{"guid": "2ab39d90-8bfe-4c32-956f-2db46938651d:17959a51-734f-47b8-9368-21ed38950766", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6015201552.1", "spisova_znacka": "23S/191/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/191/2015 z 15. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. marca 2016, sp. zn. 23S/191/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201552.1", "identifikacne_cislo": "6015201552", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2016-03-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sžh/2/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "d58f2911-5aba-4e0b-8ee2-f1195c1f8028:c560a82e-ecf6-4f07-b7b9-adf2e64bdb0f", "datum": "2018-05-22", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17959a51-734f-47b8-9368-21ed38950766", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201552.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201552.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/191/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201552
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201552.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: TALCO SLOVAKIA, s. r.
o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36009849, zast. konateľom spoločnosti E. B., zast. JUDr.
Ing. Lindou Kovandovou, LL. M. advokátka zapísaná v zozname SAK pod č. 6531, so sídlom Ul. Janka
Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42307121, proti žalovanému: predseda Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. PP 103-94/P 278312 II/99-2015 zo
dňa 02.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa náhrady trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu priemyselné vlastníctva Slovenskej republiky
v Banskej Bystrici č. PP 103-94/E-449-2015 zo dňa 27.03.2015 bola žiadosť o zápis licenčnej zmluvy
k patentu č. XXXXXX medzi poskytovateľom TALCO SLOVAKIA s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská
Bystrica, Slovenská republika a nadobúdateľom licencie D.. D. A., ECCO-FATTO, Kalinčiakova 18,
974 05 Banská Bystrica, Slovenská republika do patentového registra, zamietnutá. Rozhodnutie bolo
v podstate odôvodnené tým, že licenčná zmluva k patentu č. XXXXXX medzi poskytovateľom TALCO
SLOVAKIA s. r. o. a nadobúdateľom licencie D.. D. A., ECCO-FATTO je absolútne neplatný právny
úkon podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úrad preto nemôže túto licenčnú zmluvu zapísať do
registra. Z licenčnej zmluvy nijako nevyplýva, že ustanovenie licenčnej zmluvy, v ktorom je percentuálne
vymedzený rozsah užívateľských práv v podstate predstavuje percentuálne vyjadrenie jeho (zrejme
nadobúdateľa) podielu na výnosoch. V súvislosti s percentuálnym vymedzením rozsahu užívateľských
práv, tak ako je to uvedené v predmetnej licenčnej zmluve, Úrad poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf 9/2010 z 08.10.2010, z ktorého vyplýva, že plnenie poskytnuté
licenčnou zmluvou, právo užívať patent v rozsahu 10 %, je plnením nemožným, pretože patentové
riešenie nemožno kvantitatívne deliť a možno využívať iba ako celok. Licenčná zmluva je právnym
úkonom absolútne neplatným v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o absolútnu
neplatnosť, štátny orgán musí na ňu prihliadnuť z úradnej povinnosti a z takéhoto právneho úkonu
nenastanú právne následky.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal rozklad žiadateľ o zápis licenčnej zmluvy
k patentu č. XXXXXX  - D.. D. A., zástupca spoločnosti TALCO SLOVAKIA s. r. o., Podháj 57,
Banská Bystrica a na základe podaného rozkladu rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný,
ktorý rozhodnutím č. PP 103-94/P 278312 II/99-2015 zo dňa 02.10.2015 rozhodol podľa § 59 ods. 2



zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 24 zákona č.
435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov tak, že rozklad zamieta a rozhodnutie zn. PP 103-94/E-449-2015 zo dňa
27.03.2015 potvrdil. Rozhodnutie bola v podstate odôvodnené tým, že druhostupňový správny orgán
zastáva rovnaké stanovisko ako prvostupňový orgán, ktorý posúdil predloženú zmluvu ako absolútne
neplatnú a nespôsobilú na zápis do registra. Predmetom licenčnej zmluvy je poskytnutie určitého podielu
vyjadreného percentuálne na oprávnení využívať vynález, ktoré je nemožné, keďže právo na využívanie
vynálezu nie je reálne deliteľné. Stotožňuje sa tiež s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf 9/2010 z 08.10.2010, že vynález, ktorý je predmetom patentu, nemožno kvantitatívne
deliť, možno ho využívať iba ako celok. Predmetom zmluvy je nemožné plnenie, ktoré spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je úrad povinný z úradnej povinnosti prihliadať, orgán
rozhodujúci o rozklade v zhode s prvostupňovým orgánom zastáva názor, že predloženú licenčnú zmluvu
nemožno zapísať do registra. Orgán rozhodujúci o rozklade - žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa
28.01.2013 došlo k zániku patentu márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za
udržiavanie platnosti patentu. Odhliadnuc na absolútnu neplatnosť predloženej licenčnej zmluvy (keby
neexistovali uvedené dôvody), táto by táto zanikla s uvedeným dátumom zániku patentu. Pokiaľ ide
o výhrady nedodržania lehoty podľa § 24 ods. 2 patentového zákona, orgán rozhodujúci o rozklade
konštatoval, že pred posúdením žiadosti o zápis licenčnej zmluvy bolo potrebné posúdiť žiadosť o zápis
prevodov. Žiadosť o zápis licenčnej zmluvy bola podaná na úrade spolu so žiadosťami o zápis prevodov
(10.02.2006). Prebiehajúce konania o zápisoch prevodu neumožňovali zistiť štruktúru spolumajiteľov
patentu a teda preskúmať spôsobilosť licenčnej zmluvy na  zápis do registra. O uvedenom postupe
úradu vo veci žiadosti o zápis licenčných zmlúv bol žiadateľ opakovane informovaný, a to aj  listom úradu
z 30.06.2006. Žiadateľ bol účastníkom vo všetkých týchto konaniach, preto mu boli známe skutočnosti
týkajúce sa ich priebehu. Posledný prevod podielu zo spoločnosti TALCO SLOVAKIA s. r. o., Podháj 57,
Banská Bystrica na spoločnosť TANOARCH s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica bol zapísaný
25.03.2014, pričom listom zo 04.04.2014 úrad oznámil žiadateľovi výsledok prieskumu žiadosti o zápis
predmetnej licenčnej zmluvy do registra, ku ktorému mu umožnil vyjadriť sa. Po vyjadrení sa žiadateľ
04.06.2014, opätovným oznámením výsledku prieskumu predmetnej žiadosti žiadateľovi zo strany úradu
listom zo dňa 26.11.2014 a opätovnom vyjadrení sa žiadateľa  09.11.2015 bolo 27.03.2015 vydané
napadnuté rozhodnutie.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. PP 103-94/P 278312 II/99-2015 zo dňa 02.10.2015 ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie UPV SR sp. zn. PP 103-94/E-449-2015 zo dňa 27.03.2015 zrušiť a vrátiť
vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe poukazoval na čl. III bod 1, čl. IV bod 1 a bod
2 licenčnej zmluvy, percentuálnym vyjadrením zmluvné strany nemali na mysli to, že poskytovateľ či
nadobúdateľ môže využívať len niektoré percentami určené kroky technologického postupu, ako si to
vykladá žalovaný a prvostupňový správny orgán. Zmluvným stranám bolo absolútne jasné, ako toto
znenie bolo myslené, išlo o vyjadrenie percentuálneho podielu na budúcich výnosoch z využívania
vynálezu, ktorý je predmetom patentu. Keby mali zmluvné strany úmysel deliť patentom chránený
technologický postup na úpravu mastenca, rozpísali by tieto kroky. Avšak taký postup by nebol možný
a ani to tak zmluvné strany nezamýšľali, a preto patent ani nijako nedelili. Bodmi licenčnej zmluvy
obsahujúcimi percentuálne vyjadrenie užívacích práv len chceli poukázať na to, že akonáhle z využívania
patentu budú plynúť výnosy, budú sa deliť podľa týchto percentuálnych čísel. Z textu licenčnej zmluvy
jednoznačne a nepochybne vyplýva, že predmetom licencie (viď. čl. III bod 1) je poskytnutie nevýlučného
práva k využívaniu patentu špecifikovaného v prílohe zmluvy, ktorou bola patentová listina. Percentuálne
vyjadrenie je len doplňujúcim údajom, čo potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že do registra ÚPV SR sa
takýto údaj ani nezapisuje, zapisuje sa len to, či ide o výlučnú alebo nevýlučnú licenciu. Toto percentuálne
vyjadrenie nie je vôbec podstatnou náležitosťou licenčnej zmluvy, preto ani licenčná zmluva nemôže byť
z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom a nejde o nemožné plnenie. Ide len o nesprávny výklad čl. IV
licenčnej zmluvy Úradom priemyselného vlastníctva SR a žalovaného. K výkladu prejavu vôle poukázal
žalobca na § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka. Licenčnú zmluvu, o ktorú vo veci išlo, mal teda ÚPV
SR vykladať podľa úmyslu konajúcich osôb, t. j. zmluvných strán, nie podľa vlastnej dedukcie. Tým, že
ÚPV SR postupoval vo veci zápisu licenčnej zmluvy do registra, nerozhodol v šesťmesačnej lehote od
doručenia žiadosti, ale až po viac ako deviatich rokoch od doručenia žiadosti, je problematické niektoré
nedostatky odstraňovať. Keby úrad konal v súlade so zákonom a v zákonnej lehote, tento problém by
vôbec nemusel nastať. Pokiaľ ide o zlepšovanie ochrany práv duševného vlastníctva poukazoval žalobca



na čl. 67 ods. 1 tzv. Asociačnej dohody. Aj v prípade, že by licenčná zmluva bola označená ako absolútne
neplatný právny úkon, v zmysle nálezu ÚS SR sp. Zn. I.ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008 ako aj rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf 25/2011 „Majol“ zo dňa 13.09.2011 a judikatúrou SD EÚ by táto
skutočnosť na právo na odpočítanie dane nemala žiadny vplyv. Predmet zmluvy bol zmluvnými stranami
dohodnutý v samostatnom článku III licenčnej zmluvy, kde sa uvádza, že predmetom licenčnej zmluvy
je poskytnutie nevýlučného práva k využívaniu patentu č. XXXXXX, bližšie špecifikovaného v priloženej
patentovej listine. Body licenčnej zmluvy boli textovo aj obsahovo deliteľné od zvyšného obsahu zmluvy,
tak aj v prípade, že by boli tieto body neplatné, nemalo by to za následok neplatnosť celej licenčnej
zmluvy. To, že by licenčná zmluva mala byť neplatná, neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie.
Rozhodovanie o neplatnosti právneho úkonu neprislúcha správnym orgánom, ale patrí do výlučnej
právomoci všeobecných súdov SR. V súvislosti s tým, že nadobúdateľ licencie bol v čase podpísania
licenčnej zmluvy spolumajiteľom patentu, a preto by aj tak nebolo možné licenčnú zmluvu uzatvárať.
Žalobca uviedol, že aj v súvislosti s § 23 ods. 3 patentového zákona sa spolumajitelia dohodli inak a
nadobúdateľ podľa tejto dohody nebol oprávnený vynález využívať, čo bolo dôvodom pre uzatvorenie
dotknutej licenčnej zmluvy. Keďže patentový zákon umožňuje spolumajiteľom dohodnúť sa na spôsobe
využívania vynálezu, ktorý je predmetom patentu inak, než to predpokladá zákon a zákonná úprava sa
použije len v prípade, že odlišná dohoda spolumajiteľov neexistuje, môže v praxi nastať aj taká situácia,
že osoba, ktorá je spolumajiteľom vynálezu, sa práva na jeho užívanie vzdá. Následne môže toto právo
získať na základe licenčnej zmluvy od iného spolumajiteľa. Je zarážajúce, že žalovaný odôvodňuje
napadnuté rozhodnutie tým, že dňa 28.01.2013 došlo k zániku patentu č. XXXXXX, a preto už bez
ohľadu na platnosť či neplatnosť licenčnej zmluvy, nebolo možné licenciu do registra zapísať, pretože
ÚPV SR bol podľa § 24 ods. 2 patentového zákona povinný licenciu zapísať do šiestich mesiacov od
doručenia žiadosti o zápis, t. j. do 10.08.2006. V prípade, že považoval licenčnú zmluvu za nespôsobilú
na zápis, bol úrad povinný v rovnakej lehote (do 10.08.2006) oznámiť to žiadateľovi formou rozhodnutia.
To, že úrad nedodržal túto zákonom predpísanú lehotu a rozhodol až po deviatich rokoch od doručenia
žiadosti o zápis licencie, je nezákonné, aby za vlastne nedodržanie zákonnej lehoty sankcioval žalobca
odňatím práva žalobcovi na zápis licenčnej zmluvy do registra. V čase, keď plynula zákonná lehota
na zapísanie, resp. rozhodnutie o nezapísaní licencie, t. j. dňa 10.08.2006 bol patent č. XXXXXX stále
platný a ešte bol platný asi sedem rokov po tom.  Nedodržanie zákonnej lehoty nemožno ospravedlniť
tým, že pred posúdením žiadosti o zápis licenčnej zmluvy bolo potrebné posúdiť aj iné prevody, t. j. že
prebiehali zápisy o prevode spolumajiteľských podielov, pretože jednak zákon neustanovuje, že by si
ÚPV SR takýmto spôsobom mohol predĺžiť zákonom ustanovenú lehotu a ÚPV SR je povinný ako štátny
orgán konať len v rámci zákona a v súlade s ním, a jednak pri týchto ostatných prevodoch platil § 51
ods. 2 patentového zákona, teda aj tieto prevody bol ÚPV SR povinný zapísať do šiestich mesiacov od
doručenia žiadosti o zápis.

Na pojednávaní dňa 16.3.2016 zástupkyňa žalobcu k veci ďalej uviedla, že žalobca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby, pretože bol účastníkom správneho konania. Podľa § 24 ods. 2
patentového zákona licenčná zmluva nadobúda účinky voči tretím osobám až dňom zápisu do registra.
V dôsledku rozhodnutia žalovaného nenadobudla licenčná zmluva účinnosť voči tretím osobám,
rozhodnutie žalovaného sa jednoznačne dotýka jeho práv a dokonca aj základných práv v zmysle čl. 20
Ústavy SR a v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K absolútnej neplatnosti licenčnej zmluvy ďalej uviedla, že
žalobca v rámci správneho konania objasnil, čo znamená to zmluvné ustanovenie o tom, že sa poskytuje
právo užívať patent v rozsahu 7 %, že išlo o podiel na výnosoch a aj na nákladoch. Vyjadrenie k žalobe je
zmätočné a rozporuplné, pretože na jednej strane žalovaný tvrdí, že právny úkon je absolútne neplatný
a na druhej strane hovorí, že sa jedná len o iný typ zmluvy, teda iný typ právneho úkonu, ktorý sa
neregistruje.  Nedodržanie lehoty na zápis licenčnej zmluvy nemožno zľahčovať, pretože aj Ústava SR
garantuje právo, podľa ktorého súdy majú rozhodovať bez zbytočných prieťahov. Žalobca odmieta, že
by rozhodnutie žalovaného vydané po deviatich rokoch, bolo vydané oneskorene z dôvodov na strane
žalobcu.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej
uviedol, že k 31.03.2005, t. j. ku dňu podpisu licenčnej zmluvy bol nadobúdateľ - D.. D. A. - ECCO-FATTO
spolumajiteľom dotknutého patentu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predložená zmluva nespĺňala ani
zákonom určené pojmové znaky licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva a je aj z tohto
dôvodu nespôsobilá na zápis do registra. Pokiaľ žalobca uviedol, že spolumajitelia sa môžu medzi sebou
navzájom dohodnúť o využívaní vynálezu a to tak, že uzatvoria dohodu o využívaní vynálezu v zmysle §
20 ods. 3 patentového zákona, takáto dohoda nie je predmetom zápisu do registra úradu. Spolumajitelia



patentu nemôžu medzi sebou navzájom uzavrieť licenčnú zmluvu. Na túto skutočnosť pritom nemá
vplyv ani prípadná predchádzajúca dohoda spolumajiteľov ohľadne ich práv využívať vynález v zmysle
§ 20 ods. 3 patentového zákona. Žaloba žalobcu neobsahuje tvrdenie, ako je žalobca rozhodnutím
a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Povinnosť žalobcu uviesť toto tvrdenie
vyplýva z § 250 ods. 2 O.s.p. prvá veta, podľa ktorej žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o
sebe tvrdí, že ako účastník konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach. Ak chýba v žalobe táto formálno-právna podmienka, nie je možné považovať žalobcu za aktívne
legitimovaného v tejto veci. Tento nedostatok žaloby nemožno obísť ani za predpokladu, že žalobca v
žalobe poukazuje na viacero nezákonných rozhodnutí žalovaného. Patent, ktorý je obsahom predmetnej
licenčnej zmluvy zanikol 28.01.2013 z dôvodu nezaplatenia udržiavacieho poplatku. V súčasnosti je
tento patent už viac ako tri roky zaniknutý. Účelom zápisu licenčnej zmluvy patentu v registri je
nadobudnutie jej právnych účinkov voči tretím osobám (§ 24 ods. 2 patentového zákona). Zápis licenčnej
zmluvy v registri však nemá vplyv na účinky tejto zmluvy medzi jej zmluvnými stranami a rovnako zápis
licenčnej zmluvy v registri nemá vplyv ani vo vzťahu k osobám, ktoré o uzatvorenie licenčnej zmluvy
vedeli, alebo podľa okolností mali vedieť. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti je zrejmé, že zápis
spornej licenčnej zmluvy do registra by už v súčasnosti a ani v čase vydania napadnutých rozhodnutí
nemal iný ako registračný účel, keďže samotný patent je už tri roky zaniknutý. Žalovaný zastáva názor, že
žalobca nebol na svojich právach druhostupňovým (resp. prvostupňovým) rozhodnutím nijako ukrátený.
Nadobúdateľ licencie - podnikateľský subjekt D.. D. A. ECCO-FATTO ukončil svoju činnosť 16.08.2006,
vyplýva to zo živnostenského registra, t. j. šesť mesiacov po doručení žiadosti o zápis licenčnej zmluvy
na úrad a teda v čase, keď úrad nemohol vo veci tejto žiadosti rozhodnúť, pretože v tomto čase neboli
ukončené konania o zápisu prevodov patentu (podielov na patente), ktoré boli podané v rovnaký deň ako
žiadosť o zápis spornej licenčnej zmluvy a to z dôvodov na strane žalobcu. Ak nadobúdateľ, ako jedna zo
zmluvných strán ukončil podnikateľskú činnosť, je zrejmé, že patent uvedený v spornej licenčnej zmluve
nemohol nijako využívať. Je preto otázne, aký právny význam by mal zápis licenčnej zmluvy do registra,
ak jej zmluvná strana - nadobúdateľ licencie už skončil podnikateľskú činnosť. Akým spôsobom môže
byť žalobca napadnutými rozhodnutiami, ktorými nebola licenčná zmluva zapísaná do registra, dotknutý
na svojich právach.

Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 9/2010 z 08.10.2010.
Licenčná zmluva, ktorá je uvedená v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sa týka toho istého
patentu č. XXXXXX.

Otázkou platnosti  právnych úkonov sa úrad bežne zaoberá, rieši to ako predbežnú otázku, vo veciach,
v ktorých si správny orgán môže urobiť úsudok sám v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku. Znenie čl.
IV licenčnej zmluvy nemôže byť podkladom pre žalobcom uvedený výklad, pretože tento výklad nijako
nekorešponduje so samotným znením textu zmluvy. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že licenčná
zmluva na predmety priemyselného vlastníctva musí mať písomnú formu. Okrem písomnej formy však
licenčná zmluva, ako právny úkon, musí spĺňať aj ďalšie zákonom predpokladané náležitosti týkajúce
sa okrem iného obsahu právneho úkonu, ktorý musí byť určitý a zrozumiteľný. Zo znenia čl. III spornej
licenčnej zmluvy síce vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie nevýlučného práva k využívaniu
patentu č. XXXXXX, ale hneď v nasledujúcom čl. IV licenčnej zmluvy je uvedené, že poskytovateľ
(žalobca) poskytol nadobúdateľovi právo užívať patent v rozsahu 7 %. Takéto percentuálne vymedzenie
užívateľských práv znemožňuje výkon práv z patentu a teda žalovaný má za to, že predmetom zmluvy
je nemožné plnenie. Žalovaný zastáva názor, že v prípade právnych úkonov - zmlúv, ktoré majú mať
účinky aj voči iným osobám ako zmluvným stranám, nemožno bez ďalšieho odkázať len na § 266
Obchodného zákonníka, nakoľko z jeho znenia je zrejmé, že upravuje pravidlá pre výklad právnych
úkonov medzi stranami tohto právneho úkonu. K žalobcovmu tvrdeniu, že čl. IV licenčnej zmluvy sa
netýka podstatných náležitostí zmluvy, pričom poukazuje na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka,
ktoré upravuje možnosť neplatnosti právneho úkonu len na časti, žalovaný uviedol, že samotný predmet
licenčnej zmluvy, ktorým je poskytnutie práva využívať vynález chránený patentom (určenie tohto
práva), je podstatnou (esenciálnou) náležitosťou licenčnej zmluvy, to je s časťou, ktorú nemožno
oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Podľa § 508 ods. 1 Obchodného zákonníka licenčnou zmluvou
na predmete priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a
na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva (ďalej len „práv“) a nadobúdateľ sa
zaväzuje na poskytnutie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Platí, že zmluvu treba chápať,
pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, ako nedeliteľný celok (R 62/1958). Pokiaľ je dôvodom
neplatnosti podstatná náležitosť zmluvy, zmluva je v zásade neplatná ako celok.



Z predložených zmlúv o prevodoch dotknutého patentu nachádzajúcich sa v spise PP 103-94, ako aj zo
samotnej sporenej licenčnej zmluvy (čl. II bod 2) vyplýva, že k 31.03.2005, t. j. ku dňu podpisu predmetnej
licenčnej zmluvy, bol nadobúdateľ licencie - D.. D. A., ECCO-FATTO spolumajiteľom dotknutého patentu
a to na základe zmluvy o prevode patentu zo dňa 29.12.2002 (položka 135). Na základe tejto prevodovej
zmluvy, za protihodnotu 250 mil. Sk, však nadobúdateľ nezískal žiadne užívacie práva. Podľa názoru
žalovaného licenčná zmluva, napriek jej označeniu „licenčná“ nie je licenčnou zmluvou v zmysle § 508
Obchodného zákonníka, ale je zmluvou, ktorá „nanovo“ v porovnaní so zmluvou o prevode patentu
zo dňa 29.12.2012 upravuje užívacie práva medzi spolumajiteľmi pričom takáto zmluva sa do registra
nezapisuje.

Zánik patentu nebol dôvodom pre zamietnutie žiadosti o zápis licenčnej zmluvy do registra a žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí k tejto otázke vyjadril len z dôvodu, že na zánik patentu poukázal sám
žalobca v rozklade. Úrad len konštatoval, že ak by aj predložená zmluva nebola absolútne neplatná,
zanikla by k dátumu zániku patentu.

Žalovaný nepopiera, že k rozhodnutiu o žiadosti o zápis spornej licenčnej zmluvy došlo až po deviatich
rokoch od podania žiadosti, čo predstavuje neštandardne dlhé trvanie správneho konania, avšak z
podanej žaloby žalovaného nie je zrejmé, že aký vplyv má nedodržanie lehoty podľa § 24 ods. 2
patentového zákona na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ktoré žalobca napadol z dôvodu podľa §
250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, e/ O.s.p., keďže doba, ktorá uplynula od podania žiadosť o zápis licenčnej
zmluvy, nemala žiaden vplyv na samotné rozhodnutie o spôsobilosti predloženej zmluvy o zápis do
registra, resp. záver o jej absolútnej neplatnosti. Pri preskúmavaní zákonnosti o postupe správneho
orgánu súd v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dňa 10.02.2006 podal žalobca šesť
žiadostí o zápis licenčných zmlúv a desať žiadosť o zápis prevodu patentu (resp. podielov na patente)
do registra. K niektorým žiadostiam o zápis prevodu patentu (resp. podielu na patente) však žalobca
nedoložil doklady (prevodové zmluvy), ktoré by tieto prevody osvedčili. Úrad musel prioritne rozhodnúť
o žiadostiach týkajúcich sa prevodov, aby ustálilo (neštandardnú) štruktúru spolumajiteľov patentu a
až následne mohol konať o zápise licenčných zmlúv vrátane spornej licenčnej zmluvy. Chýbajúce
prevodové zmluvy žalobca doložil až v čase, keď uplynula lehota podľa § 24 ods. 2 patentového zákona
a to dokonca v čase, keď už nadobúdateľ spornej licenčnej zmluvy ukončil svoju činnosť. Aj z uvedeného
je zrejmé, že úrad nemohol o zápise spornej licenčnej zmluvy rozhodnúť v lehote podľa § 24 ods. 2
patentového zákona.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 16.3.2016 k veci uviedla, že koriguje prvú časť svojho
vyjadrenia, v ktorom uviedla, že žaloba neobsahuje tvrdenie o ukrátení žalobcu na jeho právach. V petite
sa toto tvrdenie nachádza, aj keď už potom v žalobe nie je bližšie špecifikované, akým spôsobom by
mohol byť žalobca ukrátený na svojich právach tým, že licencia v čase rozhodovania nebola zapísaná do
registra. Druhostupňový správny orgán sa zaoberal aj otázkou, či vôbec v prípade, že by bola aj uzavretá
platná licenčná zmluva medzi spolumajiteľmi patentu, či by sa jednalo o licenčnú zmluvu. I v prípade,
že by bola licenčná zmluva platná, vzhľadom na tie zmluvné strany, ktoré boli zároveň aj spolumajiteľmi
patentu, nemohlo by sa jednať o licenčnú zmluvu, ale len o zmluvu, ktorá nanovo upravuje tie užívacie
práva k patentu, ktoré boli upravené takým spôsobom, že nadobúdateľ za protihodnotu 25 000 000 Sk
nezískal žiadne užívacie práva. Dodržať šesťmesačnú lehotu, ako bolo uvedené vo vyjadrení, nebolo
možné z toho dôvodu, že v jeden deň bolo na úrad doručené asi sedemnásť zmlúv, z toho desať
prevodových a sedem licenčných a ešte predtým boli doručené iné prevodové zmluvy, o ktorých nebolo
ukončené konanie, takže najskôr bolo treba ukončiť konanie o prevodových zmluvách, aby mohla byť
ustálená štruktúra spolumajiteľov. Ako to už bolo uvedené vo vyjadrení, prevodové zmluvy boli doručené
až v čase, po šiestich mesiacoch, keď mohli následne rozhodnúť o licenčných zmluvách. Týmto nechce
nijakým spôsobom zľahčovať dĺžku trvania konania. Na druhej strane, vo všetkých zmluvách a aj vo
veci patentu, konal. Nie je zrejmé, že akým spôsobom mala dĺžka konania mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutí. Dôvody, pre ktoré licenčná zmluva nebola zaregistrovaná, nemajú nič spoločného s nejakými
časovými súvislosťami.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 zamietol pretože,



dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za
následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa licenčnej zmluvy k patentu SR č. 278312 reg. na ÚPV SR zo dňa 31.03.2005 v spojení s dodatkom
č. 1 k licenčnej zmluve k patentu SR č. XXXXXX zo dňa 31.01.2006 uzatvárali licenčnú zmluvu zmluvné
strany: 1. TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36009849 v zast. D.. D.
A. - konateľ spoločnosti (ďalej len poskytovateľ). 2. D.. D. A., ECCO-FATTO, Kalinčiakova 18, Banská
Bystrica, IČO: 14422042 tiež v zast. D.. D. A. - SZČO (ďalej ako nadobúdateľ).

Podľa čl. II Preambula bod 1 poskytovateľ je majiteľom patentu č. XXXXXX na vynález „spôsob úpravy
mastenca“ registrovaného na ÚPV SR pod označením patent SR zapísaný v patentovom registri SR.

Podľa čl. 2 v zmysle už zrealizovaných zmien vo vlastníckych, resp. užívateľských právach patentu č.
XXXXXX - patent SR je zrejmé, že pred uzatvorením tejto licenčnej zmluvy sú spolumajiteľmi patentu
spoločnosti PLATÓN, s. r. o., BB, D.. D. A., ECCO-FATTO, BB, P. I. - Autoservis, BB, Autoservis FALKO,
s. r. o., BB, VARS Slovakia, s. r. o., BB a TANOARCH, s. r. o., BB, zatiaľ ešte nezapísaný v patentovom
registri ÚPV SR, ale ktorí už v predchádzajúcom období  nadobudli svoje spolumajiteľské podiely na
základe uzatvorených zmlúv.

Z čl. II bod 1, 2 teda vyplýva, že nadobúdateľ D.. D. A., ECCO-FATTO je aj spolumajiteľom patentu a
okrem toho je aj nadobúdateľom v zmysle spomínanej licenčnej zmluvy.

Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 46/2007 - patentový zákon každý zo spolumajiteľov má právo využívať
vynález, ktorý je predmetom patentu, s výnimkou poskytnutia práva využívania vynálezu tretej osobe,
ak sa spolumajitelia nedohodnú inak.

Vzhľadom k tomu, že práva využívať vynález vyplývajú pre spolumajiteľa priamo zo zákona, nebol tu
dôvod na to, aby spoluvlastník vynálezu D.. D. A., ECCO-FATTO uzatváral licenčnú zmluvu a nebol tu
ani dôvod, aby sa takáto licenčná zmluva zapisovala do registra úradu.

Podľa čl. IV licenčnej zmluvy rozsah a územná pôsobnosť licencie, podľa bodu 1, 2, 3,  poskytovateľ
poskytuje právo užívať patent SR č. XXXXXX na území Slovenskej republiky a tých krajín, kde si
zabezpečia ochranu patentu.

Poskytovateľ je vlastníkom užívateľských práv k 31.03.2005 v rozsahu 37,81 % (pre obdobie 2002 až
2016, resp. do konca platnosti patentu SR).

Poskytovateľ poskytuje právo užívať patent SR č. XXXXXX reg. Na ÚPV SR nadobúdateľovi v
rozsahu 7 %. Poskytovateľovi ostávajú užívacie práva v rozsahu 30,81 % (viď oznámenie o štruktúre
spoluvlastníkov časti patentov k 30.06.2005 č. XXXXXX - ÚPV SR).
Súd sa stotožňuje so závermi, ktoré vyslovil vo svojom rozsudku č. k. 23S/91/2008-76 zo dňa
02.12.2009, z ktorých vyplýva, že plnenie poskytnuté licenčnou zmluvou, právo používať patent v
rozsahu 7 % je plnením nemožným, pretože patentové riešenie nemožno kvantitatívne deliť, možno ho
využívať iba ako celok. Licenčná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným v zmysle § 37 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú musí správny
orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, správny orgán správne rozhodol, keď zamietol žiadosť
o zápis licenčnej zmluvy k patentu č. XXXXXX do patentového registra Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky z dôvodu, že ide o absolútne neplatný právny úkon. Rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 3 Sžf 9/2010 zo dňa 08.10.2010.

Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v danom prípade percentuálne vyjadrenie predstavuje len podiel
na budúcich výnosoch z využívania vynálezu, ktorý je predmetom patentu, pretože odplata za užívanie
práv k patentu SR v rozsahu 7 % na území SR v období 2002 až 2016 bola dohodnutá zmluvnými
stranami, poskytovateľom a nadobúdateľom, vo výške 7 mil. SKK (bez DPH) v zmysle čl. 5 licenčnej
zmluvy.

Čl. IV a V sú podstatnými náležitosťami zmluvy, ktoré nemožno meniť výkladom tak, ako to uvádza
žalobca vo svojich podania.



Zo správneho spisu má súd preukázané, že k zániku patentu č. XXXXXX  došlo ku dňu 28.01.2013
z dôvodu nezaplatenia udržiavacieho poplatku. Licenčná zmluva je viazaná k patentu SR č. XXXXXX,
v dôsledku zániku patentu nevidí súd dôvod na to, aby bola licenčná zmluva zapísaná do registra na
Úrade priemyselného vlastníctva.

Podľa § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach.

Žalobca v žalobe neuvádza, že v čom bol dotknutý na svojich právach tým, že došlo k zamietnutiu
žiadosti o zápis licenčnej zmluvy k patentu č. XXXXXX. Súd nie je povinný za žalobcu hľadať dôvody,
ktoré by spočívali v ukrátení žalobcu na jeho právach.

Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na rozhodnutie Ústavného súdu ÚS SR sp. zn. I.ÚS 241/07-44 ako
aj na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf 25/2011, tieto rozhodnutia nesúvisia s predmetnou vecou,
preto sa k nim súd ani nevyjadruje.

Je síce pravdou, že od podania žiadosti o zápis licencie, ktorá bola doručená úradu dňa 10.02.2006
až do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, t. j. do dňa 27.03.2015 uplynula dlhá doba, v
tomto síce došlo k porušeniu povinnosti zo strany správnych orgánov, ale v konečnom dôsledku to
nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd na záver poznamenáva,
že v súvislosti s patentom „spôsob úpravy mastenca“ a „spôsob prípravy mastencového produktu s
vysokým stupňom čistoty“ sa na Krajskom súde viedlo desiatky sporov, napríklad pokiaľ ide o predaj
patentu po častiach, nadmerného odpočtu DPH, využívaní patentu na základe licenčnej zmluvy, prevod
práv na riešenie vynálezu, prevod autorských práv, tieto spory sa bližšie rozvádzajú v dôvodoch rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/21/2015-79 zo dňa 08.09.2015, čo v konečnom dôsledku
mohlo vytvoriť neštandardnú štruktúru spolumajiteľov patentu, čo v konečnom dôsledku mohlo spôsobiť,
že žiadosti o zápis licenčnej zmluvy trval od 10.02.2006 až do roku 2014.

Krajský súd z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí preto žalobu žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keď žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o
trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní  od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné
podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sžh/2/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "d58f2911-5aba-4e0b-8ee2-f1195c1f8028:c560a82e-ecf6-4f07-b7b9-adf2e64bdb0f", "datum": "2018-05-22", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}