z hľadiska kontextu celej veci je potrebné posúdiť, či vôbec existujú dôvody právneho záujmu na
vyslovení neplatnosti danej darovacej zmluvy a či v danom prípade nejde len o nahrádzanie nemožnosti
použitia neúčinnosti právneho úkonu, pretože pohľadávka žalobcu mala vzniknúť podstatne neskôr, ako
bol dávno vykonaný právny úkon darovania nehnuteľností, pričom darovaním sa neobchádzala žiadna
pohľadávka veriteľa, za ktorú by mali zodpovedať aj maloleté deti, pretože taká v tom čase neexistovala,
čím neboli dotknuté práva tretích osôb a neexistovali protichodné záujmy obdarovaných.

16. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred
takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Takto je vyjadrený
a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená
spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Nemá byť preto uprednostňovaný výklad vedúci k
neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).