Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/38/2015 z 25. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. mája 2016, sp. zn. 26Sd/38/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200187.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/38/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015200187.2 | 2016-05-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., § 64 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e1eec60-f834-40d5-928a-68157520a4bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015200187.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200187
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200187.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. F.,
nar. XX. O. XXXX, trvale bytom: G. XXX, XXX XX C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so
sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X z 02. októbra 2014 o priznaní invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 02. októbra 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 09. septembra 2014
invalidný dôchodok vo výške 110,30 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že
navrhovateľka splnila zákonné predpoklady pre priznanie invalidného dôchodku, pretože bola uznaná
invalidnou dňom 09.septembra 2014 so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti, získala potrebné
obdobie dôchodkového poistenia, konkrétne 2 roky a 311 dní pred vznikom invalidity a nesplnila
podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu
invalidného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového
poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú
činnosť. Jej priemerný osobný mzdový bol zistený z rozhodujúceho obdobia 2007-2013. Hodnotu
priemerného osobného mzdového bodu určila po úprave vyplývajúcej z § 63 ods.4 písm. b) zákona
č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na hodnotu 0,4455. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty
platnej v roku 2014, tj. v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky vo výške 10,2524 €.
Takto určenú sumu invalidného dôchodku navrhovateľky vo výške 105,80 € mesačne zvýšila na
základe zákonného zvýšenia, ktoré bolo v odôvodnení rozhodnutia konkretizované, na priznanú sumu.
Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté započítané obdobie
dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Žiadala o zvýšenie invalidného dôchodku
(opätovné posúdenie invalidity) vzhľadom na jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho prejavy.
Okrem uvedeného poukázala aj na pridružené psychické, gynekologické a kožné zdravotné ťažkosti.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že nenamieta priznaný
percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti, ale chcela by dosiahnuť to, aby jej suma
invalidného dôchodku bola priznaná minimálne vo výške životného minima. Ochorela už v 15 rokoch,
následne po skončení školy sa pre svoje zdravotné ťažkosti nemohla zamestnať a nestihla si na invalidný



dôchodok vyrobiť. Pred konštatovaným vznikom invalidity mala zdravotné ťažkosti, najmä časté hnačky.
Až po vykonanej operácii bola jej invalidita uznaná. Na Sociálnej poisťovni bola informovaná o tom,
že jej zdravotný stav podmieňuje invaliditu len v tom štádiu, v akom je v súčasnosti preukázaný. Bola
opakovane zamestnaná na dohodu, ale akonáhle získa nejaký príjem aj z uvedeného titulu, tak sú jej
sociálne dávky odňaté a nemá dostatok finančných prostriedkov na pokrytie svojich životných potrieb.
Podľa jej názoru údaje o jej osobnom vymeriavacom základe na osobnom liste dôchodkového poistenia
nezodpovedajú skutočnosti.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na
skutočnosť, že invalidný dôchodok bol priznaný navrhovateľke od požadovaného dňa. Navrhovateľka
nikdy v konaní pred odporkyňou nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku z mladosti a zdravotný
stav navrhovateľky (aj podľa jej vyjadrenia na pojednávaní) v tom čase nepodmieňoval viac ako 40%
pokles jej pracovnej schopnosti. Ak by sa jednalo o invalidný dôchodok z mladosti, jeho výška by bola
nižšia vzhľadom na určený priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,3, ktorý je nižší ako navrhovateľka
aktuálne dosiahla.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
§ 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými
podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k
presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly X, odd. C, pol.2, písm. c) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre ulceróznu kolitídu, idiopatickú proktokolitídu, Crohnovu
chorobu vo floridnom štádiu s komplikáciami (tvorba vredov a polypov, ťažká malnutrícia,
fistula, perforácia, poruchy črevnej pasáže s podstatným znížením výkonnosti organizmu)
vyjadriť v rozpätí 60-70%.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku od
09. septembra 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval



jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Rimavskej Sobote.
V posudku z 09.septembra 2014 vychádzal z prepúšťacích správ z hospitalizácie na chirurgickom
oddelení z júla a augusta 2013, z augusta 2014 a z kolonoskopických, gastroenterologických,
transplantačno-chirurgických a chirurgických lekárskych nálezov. Za jej rozhodujúce zdravotné
postihnutie označil choroby tráviacej sústavy, choroby tenkého a hrubého čreva, ulcerózna kolitída,
idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba, floridné štádium s komplikáciami, pre ktoré jej priznal 60
% pokles pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že 26-ročná navrhovateľka s 10 ročnou anamnézou
Crohnovej choroby je v gastroenterologickej liečbe pre recidivujúce bolesti brucha, so sprievodnými
hnačkami, zvracaním a chudnutím, slabosťou. Je plánovaná biologická liečba. Pre interminentné
poruchy pasáže a neprospievanie bola indikovaná na MS CT vyšetrenie, kde bola verifikovaná tesná
stenóza terminálneho illea až do 2 mm, stav bol indikovaný na operačné riešenie. Dňa 29.07.2014 bola
operovaná, bola u nej vykonaná illeocekálna resekcia. Zostáva naďalej v liečbe gastroenterológa. Na
vyslovenom posudkovom závere zotrval aj po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie
jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu
v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko
v Banskej Bystrici. V posudku z 03. februára 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia
navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ, doplnených o
gastroenterologické lekárske nálezy z októbra, decembra 2014 a januára 2015, a gynekologické,
očné a psychiatrické lekárske nálezy. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sú v popredí zažívacie
ťažkosti trvajúce niekoľko rokov. V priebehu dlhoročnej liečby s kolísavým priebehom nastala remisia
začiatkom roka 2014. Po zhoršení zdravotného stavu pri zistenej tesnej stenóze terminálneho ilea s
prestenotickou dilatáciou bolo v júli 2014 nutné operačné riešenie- bola vykonaná resekcia tenkého
čreva. Pooperačný stav je bez komplikácií a pri následnej biologickej liečbe (od októbra 2014)
bola dosiahnutá (klinicky aj laboratórne) remisia ochorenia (podľa ostatného gastroenterologického
vyšetrenia). Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici
(60%) je potrebné u navrhovateľky považovať za zodpovedajúcu floridnému štádiu s komplikáciami
s podstatným znížením výkonnosti organizmu. Pridružené ochorenia nemajú vplyv na jej pracovnú
schopnosť, vzhľadom na svoju závažnosť i dĺžku liečby. Psychiatrické nálezy dokumentujú ľahkú
formu depresie bez nutnosti pravidelnej liečby a kontrol. Z gynekologických nálezov vyplýva opakované
preliečenie. Alergia na slnko nepredstavuje dôvod pre percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Mierne zvýšený bilirubín bez preukázanej poruchy funkcie pečene treba
hodnotiť ako benígny s nutnosťou sledovania.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská
boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože zákon pre vznik invalidity predpokladá pokles pracovnej schopnosti
poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky
Sociálnej poisťovne, ktorý bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa
§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie
zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie, tj. na konkrétne zhodnotenie miery
zníženej pracovnej schopnosti poistenca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce
zdravotné postihnutie- Crohnovu chorobu, ktorú s ohľadom na pretrvávajúce následky, funkčné



postihnutie a vplyv na výkonnosť organizmu správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného
percentuálneho rozpätia. Iné posudkové zhodnotenie do úvahy neprichádzalo, pretože pri Crohnovej
chorobe bola u navrhovateľky po operácii liečbou dosiahnutá remisia ochorenia. Správne nebola využitá
zákonná možnosť percentuálneho navýšenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky aj pre ďalšie
ochorenia ktorými trpí, pretože nebol zistený taký stupeň ich závažnosti, ktorý by mal posudkový význam.

Na základe takto správne zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí
navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu záveru, že pre jej existujúce dlhodobé zdravotné ťažkosti
poklesla jej pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 60 %, tzn., že vznikla jej
invalidita. Túto skutočnosť však samotná navrhovateľka v konaní nenamietala.

V nadväznosti na uvedené, po splnení aj ďalších zákonných predpokladov správne napadnutým
rozhodnutím priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od vzniku jej invalidity. Odporkyňa výšku
invalidného dôchodku navrhovateľky odvodila od príslušných zákonných kritérií pre jeho výpočet,
obsiahnutých v zákone o sociálnom poistení. Vo všeobecnosti pre výpočet (výšky) invalidného
dôchodku poistenca nemôže predstavovať žiadne kritérium výška životného minima podľa zákona č.
601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov tak, ako na to poukázala navrhovateľka.
Ak navrhovateľka v odvolaní voči rozhodnutiu odporkyne poukazovala na svoje zdravotné ťažkosti v
súvislosti s jej zdravotným stavom po operácii a žiadala o zvýšenie priznaného invalidného dôchodku,
je potrebné uviesť, že operácia pre stenózu terminálneho illea u nej bola vykonaná dňa 29.07.2014,
teda ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok- 09.09.2014 a rozhodnutím odporkyne o jeho
priznaní navrhovateľke- 02.10.2014. To znamená, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky vyplývajúce z jej
rozhodujúceho zdravotného postihnutia boli odporkyňou v konaní pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
objektívne zhodnotené, pričom ani samotná navrhovateľka do pojednávania pred krajským súdom
nepredložila lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali iné, resp. podstatné zhoršenie jej zdravotného
stavu.

Krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení výšky priznanej dôchodkovej dávky. Obdobie
dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol
prílohou napadnutého rozhodnutia správne prenesené z prvotných podkladov, obsiahnutých (po
doplnení zo strany odporkyne) v administratívnom
spise v súvislosti s preukázaným obdobím jej zamestnania, evidovanou nezamestnanosťou, náhradnými
dobami, ktoré získala a správne boli zistené aj zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahla.
Námietky navrhovateľky o nepravdivosti údajov o jej osobnom vymeriavacom základe v osobnom
liste dôchodkového poistenia, krajský súd porovnaním s osobnými vymeriavacími základmi v
jednotlivých evidenčných listoch dôchodkového poistenia (o ktoré bol spisový materiál doplnený)
vyhodnotil ako neopodstatnené. Na základe zhromaždených údajov bola správne matematicky
určená aj výška priznaného invalidného dôchodku. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na
konkrétny matematický výpočet invalidného dôchodku navrhovateľky, ktorý bol obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so správne aplikovanou právnou úpravou
a správnym matematickým postupom.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.