Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/58/2014 z 18. 6. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júna 2014, sp. zn. 26Sd/58/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200346.1
Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/58/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200346.1 | 2014-06-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 175 zákona č. 100/1988 Zb., § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ab1efe9-8270-4f95-aa62-d0e73899b4b3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200346.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200346
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200346.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C. R.,
nar. XX. C. XXXX, bytom L. M. R. H. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 20.decembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X  z 20. decembra 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku
od 20.júna 2001 s poukazom na ust. § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení a ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi bol od 1.apríla 1999 priznaný výsluhový príspevok
podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov policajného
zboru..., pre účely ktorého mu bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 3.augusta
1964 do 3.augusta 1966 a doba výkonu služby príslušníka policajného zboru od 15.októbra 1969
do 31.marca 1999 v I. kategórii funkcií. Z toho vyvodila, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov
zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórii funkcií, preto mu vznikol
nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 20.júna 2001.
V dôsledku uvedeného nie je o ním uplatnenom nároku na starobný dôchodok príslušná rozhodnúť,
pretože o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, keďže nárok na starobný dôchodok mu vznikol
podľa právnych predpisov účinných pred 1.januárom 2004. Zároveň svoju príslušnosť vo veci konať
odporkyňa vylúčila aj s odôvodnením, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok do
31.decembra 2003 nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s vyjadrením presvedčenia, že mu nárok na starobný
dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia vznikol, pretože po ukončení služby
príslušníka policajného zboru pracoval 13 rokov v civilnom zamestnaní, čo mu doposiaľ pre jeho
dôchodkové nároky nebolo nijakým spôsobom zohľadnené.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Uviedol, že o
priznanie starobného dôchodku požiadal odporkyňu už v roku 2008 ale jeho žiadosť bola zamietnutá.



V civilnom zamestnaní odpracoval 10 rokov a 30 dní, zvyšné obdobie pracoval ako brigádnik a až s
odstupom času zistil, že jeho zamestnávateľ neplatil zaňho odvody do Sociálnej poisťovne.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah
písomného vyjadrenia zo 6.marca 2014. V ňom zotrvala na vecnej správnosti vydaného rozhodnutia
a zopakovala skutkové zistenia a právne posúdenie vec,i obsiahnuté v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v  súlade
s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami,  s obsahom
administratívneho, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo 17.apríla
2009, s rozhodnutím o zamietnutí jeho žiadosti z 25.mája 2009, s aktuálne preskúmavanou žiadosťou
o priznanie starobného dôchodku z 2.septembra 2013,  s potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky Č.p. SRLZ-33.597-13/SZ-2009 zo 7.apríla 2009 o zhodnotení doby dôchodkového poistenia
pre nárok na výsluhový príspevok navrhovateľa, s rozhodnutím totožného orgánu z 8.augusta 2002
SPC-33597/6-2002 o zvýšení výsluhového príspevku navrhovateľa od 1.júla 2002, s oznámením o
prekvalifikovaní výsluhového príspevku na výsluhový dôchodok z 19.augusta 2002, s evidenčným listom
dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa za rok 2001,  s ostatným relevantným obsahom spisu a
dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2  písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na
dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa suma starobného
dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po
vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný
dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do
31.decembra 2023.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov
službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Citované zákonné ustanovenie sa do 31. júna 2002 vzťahovalo
aj na sociálne zabezpečenie policajtov.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) č. 100/1988 Zb.  o dávke dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide
o príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva
vnútra, orgán príslušného ministerstva. Aj toto zákonné ustanovenie sa do 30. júna 2002 vzťahovalo aj
na sociálne zabezpečenie policajtov.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu  o priznanie starobného
dôchodku od 20.júna 2001 žiadosťou z 2.septembra 2013. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky z 8.augusta 2002 a z potvrdenia ním vydaného 7.apríla 2009 bolo zistené, že navrhovateľovi
bol od 1.apríla 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998
Zb. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru..., pre účely ktorého mu bola zhodnotená doba
základnej vojenskej služby od 3.augusta 1964 do 3.augusta 1966 v I. kategórii funkcií, doba služobného
pomeru príslušníka policajného zboru od 15.októbra 1969 do 31.decembra 1998 v I. kategórii funkcií
a doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1.januára 1999 do 31.marca 1999 v III.



pracovnej kategórii. Od 1.júla 2002 bol výsluhový príspevok podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov... prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Mimo
uvedených dôb dôchodkového poistenia navrhovateľ získal podľa údajov o dobách jeho zamestnania,
ktoré boli súčasťou podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku dobu dôchodkového poistenia
od 1.septembra 1960 do 14.apríla 1964 v STS Krupina, od 1.augusta 1966 do 15.októbra 1969 v
Lesnom závode Krupina, od 15.augusta 2000 do 31.augusta 2001 v Slovenskom poľovníckom zväze v
Krupine a v období od 8.apríla 1999 do 14.augusta 2000 a od 1.januára 2002 do 30.novembra 2005 bol
nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Z vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citovanú právnu úpravu je zrejmé, že
navrhovateľ splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože ako
príslušník policajného zboru vykonával službu najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií. Nárok na starobný
dôchodok mu vznikol 20.júna 2001, tj. v čase účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
ktorý bol účinný do 31.decembra 2003, pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 cit. zákona nárok na dávku vzniká
dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky. Po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po 20.júni 2001 bol navrhovateľ zamestnaný do
31.decembra 2001, jeho zamestnanie však netrvalo nepretržite k 31.decembru 2003, preto nebolo
možné jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení.

V nadväznosti na vyššie uvedené odporkyňa správne konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok
na starobný dôchodok za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tj. podľa
právnej úpravy platnej do 31.decembra 2003, preto o uplatnenom nároku na starobný dôchodok
navrhovateľa môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
zabezpečení rozhodnúť len orgán sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva, tj. Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky.

Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového
zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a
rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným
hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho
rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotno-právne následky. Riešenie vzniknutej procesnej
situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.

Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý bolo v konaní z hľadiska
procesných noriem potrebné aplikovať, neupravuje a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného
predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom
nároku navrhovateľa vecne hmotno-právne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom
zverená právomoc (vecná príslušnosť) z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť
všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom
dovolenou analógiou legis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení aplikovať (analogická úprava napr. v ust. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní...).

Hoci odporkyňa zistila správne skutkový stav veci i vecne príslušný orgán na rozhodnutie o starobnom
dôchodku navrhovateľa, rozhodla nesprávne, keď jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku
zamietla, čo bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku. V ďalšom konaní odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku
postúpi vecne príslušnému orgánu, ktorý jediný je podľa cit. právnej úpravy § 142 ods. 4 písm. b) zákona
o sociálnom zabezpečení oprávnený posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania
uplatnenej dôchodkovej dávky a určenie jeho výšky.



Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní, pretože si
žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc v súlade s ust.  § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust.  § 250l ods.
2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho    doručenia.    Odvolanie   sa
podáva  písomne,  v    dvoch   vyhotoveniach

prostredníctvom  krajského   súdu  na   Najvyšší  súd  SR. V  odvolaní  je                          potrebné
popri    všeobecných    náležitostiach   / §   42  ods.  3  O. s. p. /  uviesť,  proti ktorému  rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo   postup  súdu  považuje   za
nesprávny   a  čoho sa odvolateľ domáha.