Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sd/46/2016 z 3. 3. 2022 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. marca 2022, sp. zn. BA-8Sd/46/2016, ECLI:SK:KSBA:2022:1016200578.4 Správny súd v Bratislave | BA-8Sd/46/2016 | ECLI:SK:KSBA:2022:1016200578.4 | 2022-03-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 237 zákona č. 461/2003 Z. z., § 157 ods. 1 OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 462 ods. 1 SSP, § 440 ods. 1 písm. f) SSP, § 250q ods. 2 OSP, § 250k ods. 1 OSP, § 250l ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea1de4e0-f227-4694-a833-239b208403b7 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2022:1016200578.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-8Sd/46/2016 1016200578 03. 03. 2022 JUDr. Zuzana Široká ECLI:SK:KSBA:2022:1016200578.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci navrhovateľa: CFP MANAGEMENT s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o. so sídlom Zelinárska 8, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.4.2016 proti rozhodnutiu odporkyne Číslo: XXX XXX XXXX X -II. zo dňa 10.3.2016, takto rozhodol: Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X -II. zo dňa 10.3.2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. odôvodnenie: 1. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 10.3.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa za použitia § 237 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ je povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu 8 238,48 eura na dôchodku jeho zamestnanca M.P., narodeného 31.7.1964 (ďalej len „zamestnanec“) do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že na evidenčnom liste dôchodkového poistenia z 11.9.2014 navrhovateľ potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca dňa 31.8.2014, pričom na základe takto potvrdenej skutočnosti odporkyňa priznala zamestnancovi na základe jeho žiadosti od 1.9.2014 predčasný starobný dôchodok. Pretože následne bolo zistené, že povinné dôchodkové poistenie zamestnanca trvalo aj po 31.8.2014 a zaniklo až 31.5.2015, na úhradu neprávom vyplatenej sumy predčasného starobného dôchodku zamestnanca úhrnom vo výške 8 238,48 eura (za obdobie od 1.9.2014 do 9.11.2015) bol zaviazaný navrhovateľ. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.4.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl v tom, že zamestnanec ho nikdy neinformoval o podaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok, o vzniku nároku naň, ani o jeho vyplácaní. Pochybila odporkyňa, keď v rozpore s § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení priznala zamestnancovi predčasný starobný dôchodok, hoci z vlastnej evidencie vedela, resp. mala vedieť, že zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom. Ďalej uviedol, že zamestnanca odhlásil z registra poistencov dňa 17.9.2014 k 31.8.2014, že neeviduje žiaden evidenčný list dôchodkového poistenia, datovaný 11.9.2014 a že na základe toho, že sa so zamestnancom dohodol na pokračovaní jeho zamestnávania, vykonal storno odhlášky zamestnanca. 3. Podaním, ktoré bolo súdu doručené 8.9.2020 navrhovateľ predložil súdu kópiu mailu zo dňa 19.9.2014 od „V.“, adresovaného „O.“ s textom: „A. chcela by som Vas poprosit o storno odhlasky nasho zamestnanca C. M., r. c. XXXXXXXXXX na spolocnost CFP Management s.r.o.“ V súvislosti s dohľadaním tohto dôkazu uviedol, že tento mail bol omylom založený v osobnom spise iného pracovníka s rovnakým priezviskom: D. C., ktorý sa stal zamestnancom navrhovateľa 11.7.2016. 4. Na pojednávaní vo veci samej navrhovateľ namietal premlčanie pohľadávky a to dňom 10.3.2019, tiež, že toto konanie pred konajúcim súdom nemôže byť konaním o odvolaní, ale konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ako to je uvedené v poučení napadnutého rozhodnutia. 5. Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 28.4.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrvala na jeho správnosti a zákonnosti, ako aj na dôvodoch jeho vydania. Zdôraznila, že navrhovateľ na evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 11.9.2014 potvrdil, že dôchodkové poistenie zamestnanca zaniklo 31.8.2014. V ďalšom uviedla, že zamestnanec požiadal o predčasný starobný dôchodok 28.8.2014, ktorý žiadal priznať od 1.9.2014, ktorý mu bol následne priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 20.10.2014 v sume 572,30 eura mesačne. Následne bolo zistené, že jeho obdobie dôchodkového poistenia trvalo aj po 31.8.2014 a zaniklo až 31.5.2015. Záverom uviedla, že zavinením navrhovateľa bol predčasný starobný dôchodok vyplácaný od 1.9.2014 do 9.11.2015. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol o návrhu navrhovateľa rozsudkom sp. zn.: 8Sd/46/2016 -54 z 09.09.2020 tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj NSS SR) tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku NSS SR uviedol: „Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 157 ods. 1 a 2 OSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ Vo svetle vyššie uvedenom, najvyšší správny súd podrobil prieskumu odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že krajský súd na ustálenie svojich záverov, tak ako ich prezentoval v písomnom vyhotovení rozsudku, nemal k dispozícii všetky relevantné podklady. Podstata rozhodnutia krajského súdu je obsiahnutá primárne na strane 6, v ktorom krajský súd vyhodnotil závery týkajúce sa ukončenia povinného dôchodkového poistenia zamestnanca k 31. augustu 2014 a námietky navrhovateľa - zamestnávateľa týkajúce sa trvania, resp. pokračovania povinného dôchodkového poistenia zamestnanca M. od 1. septembra 2014 krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Vyššie uvedené závery krajského súdu sú tak predčasné a nekorešpondujú so stavom, plynúcim z obsahu podaní účastníkov konania. K týmto záverom mohol krajský súd dôjsť až po tom, čo sa riadne oboznámil s podaniami účastníkov konania a obsahom príslušných listín, vrátane spisu správneho orgánu. Pokiaľ potom krajský súd nemal k dispozícii príslušnú spisovú dokumentáciu odporkyne, resp. jej pobočky, nemohol náležite preskúmať, kedy došlo k ukončeniu dôchodkového poistenia zamestnanca M., resp. kedy toto obdobie dôchodkového poistenia zaniklo. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že správny súd v rámci svojej zákonom danej prieskumnej právomoci, tak čo do posúdenia zákonnosti rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, je povinný konajúc v režime právnych predpisov upravujúcich postup súdov pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí správnych orgánov posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v odvolaní (t. č. v žalobe), ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. Krajský súd v predmetnej veci týmto spôsobom nepostupoval a plne sa stotožnil so závermi správneho orgánu, tieto prevzal do svojho rozhodnutia bez toho, aby ich v rámci svojej zákonom danej právomoci relevantne overil. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyžiadať si príslušnú zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporkyne v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 OSP).“ 8. Po vrátení veci krajskému súdu zaslal navrhovateľ písomne prednes vyjadrenia na pojednávaní, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nemal vedomosť o podaní žiadosti zamestnancom o priznanie predčasného starobného dôchodku ani že mu bol vyplácaný. Naproti tomu odporca, pri posudzovaní nároku musel vychádzať z vlastnej evidencie - registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Na preukázanie skutočností založil do súdneho spisu prehľad úhrady odvodov sociálneho poistenia za zamestnanca M. s uvedením obdobia poistenia, výšky odvodov a dátum úhrady, Mesačný výkaz poistného za každé obdobie zamestnávania uvedeného zamestnanca a doklad o úhrade odvodov na sociálne poistenie. Z evidencie sa odporca mal a mohol dozvedieť, že zamestnanec je účastníkom povinného dôchodkového poistenia a predčasný starobný dôchodok mu nemal priznať. Zamestnanec odporkyňu uviedol do omylu, keď v žiadosti z 28.08.2014 uviedol, že nepracuje s dátumom skončenia pracovného vzťahu 15.01.2014. Napriek tomu, že odporca odňal zamestnancovi predčasný starobný dôchodok, dňa 22.01.2016 uviedol, že si bude náhradu uplatňovať u navrhovateľa. Navrhovateľovi nie je známe, prečo si náhradu neuplatňoval u zamestnanca, keď tento evidentne svojím nepravdivým vyhlásením o zániku pracovného vzťahu vedome spôsobil, že sa mu dávka vyplácala neprávom. Navrhovateľ má za to, že nesplnil podmienky ust. § 327 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ vykonal storno odhlášky zamestnanca z registra poistencov emailom z 19.09.2014, ak odporca nepovažoval takýto postup za dostatočný, mal v zmysle ust. § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení poskytnúť navrhovateľovi potrebnú súčinnosť na odstránenie prípadných nedostatkov. 9. Súd po vrátení vec opätovne prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „OSP“) s poukazom na § 492 zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (SSP) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti navrhovateľa a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. 10. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. V súlade s citovaným ustanovením krajský súd v konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 12. Najvyšší správny súd vo svojom rozsudku vyčítal krajskému súdu, že na ustálenie svojich záverov nemal k dispozícií všetky relevantné podklady. Závery sú predčasné a nekorešpondujú so stavom plynúcim z obsahu podaní účastníkov konania, pričom k týmto záverom mohol krajský súd dospieť až po tom, čo sa riadne oboznámil s podaniami účastníkov, obsahom príslušných listín a administratívnym spisom. Pokiaľ súd nemal k dispozícií spis správneho orgánu, resp. pobočky nemohol náležite preskúmať, kedy došlo k ukončeniu dôchodkového poistenia zamestnanca, resp. kedy toto obdobie dôchodkového poistenia zaniklo. 13. Správny súd sa riadne oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporkyne, ako aj s podaniami účastníkov konania a listinami, ktoré boli v konaní predložené. 14. Podľa ust. § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení: Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d). 15. Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod. 1. zákona o sociálnom poistení: Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 16. Podľa ust. § 232 ods. 1, ods. 2 písm. a) - c) zákona o sociálnom poistení: (1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá. (2) Evidencia musí obsahovať tieto údaje: a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvísk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa, b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. 17. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 28.08.2014 zamestnanec navrhovateľa M. C. požiadal o priznanie starobného dôchodku. O tejto žiadosti rozhodla odporkyňa rozhodnutím z 20.10.2014 tak, že zamestnancovi navrhovateľa priznala predčasný starobný dôchodok od 01.09.2014 v sume 572,30 eur mesačne. Prílohou tohto rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého je zrejmé, že odporkyňa za rok 2014 evidovala dobu zamestnania od 01.01. do 31.08.2014. 18. Z evidenčného listu dôchodkového poistenia (ELDP) z 11.09.2014 nachádzajúceho sa v administratívnom spise odporkyne (v spise sa nachádza niekoľko kópií tohto ELDP), ktorý odporkyni zaslal navrhovateľ a ktorý obsahuje pečiatku a podpis navrhovateľa ako zamestnávateľa, je zrejmé, že navrhovateľ uviedol obdobie dôchodkového poistenia svojho zamestnanca M. C. nasledovne: za kalendárny rok 2013 obdobie dôchodkového poistenia vykázal od 02.10.do 31.1.; za kalendárny rok 2014 obdobie dôchodkového poistenia vykázal od 01.01. do 31.08. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza email posielaný v rámci oddelení odporkyne zo 17.09.2015, z ktorého je zrejmé, že bol zaevidovaný registračný list fyzickej osoby s rodným číslom, ktoré je evidované v zozname poberateľov predčasného starobného dôchodku. K samotnému vytlačenému textu tohto emailu sú pripojené výstupy z elektronického systému odporkyne z 22.10.2014, v ktorom je doba zamestnania u navrhovateľa uvedená od 02.10.2013 do 31.08.2014 a novší z 22.09.2015, v ktorom doba zamestnania u navrhovateľa uvedená od 02.010.2013 do 31.05.2015.Následne sa v spise nachádzajú listiny (žiadosti o informácie), ktorými odporkyňa vykonávala zisťovanie o správnej dobe poistenia zamestnanca M. C. u navrhovateľa. Následne z emailu oddelenia ELDP odporkyne z 29.12.2015 vyplýva, že navrhovateľ odporkyni predložil nový ELDP zamestnanca M. C., a to 18.12.2015, v ktorom potvrdil, že obdobie dôchodkového poistenia uvedeného zamestnanca trvalo v roku 2013 od 02.10. do 31.12.; v roku 2014 od 01.01. do 31.08. a od 01.09. do 31.12.; v roku 2015 od 01.01. do 31.05. Aj tento ELDP obsahuje pečiatku a podpis navrhovateľa ako zamestnávateľa. 19. Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že poistenie v dôsledku zamestnania u navrhovateľa zamestnanca M. C. trvalo do 31.05.2015. Spornou v danom prípade zostala skutočnosť, či navrhovateľ nahlásil odporkyni nepravdivé údaje rozhodujúce pre priznanie predčasného starobného dôchodku, resp. kedy jej nahlásil, že poistenie uvedeného zamestnanca trvalo aj po 31.08.2014. 20. Ako bolo vyššie uvedené z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ odporkyni oznámil skončenie zamestnania - ukončenie poistenia dňa 31.08.2014, a to na evidenčnom liste dôchodkového poistenia z 11.09.2014, ktorý opečiatkoval, podpísal a doručil odporkyni. O skutočnosti, že navrhovateľ oznámil odporkyni ukončenie poistenia k 31.08.2014, svedčí aj vyjadrenie navrhovateľa, že svojho zamestnanca M. C. k tomuto dňu odhlásil zo sociálneho poistenia. Táto skutočnosť vyplýva z podanej žaloby, v ktorej navrhovateľ na str. 2 uviedol: „Žalobca ešte uvádza, že v mesiaci august 2014 došlo k poklesu objemu objednávok na upratovacie práce u jedného klienta, a preto sa rozhodol ukončiť niektoré pracovnoprávne vzťahy so svojimi zamestnancami. Takto mal byť ukončený aj pracovnoprávny vzťah Zamestnanca (M. C. - pozn. súdu) a Žalobca ho aj odhlásil z registra poistencov dňa 17.09.2014 k 31.08.2014.“ 21. Navrhovateľ trvá na tom, že pokračovanie zamestnania resp. obdobia dôchodkového poistenia zamestnanca odporkyni oznámil emailom z 19.09.2014, v ktorom uviedol, že žiada vykonať storno odhlášky poistenca. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil navrhovateľ do konania text emailu opísaný v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku spolu so spisom iného zamestnanca s rovnakým priezviskom (D. C.), ktorý u navrhovateľa pracoval v období od 11.07.2016 do 12.12.2016. 22. Podľa názoru správneho súdu tieto skutočnosti nepreukazujú, že navrhovateľ vykonal storno odhlášky, tak ako tvrdí. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že z predmetného emailu nie je zrejmé, že bol zaslaný odporkyni. Z predloženej kópie mailu zo dňa 19.9.2014 je možné zistiť, že bol odosielaný od „V. T.“, a adresovaný „O. I.“ s textom: „A. O. chcela by som Vas poprosit o storno odhlasky nasho zamestnanca C. M., r. c. XXXXXXXXXX na spolocnost CFP Management s.r.o.“. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol vysvetlenie, že vzhľadom na veľký počet zamestnancov, ktorých ako agentúra dočasného zamestnávania a prihlasuje a odhlasuje, komunikovala jeho zamestnankyňa, ktorá mala na starosti prihlášky a odhlášky s konkrétnym pracovníkom odporkyne. Toto vysvetlenie však nič nemení na skutočnosti, že z predloženého emailu sa nedá overiť, že ide o pracovníčku odporkyne. Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa dostupných informácií na webovej stránke odporkyne sa prihlásenie/odhlásenie zamestnanca dalo zasielať odporkyni prostredníctvom emailu na adresu: hlasenie@socpoist.sk . O tom, že by predmetný email bol doručený odporkyni sa v administratívnom spise zmienka nenachádza. Dôkazné bremeno, v tomto prípade spočíva na navrhovateľovi, ktorý tvrdí, že zrušil odhlášku predmetného zamestnanca emailom. 23. Okrem uvedeného, aj keby navrhovateľ zaslal email na relevantnú adresu odporkyne, súd poukazuje na ust. § 186 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 19.09.2014, podľa ktorého podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada. 24. Podľa ust. § § 186 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 19.09.2014 fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia. 25. Vzhľadom na to, že odporkyňa používala tlačivá iba na prihlásenie a odhlásenie (RLFO- prihláška/ odhláška), storno resp. zrušenie odhlášky sa na tlačive urobiť nemohlo. Preto navrhovateľom. Iné skutočnosti ohľadom prihlásenie/odhlásenia preto bolo možné ods. vykonať iným spôsobom uvedeným v ust. § 186 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že na to, aby podanie navrhovateľa mohlo vyvolať nejaké účinky - storno podanej odhlášky, by (okrem riadneho doručenia odporkyni), muselo byť potvrdené písomne najneskôr do troch dní, prípadne zaslané v súlade s § 186 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Z administratívneho spisu odporkyne ani z podaní účastníkov však nevyplýva dohoda v zmysle odseku 2. Na podania, ktoré neboli v tejto trojdňovej lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada. 26. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že išlo o zjednodušený postup, ktorý vyhovoval aj odporkyni. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že na takéto podanie - zaslané emailom bez autorizácie, ktoré nebolo doplnené v zákonnej lehote, odporkyňa zo zákona nemusí prihliadať. 27. Poslednou skutočnosťou, ktorá spochybňuje doručenie storna odhlášky navrhovateľom odporkyni je tvrdenie navrhovateľa, že email bol omylom založený do zložky iného zamestnanca s rovnakým priezviskom. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nie je zrejmé, ako sa email ohľadom zamestnanca z roku 2014 (vyhotovený a vytlačený v roku 2019) , mohol založiť do osobnej zložky vytvorenej v roku 2016. Odvolanie navrhovateľa bolo súdu doručené dňa 04.04.2016, pričom zložka zamestnanca, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, musela byť vytvorená až v júli 2016, vzhľadom na to, že zamestnanec s rovnakým priezviskom bol u navrhovateľa zamestnaný v období od 11.07.2016 do 12.12.2016. 28. Vzhľadom na uvedené správny súd zo zistených skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu ako aj podaní účastníkov konania dospel k záveru, že navrhovateľ nevykonal storno odhlášky zamestnanca M. dňa 19.09.2014. Naopak mal za preukázané, že navrhovateľ oznámil ukončenie poistenia zamestnanca ku dňu 31.08.2014. Z administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa sa o tom, že k ukončeniu poistenia nedošlo 31.08.2014 ako potvrdil navrhovateľ, ale až k 31.05.2015, dozvedela najskôr dňa 14.11.2015 (interného výstupu zo systému odporkyne zo 14.11.2015). Z tohto dôvodu nie je možné ani hovoriť o premlčaní nároku na vrátenie dávky, vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 10.03.2016, v rámci subjektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty. 29. Správny súd preskúmal aj dokumenty, ktoré navrhovateľ dodatočne predložil do konania po vrátení veci najvyšším správnym súdom. K predloženému prehľadu úhrad odvodov je potrebné dodať, že uvedený prehľad nedokazuje, že navrhovateľ vykonal storno odhlášky. Podľa názoru správneho súdu z uvedeného prehľadu je možné zistiť, že navrhovateľ za zamestnanca v niektorých mesiacoch roku 2014 zaplatil odvody (nie je uvedené aké), pričom v niektorých mesiacoch napr. október a november 2014 boli vo výške 0 eur. V konaní však nie je spornou skutočnosť, že zamestnanie, a teda aj povinnosť platiť odvody a podávať mesačné výkazy za zamestnanca, trvala aj po 31.08.2014, vzhľadom na to, že zamestnanie trvalo. Podľa názoru správneho súdu tieto doklady nijako nevyvracajú záver o tom, že navrhovateľ uviedol odporkyni nesprávne údaje (ELDP z 11.09.2014) rozhodujúce pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, pričom toto pochybenie do vydania rozhodnutia (20.10.2014) nenapravil. Urobil tak až dňa 18.12.2015, keď odporkyni zaslal nový ELDP. Odporkyňa pritom nemá dôvod pravidelne kontrolovať informácie s ostatnými oddeleniami, pokiaľ sa v podkladoch pre rozhodnutie nenachádzal rozpor a vyplývajú z nich všetky údaje rozhodné pre priznanie dávky. Vzhľadom na jednoznačne uvedené informácie navrhovateľom potvrdené na ELDP, odporkyňa nemala podľa názoru správneho súdu dôvod vykonávať kontrolu odvodu poistného. 30. Navrhovateľ ďalej trval na tom, že odporkyňa sama pochybila, pokiaľ nevychádzala z vlastnej evidencie, z ktorej by zistila, že žiadateľ o dôchodok je naďalej zamestnaný u navrhovateľa. Evidencia odporkyne je však tvorená informáciami od zamestnávateľov, ktorí prihlasujú a odhlasujú svojich zamestnancov, a navrhovateľ svojho zamestnanca k 31.08.2014 odhlásil a skončenie pracovného pomeru k tomuto dňu následne aj potvrdil na ELDP z 11.09.2014. 31. K námietke navrhovateľa, že nevedel o podaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok jeho zamestnancom a ani o tom, že mu takýto dôchodok bol priznaný je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nemajú právny význam pri posúdení, či došlo k naplneniu podmienok v zmysle ust. 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rovnako tak nemá právny význam námietka, že odporkyňa mala v prvom rade žiadať o vrátenie dávky zamestnanca, vzhľadom na to, že žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení o takomto postupe nehovorí. 32. Podľa § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. 33. Relevantnými skutočnosťami pre naplnenie podmienok je teda posúdenie, či navrhovateľ je právnickou osobou plniacou povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení, či nesprávne potvrdil skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom. Navrhovateľ ako zamestnávateľ nepochybne je právnickou osobou, ktorá plní povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Ako bolo vyššie uvedené správny súd má za preukázané, že navrhovateľ nesprávne potvrdil skutočnosti rozhodujúce na nárok na predčasný starobný dôchodok zamestnanca, keď odhlásil zamestnanca k 31.08.2014 a potvrdil v ELDP, že obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca u neho skončilo 31.08.2014. Zároveň má správny súd za preukázané, že v dôsledku tejto skutočnosti odporkyňa priznala zamestnancovi nárok na predčasný starobný dôchodok, vzhľadom na to, že iba nesplnenie podmienky neexistencie zamestnania, malo za následok neoprávnené vyplácanie predčasného starobného dôchodku. 34. Navrhovateľ opakovane uvádza, že je vinou zamestnanca, že požiadal o predčasný starobný dôchodok napriek tomu, že jeho zamestnanie ďalej trvalo. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že zamestnanec podal žiadosť 28.08.2014 a žiadal tento dôchodok priznať od 01.09.2014. Nie je zrejmé, či sa navrhovateľ so zamestnancom dohodli na pokračovaní pred alebo až po podaní jeho žiadosti. Tieto skutočnosti však v konečnom dôsledku nemajú žiaden vplyv na to, či došlo alebo nie k naplneniu podmienok pre vrátenie dávky podľa § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 35. Vzhľadom na to, že najvyšší správny súd neuviedol vo svojom rozhodnutí konkrétne, s ktorými námietkami sa v predchádzajúcom rozsudku nedostatočne vysporiadal, správny súd sa vyjadril ku všetkým v konaní vzneseným námietkam zo strany navrhovateľa. Najvyšší správny súd tiež v zrušujúcom rozsudku zaviazal krajský súd vyžiadať si zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je právnická osoba a pre rozhodnutie o nároku na vrátenie neprávom vyplatenej dávky nie je relevantný zdravotný stav (ani navrhovateľa, ak by išlo o fyzickú osobu a ani zamestnanca), keďže pre rozhodnutie vo veci nemá žiaden význam, krajský súd si zdravotnú dokumentáciu nevyžiadal. 36. Podľa ust. § 250q ods. 2 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 37. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v zmysle § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení svojím konaním spôsobil poskytovanie neprávom vyplatených dávok predčasného starobného dôchodku zamestnancovi, súd nemohol prijať iný záver ako ten, že odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci, na tento aplikovala zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom aj odôvodnila. Pretože námietky, vznesené navrhovateľom v podanom návrhu - opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu súd opätovne vyhodnotil ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 OSP. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).