{"guid": "ceee42ea-2df1-4ecf-ba9a-b8156e83531c:bf6a46a9-b3f0-4422-825c-1ee965a1c97a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1023200406.1", "spisova_znacka": "BA-8SaZ/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8SaZ/3/2023 z 29. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2023, sp. zn. BA-8SaZ/3/2023, ECLI:SK:KSBA:2023:1023200406.1", "identifikacne_cislo": "1023200406", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2023-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107", "nazov": "§ 107 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206", "nazov": "§ 206 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-107", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf6a46a9-b3f0-4422-825c-1ee965a1c97a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200406.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200406.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200406.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8SaZ/3/2023\n1023200406\n29. 05. 2023\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2023:1023200406.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu:\nO. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Y. fA. a T., adresa posledného trvalého pobytu v krajine\npôvodu: Ul. Y. X/XX, W., Y. E., adresa posledného prechodného pobytu v krajine pôvodu: Ul. V. XXX,\nQ. J., B. oblasť, T., toho času: I. XX, XXX XX O., zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom\nBudyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu\nzo dňa 08. marca 2023 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-228-39/2022-Ž zo dňa 03. februára\n2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. ČAS: MU-PO-228-39/2022-Ž zo dňa 03.\nfebruára 2023 vo výroku 1/, ktorým žalovaný neudelil azyl žalobcovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna\npríslušnosť: Y. E. a T., adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: Ul. Y. X/XX, W., Y. E. adresa\nposledného prechodného pobytu v krajine pôvodu: Ul. V. XXX, mesto J., B. oblasť, T., toho času: I. XX,\nXXX XX O., podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. z r u š u j e a vec v r a c i a\nžalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nSprávna žaloba\n1. Správnou žalobou zo dňa 08.03.2023, elektronicky doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\naj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 14.03.2023, sa žalobca s odkazom na ust. § 2 písm. d/ a k/, § 8, §\n19a ods. 1, ods. 4 písm. d/, ods. 9 a § 49 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej aj „ZoA“ alebo\n„zákon o azyle“), domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd pre nesprávne právne posúdenie veci a\npre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci orgánom verejnej správy, zrušil\nrozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-228-39/2022-Ž zo dňa 03.02.2023 vo výroku I o neudelení azylu\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n2. Žalobu odôvodnil nesúhlasom s (vojnovou) politikou Ruskej federácie, vrátane anexie Krymu, ktorú\nRuská federácie vedie voči jeho rodnej krajine. Zároveň ako vojenský major uteká pred vojnou, keďže\nby bol okamžite povolaný do armády bojovať na strane Ruska proti svojej rodnej krajine. Z Ukrajiny ho\npustili na základe svojho jediného pasu Ruskej federácie. Nechce byť spájaný s Putinovým režimom,\nrežimom vojnového agresora.\n\n3. Uviedol, že v priebehu azylového konania ho v mieste jeho bydliska ruské štátne orgány trikrát hľadali\nza účelom doručenia povolávacieho rozkazu. Komunikovala s nimi jeho manželka, ktorá odmietla\npovolávací rozkaz prevziať ale bola nútená podpísať prehlásenie, že ak bude s manželom v kontakte,\nodkáže mu, že sa má dostaviť na odvod. Žalobca je v ruskej armáde do veku 65 rokov v zálohe. Zároveň\nje na Ukrajine vedený v evidencii brancov, o čom sa dozvedel až na hraniciach pri odchode na územie\nSlovenskej republiky. Na Ukrajine je stále považovaný za občana Ruskej federácie, napriek tomu, že\nsa cíti byť Ukrajincom.\n4. Rozhodnutiu žalovaného vytýkal, že vykazuje mnohé nepresnosti, skutkové aj právne, a absentuje v\nňom vymenovanie všetkých dôkazov, ktoré do konania založil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tvrdí,\nže pri posudzovaní jeho žiadosti a ustálení jeho totožnosti boli podstatné dva dokumenty. V prípade\nvzdania sa štátneho občianstva Ruskej federácie, žalovaný tento úkon nespochybnil a považoval ho\nza lege artis s čl. 18 a čl. 19 zákona Ruskej federácie č. 62-FZ z 31.05.2022. Ohľadom dokumentu,\nosvedčenie štátneho občianstva Ukrajiny, sa žalovaný obrátil na zastupiteľský úrad Ukrajiny v Bratislave,\nktorý potvrdil, že dokument je pravý, s čím sa uspokojil a ostatné skutočnosti neskúmal.\n5. Žalobca skonštatoval, že Ruská federácia na jeho vzdanie sa občianstva nikdy nereagovala a\nnerealizovala zákonný postup, a preto nie je možné ani preukázať, že občianstvo Ruskej federácie\nmu bolo odňaté. Žalovaný má však pochybnosti o trvaní jeho štátneho zväzku k Ruskej federácii a pri\nustálení jeho totožnosti si osvojil teóriu, že je ukrajinskej štátnej príslušnosti. Nevylúčil však, že štátnym\nobčianstvom Ruskej federácie môže aj naďalej disponovať a toto konštatovanie podľa jeho názoru\nnezbavuje žalovaného povinnosti preskúmať jeho dôvody o udelenie azylu vo vzťahu k Ruskej federácii.\n6. Žalovaný uviedol, že existujú pochybnosti o stálom trvaní jeho štátnej príslušnosti k Ruskej federácií,\navšak toto považuje za absolútne irelevantné, pretože dôvody žiadosti o azyl sú vždy posudzované\nvo vzťahu ku krajine, ku ktorej žiadateľ štátnym občianstvom preukázateľne disponuje (Ukrajina).\nPodľa žalovaného získaním štátneho občianstva Ukrajiny, získal najvyššiu formu ochrany, a zároveň\ndostatočnú záruku, že do Ruska, kde sa obáva prenasledovania, vrátený nebude. Jeho tvrdenie, že\nje na Ukrajine považovaný za občana Ruska, a teda nepriateľa štátu, považoval za nepreukázaný a\nsubjektívny názor, pretože z jeho prejavov nesúhlasu s politikou Ruska, musí byť na Ukrajine vnímaný\nako symbol odporu, ktorý svojím konaním preukázal svoj postoj k politike Kremľa.\n7. Nesprávne právne posúdenie veci nachádzal v tom, že žalovaný za krajinu jeho pôvodu považoval\nlen Ukrajinu, hoci pojem krajina pôvodu sa vzťahuje na všetky štáty, ktorých štátneho občianstva je\nnositeľom a vo vzťahu ku ktorým žiada o medzinárodnú ochranu. Žalovaný nesprávne právne posúdil\nosvedčenie o štátnom občianstve Ukrajiny, neskúmal aktuálne právne predpisy Ukrajiny a spôsob, akým\nsa uplatňujú. Nevyhodnotil, že občianstvo Ukrajiny je de facto neúčinné a nespája sa s ním ochrana, akú\nštát normálne poskytuje. On je v špecifickej situácií, v ktorej od neho nemožno odôvodnene očakávať\nvyužitie ochrany Ukrajiny, naopak, na Ukrajine mu v súčasnej situácií ozbrojeného konfliktu rovnako\nhrozí prenasledovanie z dôvodu štátnej príslušnosti k Ruskej federácií.\n8. O azyl požiadal prioritne vo vzťahu k Ruskej federácií z politických dôvodov. Narodil sa na Ukrajine,\nodišiel študovať na stredné vojenské učilište do mesta Saratov v Rusku, kde mu po ukončení štúdia\ndali ruský občiansky preukaz. V Rusku pôsobil ako vojak z povolania, zo služby bol uvoľnený vo funkcii\nmajor. Na území Ruska sa oženil, založil si rodinu. Na Ukrajinu sa vrátil v roku 2014. Od roku 2018 mal\nna Ukrajine udelený prechodný pobyt a od roku 2019 sa usiloval aj o osvedčenie štátneho občianstva\nUkrajiny. Štátne občianstvo mu bolo osvedčené dňa 14.12.2021.\n9. Žalobca poukázal na potrebu naštudovania Zákona Ukrajiny o občianstve (Informácie Najvyššej rady\nUkrajiny, 2001, č. 13, článok 65). Je nevyhnutné brať ohľad na preklad názvu dokumentu, ako aj na jeho\npovahu. Žalovaný však povahu tohto dokladu neskúmal a v azylovom spise sa nenachádza ani jeho\npreklad, čím porušil ustanovenie § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. Zákon Ukrajiny O občianstve\nrozlišuje dva dokumenty, ktoré osvedčujú štátne občianstvo Ukrajiny: 1. ?. (dočasné osvedčenie občana\nUkrajiny), sa poskytuje v procese konania o prijatí štátneho občianstva, nie je finálnym; jeho podstatou\nje, že počas jeho platnosti, t.j. v období dvoch rokov, má osoba preukázať, že sa vzdáva iného štátneho\nobčianstva a 2. ?. (osvedčenie o registrácii osoby ako občana Ukrajiny), sa vydáva na základe osobitnej\nžiadosti, v nadväznosti na udelenie štátneho občianstva a má inú povahu ako dočasné osvedčenie\nobčana Ukrajiny.\n\n10. Uviedol, že Štátna migračná služba Ukrajiny od mája 2022 od občanov Ruska neprijíma doklady\npre udelenie občianstva Ukrajiny a poukázal na informácie poskytnuté šéfkou Štátnej migračnej služby\nUkrajiny K. K.. Po doručení napadnutého rozhodnutia navštívil dňa 15.02.2023 spolu s právnou\nzástupkyňou Veľvyslanectv? Ukrajiny v Slovenskej republike (ďalej aj „Veľvyslanectv? Ukrajiny“).\nPoverenej zamestnankyni predložil svoj doklad o osvedčení štátneho občianstva Ukrajiny za účelom\nvystavenia cestovného pasu, tá mu ho hodila do tváre a vyhodila ho z Veľvyslanectva, cit.: „Si z Ruska\na tu sa nebojíš? Osvedčenie nie je, lebo je vojna\". Právna zástupkyňa adresovala na Veľvyslanectvo\nUkrajiny niekoľko e-mailov, na ktoré však žiadnu jednoznačnú odpoveď nedostala. Je však zrejmé, že\nUkrajina mu odmieta vydať cestovný doklad Ukrajiny, z čoho sa domnieva, že ho za svojho občana v\ndôsledku jeho predchádzajúcej alebo stále trvajúcej štátnej príslušnosti k Ruskej federácií nepovažuje.\n11. Nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci vidí\nžalobca v tom, že žalovanému sa nepodarilo v azylovom konaní vylúčiť pochybnosti o tom, že jeho\npríslušnosť ako žiadateľa o azyl k Ruskej federácií zanikla, preto sú jeho obavy vyplývajúce z tejto\npríslušnosti ku krajine pôvodu dôvodné a reálne riziko prenasledovania mu hrozí. Dňa 08.02.2022\npožiadal na ruskom veľvyslanectve v Kyjeve o vzdanie sa ruského štátneho občianstva v súlade s\npríslušnými článkami Federálneho zákona N 62-FZ z 31.05.2002 o občianstve Ruskej federácie, ktorý\nvo svojich článkoch plne pripúšťa možnosť dvojitého štátneho občianstva. Ruské orgány sa opakovane\npokúšajú doručiť mu povolávací rozkaz, čo tiež svedčí o tom, že jeho žiadosti o vzdanie sa občianstva\nRuskej federácie vyhovené nebolo. Ruská federácia mu nedoručila rozhodnutie o vzdaní sa štátneho\nobčianstva, neodobrala mu ani cestovný pas, či ostatné doklady. Žalovaný síce existenciu tohto štátneho\nzväzku nespochybňuje, no napriek tomu, jeho azylové dôvody vo vzťahu k Ruskej federácií neskúmal,\npretože Ukrajinu považoval za poskytovateľa ochrany pred pôvodcom prenasledovania.\n12. Zo zabezpečených informácií o krajine pôvodu samotným žalovaným vyplýva, že Putin dňa\n21.09.2022 podpísal Dekrét o vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Ruskej federácii. Federálny zákon\nRuskej federácie o vojenskej povinnosti a vojenskej službe je koncipovaný tak široko a flexibilne, aby\nbolo do armády možné povolať kohokoľvek. Známe sú už prípady trestných stíhaní osôb vyhýbajúcich\nsa mobilizácií. Poukázal na pravidlo „benefit of doubt\" - „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o\nmedzinárodnú ochranu\".\n13. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ nie je možné náležité preukázať, že Ruská federácia akceptovala\njeho vzdanie sa štátneho občianstva, platí, že štátna príslušnosť voči Ruskej federácií nezanikla. Z\ninformácií zabezpečených žalovaným do azylového konania vyplýva, že Rusko nevydáva cestovné\npasy tým, ktorí boli mobilizovaní. To evokuje pochybnosti aj vo vzťahu k prepúšťaniu občanov Ruskej\nfederácie zo štátneho zväzku. Žalovaný neustálil, či Ruská federácia v rámci svojej legislatívnej činnosti\nod zahájenia vojny na Ukrajine neprijala zákon, v zmysle ktorého tí, ktorí majú byť mobilizovaní, nebudú\nprepustení zo štátneho zväzku. Žalovanému sa v azylovom konaní nepodarilo vylúčiť pochybnosti o tom,\nže jeho príslušnosť ako žiadateľa o azyl k Ruskej federácií zanikla, preto sú jeho obavy vyplývajúce z tejto\npríslušnosti dôvodné a reálne riziko prenasledovania hrozí. O existencií štátnej príslušnosti k Ukrajine\nmá pochybnosti. Jeho osvedčenie o štátnom občianstve Ukrajiny neznamená nadobudnutie občianstva\nde lege, najmä nie v situácii ozbrojeného konfliktu. Naopak, je presvedčený, že jeho príslušnosť k Ruskej\nfederácií nezanikla s ohľadom na politiku vojnového agresora.\n14. Zdôraznil, že má opodstatnené obavy z prenasledovania v oboch krajinách pôvodu. Vzhľadom k\nzjavne stále trvajúcej štátnej príslušnosti k Ruskej federácií sa vo vzťahu k Ukrajine sa obáva, že je a v\nbudúcnosti vždy bude štátom a jeho orgánmi považovaný za špióna a nepriateľa štátu (prenasledovanie\nz dôvodu štátnej príslušnosti). V prípade návratu na Ukrajinu a jeho mobilizácie Ukrajinou, bude\npovažovaný za vojnového zradcu v Ruskej federácii. Zároveň má obavy, že v prípade návratu do Ruskej\nfederácie bude čeliť prenasledovaniu z dôvodu svojej národnosti a určitej príslušnosti k Ukrajine, ako aj\nz dôvodu zastávania určitých politických názorov, a to nesúhlasu s politikou Putina, ktorá má počiatok v\nanexii Krymu a následne vedením vojny na Ukrajine. S politickým nesúhlasom je úzko spätý nesúhlas\ns podrobením sa mobilizácií do vojny proti jeho rodnej krajine, v dôsledku ktorej by bol nútený páchať\ntrestné činy proti ľudskosti. Za vyjadrenie svojho priameho nesúhlasu mu hrozí trestné stíhanie alebo\ntrest za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase ozbrojeného konfliktu, čo v konečnom dôsledku aj\ntak znamená, že by z výkonu trestu priamo putoval na front. Po mobilizácii Ruskou federáciou sa stáva\nvojnovým zradcom Ukrajiny.\n\n15. Namietal, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho štátnou príslušnosťou k Ruskej federácií\na nedostatočne sa venoval aj otázke hrozby prenasledovania na území Ukrajiny, aj preto, že na Ukrajine\nbol obyvateľmi bitý.\nII.\nVyjadrenie žalovaného\n16. Vo vyjadrení zo dňa 19.04.2023, žalovaný namietal tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že žalobca\n„Poukazoval a opakoval aj to, že po vypuknutí vojny na Ukrajine, po predložení jediného cestovného\npasu, ktorým disponoval, bol obyvateľmi bitý.“ Toto tvrdenie označil fabuláciu právnej zástupkyne.\n17. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že pochybnosti v súvislosti s\nruským štátnym občianstvom nepopiera, a preto v napadnutom rozhodnutí uviedol: „Keďže sa v\nkonaní z objektívnych dôvodov nepodarilo preukázať, či aj naďalej disponuje alebo nedisponuje ruským\nštátnym občianstvom, pri ustálení jeho totožnosti vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal migračný\núrad iba z overených dokumentov, svedčiacich o jeho ukrajinskej štátnej príslušnosti. Napriek tomu\nmigračný úrad nevylučuje, že napriek splneniu zákonných podmienok pre vzdanie sa ruského štátneho\nobčianstva, menovaný týmto štátnym občianstvom aj naďalej môže disponovať, a to aj napriek tomu,\nže na preukázanie tejto skutočnosti nejestvujú relevantné dôkazné prostriedky.“ Na základe uvedeného\nžalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.\n18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že v súvislosti s ustálením\nštátnej príslušnosti žalobcu, vychádzal najmä z dokumentu predloženého žalobcom s názvom\nDoklad č. XXX-XX pre registráciu osoby občana Ukrajiny, ktorého pravosť bola následne potvrdená\nVeľvyslanectvom Ukrajiny. Nesúhlasil s tvrdením, že v azylovom spise žalobcu nie je založený, nakoľko\npreklad je evidovaný na str. 138 azylového spisu. Nesúhlasil ani s tvrdením, že v tomto doklade sa\nuvádza disponovanie cestovným pasom Ruskej federácie s uvedeným číslom, nakoľko tento doklad\nuvádza, že potvrdenie o skutočnosti, že žalobca je občanom Ukrajiny je vydané do pasu v súčinnosti s\nrodným listom č. XXXXXXXXX z 13.01.2013.\n19. Pri posudzovaní štátnej príslušnosti žalobcu žalovaný vychádzal z dočasného dokladu\npotvrdzujúceho občianstvo Ukrajiny (str. 13 azylového spisu) a taktiež z výpovede samotného\nžalobcu, ktorý nadobudnutie štátneho občianstva Ukrajiny nikdy nespochybnil. Práve naopak, počas\ndoplňujúceho pohovoru zo dňa 20.01.2023 uviedol, že jeho žiadosti o ukrajinské občianstvo bolo\nvyhovené, keďže na území Ukrajiny nie je možné disponovať dvojitým občianstvom. Žalobca sa\nvyjadril: „Tvrdím a prehlasujem, že občianstvo Ukrajiny by som neobdržal keby som sa nevzdal ruského\nobčianstva.“ Právna zástupkyňa vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia uvádzala len námietky v\nsúvislosti s (ne)existenciou ruského občianstva. Určenie občianstva Ukrajiny v čase vydania rozhodnutia\nsporné nebolo, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle tak,\nako to namieta právna zástupkyňa žalobcu, pretože na zákon Ukrajiny o štátnom občianstve poukázala\naž v správnej žalobe.\n20. K jej tvrdeniam, že v súvislosti s procesom nadobudnutia občianstva Ukrajiny existujú dva dokumenty,\nžalovaný uviedol, že táto á konštatácia nie je úplne objektívna. Dočasné osvedčenie občana Ukrajiny sa\nvydáva ako doklad, ktorý slúži na preukázanie občianskeho vzťahu k Ukrajine a vydá sa osobe, ktorá\npredložila potvrdenie o vzdaní sa občianstva iného štátu, ako aj osobe, ktorá predložila „iba“ vyhlásenie\no vzdaní sa občianstva iného štátu. Toto dočasné osvedčenie sa nachádza aj v zozname dokladov,\nktoré preukazujú občiansky vzťah osoby k Ukrajine. Ako ďalej uvádza zákon o jednotnom štátnom\ndemografickom registri a dokumentoch potvrdzujúcich občianstvo Ukrajiny, osvedčujúcich osobu alebo\njej osobitné postavenie, v prípade uplynutia platnosti Dočasného osvedčenia občana Ukrajiny sa osobe,\nktorej bolo vydané, vydá nové Dočasné osvedčenie občana Ukrajiny. To znamená, že viac-menej\nide o dobu platnosti dokladu, ktorá nemá vplyv na status žalobcu. Druhý dokument, na ktorý právna\nzástupkyňa poukázala, Osvedčenie o registrácii osoby ako občana Ukrajiny, sa vydáva na účely ďalšej\nevidencie cestovného pasu občana Ukrajiny.\n21. Podľa názoru žalovaného, žalobca všetky zákonom stanovené náležitosti pre získanie štátneho\nobčianstva Ukrajiny splnil. V súvislosti so získaním pasu Ukrajiny sa obrátil na Veľvyslanectv?\n\nUkrajiny, ktoré mu poskytla informáciu o tom, že je potrebné doložiť doklad potvrdzujúci občianstvo a\nidentifikáciu osoby s fotografiou. Potrebnými dokladmi žalobca disponuje, takže je veľmi pravdepodobné,\nže ukrajinský pas mu bude vydaný. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje informáciami, či žalobca\nodporúčané kroky zo strany Veľvyslanectva Ukrajiny podnikol a v akom štádiu je jeho žiadosť.\n22. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že vždy v budúcnosti bude Ukrajinou považovaný za špióna\na nepriateľa štátu uviedol, že ak by ho Ukrajina považovala za špióna, nebolo by mu udelené občianstvo\nUkrajiny. Žalobca sa na území Ukrajiny zdržiaval, územie Ukrajiny opustil až po vypuknutí konfliktu\na neudával žiadne problémy v súvislosti s jeho ruskou národnosťou. Prípadná mobilizácia zo strany\nUkrajiny nie je sama o sebe dôvodom na udelenie azylu a naviac žalobca žiadne ďalšie okolnosti v\nsúvislosti s jeho prípadnou mobilizáciou do armády na Ukrajine neuviedol.\n23. Žalovaný poznamenal, že predpokladom právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci\nje správne a zákonne zistený skutkový stav. Logicky tak rozhodnutie žalovaného nemôže trpieť vadou\nnedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda\nprávna zástupkyňa tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom\nje jej námietka nesprávneho právneho posúdenia veci a priori nedôvodná, pričom poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Sžak/10/2017.\n24. V závere svojho vyjadrenia žalovaný skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne\nsprávne a zákonné a navrhol, aby správny súd rozsudkom správnu žalobu zamietol.\nIII.\nKonanie na krajskom súde\n25. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy\nSSP podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 SSP a vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň\n28.05.2023. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia, postupu žalovaného v\nrozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a vypočutí účastníkov konania na pojednávaní súd dospel\nk záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť (ust. § 220 SSP).\n26. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo\nv čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n27. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.\n28. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 71/1967 Z.z. (ďalej aj „Správny poriadok), správne orgány\npostupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu\na spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich\npovinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,\nzúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nIV.\nNapadnuté rozhodnutie\n\n29. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § 2 písm.\nd/, e/ a f/, § 8, § 13 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 13a, § 19a a § 20 ods. 4 zákona o azyle a § 2 článku\n1 A dokumentu Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa\nProtokolu z roku 1967 o postavení utečencov, s upriamením pozornosti na dôvody, pre ktoré žalobca\npožiadal o udelenie medzinárodnej ochrany súd zistil, že žalovaný mu neudelil azyl, ale poskytol mu\ndoplnkovú ochranu. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že dňa 15.07.2022 žalobca pred pracovníkmi\nOddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej\nochrany na území SR, nakoľko ako vojak v zálohe by bol v prípade návratu do Ruska povolaný do\narmády, a z dôvodu nesúhlasu so súčasným politickým režimom v Rusku. Počas vstupného pohovoru\ndňa 29.07.2022 a doplňujúceho pohovoru dňa 30.11.2022 uviedol, že ani v Rusku a ani na Ukrajine\nnebol trestne stíhaný, počas pobytu v Rusku, ani na Ukrajine nemal nikdy žiadne problémy s políciou,\narmádou, inými štátnymi, či neštátnymi subjektami, ani s inými fyzickými osobami.\n30. K osobnému profilu uviedol, že sa narodil na Kryme, ktorý bol v tom čase územno-správnou jednotkou\nUkrajiny. V mieste narodenia navštevoval základnú školu, následne odišiel študovať na vojenské učilište\ndo mesta Saratov v Rusku. Štúdium ukončil v roku 1988 a v tom roku dostal aj občiansky preukaz,\nvydaný orgánmi ZSSR. Týmto dokumentom po rozpade ZSSR nadobudol aj ruské štátne občianstvo.\nPo skončení školy hneď vstúpil do armády. Neskôr pracoval ako súkromník, bol spoluvlastníkom firmy.\nV ruskom meste Saratov žil a pracoval až do roku 2018, kedy sa vrátil späť na Ukrajinu, pretože bol\nvnútorne presvedčený, že k anexii Krymu (regiónu jeho bydliska) ruskou armádou došlo nezákonne a že\njeho pravý domov nie je v Rusku, ale na Ukrajine. Preto v roku 2019 požiadal na Ukrajine aj o trvalý pobyt,\navšak podmienkou pre udelenie trvalého pobytu bolo v jeho prípade získanie ukrajinského štátneho\nobčianstva. Toto nadobudol dňa 14.12.2021, na základe dokumentu ukrajinskej štátnej migračnej služby.\nV súvislosti s nadobudnutím ukrajinského štátneho občianstva podal následne, dňa 08.02.2022, na\nruské veľvyslanectvo v Kyjeve elektronickú žiadosť o vzdanie sa ruského štátneho občianstva. Pri podaní\nžiadosti sa riadil zákonným postupom, nedisponuje však žiadnym dôkazným prostriedkom, ktorý by\nmohol potvrdiť, že jeho žiadosti bolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že na Ukrajine vypukol vo februári\n2022 ozbrojený konflikt, začal sa obávať o svoju bezpečnosť a rozhodol sa z Ukrajiny odísť. Keďže\nsa ruského štátneho občianstva vzdal a k tejto krajine necítil žiadne väzby, do Ruska sa nevrátil a\nvycestoval na Slovensko, kde požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. Počas pobytu na území SR\nsa dozvedel, že ruské štátne orgány sa mu v súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou opakovane snažili v\nSaratove doručiť povolávací lístok. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.\n31. Žalobca do konania predložil dôkazné prostriedky: ukrajinský rodný list, neplatný ruský cestovný pas,\nruskú vojenskú knižku, ruský a aj ukrajinský vodičský preukaz, ukrajinský doklad o prechodnom pobyte,\ndokument z ruského veľvyslanectva v Kyjeve o vzdaní sa ruského štátneho občianstva, dokument o\nnadobudnutí ukrajinského štátneho občianstva zo dňa 14.12.2022.\n32. Žalovaný do konania zabezpečil informácie o situácii v Rusku a na Ukrajine a tiež ďalšie relevantné\ndôkazy. Uviedol, že pri ustálení totožnosti žalobcu boli podstatné dva predložené dokumenty, súvisiace\nso vzdaním sa ruského štátneho občianstva a získaním ukrajinského štátneho občianstva. Obidva\ndokumenty boli predmetom skúmania, pričom bolo zistené, že:\n1/ v prípade vzdania sa ruského občianstva postupoval žalobca štandardne, plne v súlade s článkom 18\na 19 zákona Ruskej federácie č. 62-FZ zo dňa 31.05.2002, a preto žalovaný jeho tvrdenie o vykonaní\ntohto úkonu nespochybnil,\n2/ v prípade vydania dokumentu o získaní ukrajinského štátneho občianstva sa žalovaný obrátil so\nžiadosťou o preverenie pravosti dokumentu na zastupiteľský úrad Ukrajiny v Bratislave, ktorý potvrdil,\nže uvedený dokument bol ukrajinskými štátnymi orgánmi skutočne vydaný, a preto nemal žalovaný o\njeho pravosti žiadnu pochybnosť.\n33. V napadnutom rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že dokumenty, ktoré žalobca do konania doložil,\nsvedčia o tom, že sa narodil na Ukrajine a ruskú štátnu príslušnosť získal automaticky až po rozpade\nZSSR. Ruského štátneho občianstva sa však po nadobudnutí ukrajinského štátneho občianstva\nzákonným spôsobom vzdal. Dokladom o vyňatí z ruského štátneho zväzku nedisponuje, pretože na\nUkrajine vypukla vojna a všetky ruské zastupiteľské úrady z krajiny odišli. Keďže sa v konaní z\nobjektívnych dôvodov nepodarilo preukázať, či aj naďalej disponuje alebo nedisponuje ruským štátnym\n\nobčianstvom, pri ustálení jeho totožnosti vo výrokovej časti rozhodnutia, vychádzal iba z overených\ndokumentov, svedčiacich o jeho ukrajinskej štátnej príslušnosti Nevylúčil však, že žalobca štátnym\nobčianstvom Ruskej federácie môže disponovať aj naďalej.\n34. Žalovaný poukázal na § 2 článok 1 A dokumentu Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca\npodľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov (ďalej aj „dokument\nUNHCR“), v zmysle ktorého: „V prípade, že osoba, ktorá má viac než jedno štátne občianstvo, znamená\ntermín „krajina štátnej príslušnosti“ každú jednu krajinu, ktorej občianstvo má. Táto osoba sa nepovažuje\nza osobu zbavenú ochrany od krajiny jej štátnej príslušnosti, ak osoba sama, bez nejakej vážnej príčiny\nzaloženej na opodstatnenom strachu, nevyužila ochranu niektorej z krajín, ktorých občianstvo jej bolo\nuložené.“ V tomto kontexte je potrebné posudzovať aj dôvody žiadosti žalobcu. V prípade, že nesúhlasil\ns okupáciou Krymu ruskou armádou a zároveň ignoroval povolávací rozkaz v rámci mobilizácie, tak by v\nprípade návratu do Ruska mohol objektívne čeliť postihu. Ochranu pred možným prenasledovaním však\nužíval na Ukrajine, kde preukázateľne získal aj štátne občianstvo a keďže na územie SR prišiel práve z\ntejto krajiny, dôvody jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu boli posudzované práve vo vzťahu k nej.\n35. K neudeleniu azylu žalobcovi, žalovaný poznamenal, že aby mohol byť danej osobe priznaný\nazyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody\nprenasledovania vychádzajú z ust. § 8 zákona o azyle, teda z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd\nalebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.\n36. Z výpovede žalobcu je podľa žalovaného zrejmé, že krajinou jeho pôvodu je Ukrajina, nakoľko\nv konaní bolo objektívne preukázané, že je štátnym občanom tejto krajiny. Ochranu tejto krajiny bez\nakýchkoľvek problémov užíval až do februára 2022 a samotný konflikt a nepriaznivá všeobecná situácia\nv krajine, nezakladá s poukazom na dokument UNHCR, relevantný dôvod pre udelenie azylu. Žalovaný\npoukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 a uviedol, že žalobca nemal\nna Ukrajine ani so štátnymi orgánmi, ani s iným obyvateľstvom krajiny, žiadne problémy. Samotný\nvojnový stav, ak jeho existencia nie je spojená s inými problémami osoby, nie je dôvodom na udelenie\nazylu. Žalobca sa konfliktu nijako nezúčastnil a neuvádzal ani žiadne iné azylovo relevantné konkrétne\nproblémy s ním spojené.\n37. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel k\nzáveru, že v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodu jeho\nrasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej\nskupine, alebo uplatňovania politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v ust. § 8 zákona o azyle,\na preto v jeho prípade k udeleniu azylu nepristúpil.\n38. Žalovaný ďalej podľa ust. § 13a zákona o azyle posúdil, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie\ndoplnkovej ochrany. Pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny\npôvodu, vychádzal z aktuálnych informácií o bezpečnostnej situácii na Ukrajine, so zameraním na\nVolynskú oblasť, kde sa žalobca pred odchodom na Slovensko zdržiaval. Podľa informácií TASR a\niných mediálnych zdrojov, bezpečnostná situácia na Ukrajine sa od vypuknutia ozbrojeného konfliktu\nvo februári 2022 výrazne zhoršila, hlavne v regiónoch Donbasu a Luhanska. Ruské sily s mimoriadnou\nintenzitou realizujú raketové útoky prakticky na celej Ukrajine, vrátane Volynskej oblasti. Práve v tomto\nregióne boli v ostatnom období zaznamenané zvýšené raketové útoky na energetickú infraštruktúru.\nPrerušenie dodávok energií a nedostatok životne dôležitých dodávok predstavuje obrovské výzvy pre\nobyvateľov tejto krajiny. Fyzická bezpečnosť civilistov je čoraz viac ohrozovaná nevyberavými útokmi\na z dôvodu vojnového konfliktu došlo na Ukrajine k vysídleniu niekoľkých miliónov ľudí, pričom ďalšie\nmilióny ľudí potrebujú humanitárnu pomoc. Región bydliska žalobcu možno zaradiť medzi tie oblasti,\nv ktorých dochádza a zrejme aj v budúcnosti bude dochádzať, k nevyberavému násiliu a môže tam\nexistovať reálne riziko vážnej ujmy podľa ust. § 2 písm. f/ bod 3 zákona o azyle. Preto žalovaný dospel\nk záveru, že je potrebné žalobcovi poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.\n39. Pred vydaním rozhodnutia sa právna zástupkyňa dňa 03.01.2023 oboznámila s komplexným\nspisovým materiálom a následne zaslala žalovanému dve stanoviska k prípadu, v ktorých poukázala\nna to, že žalobca je občanom dvoch štátov, Ruska aj Ukrajiny, pričom obidva štáty sú v súčasnej\ndobe vo vojnovom konflikte. V oboch krajinách mu hrozí mučenie, vážne a individuálne ohrozenie\n\nživota počas ozbrojeného konfliktu a preto má opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu svojej\nštátnej príslušnosti k obom týmto krajinám. V Rusku navyše aj za zastávanie svojich politických názorov,\nuplatňovanie politických práv a slobôd, donucovania pod hrozbou smrti k páchaniu trestných činov\nproti mieru, vojnových trestných činov, či trestných činov proti ľudskosti. V súvislosti s jeho dvojitým\nobčianstvom, právna zástupkyňa uviedla, že napriek tomu, že sa vzdal ruského štátneho občianstva,\nje nepravdepodobné, že Rusko ho štátneho zväzku zbavilo.\n40. Žalovaný poznamenal, že právna zástupkyňa sama pripúšťa, že o existencii ruskej štátnej\npríslušnosti žalobcu existujú pochybnosti, pričom sa oprela o tvrdenie, že žalovaný nemôže\nnespochybniteľné vyvrátiť, že nebol ruského štátneho občianstva zbavený. S uvedeným sa žalovaný\nstotožnil, pričom dodal, že disponovanie žalobcu so štátnym občianstvom Ruskej federácie v konaní\nžiadnym spôsobom nespochybnil, avšak pri posúdení dôvodov žiadosti, je trvanie alebo strata ruského\nštátneho občianstva absolútne irelevantná. Reálne sú podľa žalovaného dôvody jeho žiadosti k Ukrajine\na zopakoval, že získaním ukrajinského štátneho občianstva žalobca získal najvyššiu formu ochrany\na zároveň dostatočnú záruku, že do Ruska, kde sa obáva prenasledovania, vrátený nebude. Tvrdenie\nprávnej zástupkyne tak považuje za neopodstatnené a zavádzajúce.\n41. K ďalšiemu tvrdeniu, že žalobca je v očiach verejnosti na Ukrajine považovaný za občana Ruska\n(nepriateľa štátu) uviedol, že v danom prípade ide o subjektívny, v konaní objektívne ničím nepreukázaný\nnázor. Samotné konanie žalobcu svedčí o opaku, pretože z Ruska odišiel ako ruský občan ukrajinskej\nnárodnosti, z dôvodu nesúhlasu s anexiou Krymu a samotnou vojnou, pričom ochranu našiel v krajine,\nkde sa narodil a prežil svoje detstvo. Preto nemôže byť ukrajinskými občanmi vnímaný ako nepriateľ\nštátu, ale skôr ako symbol odporu, ktorý svojim konaním preukázal svoj postoj k politike Kremľa. Potvrdil\nto aj svojou výpoveďou, podľa ktorej počas pobytu na Ukrajine nemal nikdy kvôli svojej ruskej štátnej\npríslušnosti s nikým žiadne problémy a nad odchodom z tejto krajiny neuvažoval. K odchodu z Ukrajiny\nsa odhodlal až po vypuknutí ozbrojeného konfliktu.\n42. Podľa právnej zástupkyne by v prípade zotrvania na Ukrajine mohol čeliť vážnemu a individuálnemu\nohrozeniu života počas ozbrojeného konfliktu, a preto navrhla, aby mu bol udelený azyl podľa ust.\n§ 8 zákona o azyle. K uvedenému žalovaný uviedol, že vážne a individuálne ohrozenie života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu, nie je relevantným dôvodom pre udelenie azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle,\navšak je jednou z foriem vážneho bezprávia, na základe ktorého bola žalobcovi poskytnutá doplnková\nochrana na území SR.\nV.\nPrednesy na pojednávaní\n43. Právni zástupcovia oboch účastníkov zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, podaniach a\nprednesoch. Žalobca, ktorý predložil svoj cestovný pas s potvrdením vstupu na Ukrajinu a odchodu\nz Ukrajiny akcentoval, že pokiaľ by bol občanom Ukrajiny, nemohol by ju opustiť práve pre stav\nmobilizácie. Na územie Ukrajiny vstúpil s ukrajinským pasom a pri príchode na Slovensko mu doklad o\npobyte na Ukrajine odňali, pretože je majetkom Ukrajiny. Žalobca predložil vojenský lístok, na ktorom je\nuvedené, že je major ruskej armády. Po území Ukrajiny sa od vypuknutia vojny na Ukrajine až do júna\n2022 pohyboval ako ruský občan a mal strach, že ho chytia, označia ako ruského špióna a nevie, čo\nby sa s ním stalo. Cez internet si zistil, že Slovensko prijíma ruských občanov, a tak sa snažil dostať na\nSlovensko. Cestoval autobusom, v meste Kovel ho z autobusu vyhodili, odtiaľ sa dostal do Užhorodu\na z Užhorodu prišiel taxíkom na Slovensko.\nVI.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n44. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej aj „Ženevský dohovor“) definuje\nutečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred\nprenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku\nuvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza\nmimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené\n\nobavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj\nzákladné práva utečencov, ktoré štáty musia dodržiavať. Zaviedol tri zásady, ktoré sú pre utečencov\nnajdôležitejšími ochrannými prvkami a tými sú právo byť uznaný za utečenca, ochrana pred potrestaním\nza neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde by utečencom\nhrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement).\n45. Podľa ust. § 8 zákona zák. č. 480/2002 Z.z o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon\nneustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n46. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním\nzávažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo\nsúbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití\nfyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n47. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a/, ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to\nneplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.\n48. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n49. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n50. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6 SžoKS\n102/06, v zmysle ktorého: „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané\nakty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom\npreukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať\nzo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu,\nnárodnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie\nuvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého\ncharakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je\núradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.\n51. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje Správny poriadok, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n52. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n53. Základnou zásadou správneho konania je v zmysle § 32 Správneho poriadku tzv. zásada materiálnej\npravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací\norgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti\n\ndôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia,\nktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).\nZásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom\norgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne,\nzistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou\npravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.\n54. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za\nsituácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t.j. posudzuje sa opodstatnenie strachu\nz prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre\nžiadateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá\naj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa\no medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by žiadateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom,\nže došlo alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8\nzákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade,\nže žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny\nvýpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné\nžiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v\nkrajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov\no medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ,\navšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné\nmnožstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich\npodporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie\nreálií o krajine pôvodu. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015).\n55. V správnej žalobe žiadal žalobca zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, so vznesením námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a\nnedostačujúceho zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci.\n56. O udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadal žalobca z dôvodu\nnesúhlasu so súčasným politickým režimom v Rusku a z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko ako\nvojak v zálohe by bol v prípade návratu do Ruska povolaný do armády. Počas vstupného pohovoru\ndňa 29.07.2022 a doplňujúceho pohovoru dňa 30.11.2022 k svojmu osobnému profilu uviedol, že sa\nnarodil na Kryme, ktorý bol v čase jeho narodenia územno-správnou jednotkou Ukrajiny. Základnú\nškolu navštevoval na Kryme, následne odišiel študovať na vojenské učilište do mesta Saratov v Rusku,\nktoré ukončil v roku 1988. V tom roku dostal občiansky preukaz, vydaný orgánmi ZSSR, a po rozpade\nZSSR ním nadobudol aj ruské štátne občianstvo. Hneď po skončení školy vstúpil do armády, neskôr\npracoval ako súkromník, bol spoluvlastníkom firmy. V ruskom meste Saratov žil a pracoval až do roku\n2018, kedy sa vrátil späť na Ukrajinu, pretože bol vnútorne presvedčený o tom, že k anexii Krymu\n(regiónu jeho bydliska) ruskou armádou došlo nezákonne a že jeho pravý domov nie je v Rusku, ale\nna Ukrajine. Preto aj v roku 2019 požiadal na Ukrajine o trvalý pobyt, avšak podmienkou pre udelenie\ntrvalého pobytu bolo v jeho prípade získanie ukrajinského štátneho občianstva. Toto nadobudol na\nzáklade dokumentu ukrajinskej štátnej migračnej služby zo dňa 14.12.2021. V súvislosti s nadobudnutím\nukrajinského štátneho občianstva podal dňa 08.02.2022 na ruské veľvyslanectvo v Kyjeve elektronickú\nžiadosť o vzdanie sa ruského štátneho občianstva. Pri podaní žiadosti sa riadil zákonným postupom,\navšak nedisponuje žiadnym dôkazným prostriedkom, ktorý by mohol potvrdiť, že jeho žiadosti bolo\nvyhovené. Vzhľadom k tomu, že na Ukrajine vypukol vo februári 2022 ozbrojený konflikt, začal sa obávať\no svoju bezpečnosť a rozhodol sa z Ukrajiny odísť. Keďže sa ruského štátneho občianstva vzdal a\nk tejto krajine necítil žiadne väzby, do Ruska sa nevrátil a vycestoval na Slovensko, kde požiadal o\nmedzinárodnú ochranu. Počas pobytu na území SR sa dozvedel, že ruské štátne orgány sa mu v\nsúvislosti s vyhlásenou mobilizáciou opakovane snažili doručiť v Saratove povolávací lístok.\n57. Podľa § 2 písm. k/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie krajinou pôvodu štát alebo štáty,\nktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného\nbydliska.\n\n58. Počas správneho konania bola spornou otázka existencia žalobcovho občianstva Ruskej federácie.\nSám žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval: „Napriek tomu migračný úrad nevylučuje, že\nnapriek splneniu zákonných podmienok pre vzdanie sa ruského štátneho občianstva, menovaný\ntýmto štátnym občianstvom aj naďalej môže disponovať, a to aj napriek tomu, že na preukázanie\ntejto skutočnosti nejestvujú relevantné dôkazné prostriedky.“ Žalovaný následne vo vyjadrení zo\ndňa 19.04.2023 k žalobe uviedol: „Žalovaný nepopiera pochybnosti v súvislosti s ruským štátnym\nobčianstvom.“ Nespochybniteľná je však skutočnosť, že žalobcovi nebolo zo strany štátnych orgánov\nRuskej federácie doručené rozhodnutie o vzdaní sa štátneho občianstva, ani mu nebol odobratý\ncestovný pas, či ostatné doklady, čo žalobca uvádzal už počas správneho konania.\n59. Dokument UNHCR v ust. § 2 článok 1 A, uvádza: „V prípade, že osoba, ktorá má viac než jedno\nštátne občianstvo, znamená termín „krajina štátnej príslušnosti“ každú jednu krajinu, ktorej občianstvo\nmá. Táto osoba sa nepovažuje za osobu zbavenú ochrany od krajiny jej štátnej príslušnosti, ak osoba\nsama, bez nejakej vážnej príčiny založenej na opodstatnenom strachu, nevyužila ochranu niektorej z\nkrajín, ktorých občianstvo jej bolo uložené.“ (.\n60. V rozsudku NS SR sp. zn. 10 Sža10/2015 zo dňa 25.03.2015 NS SR uviedol: „Správny orgán\nvo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu.\nŠpecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok\nsa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,,benefit\nof doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných\nľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v\nspoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá\ndostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti\nmusí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“\n61. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca naďalej disponuje štátnym občianstvom Ruskej federácie,\nnakoľko z jej strany k dnešnému dňu neobdržal žiadne vyrozumenie týkajúce sa jeho štátneho\nobčianstva, správny súd postupom podľa zásady ,,benefit of doubt,“ čiže „v prípade pochybností v\nprospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu,“ a v zmysle ust. § 2 písm. k/ zákona o azyle v spojení s\nust. § 2 článok 1 A dokumentu UNHCR, považuje rozhodnutie žalovaného za predčasné, bez riadnych a\npreukázaných záverov o občianstve žalobcu, nakoľko v prípade dedukcie, ktorú si osvojil, mal za krajinu\npôvodu žalobcu považovať Ukrajinu, a súčasne aj Ruskú federáciu a jeho žiadosť o azyl posudzovať\nvo vzťahu k obom krajinám.\n62. Z uvedeného dôvodu súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou posúdiť žiadosť žalobcu o udelenie azylu vo vzťahu k\nUkrajine a aj k Ruskej federácii a následne ju opätovne vyhodnotiť s tým, že nové rozhodnutie vo veci\nnáležite odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti, a to predovšetkým\ns uvedením, aké zákonné kritérium pre udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany žalobcovi skúmal a s\nakým výsledkom.\n63. Nakoľko v rámci správneho konania došlo k vade, ktorá mala vplyv na skutkové vyhodnotenie\na následnú argumentáciu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom dôsledne\nnevychádzala z námietok a konštatovaní žalobcu v žalobe i v predchádzajúcom správnom konaní,\nnepovažoval súd za potrebné, a ani účelné, zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu v žalobe.\n64. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 163 SSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nRozhodol tak na základe toho, že právna zástupkyňa žalobcu čerpá prostriedky z projektu SK 2019 AMIF\nSC1.1/1 - Efektívne služby žiadateľom o azyl v SR III (ďalej len „projekt“), na základe Grantovej zmluvy\nzo dňa 27.11.2019 v znení jej dodatkov (zverejnená na webovej stránke Z. Výdavky zodpovedajúce\ndôvodne vynaloženým trovám konania sú právnej zástupkyni hradené (prostredníctvom projektu) z\nFondu pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „Fond“). Prostriedky Fondu sa používajú o. i. aj na\nposkytovanie právnej pomoci a právne zastupovanie. Do projektu SK 2019 AMIF SC1.1/1 Slovenská\nrepublika prispieva zo štátneho rozpočtu - Z. Nakoľko by došlo k duplicite náhrady trov konania žalobcu,\nsúd mu náhradu trov konania nepriznal.\n\n65. Záverom súd poznamenáva, že žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov\nza toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1\nSSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,\nktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;\nkasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis\nzostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,\núdaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,\naby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku\nrozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}