Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/145/2014 z 11. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. februára 2015, sp. zn. 26Sd/145/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200747.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/145/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014200747.1 | 2015-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 293z zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., § 64 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 23 zákona č. 100/1988 Zb., /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36050c55-dbcf-47a3-8a69-d472117e8e94 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200747.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/145/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200747
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200747.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci navrhovateľa: E.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. L. XXX/XX, G., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18.03.2014 o priznaní starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 18. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 65, § 274, § 293z a
§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení starobný dôchodok od 03.09.2010 vo výške 49,60
Eur mesačne a ďalej ho na základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia citovaných valorizačných úprav
postupne zvýšila od 01.01.2014 na 72,20 Eur mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok,
pretože dosiahol dôchodkový vek v období od 01.01.2004 do 31.12.2007 a získal 10 rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane
doby služby, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok aj s poukazom na zákonné ustanovenie
§ 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky, vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Konštatovala, že k 07.09.2006,
kedy navrhovateľ dosiahol fyzický vek 55 rokov získal 14 251 dní dôchodkového poistenia, t.j. 39 rokov
a 16 dní s tým, že pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby. Keďže suma starobného
dôchodku pri zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zvýhodnenej kategórie funkcií v zmysle §
274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných
do 31.12.2003, sumu starobného dôchodku navrhovateľa určila postupom vyplývajúcim zo zákona o
sociálnom poistení, aj zo zákona o sociálnom zabezpečení.

Pri výpočte sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení vychádzala z ustanovenia
§ 66 ods. 1 a určila ho ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia, vrátane doby služby, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 až 2005 zistila priemerný
osobný mzdový bod navrhovateľa hodnotou 2,038 a vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty
platnej v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, t.j. v roku 2010 vo výške 9,2246
Eur. Do vzniku nároku na starobný dôchodok určila jeho sumu vo výške 732,60 Eur mesačne. Za
obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) po vzniku nároku na starobný dôchodok



sumu starobného dôchodku navrhovateľa zvýšila o 86,64666 Eur mesačne, pričom toto zvýšenie
určila ako súčin osobných mzdových bodov 9,3930 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246 a podľa
§ 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení k nej pripočítala ďalšie zvýšenie o 0,5% za každých
začatých 30 dní dôchodkového poistenia, získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez
poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, t.j. o 24% za 1 457 dní dôchodkového poistenia, t.j. o
196,63200 Eur mesačne. Celková suma starobného dôchodku navrhovateľa predstavovala 1 015,8786
Eur mesačne. Takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľa krátila podľa čl. 33 ods.
2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku,
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na účely
priznania výsluhového dôchodku za celé roky. Určila ju ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku,
ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým bola zhodnotená doba služby
pre priznanie výsluhového dôchodku za celé roky k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia počas
služobného pomeru i v civilnom zamestnaní vo výške 967,82496825 Eur mesačne. Bola určená ako
súčin sumy starobného dôchodku 1 015,87866 Eur mesačne a koeficientu 0,95269741, ktorý bol určený
ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku, t.j. 41 rokov a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, ktoré
bolo zhodnotené pre účely určenia sumy starobného dôchodku z celého obdobia jeho dôchodkového
poistenia, t.j. 43,0357 rokov. Rozdiel uvedených súm predstavoval určenú sumu starobného dôchodku
navrhovateľa vo výške 48,10 Eur mesačne, ktorá bola následne valorizovaná podľa § 82 zákona o
sociálnom poistení na priznaných 49,60 Eur mesačne od 06.09.2010.

Sumu starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 určila z priemerného mesačného
zárobku 135,- Eur mesačne za rozhodujúce roky 2005 až 2009. Započítala dobu zamestnania v rozsahu
37 rokov s tým, že na dobu zamestnania pred 18. rokom veku navrhovateľa neprihliadala. Starobný
dôchodok určila ako 94% jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. 126,90 Eur mesačne a za 1 457 dní
doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok ho zvýšila o 24% priemerného mesačného
zárobku, t.j. o 32,40 Eur mesačne na celkovú sumu 159,30 mesačne. K tejto sume pripočítala aj zvýšenie
vyplývajúce zo zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 146,72 Eur mesačne.
Sumu starobného dôchodku upravila tak, aby nepresiahla 306,02 Eur mesačne, tak ako to vyplýva z
ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení. Aj takto určenú sumu starobného dôchodku
navrhovateľa krátila vyššie uvedeným postupom a dospela k výške starobného dôchodku 0,50 Eur
mesačne.

Z uvedeného vyvodila, že suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona o
sociálnom poistení prevýšila sumu starobného dôchodku určenú postupom podľa zákona o sociálnom
zabezpečení, preto rozhodla o priznaní vyššej dôchodkovej dávky.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože sa uplatneným postupom pri výpočte sumy
jeho starobného dôchodku cítil byť poškodený. Poukázal na to, že pre určenie sumy výsluhového
dôchodku bolo rozhodujúcich 30 skončených rokov služby, doba služby nad 30 rokov vo vzťahu k
výške jeho výsluhového dôchodku plynula márne, preto považoval krátenie starobného dôchodku o
dobu dôchodkového poistenia z doby služby (11 rokov), ktorá sa neprejavila vo výške jeho výsluhového
dôchodku za neprimerané. Tým, že bola výška výsluhového dôchodku obmedzená maximálnou výškou
zodpovedajúcou 60% jeho vymeriavacieho základu, bolo reálne zhodnotených len 30 skončených
rokov služby pre určenie sumy výsluhového dôchodku a odporkyňa pre výpočet sumy jeho starobného
dôchodku zohľadnila 41 rokov služby, bol negovaný princíp, podľa ktorého má byť po dosiahnutí
dôchodkového veku hmotne zabezpečený v rozsahu, ktorý zodpovedá celej dĺžke jeho dôchodkového
poistenia. Žiadal, aby krajský súd preskúmal, či rozhodnutím odporkyne nebol jeho starobný dôchodok
krátený neprimerane k počtu skončených rokov doby služby, teda nad rámec čl. 33 Dohovoru č.
128/1967, či nemalo byť pre určenie podielu obdobia dôchodkového poistenia, ktorým bola doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku k úhrnu celkového obdobia dôchodkového
poistenia započítaných 30 rokov a nie 41 rokov služby, ktoré skutočne pre účely výsluhového dôchodku
zhodnotené neboli, a či bol dodržaný princíp hmotného zabezpečenia zodpovedajúceho celej dĺžke jeho
dôchodkového poistenia.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na rozhodnutia súdov,
ktoré podľa jeho názoru riešili obdobné kauzy a rozhodnutia odporkyne zrušili. Zopakoval tvrdenie, že
odporkyňa mala pri výpočte koeficientu pre účely krátenia sumy jeho starobného dôchodku vychádzať



z obdobia výkonu služby v rozsahu 30 a nie 41 rokov, čo by podstatným spôsobom ovplyvnilo výšku
priznanej dôchodkovej dávky. Poukázal na ustanovenie § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a vyjadril názor, že jeho starobný dôchodok mal byť krátený primerane
k výške jeho výsluhového zabezpečenia.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah
svojho písomného vyjadrenia. Poukázala na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
bol konkretizovaný spôsob výpočtu dôchodkovej dávky aj skutkové a právne východiská, na ktorých
bolo rozhodnutie založené.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ustanovením § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s
rozhodnutím o priznaní výsluhového dôchodku, s výpočtom sumy výsluhového dôchodku, s potvrdením
údajov rozhodných pre priznanie výsluhové dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel
k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku od 07.09.2006 žiadosťou z 03.09.2013. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR Č.p.: SPC-
OSZ-VZ-46.512-1/2011 z 23.01.2012 bol navrhovateľovi podľa § 38, 39, 58 a 60 a v súlade s § 81
ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od
01.12.2011 výsluhový dôchodok, pre výpočet ktorého mu bola zhodnotená doba trvania služobného
pomeru v rozsahu 41 rokov a 71 dní. Za túto dobu trvania služobného pomeru mu bol priznaný
výsluhový dôchodok vo výške 60% základu, určeného podľa § 60 označeného zákona. Za 15 rokov
trvania služobného pomeru mu patril výsluhový dôchodok vo výške 30% základu, ktorý sa za každý
16. až 20. rok trvania služobného pomeru zvýšil o 2% základu (za 5 rokov o 10% základu), za každý
21. až 25. rok trvania služobného pomeru o 3% základu (za 5 rokov o 15% základu), a za 26. a
každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výsluhový dôchodok zvýšil o 1% základu
(za 16 rokov o 16% základu). Maximálna výška výsluhového dôchodku bola obmedzená v zmysle
ustanovenia § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. 60%-tami základu, z ktorého sa pri výpočte sumy výsluhového
dôchodku vychádzalo. Základ pre výpočet sa zistil z priemerného služobného platu navrhovateľa v
príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych
rokov pred dňom skončenia služobného pomeru. Priemerným mesačným služobným platom bol podiel
súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku a celkového počtu
kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril. Uvedeným postupom bol základom pre
výpočet výsluhového dôchodku jeho priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku
2000 vo výške 1 733,36 Eur mesačne. Služobný pomer navrhovateľa ako príslušníka Policajného zboru
bol ukončený dňom 30.11.2011. Jeho služobný pomer trval celkovo 41 rokov a 71 dní, pričom službu
vykonával v období od 01.10.1970 do 28.02.1971 v I. kategórii funkcií ako náhradnú vojenskú službu,
od 01.03.1971 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií z titulu služobného pomeru v Policajnom zbore a
od 01.01.2000 do 31.11.2011 v tretej kategórii funkcií z titulu služobného pomeru v Policajnom zbore.
Ministerstvom vnútra SR boli potvrdené hrubé zárobky (vymeriavacie základy) a počet vylúčiteľných
dôb za jednotlivé kalendárne roky doby služobného pomeru od roku 1984 až do roku 2011, ktoré
boli správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého
rozhodnutia. Okrem doby, zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku, získal navrhovateľ
obdobie dôchodkového poistenia aj od 01.09.1967 do 01.03.1971, t.j. v rozsahu 3 rokov, 5 mesiacov
a 21 dní v Mostárni Brezno. Počas tohto obdobia vykonával od 01.10.1970 do 28.02.1971 náhradnú
vojenskú službu, ktorá bola zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku.

Sumu starobného dôchodku navrhovateľa odporkyňa určila postupom upraveným v zákone o sociálnom
poistení aj v zákone o sociálnom zabezpečení s poukazom na zákonné ustanovenie § 274 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Vychádzala z celého obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal, či
už v civilnom zamestnaní alebo počas výkonu jeho služby príslušníka Policajného zboru s tým, že podľa
zákona o sociálnom zabezpečení, § 22 ods. 3 pre účely zvýšenia sumy starobného dôchodku hodnotila
len dobu zamestnania po dosiahnutí 18. roku veku do vzniku nároku na starobný dôchodok. Sumu
starobného dôchodku navrhovateľa podľa obidvoch právnych noriem určila jednak do vzniku nároku na
starobný dôchodok, k 07.09.2006, kedy dosiahol fyzický vek 55 rokov a vypočítala aj jeho zvýšenie za



ďalšiu dobu dôchodkového poistenia, ktorú navrhovateľ získal po vzniku nároku na starobný dôchodok,
pretože ho nepoberal. Po určení sumy starobného dôchodku podľa obidvoch právnych noriem za všetky
doby poistenia, ktoré navrhovateľ získal, následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za
obdobie dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
dôchodku, koeficientom, ktorý vyjadroval pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým
bola doba služby zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia
dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok. Suma
určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový
dôchodok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola
doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé kalendárne roky.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné vykázané obdobie dôchodkového poistenia, ani zárobky
dosiahnuté v rozhodujúcom období, z nich zistený priemerný osobný mzdový bod, či priemerný mesačný
zárobok, určené rozhodujúce obdobie pre ich výpočet, ani doba služby I., resp. III. kategórii funkcií, ktorú
navrhovateľ vykonával ako príslušník Policajného zboru, resp. v súvislosti s vykonávaním náhradnej
vojenskej služby.

Sporným bol výpočet koeficientu, pre účely krátenia sumy starobného dôchodku po zohľadnení doby
služby, ktorá bola zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku, keď navrhovateľ namietal
výpočet, pri ktorom odporkyňa vychádzala z doby výkonu jeho služby v rozsahu 41 rokov, pretože pre
účely určenia výšky výsluhového dôchodku mu bolo reálne zhodnotených len 30 rokov doby služby.
Presahujúce obdobie výkonu služobného pomeru v policajnom zbore (11 rokov) sa vo výške jeho
výsluhového dôchodku nijakým spôsobom neprejavilo.

Podľa § 65 ods. 1 a § 293z zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má poistenec nárok na
starobný dôchodok, ak získal 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahol dôchodkový vek
v období od 01.01.2004 do 31.12.2007. Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 66 ods. 1). Ak poistenec bol dôchodkovo poistení
po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť,
suma starobného dôchodku sa určí podľa ods. 1 a pripočíta sa ku nej suma určená ako súčin súčtu
osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa ďalej zvýši o
0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok
bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti (§ 66 ods. 1, 2 citovaného zákona). Určenie obdobia
dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného
osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva za zákonných ustanovení § 60
až § 64 citovaného zákona.

Podľa § 274 ods. 1 a 2 citovaného zákona sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok
podľa ods. 1 nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane
úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol
zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) citovaného zákona.
Základná výmera starobného dôchodku je 60% priemerného mesačného zárobku, ku ktorej sa od 21.
roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2%, v III. pracovnej
kategórii 1% priemerného mesačného zárobku. Pre zvýšenie sa hodnotí len doba zamestnania po
dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Zvýšenie starobného dôchodku po
vzniku nároku na starobný dôchodok, pokiaľ sa tento ani jeho časť nepoberá, bolo upravené v ustanovení
§ 23 citovaného zákona. Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho
zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok bola podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona 9 219 Sk
mesačne (§ 21, § 22, § 23 citovaného zákona).

Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol
vyhlásený v zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej



prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok 9So 214/2008, zverejnený
v Zbierke stanovísk NS SR č. 5/2011 pod č. 55) vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely
stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
hodnotené na určenie výsluhového príspevku (považovaného za výsluhový dôchodok). Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového
príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade
súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho
poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba
krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového príspevku považovaného za výsluhový
dôchodok.

Výsluhový dôchodok je dávkou výsluhového zabezpečenia. Od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) môže plniť funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia v prípade, že jeho výška zodpovedá výške starobného
dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie odporkyne pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa
vychádzalo z citovaného judikátu Najvyššieho súdu SR, ktorý je záväzný nielen pre správny orgán, ale
aj pre prvostupňový správny súd.

Po preskúmaní veci dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa správne zistila skutkový stav
veci, správne aplikovala príslušné zákonné ustanovenia a správne vo veci rozhodla, keď navrhovateľovi
napadnutým rozhodnutím priznala starobný dôchodok od 03.09.2010, t.j. 3 roky spätne od podanej
žiadosti o priznanie starobného dôchodku, napriek tomu, že dôchodkový vek dosiahol už dovŕšením
fyzického veku 55 rokov, 07.09.2006 (§ 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Správne určila vznik
nároku navrhovateľa na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, pretože navrhovateľ
vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií v zákonom predpokladanom rozsahu pre zníženie
dôchodkového veku. Správne vypočítala sumu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení
aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože pri zachovaní nárokov, vyplývajúcich zo zvýhodnenej
kategórie funkcií nesmie suma starobného dôchodku, priznaná podľa zákona o sociálnom poistení
byť nižšia, než na akú by mu vznikol nárok podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Po vypočítaní
sumy starobného dôchodku so zohľadnením aj obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ
získal po vzniku nároku na starobný dôchodok správne sumu dôchodkovej dávky krátila o koeficient,
ktorý zodpovedal pomeru obdobia dôchodkového poistenia v celých rokoch, ktoré bolo zohľadnené
pre priznanie výsluhového dôchodku z titulu výkonu služby príslušníka Policajného zboru k celkovej
dĺžke dôchodkového poistenia navrhovateľa. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v ktorom boli podrobne a správne zhrnuté rozhodujúce skutkové okolnosti,
aplikovaná právna úprava a podrobne a správne bol realizovaný matematický výpočet starobného
dôchodku navrhovateľa podľa obidvoch právnych noriem.

Odvolanie navrhovateľa nepovažoval krajský súd za dôvodné. Koeficient, o ktorý bola suma jeho
starobného dôchodku krátená, bol určený správne, v súlade s vyššie citovaným záväzným rozhodnutím
Najvyššieho súdu, ktorým bol vykonaný výklad čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach. Podľa neho sa zohľadňuje obdobie výkonu doby služby v celých rokoch,
ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku. Rozhodujúca je doba služby, ktorá
bola pre účely priznania výsluhového dôchodku zhodnotená a tá bola zhodnotená v rozsahu 41
celých rokov, preto pre účely určenia koeficientu bola správne použitá táto hodnota, to znamená, že
starobný dôchodok navrhovateľa nebol neprimerane krátený. V týchto súvislostiach nie je rozhodujúci
výpočet sumy dávky výsluhového zabezpečenia. Výška výsluhového dôchodku navrhovateľa bola
obmedzená preto, že zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení stanovoval maximálnu výmeru
výsluhového dôchodku policajta, najviac 60% základu použitého pre jeho výpočet. Určité obmedzenie
výšky výsluhových, či dôchodkových dávok je v oblasti sociálneho zabezpečenia bežné. Ich výpočet v



sebe vždy obsahuje určité obmedzenie, napríklad pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku, alebo
obmedzením hodnoty priemerného osobného mzdového bodu alebo obmedzením výšky všeobecného
vymeriavacieho základu alebo maximálnym stanovením výšky dôchodkovej (výsluhovej) dávky a pod.
Pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky však boli u navrhovateľa zohľadnené
zárobky, ktoré dosiahol aj počas trvania jeho služobného pomeru, tak ako to vyplýva z osobného
listu dôchodkového poistenia, kde rozhodujúcim obdobím pre výpočet sumy starobného dôchodku
boli roky 1984 až 2005, kedy vykonával službu príslušníka policajného zboru. Zohľadnením celého
obdobia jeho dôchodkového poistenia pre účely priznania starobného dôchodku, ako aj zárobkov, ktoré
navrhovateľ dosiahol v rozhodujúcom období, napriek tomu, že boli dosiahnuté počas výkonu jeho
služby s následným krátením v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 bol podľa názoru dodržaný princíp
hmotného zabezpečenia zodpovedajúceho celej dĺžke jeho dôchodkového poistenia.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné a vecne správne.

Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy
neuplatnil v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.