Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/177/2014 z 4. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. marca 2015, sp. zn. 26Sd/177/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200866.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/177/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014200866.1 | 2015-03-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., § 64 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., § 22 zákona č. 100/1988 Zb., /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e4ed79d-939f-45ac-9d4d-c79d6ed52a1a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200866.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/177/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200866
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200866.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa W. N.,
nar. XX. C. XXXX, bytom J. J. - G. B. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 21. mája 2014 o priznaní starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21. mája 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi z poukazom na zákonné ust. § 65, § 274 a
§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení starobný dôchodok od 11.mája 2011 vo výške 53,60
€ mesačne a na základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia konkretizovaných valorizačných úprav ho
zvýšila od 1.januára 2014 na 75,40 € mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 65
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože získal do dovŕšenia dôchodkového veku 31 rokov a 130 dní
dôchodkového poistenia s tým, že dôchodkový vek dovŕšil dňom dosiahnutia veku 55 rokov, XX.mája
XXXX s poukazom na zákonné ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pri zachovaní nárokov
vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie funkcií. Keďže suma starobného dôchodku
poistenca ktorému sa priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnenej kategórii
funkcií, nesmie byť nižšia než suma určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988
Zb., vypočítala sumu starobného dôchodku navrhovateľa jednak podľa zákona o sociálnom poistení
aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení a keďže je navrhovateľ poberateľom dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia, sumu starobného dôchodku, ktorá bola určená so započítaním doby
služby aj osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas výkonu služby krátila podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená pre určenie
sumy výsluhového dôchodku za celé roky.

Sumu starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení určila
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na starobný a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zistila, že ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok, k XX.C. XXXX navrhovateľ získal 11 445 dní dôchodkového poistenia, vrátane
doby služby, tj. 31,3562 rokov dôchodkového poistenia. Keďže jeho priemerný osobný mzdový bod
nebolo možné určiť z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2010, pretože v ňom navrhovateľ



nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých by bolo možné priemerný osobný mzdový bod
určiť, bolo rozhodujúce obdobie postupne rozšírené pred 1.január 1984 tak, aby v ňom bolo 22
kalendárnych rokov. Určenie rozhodujúceho obdobia, aj zistené osobné mzdové body navrhovateľa
v rozhodujúcom období boli súčasťou osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou
napadnutého rozhodnutia. Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu zohľadnila aj náhradnú
dobu, ktorú navrhovateľ získal a priemerný osobný mzdový bod upravila v zmysle § 63 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení na 1,6345, z ktorej pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala. Uplatnila
aktuálnu dôchodkovú hodnotu, platnú v roku 2011 vo výške 9,5756 € a takýmto spôsobom určila sumu
starobného dôchodku navrhovateľa, na ktorý by mu vznikol nárok, keby sa celé obdobie dôchodkového
poistenia hodnotilo len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (tj. so započítaním doby
služby) vo výške 490,76586374 € mesačne. Takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľa
krátila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pretože
navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Určila sumu
starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorým bola
doba jeho služby zhodnotená pre určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a to ako súčin sumy
starobného dôchodku navrhovateľa patriaceho za celé obdobie jeho dôchodkového poistenia vo výške
490,76586374 € a koeficientu 0,89296534, ktorý bol určený ako podiel obdobia dôchodkového poistenia
navrhovateľa, ktorým bola zhodnotená doba jeho služby na určenie sumy výsluhového dôchodku (28
rokov) a celkového obdobia jeho dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené
na sumu starobného dôchodku (31,3562 rokov). Týmto postupom bola suma starobného dôchodku
navrhovateľa, zodpovedajúca obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktorým mu bola zhodnotená
doba služby na určenie sumy výsluhového dôchodku určená sumou 438,23690637 € mesačne.
Zo všeobecného systému dôchodkového poistenia potom vznikol navrhovateľovi nárok na starobný
dôchodok, ktorý predstavoval rozdiel medzi vypočítanou sumou jeho starobného dôchodku, ktorá
by mu patrila, ak by sa celé obdobie jeho dôchodkového poistenia zhodnocovalo vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia a sumou starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu jeho
dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na účely určenia sumy jeho výsluhového
dôchodku a činila 52,60 € mesačne.

Sumu starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
odporkyňa určila z priemerného mesačného zárobku vo výške 135,- € zisteného v rokoch 1988-2002
so započítanou dobou zamestnania v rozsahu 28 rokov, pričom na dobu zamestnania pred 18. rokom
neprihliadala. Starobný dôchodok určila vo výške 76 % jeho priemerného mesačného zárobku tj. 102,60
€ a po jednotlivých zákonných zvýšeniach sumou 275,36107600 € mesačne. Aj takto zistenú sumu
starobného dôchodku navrhovateľa, ktorá by mu podľa zákona o sociálnom zabezpečení patrila za
celé obdobie jeho dôchodkového poistenia krátila o sumu starobného dôchodku, ktorá by zodpovedala
obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktorým bola zhodnotená doba výkonu jeho služby pre určenie
sumy výsluhového dôchodku. Vzhľadom k tomu, že pre účely určenia sumy starobného dôchodku podľa
zákona o sociálnom poistení sa na dobu zamestnania pred 18. rokom veku neprihliada, bolo obdobie
dôchodkového poistenia navrhovateľa, relevantné pre určenie výšky jeho starobného dôchodku za celé
obdobie jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, totožné s obdobím jeho dôchodkového
poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená pre účely určenia sumy výsluhového dôchodku. V
obidvoch prípadoch predstavovalo obdobie jeho dôchodkového poistenia 28 rokov. Po 18.roku veku
navrhovateľ nezískal ani 1 rok doby zamestnania, okrem doby služby, preto pri rovnakom výpočte
sumy starobného dôchodku, navrhovateľ nezískal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
žiadne obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré by bolo možné priznať starobný dôchodok. Postupom
krátenia ako bolo uvedené vyššie, by navrhovateľovi patril starobný dôchodok vo výške 0,- €.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože započítané obdobie dôchodkového
poistenia v roku 1994 nepovažoval za súladné s obdobím jeho dôchodkového poistenia, ktoré
bolo uvedené v informácii o stave individuálneho účtu poistenca. Namietal tiež vykázané obdobie
práceneschopnosti v roku 1985, 1989, 2000 a 2001 s tvrdením, že nemal počas práceneschopnosti
krátenú mzdu za také dlhé obdobie, tzn., že odvody do Sociálnej poisťovne boli realizované v plnej
výške. Uviedol tiež, že po dovŕšení 35.roku veku mu vznikol nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní
2 týždňov, čo aj využíval, uvedené sa však neprejavilo v osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom
preventívnu rehabilitáciu čerpal mimo nároku na riadnu dovolenku. Tvrdil, že pre účely určenia sumy
výsluhového dôchodku, boli v skutočnosti rozhodujúce len roky 1998 -2002, kedy boli realizované



odvody pre účely sociálneho zabezpečenia na účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
Poukázal tiež na to, že Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach neobsahuje
vzorec, ktorý bol pri krátení sumy jeho starobného dôchodku aplikovaný.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že pokiaľ ide o výpočet
sumy priznaného starobného dôchodku, tento považuje za správny. Za nesprávne považoval údaje
obsiahnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, pokiaľ išlo o jeho práceneschopnosť v roku
1999-2001 a v roku 1985, pretože pokiaľ bol ako vojak z povolania práceneschopný, nedostával dávky
v nemoci z nemocenského poistenia ale aj počas práceneschopnosti bol finančne zabezpečený zo
mzdového fondu, dostával riadny plat. Mal záujem na to, aby osobný list dôchodkového poistenia, ktorý
bol prílohou napadnutého rozhodnutia a ktorý je úradným dokladom, zodpovedal skutočnosti.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Uviedla, že pokiaľ
bola navrhovateľovi v namietaných rokoch vykázaná práceneschopnosť, z uvedeného dôvodu zistené
osobné mzdové body zvýšili jeho celkový osobný mzdový bod v tom ktorom roku teda aj jeho
priemerný osobný mzdový bod,aj samotnú výšku starobného dôchodku. Zdôraznila, že pri označení
práceneschopností v jednotlivých rokoch, tak ako ich navrhovateľ namietal, odporkyňa vychádzala z
potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, v ktorom boli uvedené jednotlivé vylúčiteľné,
tzv. náhradné doby, tzn., že práceneschopnosť v uvedenom rozsahu bola potvrdená týmto subjektom.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku,
s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, s potvrdením ktoré vydal o priznaní
výsluhového dôchodku navrhovateľovi a o započítaní doby služby pre účely jeho priznania a určenia
jeho výšky, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia vypracovanými Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia ohľadom priebehu dôchodkového poistenia navrhovateľa počas výkonu doby
služby s uvedením náhradných dôb aj zárobkov dosiahnutých počas výkonu doby služby, s ostatným
relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku od XX.C. XXXX žiadosťou z 26.augusta 2013. Narodil sa XX.C. XXXX, tj. fyzický vek 55
rokov dovŕšil XX.C. XXXX. V období od 1.júla do 31.augusta 1974 pracoval v N. E., od 18.júla 1976
do 31.decembra 2002 bol v služobnom pomere vojaka z povolania a od 1.januára 2003 doposiaľ bol
nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia z 2.februára 2003 č. 65301097089607-VUSZ-DO 2 bol navrhovateľovi podľa § 123
ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od
1.januára 2003 výsluhový dôchodok s tým, že mu bolo započítaných 28 ukončených rokov služby. Bolo
mu zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 30.augusta 1974 do XX.júla 1976 ako základná
služba vo Vojenskej škole v I. kategórii funkcií, a služba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií od
18.júla 1976 do 31.decembra 2002. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pre účely rozhodnutia
o starobnom dôchodku navrhovateľovi odporkyni oznámil hrubé zárobky, ktoré navrhovateľ počas
výkonu služby dosiahol s uvedením počtu vylúčených dní v roku 1985 - 132, v roku 1999 - 11, v
roku 2000 9 a v roku 2001 28. Údaje, týkajúce sa obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa,
ktoré získal počas základnej služby vo vojenskej škole a následne počas výkonu služby vojaka z
povolania, aj hrubé zárobky, ktoré navrhovateľ dosiahol počas výkonu aj s uvedením vylúčených dôb
boli odporkyňou správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý
bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Správne v ňom uviedla aj obdobie dôchodkového poistenia
navrhovateľa, ktoré získal v rámci prípravy na budúce povolanie od 1.septembra 1971 do 31.augusta
1974 tak, ako bolo potvrdené v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia vypracovanom Q. X.,
resp. N. v K. E..



Z ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je
62 rokov veku poistenca, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Určenie iného, skoršieho veku poistenca vyplýva zo zákonného ust. § 274 ods. 1 cit. zákona, podľa
ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie funkcií priznávajú do
31.decembra 2023. Podľa ods. 2 tohto ust. suma starobného dôchodku nesmie byť nižšia, než suma
určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, vrátane úpravy dôchodku a jeho zvýšenia.

Zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp.
kategórie funkcií spočíva jednak v možnosti zníženia dôchodkového veku a jednak v povinnosti výpočtu
jeho sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aj podľa zákona č. 100/1988 Z.b. o
sociálnom zabezpečení s tým, že poistencovi patrí tá dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia.

Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení je dôchodkový vek profesionálneho vojaka
55 rokov, pokiaľ bol zamestnaný najmenej 25 rokov a z toho najmenej 20 rokov vykonával službu vo
zvýhodnenej kategórii funkcií. Určenie výšky starobného dôchodku vyplýva zo zákonného ust. § 22 cit.
zákona s tým, že na dobu pred 18.rokom veku sa neprihliada.

Suma starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení sa určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového postenia, osobného
vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či
aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený
v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť
pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vyplýva, že po dosiahnutí dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov sociálneho zabezpečenia (poistenia) môže výsluhový dôchodok ako
dávka výsluhového zabezpečenia plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania
služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia je preto potrebné, aby do doby dôchodkového poistenia boli započítané aj doby, ktoré boli
zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a hrubé zárobky v nich dosiahnuté. Z takto stanovenej
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac o sumu výsluhovej dávky.

Na základe vyššie uvedeného, úplne a správne zisteného skutkového stavu veci s poukazom na
vyššie cit. právnu úpravu a ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu dospel krajský súd k
záveru, že rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi bolo vydané v
súlade so zákonom. Odporkyňa správne určila dôchodkový vek navrhovateľa dovŕšením fyzického veku
55 rokov, pretože vykonával službu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií s následným znížením jeho
dôchodkového veku tak, ako to bolo vyššie uvedené. Prihliadanie na túto skutočnosť bolo v súlade s
ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky, vyplývajúce zo zamestnania
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií zachovávajú.
Správne určovala sumu starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení aj
podľa zákona o sociálnom zabezpečení s cieľom zabezpečiť, aby bola navrhovateľovi priznaná vyššia



dôchodková dávka. Keďže je navrhovateľ poberateľom výsluhovej dávky, výsluhového dôchodku,
ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, odporkyňa vypočítanú sumu
starobného dôchodku navrhovateľa za celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, tj. so započítaním
obdobia dôchodkového poistenia dosiahnutého aj počas výkonu jeho služby spolu so zárobkami, ktoré
dosiahol počas výkonu doby služby správne krátila o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedala
dobe výkonu jeho služby s priznaním dávky výsluhového zabezpečenia.

V podrobnostiach, pokiaľ ide o výpočet starobného dôchodku navrhovateľa, poukazuje krajský súd na
aplikované zákonné ust. a konkrétny matematický výpočet, ktorý bol obsahom odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia odporkyne, pretože bol realizovaný v súlade s platnou právnou úpravou a
správnym matematickým postupom. Rozhodnutie odporkyne vychádzalo zo správne zisteného obdobia
dôchodkového poistenia navrhovateľa, náhradných dôb, ktoré boli potvrdené Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia aj zo správne zistených hrubých zárobkov, ktoré navrhovateľ dosiahol počas
výkonu služby vojaka z povolania.

Námietky navrhovateľa, ktoré boli obsahom jeho odvolania neboli dôvodné. Pre rozhodnutie o starobnom
dôchodku navrhovateľa nebola podstatná informácia o stave individuálneho účtu poistenca, preto, pokiaľ
v nej boli uvedené iné údaje, týkajúce sa obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa v roku 1974,
než z ktorých odporkyňa pri rozhodovaní vychádzala, nemalo to žiadny právny význam. Rok 1974 bol
navrhovateľovi započítaný v celosti, preto nebol v tomto smere nijakým spôsobom poškodený. Pokiaľ
išlo o vykázané náhradné doby v rokoch 1985, 1999-2001, tieto boli potvrdené Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia. Správne bolo tiež určené rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného
osobného mzdového bodu navrhovateľa tak, ako je upravené v ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení. V tejto súvislosti nie je podstatné, v prospech ktorého subjektu, Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia alebo Sociálnej poisťovne boli odvádzané príslušné odvody pre účely dôchodkového
zabezpečenia (poistenia). Základ pre krátenie starobného dôchodku je obsiahnutý v Dohovore o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý vylučuje, aby poistenec dostával za tú istú
sociálnu udalosť 2 dávky rovnakého druhu. Keďže výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku
plní funkciu starobného dôchodku, bolo vykonané krátenie správne. Postup krátenia dôchodkovej dávky
bol na základe čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ustálený v rámci rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a
odporkyňa v súlade s uvedeným postupovala a rozhodla.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenia v konštatovaní vzniku nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov ani v určení jeho výšky napadnuté rozhodnutie ako
zákonné a vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa §
250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.