Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/99/2020 z 24. 8. 2020 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 24. augusta 2020, sp. zn. BA-5S/99/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020200655.2 Správny súd v Bratislave | BA-5S/99/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1020200655.2 | 2020-08-24 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/57a7103a-2727-4e79-b841-a9c9802ce77a Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200655.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-5S/99/2020 1020200655 24. 08. 2020 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2020:1020200655.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Heling sk s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 44 887 264, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100592472/2020 zo dňa 03.03.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29.04.2020 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 29.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 30.04.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100592472/2020 zo dňa 03.03.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“), potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 102485239/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi určený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016, keď zvýšil daň vyrubenú daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie august 2016 zo sumy X.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí mu hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa sa uplynutím lehoty na plnenie stáva daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého môže žalovaný ako oprávnený okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní. Závažnú ujmu odôvodňoval najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku zaradenia žalobcu medzi daňových dlžníkov. V tejto súvislosti dával do pozornosti správneho súdu tú skutočnosť, že na DPH mu bola dorubená daňová povinnosť za kontrolované obdobia roka 2016 v celkovej sume XX.XXX,- eur, to všetko na rovnakom skutkovom a právnom základe napadnutých rozhodnutí. Daň za všetky tieto zdaňovacie obdobia bola predmetom jednej daňovej kontroly, v ktorej bol vydaný jeden Protokol č. 101160269/2019/9104405/ŠTE zo dňa 16.05.2019 (ďalej aj len ako "Protokol") a jedného vyrubovacieho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie 10 samostatných rozhodnutí, ktoré boli zo strany FR SR všetky potvrdené samostatnými rozhodnutiami (ďalej aj len ako „súvisiace rozhodnutia“). Tieto súvisiace rozhodnutia všetky nadobudli právoplatnosť (všetky 09.03.2020) aj vykonateľnosť v jeden a ten istý deň (25.03.2020). Všetky súvisiace rozhodnutia žalobca napáda žalobou a pri všetkých týchto žalobách boli súčasne podané návrhy na odklad vykonateľnosti v obdobnom znení ako je v tomto podaní. Preto žiadal, aby tento návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí neposudzoval správny súd osobitne, ale aby ho posudzoval v kontexte všetkých súvisiacich rozhodnutí. Tvrdil, že celková daň, ktorú by mal zaplatiť, nemá aktuálne možnosť zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie. Následne uviedol, že prípadný okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí pred právoplatným rozhodnutím o správnej žalobe je spôsobilý výrazne a nezvratne poškodiť žalobcu ako osobu povinnú z napadnutých rozhodnutí a súvisiacich rozhodnutí. Vzhľadom na jeho aktuálnu finančnú situáciu by prípadný výkon napadnutého rozhodnutia s hraničiacou istotou znamenal likvidáciu spoločnosti - žalobcu a takmer okamžité ukončenie jeho obchodnej činnosti, nakoľko núteným výkonom napadnutého rozhodnutia v daňovom konaní by došlo k blokovaniu prostriedkov a majetku žalobcu slúžiaceho na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Tvrdil, že pri bežnom výkone jeho činnosti mu vznikajú náklady, ktoré celkovo predstavujú sumu okolo X.XXX,XX eur, pričom aktuálne zásadné výpadky na príjmoch mu spôsobila aj šíriaca sa pandémia nového koronavírusu COVID-19, ktorá veľmi podstatným spôsobom ovplyvnila oblasť cestovného ruchu, organizácie akýchkoľvek podujatí, pričom jeho hlavná činnosť je založená práve na organizovaní podujatí, na ich prezentácii, na prevádzke webovej stránky, ktorá propaguje turizmus, cestovný ruch a reklamnú činnosť infoglobe.sk a infoglobe.cz. Tvrdil, že už teraz výrazne pocítil pokles príjmov a rušenie objednávok z dôvodu tejto situácie. Cestovný ruch bude jedna z najviac zasiahnutých oblastí a práve firmy z cestovného ruchu tvoria aktuálne gro žalobcových zákazníkov. Následne uviedol, pracuje na udržaní svojich príjmov do spoločnosti, ale situácia, ktorá vládne zásadne ovplyvňuje zdroje príjmov v súčasnosti, hoci postupne predpokladá, že po skončení pandémie a postupnom oživovaní ekonomických aktivít sa príjmy žalobcu budú opätovne zvyšovať. Avšak napriek tomu žalobca tvrdil, že suma celkovo dorubenej daňovej povinnosti je pre neho tak vysoká, že aj po obnovení ekonomických aktivít nebude schopný sumu XX.XXX,- eur uhradiť bez toho, aby to firmu finančne nezruinovalo. V dôvodoch návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca ďalej uviedol, že má vedomosť aj o účinkoch legislatívnych opatrení, prijatých na zmiernenie následkov šírenia pandémie ochorenia COVID-19, avšak mal za to, účinnosť týchto opatrení má zmierniť následky len priamo počas trvania mimoriadnej situácie, nie je to pre žalobcu preto reálne riešenie jeho situácie po skončení mimoriadnej situácie, kedy nemožno predpokladať, že správny súd v tejto lehote vo veci právoplatne rozhodne a tiež, že ihneď bezprostredne po skončení obdobia pandémie bude schopný zaplatiť sumu XX.XXX,- eur - ak nemal finančné prostriedky na zaplatenie takejto sumy ani pred vypuknutím pandémie. Následne uviedol, že sa jedná o daň, ktorú už štátu v rámci daňových priznaní za rok 2016 na DPH odviedol. Tvrdil, že vymáhanie tejto sumy hoci až po skončení pandémie môže znamenať likvidáciu žalobcu a jeho činnosti ako aj okamžité skončenie pracovného pomeru s jeho zamestnancom. Ak by teraz súd návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí nevyhovel z dôvodu účinnosti tzv. lex covid, stráca právnu možnosť dosiahnuť odklad vykonateľnosti a hneď po skončení obdobia pandémie môžu finančné orgány procesy vymáhania voči žalobcovi obnoviť. Okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí by spôsobil žalobcovi závažnú ujmu z dôvodu veľkej celkovej výšky vyrubenej dane, ktorá sa v celkovej sume ku dňu podania žaloby už stala splatnou a rovnako hrozbu platobnej neschopnosti žalobcu spojenú s povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že nepriznanie odkladného účinku a následný nútený výkon napadnutého rozhodnutia by tiež negatívne ovplyvnili schopnosť žalobcu plniť svoje záväzky voči obchodným partnerom, ale aj voči zamestnancovi, kde by mohlo hroziť až jeho prepustenie. Následne poukázal na rozhodnutia správnych súdov, v ktorých dôvody na priznanie odkladného účinku, boli vyhodnotené a posúdené správnymi súdmi ako opodstatnené a v prípade takejto hroziacej ujmy odkladný účinok priznali. (napr. Uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 5S/124/2013 zo dňa 05.08.2013, Uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn.: 20S/41/2017 zo dňa 20.07.2017, Uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn.: 20S/110/2016 zo dňa 27.04.2017, a iné.) Žalobca tvrdil, že nemá v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie vyrubenej dane v celej sume, a to aj z dôvodu, že žalobcovi napadnutými rozhodnutiami finančné orgány neuznali odpočty DPH za prijaté služby. Čiže napadnutými rozhodnutiami sa založil právny stav, kedy žalobca bude musieť znovu zaplatiť už raz odvedenú a zaplatenú DPH. Keďže príslušnú DPH už raz odviedol, nedisponuje prostriedkami na zaplatenie dodatočne vyrubenej dane. Rovnako ani aktuálna finančná situácia žalobcovi neumožňuje peňažnú povinnosť uloženú žalovaným splniť a prípadný nútený výkon by bol pre žalobcu likvidačný. Tvrdil, že túto skutočnosť preukazuje aj účtovnou závierkou zostavenou ku dňu 31.12.2018. Taktiež poukázal aj na to, že ak by nebol správnej žalobe žalobcu odkladný účinok priznaný a následne by správny súd rozhodol o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí a ich zrušení, je zrejmé, že žalobcovi by vznikli aj ďalšie majetkové škody a vznikol by mu plný nárok na uplatnenie náhrady takejto škody voči štátu, čomu sa dá predísť práve priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Navyše už len to, že by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu, by malo nezvratný účinok na vedenie tohto konania, čím by sa zmarila možnosť súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí. Poukázal tiež na to, že z dôvodu, že sa musí brániť proti nezákonnému rozhodnutiu a postupu žalovaného, v súvislosti s uplatnením svojich práv, musí vynaložiť aj ďalšie nemalé finančné prostriedky. Ďalej uviedol, že týmto návrhom sa chce vyhnúť najmä tomu, aby vedenie tohto súdneho sporu negatívne ovplyvnilo chod obchodnej spoločnosti žalobcu, jeho podnikateľské aktivity a schopnosť dodržiavať svoje záväzky voči svojim obchodným partnerom, ale aj voči štátu. Na druhej strane zo strany žalovaného nedôjde priznaním odkladného účinku správnej žaloby k žiadnej ujme. Práve naopak, k ujme aj na strane žalovaného, môže dôjsť práve v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, alebo likvidáciou spoločnosti - žalobcu. Mal za to, že právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu. Záverom svojho návrhu uviedol, že je plne dôvodný a opodstatnený, dôvody sú riadne preukázané a zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu sú splnené, keďže akýmkoľvek ďalším výkonom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia hrozí žalobcovi a odvodene aj jeho veriteľom (t.j. prípadne aj žalovanému) závažná ujma, resp. zastavenie podnikateľskej činnosti žalobcu. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 23.07.2020, doručeným Krajskému súdu v Bratislave 24.07.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to tak, že nesúhlasí s tým, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok na základe skutočností, že žalobca je nespoľahlivý a nesúčinný daňový subjekt, nepodáva daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, nepodáva účtovné závierky. Žalovaný v systéme finančnej správy neeviduje účtovnú závierku žalobcu zostavenú ku dňu 31.12.2018, ktorú žalobca predložil správnemu súdu. Žalobca svojim minimálne nedôsledným konaním si zapríčinil dôkaznú núdzu v preverovaných obchodných prípadoch a teda aj konanie pred správnym súdom. Žalovaný ďalej doplnil, že prípadné priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore aj s verejným záujmom. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy na jeho právach a oprávnených záujmoch. Hrozbu takéhoto následku videl predovšetkým v tom, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia v spojení s ostatnými súvisiacimi rozhodnutiami, ktorými mu bola dorubená daňová povinnosť za kontrolované obdobia v celkovej sume XX.XXX,- eur, je pre žalobcu likvidačný, spojený s ohrozením jeho existencie, daňovej exekúcie a pravdepodobnou nutnosťou vstúpiť do konkurzu. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s celým spisovým materiálom vo veci, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v tvrdených likvidačných následkoch, žalobca tunajšiemu súdu nepredložil. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného resp. aj súvisiacich rozhodnutí žalovaného, ktorými bola žalobcovi dorubená daň, opierajúce sa o žalobcovu prejudikciu rozhodnutia správneho súdu vo veci samej a o žalobcove ničím nepreukázané tvrdenia o likvidácii spoločnosti žalobcu v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutí žalovaného ukladajúcich žalobcovi zaplatiť dovyrubenú daň, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 zakotvuje možnosť, a nie povinnosť, správneho súdu uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to za splnenia podmienok stanovených pod písm. a) prípadne b) daného ustanovenia. Rozhodnutie o tejto otázke, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k názoru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe závažnej ujmy a možných likvidačných následkoch, neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 13. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a finančnej škody, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.