{"guid": "c54de0f9-399d-42ce-91ef-11a94de12b1f:6548b8d3-d793-4498-8b03-04ab3918bccd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1023200732.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/47/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/47/2023 z 24. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. mája 2023, sp. zn. BA-7Sa/47/2023, ECLI:SK:KSBA:2023:1023200732.1", "identifikacne_cislo": "1023200732", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6548b8d3-d793-4498-8b03-04ab3918bccd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200732.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200732.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200732.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/47/2023\n1023200732\n24. 05. 2023\nJUDr. Ivana Neviďanská\nECLI:SK:KSBA:2023:1023200732.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu:\nU. R., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník F. arabskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne\nÚtvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci,\nKancelária Bratislava, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Mobilná\njednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe\nžalobcu vo veci zaistenia zo dňa 03.05.2023, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCPBA5-821-010/2023-AV zo dňa 26.03.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol žalobca U. R., nar. XX.XX.XXXX, štátny\npríslušník Sýrskej arabskej republiky, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-821-010/2023-AV zo dňa\n26.03.2023, bezodkladne prepustený\nzo zaistenia.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Žaloba\n1. Dňa 15.05.2023 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“\nalebo ,,krajský súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba zo dňa 03.05.2023, ktorou sa žalobca\npostupom podľa § 221 ods. 2 v spojení s § 230 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj ako ,,správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) domáhal svojho bezodkladného\nprepustenia zo zaistenia, z dôvodu neúčelnosti zaistenia. Zároveň žalobca navrhol, aby súd rozhodol o\ntrovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 155,04 eura do 15\ndní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-821-010/2023-AV zo dňa 26.03.2023\nbol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako ,,zákon č. 404/2011 Z.z.“ alebo „zákon o pobyte cudzincov“)\nzaistený dňom 26.03.2023, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.05.2023 (ďalej aj ako „napadnuté\nrozhodnutie“) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak\nexistuje značné riziko jeho úteku.\n2. V odôvodnení žaloby žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nesprávne posudzuje dĺžku\ndoby zaistenia. Ak je osoba zaistená podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\nč. 604/2013 zo dňa 26.06.2013,\nktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie\nžiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej\n\npríslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.06.2013) (ďalej\naj ako ,,nariadenie Dublin III“ alebo ,,nariadenie č. 604/2013“), jej odovzdanie\nzo žiadajúceho\nčlenského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však\ndo šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie\nspäť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo\npreskúmania podľa čl. 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o\nprevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom\npododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim\nspôsobom uplatňujú. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého\ndošlo k zaisteniu žalobcu, síce oprávňuje policajný orgán zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho\nodovzdanie do iného členského štátu, no žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorého\ndošlo k zaisteniu žalobcu, nepreukázal, že podniká aktívne kroky, ktoré by smerovali k naplneniu účelu\nzaistenia, t.j. argumentuje, že realizácia ďalších úkonov je\nv gescii dublinského strediska, ktoré\nkomunikuje s dožiadaným štátom. Žalovaný podľa názoru žalobcu taktiež neskúmal možnosť realizácie\nodovzdania žalobcu na územie Bulharskej republiky. Je predpokladom, že žalobca bol vyhostený z\núzemia Bulharskej republiky a zároveň opustil územie Schengenského priestoru (z Bulharska odišiel\ndo Srbska), čím možno v danom prípade očakávať, že Bulharská republika odmietne akceptovať\nžiadosť o prevzatie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných\n(miernejších) donucovacích opatrení, ktoré patria medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia. Na základe\nvyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie\nnedostatočne odôvodnil, preto je nepreskúmateľné.\nII. Vyjadrenie žalovaného k žalobe\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol dňa 26.03.2023 zaistený rozhodnutím č.\nPPZ-HCP-BA5-821-010/2023-AV zo dňa 26.03.2023 na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho\nprevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.\n4. Dňa 26.03.2023 v čase o 07:30 hod. bola hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava\nRusovce prostredníctvom stálej služby vyslaná na preverenie oznámenia\nna ulicu Vývojová pri\npodielnickom družstve Dunaj, kde sa mali nachádzať tri osoby.\nPo príchode na miesto sa\noznámenie potvrdilo. Uvedené osoby vyzvali podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore, aby preukázali svoju totožnosť. Nakoľko nemali pri sebe žiadne doklady, poskytli hliadke len\nosobné údaje, ktoré nebolo možné hodnoverne overiť. Následne bola vyrozumená hliadka Mobilnej\njednotky Policajného zboru Bratislava, ktorá osoby dňa 26.03.2023 v čase o 10:15 hod. prevzala. Jednou\nz predvedených osôb bol aj žalobca. Následnými vykonanými lustráciami v informačnom systéme\nPolicajného zboru Eurodac bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o azyl v Bulharsku zo dňa 25.11.2022.\n5. Žalobca bol zaistený dňa 26.03.2023, zároveň bola v ten istý deň zaslaná žiadosť na Dublinské\nstredisko Migračného úradu MV SR (ďalej len „dublinské stredisko“). Dublinské stredisko prijalo žiadosť a\nzačalo konanie dňa 27.03.2023. Dňa 29.03.2023 bola Bulharsku odoslaná žiadosť o prijatie naspäť podľa\nčl. 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia Dublin III. Dňa 03.04.2023 prišla akceptácia dožiadania z Bulharska.\nZ uvedeného vyplýva, že Bulharsko má povinnosť prijať späť takúto osobu, čo aj potvrdilo akceptáciou\nžiadosti.\n6. Žalovaný počas celej doby zaistenia podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov skúma,\nči účel zaistenia trvá. Na základe toho, si vyžiadal z Úradu hraničnej a cudzineckej polície informáciu\nk uskutočniteľnosti transferu. Na základe žiadosti bola žalovanému zaslaná odpoveď, podľa ktorej\nBulharsko v súčasnosti prijíma cudzincov, ktorí boli akceptovaní podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia\nDublin III. Žalobca je akceptovaný podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia Dublin III. Dňa 19.04.2023\nbolo rozhodnutie dublinského strediska o transfere právoplatné. Od tohto dátumu plynula 20 dňová\nlehota\nna podanie opravného prostriedku (správnej žaloby). Splnomocnený zástupca žalobcu podal\ndňa 04.05.2023 správnu žalobu voči rozhodnutiu o odovzdaní žalobcu do iného štátu, ktoré vydalo\ndublinské stredisko.\n\n7. Hoci osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, žalobca môže\npodať návrh na jeho priznanie. Žalovaný nemá vedomosť o tom, či zákonný zástupca žalobcu v správnej\nžalobe podanej dňa 04.05.2023 podal aj návrh\nna priznanie odkladného účinku. Ide o jeho zákonné\noprávnenie, ktorého využitím by nastal moment odkazujúc na čl. 28 nariadenia Dublin III: „Ak je osoba\nzaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského\nštátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo\nvýslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským\nštátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods.\n3.“. V prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku, by bol odkladný účinok priznaný až\ndo rozhodnutia krajského súdu o jeho priznaní, resp. nepriznaní. Žalovaný si vyžiadal z dublinského\nstrediska informáciu o podaní návrhu na priznanie odkladného účinku. Prihliadajúc na ustanovenie\nnariadenia Dublin III žalovaný rozhodol\no zaistení žalobcu šesť týždňov odo dňa vykonateľnosti\nrozhodnutia dublinského strediska o odovzdaní do iného štátu (keď zanikne odkladný účinok odvolania\nalebo preskúmania podľa čl. 27. ods. 3 nariadenia Dublin III).\n8. Zástupca žalobcu namieta, že žalovaný neskúmal možnosť realizácie odovzdania žalobcu na územie\nBulharskej republiky. Ďalej uvádza, že je predpoklad, že žalobca bol vyhostený z územia Bulharskej\nrepubliky a zároveň opustil územie Schengenského priestoru, čím podľa zákonného zástupcu žalobcu\nmožno očakávať, že Bulharská republika odmietne akceptovať žiadosť o prevzatie. Žalovaný vo\nvyjadrení uviedol, že Bulharská republika\nna základe uvedeného článku dňa 03.04.2023 akceptovala\nprijatie žalobcu na svoje územie.\nV prípade, že by bol vyhostený z Bulharskej republiky, neprišlo\nby k akceptácií zo strany Bulharskej republiky.\n9. K námietke žalobcu o nedostatočnosti skúmania možnosti uloženia miernejšieho donucovacieho\nopatrenia, teda alternatívy zaistenia žalovaný uviedol, že nemohol podľa\n§ 89 ods. 1 písm. a/\nzákona o pobyte cudzincov, žalobcovi uložiť hlásenie pobytu. Pretože žalobca nedisponoval potrebnými\nfinančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až do\nrealizácie dublinského transferu. Žalobca v zápisnici\no podaní vyjadrenia vedenej pod č. PPZHCP-BA5-821-009/2023-AV uviedol, že nemá\nna území Slovenskej republiky žiadnu rodinu,\nnedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie jeho pobytu na\núzemí Slovenskej republiky. Žalobca v zápisnici uviedol, že na území Slovenskej republiky nevlastní\nžiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie. Podľa Vyhlášky\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. 499/2011 o určení sumy finančných prostriedkov potrebných\nna pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej\nrepubliky ods. 1: „Suma finančných prostriedkov potrebná\nna pokrytie nákladov spojených s\npobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur\nna osobu a deň pobytu.“. V prípade uloženia miernejšieho donucovacieho opatrenia podľa § 89 ods.\n1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, by musel žalobca preukázať finančné prostriedky v zmysle\nVyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 499/2011 o určení sumy finančných prostriedkov\npotrebných\nna pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území\nSlovenskej republiky, na dobu 3 mesiace. Žalovaný nedisponoval dostatočnou finančnou čiastkou, ani si\nju nevedel zabezpečiť. Žalovaný na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nIII. Pojednávanie\n10. Krajský súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10 a § 17 písm. a/ SSP)\npreskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy tretej časti SSP v spojení s § 206 ods. 3\na 4, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto nariadil žalovanému bezodkladné\nprepustenie žalobcu zo zaistenia v zmysle ust. § 230 ods. 2 písm. a/ SSP. Správny súd rozhodol o\nsprávnej žalobe v súlade s § 228 veta prvá SSP\nna pojednávaní do siedmich pracovných dní od\njej predloženia podľa § 227 SSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za neprítomnosti účastníkov konania\nv zmysle § 114 SSP. Účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca, právny\nzástupca žalobcu a žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní. Žalobca a právny zástupca\nžalobcu súhlasili s prejednaním veci na pojednávaní bez ich prítomnosti.\n\nIV. Relevantné právne predpisy\n11. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n12. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n13. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa\nna konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.\n14. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca\nzo zaistenia prepustený.\n15. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n16. Podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie\no predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné\nprepustenie žalobcu zo zaistenia.\n17. Podľa § 230 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 2 SSP, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie\nžalobcu zo zaistenia.\n18. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je\nštátnym občanom SR ani občanom únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez\nštátnej príslušnosti.\n19. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného\npredpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.\n20. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n21. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži\nz dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,\nže mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný\nútvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n22. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci\nzaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia\npobytu alebo zložiť peňažnú záruku.\n\n23. Podľa § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.\n24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n25. Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom\npredpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom\nkonaní.\n26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny\nporiadok“) tento zákon\nsa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní\nv súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n28. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať\nv konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n29. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady\npre rozhodnutie. Pritom nie je\nviazaný len návrhmi účastníkov konania.\n30. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho\nvydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti.\n31. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n32. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,ústava“) nikoho nemožno stíhať alebo\npozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n33. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a\n8 (ďalej len ,,dohovor“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť\nslobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným\nzákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému\nvstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n34. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,\nmá právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho\npozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n35. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa\n16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov\ntretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), využitie\n\nzaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom\nna použité prostriedky a sledované ciele\nobmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo\nvykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.\n36. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné\ndostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka\ntretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie\no návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo\nvykonať proces odsunu, a to najmä keď:\na) existuje riziko úteku, alebo\nb) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.\nZaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,\na vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\n37. Podľa čl. 2 písm. n/ nariadenia Dublin III „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade,\nktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že\nžiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje\nkonanie o odovzdaní, môžu utiecť.\n38. Podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia Dublin III členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je\npovinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je\nv procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území\niného členského štátu bez povolenia na pobyt.\n39. Podľa čl. 25 ods. 1 nariadenia Dublin III dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne\no dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca\nodo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac,\nuvedená lehota sa skráti na dva týždne.\n40. Podľa čl. 25 ods. 2 nariadenia Dublin III nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov\nuvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú\nosobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.\n41. Podľa čl. 27 ods. 3 písm. c/ prvá veta nariadenia Dublin III dotknutá osoba môže v primeranej lehote\npožiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania\nalebo preskúmania.\n42. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Dublin III členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v\nsúvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.\n43. Podľa čl. 28 ods. 2 nariadenia Dublin III, ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú\nosobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade\ns týmto nariadením, a to\nna základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné\núčinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.\n44. Podľa čl. 28 ods. 3 prvý pododsek nariadenia Dublin III zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať\ndlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov\naž do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.\n45. Podľa čl. 28 ods. 3 druhý pododsek nariadenia Dublin III, ak je osoba zaistená podľa tohto článku,\nlehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania\nžiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú\nodpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k\nposkytnutiu odpovedi\nv tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má\nza dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia\nna jej príchod.\n46. Podľa čl. 28 ods. 3 tretí pododsek nariadenia Dublin III, ak je osoba zaistená podľa tohto článku,\njej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď,\n\nako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania\ndožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom, alebo odvtedy, keď\nzanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa čl. 27 ods. 3.\n47. Podľa čl. 28 ods. 3 štvrtý pododsek nariadenia Dublin III, ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na\npodanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej\nlehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa\nnaďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.\n\nV. Priebeh administratívneho konania\n48. Dňa 26.03.2023 v čase o 07:30 hod. bola hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru\nBratislava Rusovce prostredníctvom stálej služby vyslaná na preverenie oznámenia na ulicu Vývojová\npri podielnickom družstve Dunaj, kde sa mali nachádzať tri osoby. Po príchode na miesto sa oznámenie\npotvrdilo. Uvedené osoby vyzvali podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,\naby preukázali svoju totožnosť. Nakoľko nemali pri sebe žiadne doklady, poskytli hliadke len osobné\núdaje, ktoré nebolo možné hodnoverne overiť. Následne bola vyrozumená hliadka Mobilnej jednotky\nPolicajného zboru Bratislava, ktorá osoby dňa 26.03.2023 v čase o 10:15 hod. prevzala. Jednou\nz predvedených osôb bol aj žalobca. Následnými vykonanými lustráciami v informačnom systéme\nPolicajného zboru Eurodac bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o azyl v Bulharsku zo dňa 25.11.2022.\n49. Žalobca podal dňa 26.03.2023 podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku vyjadrenie do zápisnice pod\nč. PPZ-HCP-BA5-821-008/2023-AV. Žalobca uviedol, že z domovskej krajiny odišiel asi pred rokom. Je\nrozvedený a má tri deti. Deti ostali v Sýrii s bývalým manželom. Odišiel do Turecka do mesta Izmit.\nTam vyhľadal svojho brata a bývali spolu. Nepracoval nikde. V Turecku ostal približne šesť mesiacov.\nJeho ďalší brat, ktorý je v Sýrii mu vybavoval všetky veci ohľadom cesty do Nemecka. Žalobca odišiel\ndo Bulharska nelegálne, kde požiadal o udelenie azylu. Následne pokračoval v migrácii cez Srbsko,\nMaďarsko až na Slovensko, kde ich zastavila polícia a zadržala. Do zápisnice o podaní vyjadrenia\nč. PPZ-HCP-BA5-821-008/2023-AV zo dňa 26.03.2022 žalobca uviedol, že nemá žiadne zdravotné\nťažkosti, netrpí psychickým ochorením, stresovou záťažou ani zhoršeným duševným stavom. Na otázku,\nči už žiadal v inom členskom štáte EÚ o azyl odpovedal kladne a uviedol krajinu Bulharsko. Ďalej uviedol,\nže na Slovensku nechce požiadať o azyl, nakoľko cieľovou krajinou je Nemecko.\n50. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-821-010/2023-AV zo dňa 26.03.2023 bol žalobca podľa § 88 ods. 1\npísm. c/ zákona o pobyte cudzincov zaistený dňom 26.03.2023, na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 26.05.2023 na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu,\nak existuje značné riziko jeho úteku.\n51. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o zaistení uviedol, že podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov sa rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny rozumie stav, keď na základe dôvodnej\nobavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa\nbude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť ihneď, nemá udelený pobyt podľa zákona o\npobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Tým, že má žalobca\nzáznam v systéme Eurodac, t. j. ušiel z iného členského štátu, je chápané ako dôkaz značného rizika\nďalšieho úteku. Žalobca nezostal v krajine, v ktorej mal povinnosť zotrvať, až do rozhodnutia o jeho\nžiadosti\no medzinárodnú ochranu. Žalovaný zároveň podotkol, že žalobca je osobou bez\ndokladu totožnosti, o ktorom nemá žiadne informácie týkajúce sa totožnosti, prípadnej trestnej minulosti\na pomerov z ktorých prichádza. Tým, že žalobca cestoval viacerými krajinami\ns vedomím, že sa v\nnich nachádza neoprávnene, vytvára odôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade ponechania na\nslobode. Zároveň žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že by odišiel do Nemecka. Na základe uvedeného\nmal správny orgán dostatočne preukázané riziko úteku a z toho dôvodu rozhodol o zaistení žalobcu.\n52. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci\nzaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia\npobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Žalovaný skúmal možnosť uloženia menej závažného prostriedku\n\nako zaistenia, avšak dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť\nuložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov. Žalobca v zápisnici\no podaní vyjadrenia vedenej pod č. PPZ-HCP- BA5-821-008/2023-AV uviedol, že nemá na území\nSlovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponuje finančnou hotovosťou potrebnou na pokrytie nákladov\npotrebných\nna zotrvanie do doby realizácie transferu, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie\njeho pobyt\nna území Slovenskej republiky a taktiež nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by ho\noprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol\no zaistení žalobcu.\n53. Počas konania o zaistení sa žalovaný zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného\nživota v zmysle v čl. 8 ods. 1 dohovoru. Žalovaný práva žalobcu vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 dohovoru\nneupiera a plne ich rešpektuje. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky rodinu, nebola mu\nspôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii.\n54. Žalobca bol zaistený dňa 26.03.2023, zároveň bola v ten istý deň zaslaná žiadosť na dublinské\nstredisko. Dublinské stredisko prijalo žiadosť a začalo konanie dňa 27.03.2023. Dňa 29.03.2023 bola\nBulharsku odoslaná žiadosť o prijatie naspäť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia Dublin III. Dňa\n03.04.2023 prišla akceptácia dožiadania z Bulharska. Z uvedeného vyplýva, že Bulharsko má povinnosť\nprijať späť takúto osobu, čo aj potvrdilo akceptáciou žiadosti.\n55. Vzhľadom na uvedené bolo žalobcovi, ktorí má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt\ndňa 17.04.2023 podľa § 46a ods. 5 zákona o pobyte cudzincov vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračným úradom, dublinským strediskom rozhodnutie č. ČDK: MU-DS-214-12/2023-DŽ o\nodovzdaní na územie Bulharskej republiky. Dňa 05.05.2023 bola správnemu súdu doručená žaloba zo\ndňa 04.05.2023, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia, s tým že žiada\nrozhodnutie o odovzdaní žalobcu do Bulharska zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca nepodal\nnávrh na priznanie odkladného účinku v zmysle § 213 ods. 2 SSP. Vec je vedená\nna krajskom\nsúde pod sp.zn. 7SaZ/7/2023.\nVI. Posúdenie veci správnym súdom\n56. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho\nspisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal rozhodnutie o zaistení, ako i priebeh\nadministratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nariadil podľa § 228 SSP na prejednanie veci\npojednávanie na deň 24.05.2023 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správnu žalobu vo\nveciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia správny súd posudzuje neformálne a nie je pri\nsvojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP). Žalobca v žalobe namietal neúčelnosť\njeho zaistenia, a preto žiadal bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Správny súd po preskúmaní zistil\ndôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP, a preto rozsudkom nariadil bezodkladné prepustenie\nžalobcu zo zaistenia podľa § 230 ods. 2 písm. a/ SSP.\n57. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods.\n2 Listiny základných práv a slobôd nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ dohovoru každý má právo na slobodu a\nosobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak\nstane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\nosoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie (tiež čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\na čl. 6 Charty základných práv Európskej únie).\n58. Všetky spomínané právne dokumenty zdôrazňujú zákaz svojvoľného pozbavenia či obmedzenia\nosobnej slobody. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ dohovoru a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj ako ,,ESĽP“) môže zaistenie alebo iné pozbavenie osobnej\nslobody cudzinca (napr. vydávacia alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť jednak iba v súlade s\nkonaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a\n\npredvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného zbavenia osobnej slobody,\na jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť\nnepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať jeho vyhostenie či vydanie (pozri napr.\nrozsudky ESĽP zo dňa 18.12.1986 Bozano proti Francúzsku, zo dňa 25.03.1995 Quinn\nproti\nFrancúzsku, zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a ďalší proti\nBelgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh\nproti ČR, zo dňa\n27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a\nostatní proti Spojenému kráľovstvu).\n59. Rovnako podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice môžu členské štáty zaistiť len štátneho príslušníka\ntretej krajiny, o ktorého vrátenie prebieha konanie, a to na účely prípravy návratu alebo výkonu procesu\nodsunu, najmä v prípadoch, keď existuje riziko úteku alebo dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa\nvyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu, pričom možno na zabezpečenie prikročiť\nlen vtedy, ak sa v konkrétnom prípade nemôžu účinne uplatniť iné dostatočne účinné, ale miernejšie\ndonucovacie opatrenia. Akékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu, a iba pokiaľ s náležitou\nstarostlivosťou prebiehajú prípravy na odsun.\n60. Pri posúdení tejto otázky vychádzal správny súd aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,NS SR“) vyslovenom\nv rozsudku sp. zn.\n10Sza 8/2016 zo dňa 30.03.2016, v ktorom uviedol: „Zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo v\nzávislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o\nveľmi citeľný zásah do jedného\nz najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže\nbyť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov,\nale predovšetkým ústavným poriadkom SR.“\n61. Kľúčovým rozhodnutím ústavného súdu v súvislosti s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie\no pozbavení slobody a na periodickú súdnu kontrolu v primeraných intervaloch je uznesenie I. ÚS\n367/2015-32 zo dňa 26.08.2015. V uvedenom rozhodnutí ústavný súd uvádza, že prípady pozbavenia\nslobody v zásade vyžadujú, aby bola periodicky kontrolovaná ospravedlniteľnosť ich ďalšieho trvania.\nÚčelom čl. 5 ods. 4 dohovoru je umožniť osobe pozbavenej slobody domáhať sa toho, aby súd\npreskúmal, či toto pozbavenie slobody je zákonné. Vzhľadom na to, že naplnenie podmienok\nustanovených zákonom sa\nv čase vyvíja (najmä pokiaľ ide o existenciu relevantných a dostatočných\ndôvodov pozbavenia slobody), mala by byť zaistená možnosť domáhať sa takej kontroly opakovane\nv\nurčitých primeraných intervaloch.\n62. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí\nbyť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je\njednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca\nproti svojvôli (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00). Požiadavka obsiahnutá v tomto článku sa\nnemôže definovať in abstracto, ale musí sa posúdiť v rámci okolností každej veci (I. ÚS 109/03).\n63. Správny súdny poriadok zaviedol ucelenú úpravu súdneho konania vo veciach zaistenia, pričom táto\núprava je založená napr. na princípe súdnej kontroly zákonnosti rozhodnutia o zaistení, na periodickej\nkontrole zákonnosti obmedzenia osobnej slobody cudzinca v zaistení a na plnej jurisdikcii správneho\nsúdu vrátane možnosti nariadiť prepustenie cudzinca zo zaistenia. Uvedená právna úprava reaguje na\njudikatúru ESĽP (Buishvili proti Českej republike) a tiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo\nveci Mahdi proti Bulharsku č. C-146/14 PPU). Viaceré právne princípy tejto právnej úpravy vychádzajú\nz úpravy týkajúcej sa obmedzenia osobnej slobody väzbou (porovnaj dôvodovú správu k Správnemu\nsúdnemu poriadku a tiež HODOŇOVÁ, S. Konanie vo veciach zaistenia podľa zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok s účinnosťou od 01.07.2016., ASPI).\n64. Podľa ESĽP čl. 5 ods. 4 dohovoru zakotvuje procesnú záruku najmä\nproti pokračovaniu\npozbavenia slobody, ktoré - hoci bolo pôvodne nariadené zákonným spôsobom - sa potom mohlo stať\nnezákonným a stratiť akékoľvek opodstatnenie. Požiadavky na urýchlené rozhodovanie o pozbavení\nslobody a na periodickú súdnu kontrolu v primeraných intervaloch majú svoje opodstatnenie v tom, že\nzabezpečujú, aby zadržaná osoba nemusela byť vystavená nebezpečenstvu, že zostane zadržovanou\naj dlho po tom, ako jej pozbavenie slobody prestalo byť ospravedlniteľné (rozsudok ESĽP Shishkov\nv. Bulharsko zo dňa 09.01.2003, § 88, Saadi v. Spojené Kráľovstvo, rozsudok Veľkej komory zo dňa\n\n29.01.2008, § 45, rozsudok ESĽP Amuur v. Francúzsko zo dňa 25.06.1996, § 43, rozsudok ESĽP\nAbdolkhani a Karimnia v. Turecko zo dňa 22.09.2009, ako aj rozsudok ESĽP Z.N.S. v. Turecko zo dňa\n19.01.2010, § 56 a § 6) (I. ÚS 365/2015-32).\n65. V tejto súvislosti musí správny súd poukázať na čl. 5 ods. 1 písm. f/ dohovoru, ktorý má v zmysle\nčl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, podľa ktorého\nmožno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o\nzákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné,\nmusí byť efektívne a účelné. Zaistenie predstavuje vážny zásah do práva na osobnú slobodu, ktorá\nje v zmysle Ústavy SR a medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov zaručená a prakticky zaistenie\nznamená pozbavenie osobnej slobody. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej\nslobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne\na účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno\nhovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.\n66. K zaisteniu žalobcu došlo na základe právoplatného rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA5-821-010/2023AV zo dňa 26.03.2023 podľa § 88 ods.1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov za účelom odsunu\npodľa nariadenia Dublin III s určenou lehotou zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n26.05.2023. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného a z rozhodnutia dublinského strediska č. ČDK: MUDS-214-12/2023-DŽ o odovzdaní\nna územie Bulharskej republiky zo dňa 17.04.2023, tak dňa\n03.04.2023 prišla z Bulharska akceptácia prevzatia žalobcu v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia\nDublin III.\n67. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je\nnaplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa\nosobitného predpisu, ktorým v danom prípade je nariadenie Dublin III.\n68. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené, že požiadal o udelenie azylu na území\nBulharskej republiky, čím je táto krajina zodpovedná za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú\nochranu v zmysle nariadenia Dublin III. Správny súd má zato, že žalovaný si je vedomý, že počas celej\ndoby zaistenia má skúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o\npobyte cudzincov, a to v úzkej súčinnosti\ns dublinským strediskom vzhľadom na kroky, ktoré je dané\nstredisko povinné v zmysle predmetného nariadenia uskutočniť.\n69. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou nariadenia Dublin III je určenie kritérií a\nzodpovednosti niektorého zo štátov Únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej\npríslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas\nkonania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny. V zmysle kapitoly III\nčl. 7 ods. 2 nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole, sa\nurčí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú\nochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou je Bulharsko, kde žalobca požiadal\no azyl. Mal sa teda zdržiavať na jeho území počas azylovej procedúry a nemal opustiť jeho územie a\nvycestovať na územie iného štátu Únie bez príslušných oprávnení.\n70. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo\nsvojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, vyhostení,\ntzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a\nv žiadnom prípade\nnemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS\nSR sp. zn. 1Sža/31/2014, sp. zn. 1SZa/7/2016, sp. zn. 9Sža/23/2010, sp. zn. 10Sža/35/2014, sp. zn.\n1SZa/6/2016, sp. zn. 1Sza/8/2015, sp. zn. 10SZa/2/2015, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 264/09 -81 zo dňa 19.10.2010, nález ÚS SR sp.\nzn. II. ÚS 147/2013 -50 zo dňa\n09.10.2013).\n71. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia čl. 28 ods. 3 tretí pododsek, správny súd poukazuje na skutočnosť,\nna ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16.\n\nAj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v\nodôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa\nuplatňuje jedna\nz dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie\ndožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo\npreskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Sa/6/2021\nzo dňa 19.03.2021).\n72. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa § 46a\nods. 5 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t.j. Bulharskej republiky, nemožno podať odvolanie,\nale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c zákona o azyle). O\nodkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania\nsprávnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba\npodať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP ). Z právnej úpravy platnej na území SR\nje zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle\nnariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej\nrepubliky nemožno aplikovať znenie čl. 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný\núčinok odvolania“. Žalobca síce podal správnu žalobu vo veci odovzdania do iného štátu pod sp.zn.\n7SaZ/7/2023, ale nepodal návrh na priznanie odkladného účinku v zmysle § 213 ods. 2 SSP, v dôsledku\nčoho nemožno aplikovať na preskúmavanú vec alternatívu uvedenú v čl. 28 ods. 3 tretí pododsek, teda\nodvtedy, keď zanikol odkladný účinok ,,preskúmania podľa článku 27 ods. 3“.\n73. Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny\ndvor EÚ, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov .... odvtedy, keď zanikol odkladný\núčinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do\núvahy len prvá udalosť, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo\nvýslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským\nštátom. V danom prípade k výslovnému akceptovaniu dožiadania Bulharskou republikou došlo skôr (dňa\n03.04.2023) ako by došlo k implicitnému akceptovaniu v zmysle čl. 28 ods. 3 druhý pododsek nariadenia\nDublin III. Dňa 29.03.2023 bola Bulharsku odoslaná žiadosť o prijatie naspäť podľa čl. 18 ods. 1 písm.\nb/ nariadenia Dublin III.\n74. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že možno aplikovať\nna preskúmavanú\nvec rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 zo dňa 18.06.2014, v ktorom kasačný\nsúd uviedol, že: ,,Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde\nsi zaistená osoba podala žiadosť o azyl, stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov.\nAk nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po\nuplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.“.\n75. Vyššie citovaný čl. 28 nariadenia Dublin III upravuje lehoty na podanie dožiadania o prevzatie (1\nmesiac) ako aj lehotu na vykonanie odovzdania (6 týždňov), pričom následkom nedodržania týchto\nlehôt správnym orgánom je povinnosť prepustiť osobu zo zaistenia. Tým sú upravené maximálne lehoty\nzaistenia cudzinca v jednotlivých fázach procesu odovzdania. Nariadenie Dublin III má v súlade s čl.\n288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo\nuplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nie je preto rozhodujúce, že zákon o pobyte cudzincov\nupravuje lehotu zaistenia v dlhšom trvaní, nakoľko nariadenie Dublin III má prednosť pred aplikáciou\npríslušných ustanovení vnútroštátneho právneho predpisu.\n76. Dňa 03.04.2023 došlo k akceptácii dožiadania Bulharskou republikou o prevzatie späť žalobcu a\nzároveň týmto dňom začala plynúť šesťtýždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek nariadenia\nDublin III, ktorá uplynula dňom 15.05.2023. Preto zaistenie žalobcu a obmedzenie jeho osobnej slobody\nv zmysle preskúmavaného rozhodnutia ,,na čas nevyhnutne potrebný najviac do 26.05.2023“ nie je v\nsúlade s nariadením Dublin III,\nv dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/\ndohovoru.\n77. Správny súd môže nariadiť okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia, ak neboli alebo nie sú splnené\npodmienky zaistenia. Vzhľadom na zhora uvedené, po prieskume zákonnosti zaistenia správny súd zistil\n\nnezákonnosť v zaistení žalobcu, pre porušenie čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III, nakoľko žalobca je v\nzaistení dlhšie ako šesť týždňov v rozpore s uvedeným článkom nariadenia Dublin III a tým v rozpore\ns čl. 5 ods. 1 písm. f/ dohovoru .\n78. Po zvážení všetkých pre konanie relevantných žalobných námietok, s poukazom na vyššie uvedené\nskutočnosti správny súd z dôvodov zistených najmä podľa čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III, čl. 5\n ods. 1 písm. f/\ndohovoru a po preskúmaní správnej žaloby podanej v zmysle § 221 ods. 2, zistil jej dôvodnosť, a\npreto podľa § 230 ods.\n2 písm. a/ SSP v spojení s čl. 5\nods. 4 dohovoru nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.\n79. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1\nSSP s poukazom na výsledok konania, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na\núplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §\n175 ods. 2 SSP.\n80. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) súd na ich úhradu nezaviazal. Žalobca je v konaní o správnej žalobe\nvo veciach zaistenia osobne oslobodený od súdnych poplatkov\n(§ 4 ods. 2 písm. n/ a ods. 3 zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmych dní\nod doručenia\nrozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal (§ 443 ods. 2 písm. b/ SSP a § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nRozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d/ SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené\nv § 440; b/ sa\nopiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom,\nv ktorom bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len\nproti dôvodom rozhodnutia krajského\nsúdu (§ 439 ods. 3 SSP).\nPodľa § 440 SSP:\n(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo\npri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred krajským súdom.\nKasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie\nkasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§\n444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP\nsa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (ďalej len ,,sťažnostný návrh“).\nSťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}