{"guid": "d02ed6cb-62ce-4e2d-bafe-51ecaef2bb59:0abe74b9-5ce2-4bf2-90fd-04d5b75d80a0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1111203626.1", "spisova_znacka": "3CoPv/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPv/2/2018 z 15. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2018, sp. zn. 3CoPv/2/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1111203626.1", "identifikacne_cislo": "1111203626", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-45", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-44", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0abe74b9-5ce2-4bf2-90fd-04d5b75d80a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1111203626.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111203626.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111203626.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPv/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203626
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111203626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: FOKUS očná optika
a.s., Vajnorská 142, Bratislava, IČO: 47 823 305, práv. zast. DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., Šoltésovej
18, Bratislava proti žalovanému 1/ Optika Siloe, s.r.o., Dlhé Diely 1/6A, Bratislava, IČO: 35 809 205,
žalovanému 2/ PROTRIEM, spol. s r.o., Dlhé Diely 1/6A, Bratislava, IČO: 35 830 565, žalovanému 3/
OPTIVIF s.r.o., Dlhé Diely 1/6A, Bratislava, IČO: 36 290 840, žalovanému 4/ Red three E, s.r.o., Dlhé
Diely 1/6A, Bratislava, IČO: 36 835 064, žalovanému 5/ JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO:
35 806 559, žalovanému 6/ TYRNAVIA OPTIK, s.r.o., Dlhé Diely 1/6A, Bratislava, IČO: 36 703 770,
žalovanému 7/ NEUTRA Optik, s.r.o., Dlhé Diely 1/6A, Bratislava, IČO: 44 331 061, žalovaní v 1/, 2/, 3/,
4/, 5/ a 7/ práv. zast. Advokátska kancelária Dvorecký & Bohunický s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava
o návrhu na ochranu pred nekalosúťažným konaním a o odvolaní žalovaného 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33CbPv/1/2011-562 zo dňa 6.3.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33CbPv/1/2011-562 zo dňa 6.3.2017
v napadnutej časti týkajúcej sa žalovaných 1/,2/,3/,4/,6/ a 7/  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným  1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/  v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 7/ sú
povinní po dobu troch mesiacov na verejne prístupnom mieste, v každej prevádzke, kde podnikajú,
umiestniť nasledujúci text: \"Ospravedlnenie: Ospravedlňujeme sa týmto spoločnosti FOKUS očná optika,
a.s. so sídlom Vajnorská 142, Bratislava, IČO: 31 322 115, že sme nepravdivo informovali verejnosť o
tom, že optometristri sú personálom bez odbornej kvalifikácie. Optometristi sú odborne kvalifikovaným
personálom pre vyšetrenie refrakčnej vady zraku.“, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalej rozhodol, že žalovaní 1/ až 7/ sú povinní do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku
publikovať verejné ospravedlnenie v nasledujúcom znení: Optika Siloe, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava,
IČO: 35 809 205, PROTRIEM spol. s r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 35 830 565, OPTIVIF
s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 290 840,  JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 35
806 559, CASSOPTIC s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 290 335,  TYRNAVIA OPTIK, s.r.o.,
Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 703 770, NEUTRA Optik, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO:
44 331 061, sa týmto spoločnosti FOKUS očná optika, a.s. ospravedlňujú za to, že sme nepravdivo
informovali verejnosť o tom, že optometristi sú personálom bez odbornej kvalifikácie. Optometristri
sú odborne kvalifikovaným personálom pre vyšetrenie refrakčnej vady zraku. \" s tým, že toto verejné
ospravedlnenie bude zverejnené na titulnej stránke regionálnych týždenníkov Košicko, Michalovsko,
Banskobystricko, Spišsko, Žilinsko, Martinsko na náklady žalovaných 1/ až 7/, ktoré sú žalovaní 1/ až



7/ rade povinní znášať spoločne a nerozdielne. Súčasne uložil žalovanému 1/ až 7/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 EUR, tak že každý zo žalovaných
1/ až 7/ je povinný zaplatiť po 1428,57 EUR na účet žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, č. účtu
XXXXXXXX/200, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 7/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 100% trov konania,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 7.2.2011 sa žalobca domáhal vydania
predbežného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/ až 7/ prikázal zdržať sa šírenia reklamy obsahujúcej
slovné spojenie \"nedajte sa vyšetrovať personálom bez odbornej kvalifikácie (optometrista) \" vo všetkých
jej podobách, šírených najmä inzerciou, reklamnými plagátmi a reklamnými fóliami na sklo a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci sú podnikateľmi v
oblasti očná optika, pričom žalovaní sú označovaní ako sieť OPTIKA SILOE, ktorá je majetkovo aj
personálne prepojená a ktorá je prezentovaná ako siete očných optík aj na web stránke R.. F.. sk.
Približne na začiatku novembra 2010 žalobca zistil, že žalovaní v 1. až 7. rade verejne propagujú svoje
služby - vyšetrovanie očným lekárom zadarmo, v reklamnej kampani, na ktorej je vyobrazená osoba
v bielom plášti a okuliaroch (navodzujúca dojem, že je to lekár) so sloganom v znení \" Vyšetrenie
očným lekárom zdarma! Nedajte sa vyšetrovať personálom bez odbornej kvalifikácie (optometrista)
\". Uvedená reklama bola vedená printovej podobe a to vo forme plagátov rôznej veľkosti, ktoré
boli vystavené nielen na vitrínach a oknách všetkých prevádzok očných optík, ktoré prevádzkujú
žalovaní v Bratislave, Čadci, Banskej Bystrici, Pezinku, Spišskej Novej Vsi, Michalovciach,  Martine,
Nitre, Piešťanoch,  Žiline,  Košiciach a v Trnave, ale rovnako je verejne dostupná po celom území
Slovenskej republiky vo forme regionálnej inzertnej tlače v inzertných novinách Košicko,  Michalovsko,
Banskobystricko, Spišskonovovesko, Žilinsko, Martinsko, ktoré sú bezodplatne vhadzované do všetkých
poštových schránok v danom regióne a sú prístupné aj na internetovej stránke.  Podľa žalobcu uvedenou
reklamnou kampaňou žalovaní sledujú jediný cieľ a to prostredníctvom nepoctivých komunikačných
prostriedkov, čo možno v najväčšej miere znížiť možnosti ďalšieho rastu zákazníckej základne žalobcu,
dosiahnuť odliv existujúcich zákazníkov žalobcu a docieliť tak pre seba vyššiu predajnosť svojich
služieb aj na úkor vykreslenia optometristov žalobcu ako neodborníkov pre vyšetrovanie zraku. Žalovaní
totiž podsunuli spotrebiteľom samoúčelné a tendenčné tvrdenie, že jedine žalovaní prostredníctvom
očných lekárov odborne vyšetria zrak spotrebiteľom, na rozdiel od optomestristov, ktorí sú neodborným
personálom vyšetrujúcim zrak spotrebiteľom v prevádzkach žalobcu.

3. Uznesením zo dňa 3.5.2011 súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že
vyhovel návrhu a vydal predbežné opatrenie. Zároveň uložil žalobcovi, aby v lehote tridsiatich dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia podal na súd návrh na začatie konania vo veci samej. Voči uvedenému
uzneseniu sa podaním doručeným súdu 26. 5. 2011 odvolali žalovaní 1/ až 7/ a Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 25.8.2011 1Cob 313/2011 - 215 uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 3.5.2011 vo
výroku, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie a v súvisiacom výroku o povinnosti podať návrh vo
veci samej, potvrdil.

4. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.10.2011 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
žalovaní 1/ až 7/ sú povinní sa ospravedlniť a zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie tak,
ako bolo žalobe vyhovené a nahradiť trovy konania.

5. V žalobnom návrhu žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobca aj žalovaní sú podnikateľmi, ktorí v
súlade s predmetom činnosti vykonávajú predovšetkým podnikateľskú činnosť v oblasti očná optika. V
rámci poskytovania služieb v predmete činnosti očná optika, sa obvykle vyšetruje u zákazníkov refrakcia
očného systému, na základe ktorej výsledkov je možné, aby si klient vybral a zakúpil vhodné očné
pomôcky. S poukazom na ustanovenie § 27 písm. h) zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, § 38 nariadenia vlády 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania
a príručky schválenej ministerstvom zdravotníctva je možné konštatovať, že optometrista má vyšší
stupeň odbornej kvalifikácie ako očný optik, ktorú získal v štúdijnom odbore diplomovaný optometrista.
Optometrista zisťuje refrakciu očného systému, vykonáva základnú starostlivosť o ľudské oko a zrakový
systém, je odborne spôsobilý k meraniu a korekcií očnej refrakcie, k aplikácii korekčných pomôcok, keď
detencii ochorenia oka. Vykonáva neinvazívne vyšetrenia predného segmentu oka a aplikuje kontaktné
šošovky. Optometria ako veda je časťou očnej optiky, ktorá sa zaoberá korekciou zrakových chýb
a je samostatným odborom zdravotnej starostlivosti o zrak. Žalovaní sú označovaní ako sieť Optika



SILOE, ktorá je majetkovo aj personálne prepojená a ktorá je prezentovaná ako sieť očných optík aj
na svojej webovej stránke. Žalovaní vykonávajú vyšetrenie refrakcie očného systému u zákazníkov
prostredníctvom očných lekárov. Žalobu odôvodnil tým, že na začiatku novembra 2010 zistil, že žalovaní
verejne propagujú svoje služby - vyšetrenie očným lekárom zdarma, v reklamnej kampani, na ktorej je
vyobrazená osoba v bielom plášti a okuliaroch so sloganom v znení \" Vyšetrenie očným lekárom zdarma.
Nedajte sa vyšetrovať personálom bez odbornej kvalifikácie (optometrista ) \". Uvedená reklamná
kampaň bola vedená v printovej podobe, a to vo forme plagátov rôznej veľkosti, ktoré boli vystavené
nielen na vitrínach a oknách všetkých 24 prevádzok očných optík, ktoré prevádzkujú žalovaní  v
Bratislave, Čadci, Banskej Bystrici, Pezinku, v Spišskej Novej Vsi, Michalovciach, v Martine, Nitre,
Piešťanoch, Žiline, Košiciach a Trnave, ale rovnako bola verejne dostupná po celom území SR vo
forme regionálnej inzertnej tlače v inzertných novinách Košicko, Michalovsko, Banskobystricko, Spišsko,
Žilinsko, Martinsko, ktoré sú bezplatne vhadzované do všetkých poštových schránok v danom regióne
a sú prístupné aj na internetovej stránke.  Predmetné regionálne týždenníky sú stále verejne dostupné
v archíve na internetovej stránke G.:/..sk././. Aj keď sa v reklame výslovne neuvádza obchodné meno
žalobcu, vzhľadom na rozmiestnenie prevádzok očných optík žalovaných v blízkosti prevádzok optík
žalobcu, ako aj vzhľadom na obsah a vyobrazenie reklamy je zrejmé, že žalovaní chceli reklamou
vykresliť jedine svoje vyšetrenie zraku očným lekárom ako odborné, kvalifikované a pre spotrebiteľa
zdravé, na rozdiel od žalobcovho neodborného a nekvalifikovaného vyšetrenia zraku optometristom.
Žalovaní tak nepriamo znevažujú kvalitu služieb poskytovaných žalobcom. Uvedenou reklamou pritom
podľa jeho názoru, žalovaní sledovali jediný cieľ, a to prostredníctvom nepoctivých komunikačných
prostriedkov, čo možno v najväčšej miere znížiť možnosti ďalšieho rastu zákazníckej základne žalobcu,
dosiahnuť odliv existujúcich zákazníkov žalobcu a docieliť tak pre seba vyššiu predajnosť svojich
služieb aj na úkor vykreslenia optometristov ako neodborníkov pre vyšetrenie zraku. Žalovaní podsunuli
spotrebiteľom samoúčelné a tendenčné tvrdenie, že jedine žalovaní prostredníctvom očných lekárov
odborne vyšetria zrak spotrebiteľom, na rozdiel od optometristov, ktorí sú podľa namietanej reklamy
neodborným personálom vyšetrujúcim zrak spotrebiteľom v prevádzkach žalobcu.  Časť reklamného
sloganu v znení \" nedajte sa vyšetrovať personálom bez odbornej kvalifikácie (optometrista) \" je
nepravdivá a vyvoláva u spotrebiteľov pocit, že optometristi,  ktorí vyšetrujú ostrosť zraku nie sú
v skutočnosti na takúto činnosť odborne kvalifikovaní, čím nielen optometristi, ale aj podnikatelia,
ktorí podnikajú ako očné optiky a ktorí zamestnávajú optometristov ako zodpovedných zástupcov,
prichádzajú v dôsledku publikovania namietanej reklamy o zákazníkov.  Dôsledkom tejto reklamy je
zásah do majetkovej aj nemajetkovej sféry žalobcu, ktorú dôvodne pociťuje ako porušenie svojich práv
a oprávnených záujmov.
Žalobca má za to, že konanie žalovaných v súvislosti s uvedenou reklamnou kampaňou je konaním,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a ktoré už žalobcovi privodilo nielen nemajetkovú, ale aj
majetkovú ujmu, a teda je nekalosúťažným konaním.

6. Podaním doručeným súdu 16.10.2012 sa vyjadrili k veci žalovaní tak, že nesúhlasia s právnym
názorom žalobcu, o tom, že sa dopustili svojím konaním nekalosúťažného konania v zmysle § 44 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka, nakoľko  pre posúdenie určitého konania ako nekalosúťažného
je nevyhnutné naplniť 3 znaky generálnej klauzuly: konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s
dobrými mravmi súťaže, spôsobilosť tohto konania privodiť ujmu iných súťažiteľov. Podľa žalovaných je
sporné, či môže vôbec napĺňať znaky nekalej súťaže výrok, ktorý neobsahuje skutkové tvrdenie, ale len
všeobecne uvádza niečo, čo podrobne upravuje právna úprava, a teda nanajvýš môže byť len v rozpore
s právnymi predpismi. Sporné vyjadrenie žalovaných neobsahuje žiadne skutkové tvrdenie, nehodnotí
napríklad optometristov z hľadiska ich kvalitatívnych výkonov, čo by bolo možné a v konaní potrebné
skutkovo buď potvrdiť alebo vyvrátiť. Nie je pravdou, že žalovaní hodnotia služby iných podnikateľov
ako neodborné. Je pritom bez pochýb a z právnej úpravy taktiež vyplýva, že očný lekár v porovnaní s
optometristom má vyššiu, respektíve širšiu odbornú kvalifikáciu. Keďže žalovaní len vo všeobecnosti
poukazujú na rozdiel medzi vyšetrením očným lekárom a vyšetrením optometristom, pričom z hľadiska
odbornej kvalifikácie je možné zistiť u každého z týchto subjektov, akú kvalifikáciu na aké výkony má,
pretože to vyplýva z právnych noriem, nemožno to klasifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi
súťaže. Očné optiky slúžia predovšetkým na predaj okuliarov a iných pomôcok a na poskytovanie služieb
súvisiacich s týmto predajom. Žalovaní sporným sloganom ponúkajú vyšetrenie očným lekárom zdarma,
čo znamená, že v podstate ponúkajú poskytnutie \" väčšej, respektíve komplexnejšej“ starostlivosti
priamo v prevádzke očnej optiky, ako službu naviac, pričom touto reklamou chcú upriamiť pozornosť
zákazníka práve na poskytovanie tejto služby na viac. Zároveň však neosočujú ostatných konkurentov,
pretože ani nie je žalovaným známe, ktorý z jeho konkurentov poskytuje vyšetrenie v rámci prevádzok



len prostredníctvom optometristov, respektíve či niekto poskytuje aj vyšetrenie očným lekárom. Rovnako
to nie je známe ani potenciálnym zákazníkom, ktorí vstupujú do prevádzok očných optík ktoréhokoľvek
súťažiteľa. Poukázali na skutočnosť, že zo žaloby vyplýva, že aj samotný žalobca ponúka svojim
zákazníkom vyšetrenie očným lekárom, a teda ak by aj bola pozornosť zákazníka, ktorý vstúpil do
predajne iného súťažiteľa upriamená v dôsledku reklamy žalovaných na odbornú kvalifikáciu personálu
obsluhujúceho u tohto súťažiteľa, v prípade žalobcu predsa mohol vyslovene požiadať o vyšetrenie aj
očným lekárom. Z uvedeného majú žalovaní za to, že u žalobcu nevznikla ani len hrozba vzniku ujmy.
Pre naplnenie skutkovej podstaty zľahčovania je nevyhnutné, aby z údajného nekalosúťažného konania
bola dotknutá osoba aspoň náznakovo identifikovateľná, čo nie je v danom prípade ani zďaleka splnené.
Na základe uvedeného žalovaní navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Na pojednávaní dňa 14.2.2013 bol vypočutý predseda predstavenstva žalobcu Dr. Doc. Imrich
Kučera, CSc, ktorý poukázal na 65 ročnú tradíciu žalobcu na relevantnom trhu. Reklama žalovaných
pre laickú verejnosť podľa neho navodzovala dojem, že optometrista nie je spôsobilý vyšetrovať, že je
nespôsobilý a nekvalifikovaný na vyšetrenie oka. Má zato, že uvedená reklama prudko dehonestuje stav
optometristov. V mesiacoch, kedy bola reklama zverejnená, prudko klesol počet vyšetrení v prevádzkach
žalobcu. Následky reklamy sa prejavujú stále. Tvrdenie, že lekár má vyššiu kvalifikáciu ako optometrista
je zjednodušené. Očný lekár má bezpochyby kvalifikáciu pre riešenie očných chorôb, optometrista
rieši optické parametre oka, pričom optická vada nie je chorobou, optometria je fyzikálno matematická
disciplína. V tomto smere má optometrista lepšie vzdelanie ako lekár.

8. Na pojednávaní dňa 26.9. 2013 bol vypočutý konateľ žalovaných 1/ až 7/, ktorý poukázal vo
svojej výpovedi na rozdiel v pojmoch očný optik, optometrista, očný lekár. Optometrista je očný
optik s vyšším stupňom vzdelania, zisťuje refrakčné chyby oka. Nie je poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, vykonáva len neinvazívne vyšetrenie oka, ak zistí refrakčnú chybu - odporučí okuliare,
prípadne inú optickú pomôcku. Nemôže však zistiť vždy skutočnú príčinu, prečo pacient zhoršene vidí.
Pri určitých diagnózach bez diagnostiky zmien na sietnici a odobratia osobnej anamnézy nedokáže
ochorenie diagnostikovať. Ďalej uviedol, že žalovaní pri očných optikách zriadili aj ambulancie, kde očný
lekár vykonal vyšetrenie, spotrebiteľ - pacient dostal aj správu, prípadne mu bolo odporúčané ďalšie
vyšetrenie.

9. Na pojednávaní dňa 26.9.2013 bol vypočutý svedok U.. Z. Q. T., viceprezident Optickej únie Slovenska
a zástupca v Rade Európy pre optiku. Svedok uviedol, že optometrista nestanovuje diagnózu, ale
refrakciu oka, a to samostatne, pričom lekár vykonáva diagnózu.

10. Na pojednávaní dňa 26.9.2013 bola vypočutá svedkyňa Ľ. O., zamestnankyňa žalobcu, ktorá sa
vyjadrila k reakcii spotrebiteľov na reklamu žalovaných v tom zmysle, že po spustení reklamnej kampane
sa opakovali prípady, že spotrebitelia spochybňovali prácu optometristov a odišli z predajne s tým, že
sa nechajú vyšetriť u lekára, čo sa prejavilo aj poklesom tržieb.

11. Podaním doručeným súdu 11.11.2013 žalobca vyčíslil straty na svojich tržbách v dôsledku reklamnej
kampane žalovaných.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a  žalovaných, vypočutím svedkov uvedených
vyššie, listinnými dôkazmi založenými v spise: informatívnym  výpisom z obchodného registra žalobcu
a žalovaných,  fotografickým vyobrazením reklamy žalovaných, vyobrazením reklamy žalovaných
v regionálnej inzercii, zoznamom predajní z internetovej stránky R..F.-W..sk, R..F..C., prehľadom
prevádzok žalovaných, emailovou korešpondenciou zamestnancov žalobcu,  vyčíslením strát na tržbách
žalobcu v dôsledku pôsobenia negatívnej reklamy, štatistikou vyšetrenia zraku v prevádzkach žalobcu
v roku 2011 a 2012, vyjadrením k profesii optometria v SR zo dňa 8.11.2013 a zo dňa 29.10.2013,
metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 1/6/2007, ako aj s ďalšími
dôkazmi založenými v spise a zistil, že od začiatku novembra 2010 žalovaní v reklamnej kampani vo
forme plagátov vystavených na ich prevádzkach, ako i v regionálnej tlači - v inzertných novinách Košicko,
Michalovsko, Banskobystricko, Spišskonovovesko, Žilinsko, Martinsko (prístupných taktiež na internete)
zverejnili reklamu, na ktorej je vyobrazená osoba v bielom plášti a okuliaroch so sloganom „vyšetrenie
očným lekárom ZDARMA! Nedajte sa vyšetrovať personálom bez odbornej kvalifikácie (optometrista).“
Týmto sa podľa žalobcu mali dopustiť nekalosúťažného konania, ktoré napĺňa všeobecnú klauzulu
nekalej súťaže, ale aj dva osobitné prípady nekalosúťažného konania, a to klamlivú reklamu a



zľahčovanie. Preto vec právne posudzoval podľa ust. §§ 44 ods. 1 a 2, 45 ods. 1 a 2, 50 ods. 1 a 2
a 53 Obch. zák.

13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vyššieopísanou reklamnou kampaňou žalovaní
u bežného spotrebiteľa vyvolali dojem, že optometrista je osoba bez odbornej kvalifikácie na
vyšetrenie zraku. Synonymom slovného spojenia „personál bez odbornej kvalifikácie“ použitým v
reklamnej kampani je pojem „neodborník“, „amatér“, „diletant“, „laik“, „neprofesionál“ a teda slogan
v predmetnej reklamnej kampani navodzuje u bežného spotrebiteľa dojem, že osoba označená v
zátvorke - optometrista je laikom, neodborníkom, neprofesionálom pre vyšetrenie zraku. Z vykonaného
dokazovania má súd za preukázané (a táto skutočnosť v podstate nebola medzi účastníkmi sporná), že
optometria je nelekárska zdravotnícka profesia zameraná na ľudské oko a jeho vlastnosti a optometrista
je zdravotnícky pracovník  -  očný optik s vysším stupňom kvalifikácie. Optometrista zisťuje refrakciu
očného systému. Vykonáva základnú starostlivosť o ľudské oko a zrakový systém, je oprávnený
k meraniu a korekcii očnej refrakcie, k aplikácii korekčných pomôcok, k detekcii ochorenia oka.
Optometrista je istým medzistupňom medzi profesiou očný lekár a očný optik. Vykonáva neinvazívne
vyšetrenia predného segmentu oka a aplikuje kontaktné šošovky. Pri zistení, že problém videnia
klientovi nespôsobuje refrakčná chyba, bezodkladne odporučí klienta na vyšetrenie k očnému lekárovi.
Uviedol, že optometria je náuka o meraní a testovaní zrakových funkcií. Pojem optometria sa skladá
z gréckych slov „opt“ (patriace zraku) a „metron“ (meranie). Je časťou očnej optiky, ktorá sa zaoberá
korekciou zrakových chýb a je samostatným odborom zdravotnej starostlivosti o zrak. Optometrista
pôsobí priamo v očnej optike, na optometristickom pracovisku alebo pri ambulancii očného lekára kde
sa aplikujú kontaktné šošovky. Optometristom sa môže stať očný optik s minimálne päť ročnou praxou
po absolvovaní dvoj prípadne troj ročného štúdia na špecializovaných stredných zdravotných školách.
Ukončenie vzdelania je podmienené vypracovaním Absolventskej práce a úspešným absolvovaním
Absolventskej skúšky. Títo absolventi môžu pred menom používať titul diplomovaný optometrista (dipl.
opto). Oftalmológ (očný lekár), resp. oftalmológia je odbor medicíny, zaoberajúci sa chorobami oka a
verifikáciou postihnutia očných dráh v mozgu a chirurgiou oka a periokulárnej oblasti, zahrňujúcej slzný
systém, očné viečka.... Termín „očný lekár“ či „oftalmológ“ implikuje osobu s diplomom všeobecného
lekára so špecializáciou v odbore oftalmológia. Súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval skutočnosť, že
trhové hospodárstvo si nemožno predstaviť bez hospodárskej súťaže, ktorá musí mať aj určitý stupeň
agresivity. Podľa názoru súdu však musí ísť o čestnú súťaž, ktorá je na prospech tak podnikateľov, ako
i spotrebiteľov. Nie je možné akceptovať a tolerovať konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je nečestné,
neetické a ľstivé. Súd dospel k záveru, že konaním žalovaných, teda uvedenou reklamnou kampaňou
došlo k nekalosúťažnému konaniu, tj došlo k naplneniu zákonných pojmových znakov nekalej súťaže,
pretože išlo o konanie v hospodárskej súťaži, konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, uvedené
konanie bolo žalobcovi spôsobilé privodiť ujmu. Nakoľko medzi účastníkmi existuje súťažný vzťah a to
v predmete (očná optika), čase (od vzniku jednotlivých účastníkov až do rozhodnutia súdu nepretržite)
a priestore (na území SR) má súd za splnenú podmienku konania v hospodárskej súťaži. Čo sa týka
pojmu dobrých mravov súťaže  - konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie konanie, ktoré
je a) v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo b) môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V
uvedenom prípade má súd za to, že slogan obsiahnutý v reklame žalovaných „Nedajte sa vyšetrovať
personálom bez odbornej kvalifikácie (optometrista)“ pri zobrazení muža v bielom plášti (navodzujúci
u bežného spotrebiteľa dojem, že sa jedná o lekára) navodzuje u bežného spotrebiteľa dojem, že
jedine žalobca prostredníctvom očných lekárov vyšetruje zrak odborne. Uvedené konanie súd vyhodnotil
ako konanie v rozpore s obchodnou zdvorilosťou a zaužívanými zásadami poctivého hospodárskeho
styku, konanie nečestné, nedobromyseľné a v rozpore so vžitými tradíciami a praxou. Nakoľko bola
reklama umiestnená na prevádzkach očných optík patriacich do siete SILOE, uvedená reklama pôsobila
na spotrebiteľov - záujemcov o kúpu očných pomôcok. Neobstojí obrana žalovaných spočívajúca
v tvrdení, že lekár „vyšetruje“, kým optometrista „meria“ a teda tvrdenie, že optometrista nemá na
„vyšetrenie“ odbornú kvalifikáciu nie je nepravdivé. Uvedenú konštrukciu by súd teoreticky pripustil v
prípade, keby sa obdobná reklama nachádzala v zdravotníckych zariadeniach - očných ambulanciách. Z
vykonaného dokazovania (výpisov z OR žalovaných) vyplýva, že 6 zo 7 žalovaných nemá oprávnenie na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore oftamológia a teda tvrdenie konateľa žalovaných, že pri
prevádzkach očných optík sa nachádzajú aj očné ambulancie je nepravdivé, resp. v konaní žalovanými
nepreukázané. Z tvrdenia, že optometrista je „personálom bez odbornej kvalifikácie“ vystavených v



prevádzkach očných optík, bežný spotrebiteľ nadobudne dojem, že očná optika využívajúca služby
optometristu vyšetruje (tj „meria) zrak neodborne, nekvalifikovane. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že optometrista je odborne spôsobilou osobou pre vyšetrenie zraku spotrebiteľa a zistenie refrakcie
očného systému a na predpísanie korekčnej pomôcky.

14. Súd dospel ďalej k záveru, že konanie žalovaných bolo spôsobilé (a spôsobilo) žalobcovi ujmu.
Žalobca v konaní preukázal, že v dôsledku reklamy žalovaných mu vznikla nielen nemajetková, ale
aj majetková škoda (ušlý zisk). Preukázal zníženie počtu vyšetrení zraku optometristami, ako aj s tým
súvisiaci pokles predaja okuliarov v prevádzkach žalobcu za obdobie november  2010 až apríl 2011.
Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že konaním žalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty
klamlivej reklamy v zmysle § 45 Obchodného zákonníka. V konaní mal súd za preukázané, že  konanie
žalovaných - spustenie reklamnej kampane opísanej vyššie - spĺňa znaky reklamy,  predmetom reklamy
sú služby  súvisiace s podnikaním  a reklama žalovaných bola spôsobilá uviesť do omylu osoby, ktorým je
určená (spotrebiteľov - záujemcov o kúpu očných pomôcok) a zároveň ovplyvnila ekonomické správanie
týchto adresátov (odchodom z prevádzok žalobcu do prevádzok žalovaných) a tým poškodila súťažiteľa
- žalobcu. Súd sa rovnako stotožnil s tvrdením žalobcu, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty
zľahčovania v zmysle § 50 Obchodného zákonníka. Zľahčujúci údaj (tvrdenie žalovaných o neodbornom
poskytovaní služieb optometristami - teda tvrdenie o neschopnosti optometristov vyšetriť zrak v očnej
optike, pod čím bežný spotrebiteľ chápe „zmerať“ zrak)  sa týka výkonov poškodeného súťažiteľa -
žalobcu. Je síce pravdou, že uvedený údaj vyslovene poškodeného súťažiteľa - žalobcu - nespomína,
ale z okolností jasne vyplýva, voči ktorému súťažiteľovi zľahčujúci údaj smeruje. Žalobca síce nie je
v reklamnej kampani priamo ani nepriamo označený, ale z celého kontextu a okolností je zrejmé, že
reklamná kampaň je zameraná na konkurenčné očné optiky (teda podľa názoru súdu nielen na žalobcu,
ale aj na prevádzkovateľov iných očných optík). Ako je už uvedené vyššie, súd má za to, že uvedený údaj
je spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu a vykonaným dokazovaním má za preukázané, že k spôsobeniu
ujmy skutočne došlo. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že vyzdvihovanie predností vlastných výkonov
žalovaným nie je nemožné, musí však rešpektovať určité hranice prípustnosti - nesmie dochádzať k
zbytočnému znevažovaniu iného súťažiteľa tak, ako sa stalo v predmetnej reklamnej kampani.

15. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobcove práva boli nekalosúťažným konaním žalovaných
porušené a ohrozené, súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáha ospravedlnenia
žalovanými. V uvedenom prípade požadoval žalobca ospravedlnenie formou, ktorou žalovaní napadnutú
reklamu rozširovali a preto má súd za to, že navrhnutým ospravedlnením sa splní cieľ - oboznámenie sa
s obsahom ospravedlnenia s relevantným (aj keď pravdepodobne nie totožným) okruhom osôb, ktoré
boli zoznámené s diskriminačným konaním žalovaných. Navrhnutý spôsob ospravedlnenia sa vykoná na
tom istom mieste (v prevádzkach žalovaných), v rovnakých inzertných časopisoch, a tak je predpoklad,
že sa s ním oboznámi rovnaký okruh osôb.

16. Žalobca sa žalobou domáhal okrem ospravedlnenia aj zaplatenia 10.000,-EUR, pričom poukázal
na pokles tržieb v čase po spustení reklamnej kampane žalovanými 1/ až 7/. Súd výšku primeraného
zadosťučinenia v peniazoch odvíjal od rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania žalovaných v
pomere ku zníženému obratu žalobcu od konca októbra 2010 do mája 2011 (kedy súd vydal predbežné
opatrenie, ktorým zakázal šíriť napadnutú reklamnú kampaň). Z dôkazov založených v spise vyplýva, že
tržby žalobcu po spustení reklamnej kampane v októbri - novembri 2010 rapídne klesli, postupne (ešte
pred vydaním predbežného opatrenia) však opäť začali stúpať. Súd nevie z vykonaného dokazovania
presne určiť, v akom rozsahu bol pokles tržieb žalobcu spôsobený reklamnou kampaňou žalovaných a
v akom rozsahu aj inými okolnosťami (napr. povianočné obdobie, kedy je pokles tržieb v maloobchode
bežný, pokles kúpyschopnosti obyvateľstva v období ťaživej ekonomickej situácii a pod.) a preto pri
rozhodovaní o výške finančnej satisfakcie postupoval podľa svojej úvahy a po zohľadnení všetkých
súvislostí (povianočné obdobie, celková ekonomická stagnácia, skutočnosť, že tržby žalobcovi po cca
1,5 mesiaci od spustenia reklamnej kampane pozvoľna opäť stúpali, skutočnosť, že súd žalobcovi priznal
nárok na ospravedlnenie v plnom rozsahu, skutočnosť, že vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie
a od mája 2011 už reklamná kampaň žalovanými šírená nebola) dospel k záveru, že žalobcov nárok
na zaplatenie finančnej satisfakcie vo výške 5.000,00 EUR je dôvodný a primeraný a v tejto časti súd
žalobe vyhovel. Vo zvyšku (v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 5.000,00 EUR) súd žalobu zamietol.

17. Voči predmetnému rozsudku v jeho vyhovujúcej časti sa odvolali žalovaní               1/ až 7/ a v časti, v
ktorej súd žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol, sa odvolal žalobca. Krajský súd uznesením



č.k. 3Cob 92/2014 - 509  zo dňa 29.2.2016 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33CbPv 1/2011 -
346 zo dňa 5.12. 2013 v znení jeho opravného uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý posúdil konanie žalovaných
ako konanie, ktoré svojím charakterom naplnilo zákonné pojmové znaky nekalej súťaže tak, ako ju
definuje § 44 odsek 1 Obchodného zákonníka, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými
súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s
rozsudkom súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa ospravedlnia, keď navrhnutý obsah, spôsob
a rozsah považoval za primeraný a spôsobilý privodiť nápravu zodpovedajúcu možným negatívnym
následkom konania žalovaných. Za nedôvodnú považoval odvolací súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca
domáhal ospravedlnenia týkajúceho sa jeho zamestnancov - optometristov. Na podanie takejto žaloby
sú aktívne legitimovaní zamestnanci žalobcu, ak konaním žalovaných došlo k negatívnemu zásahu
do ich práv. Čo sa týka povinnosti zaplatiť finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne - Krajský
súd v Bratislave uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa považoval záväzok
žalovaných za záväzok spoločný, z dôvodu ktorého im uložil povinnosť plniť spoločne a nerozdielne a
preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti pre nedostatok odôvodnenia
za nepreskúmateľný. Po opätovnom posúdení povahy záväzku žalovaných je podľa odvolacieho súdu
opätovne potrebné posúdiť aj primeranosť požadovaného finančného zadosťučinenia.

18. Podaním doručeným súdu 1.12. 2016 žalobca žiadal zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo
dňa 1.12.2016 v nasledovnom znení: \"Žalovaní 1/ až 7/ sú povinní po dobu troch mesiacov na verejne
prístupnom mieste, v každej prevádzke, kde podnikajú, umiestniť nasledujúci text: \"Ospravedlnenie:
Ospravedlňujeme sa týmto spoločnosti FOKUS očná optika, a.s. so sídlom Vajnorská 142, Bratislava,
IČO: 31 322 115, že sme nepravdivo informovali verejnosť o tom, že optometristri sú personálom bez
odbornej kvalifikácie. Optometristi sú odborne kvalifikovaným personálom pre vyšetrenie refrakčnej
vady zraku.\", a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v 1. až 7. rade sú povinní
do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku publikovať verejné ospravedlnenie v nasledujúcom
znení: Optika Siloe, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 35 809 205, PROTRIEM spol. s r.o.,
Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 35 830 565, OPTIVIF s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 290
840,  JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 35 806 559, CASSOPTIC s.r.o., Dlhé Diely I/6A,
Bratislava, IČO: 36 290 335,  TYRNAVIA OPTIK, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 703 770,
NEUTRA Optik, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 44 331 061, sa týmto spoločností FOKUS
očná optika, a.s. ospravedlňujú za to, že sme nepravdivo informovali verejnosť o tom, že optometristi
sú personálom bez odbornej kvalifikácie. Optometristi sú odborne kvalifikovaným personálom pre
vyšetrenie refrakčnej vady zraku. \" s tým, že toto verejné ospravedlnenie bude zverejnené na titulnej
stránke regionálnych týždenníkov Košicko, Michalovsko, Banskobystricko, Spišsko, Žilinsko, Martinsko
na náklady žalovaných v 1. až 7. rade, ktoré sú žalovaní v 1. až 7. rade povinní znášať spoločne a
nerozdielne. Žalovaní v 1. až 7. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 10.000,- EUR, tak že každý zo žalovaných je povinný zaplatiť po 1.428,57 EUR na účet žalobcu
vedený v Slovenskej sporiteľni, č. účtu XXXXXXXX/XXX, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
ktorý posúdil konanie žalovaných ako konanie, ktoré svojim charakterom naplnilo zákonné pojmové
znaky nekalej súťaže tak, ako ju definuje § 44 odsek 1 Obchodného zákonníka, súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal v tejto časti zo svojich záverov uvedených v rozsudku zo dňa 5.12.2013 a
konanie žalovaných považoval za nekalosúťažné. Keďže odvolací súd sa „v zásade stotožnil aj s
rozsudkom v časti týkajúcej sa ospravedlnenia, keď navrhnutý obsah, spôsob a rozsah považoval
za primeraný a spôsobilý privodiť nápravu zodpovedajúcu možným negatívnym následkom konania
žalovaných“, avšak v časti, ktorou sa žalobca domáhal ospravedlnenia týkajúceho sa jeho zamestnancov
má za to, že aktívne legitimovaní sú zamestnanci žalobcu - súd vyhovel v časti žaloby v zmysle zmeny,
ktorú pripustil uznesením zo dňa 1.12.2016 a zaviazal žalovaných publikovať verejné ospravedlnenie
tak, ako je uvedené v petite tohto rozsudku. Čo sa týka povinnosti zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie 10.000,- EUR tak, že každý zo žalovaných 1/ až 7/ je povinný zaplatiť po 1428,57
EUR na účet žalobcu; súd opätovne posúdil povahu záväzku žalovaných tak, ako mu to uložil odvolací
súd a dospel k záveru, že záväzok uhradiť primerané finančné zadosťučinenie nie je záväzkom
spoločným a že je nutné každému z rušiteľov určiť peňažný postih, ktorý má vyrovnať porušenú
rovnováhu v postavení rušiteľa a osoby, ktorej sa dotklo nekalé súťažné konanie (žalobcu). Súd
ďalej potom posudzoval primeranosť požadovaného finančného zadosťučinenia: žalobca od každého
zo žalovaných požaduje finančné zadosťučinenie 1428,57 EUR. Súd má za to, že zadosťučinenie v



peniazoch možno považovať za dôvodné vtedy, ak súťažiteľovi vznikla aj iná než majetková ujma a ak by
nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie. Malo by ísť preto o určitú kompenzáciu za
straty, ktoré súťažiteľ preukázaným nekalosúťažným konaním utrpel. Žalobca predloženými dôkaznými
prostriedkami preukázal úbytok reálnych majetkových hodnôt (zníženie tržieb v čase reklamnej kampane
žalovaných) a rovnako preukázal nemajetkovú ujmu (preukázanie úbytku klientely - zníženie počtu
vykonaných vyšetrení zraku). Súd má za to, že na vyhovenie nároku žalobcu na náhradu primeraného
zadosťučinenia je nevyhnutné, aby žalobca procesne tvrdil vznik nemajetkovej ujmy, nemajetkovú
ujmu špecifikoval, preukázal existenciu nemajetkovej ujmy, ako aj jej rozsah a intenzitu a preukázal
nedostatočnosť zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia. Súd má za to, že žalobca v uvedenom
prípade splnil všetky uvedené skutočnosti a uniesol dôkazné bremeno, ktoré umožňovalo súdu žalobe
vyhovieť. Žalobca tvrdil vznik nemajetkovej ujmy (pokles počtu vyšetrení optometristami  na cca 1-cu v
čase reklamnej kampane žalovaných), nemajetkovú ujmu špecifikoval a preukázal (grafmi a tabuľkami
prehľadov založenými v spise), a preukázal nedostatočnosť zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia
(najmä s ohľadom na skutočnosť, že od reklamnej kampane žalovaných uplynulo už viac ako 6
rokov je podľa súdu zadosťučinenie formou ospravedlnenia nepostačujúce). Zákonné ustanovenie
nevymedzuje konkrétne podmienky pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia, avšak primerané
zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy, pričom peňažnú formu možno považovať
za dôvodnú, ak zásah do materiálnej sféry môže mať u súťažiteľa dôsledky aj v jeho nemajetkovej
sfére, ako napríklad v predmetnej veci úbytok zákazníkov. Primeranosť v peniazoch vyjadreného
zadosťučinenia netreba preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodného obohatenia, ale na
žalobcovi spočíva dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodnosti jeho voľby tohto právneho prostriedku
ochrany proti nekalej súťaži. Žalobca požaduje od každého žalovaného finančné zadosťučinenie
1428,57 EUR. Súd uvedenú výšku finančného zadosťučinenia považuje za primeranú pre reparáciu
nemateriálnej ujmy žalobcu, spĺňajúcu tak funkciu sankčnú, ako aj funkciu preventívnu. Požadovaná
výška finančného zadosťučinenia znamená určitý postih rušiteľa a rovnako ho odrádza od takéhoto
konania. Pri stanovení rozsahu zadosťučinenia je rozhodujúca primeranosť. Súd preto posudzoval
závažnosť a intenzitu nekalosúťažného konania žalovaných, dosah tohto konania a dospel k záveru,
že požadované zadosťučinenie spĺňa podmienku primeranosti. Reklamná kampaň žalovaných bola
masívna, mala veľký teritoriálny rozsah a trvala viac ako 4 mesiace. Zároveň žalovaní nepreukázali (a
ani netvrdili), že požadované finančné zadosťučinenie by pre niektorého z nich mohlo byť likvidačné. Súd
má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal opodstatnenosť a oprávnenosť voľby formy
primeraného zadosťučinenia a preto žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v
zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ a
navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu  prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnili najmä tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Čo sa týka prvého výroku napadnutého rozsudku uviedli,
že tento je vadný nakoľko bola uložená povinnosť žalovaným umiestniť špecifikovaný text vo všetkých
prevádzkach, hoci žalovaní majú i iné prevádzky, v ktorých namietaná reklama neprebiehala, takto
uložené ospravedlnenie preto nespĺňa podmienku primeranosti a takto uložená povinnosť nespravodlivo
zasahuje do majetkových a iných práv žalovaných. Namietali, že aj v druhom výroku uložil povinnosť,
ku ktorej  nevykonal riadne dokazovanie a riadne nevyhodnotil dôkazy relevantné pre posúdenie
primeranosti zadosťučinenia. Taktiež namietali ako nevykonateľný i tretí výrok napadnutého rozsudku,
z ktorého podľa ich názoru nie je zrejmé, či uložená povinnosť zakladá solidárny alebo delený záväzok.
Vysvetlili, že pri solidárnom záväzku je každý zaviazaný povinný plniť veriteľovi celý dlh a v takomto
prípade i pomerne regresne náhradu uplatniť voči ostatným spoludlžníkom, zatiaľ čo pri delenom
záväzku je každý zaviazaný povinný splniť len jeho časť dlhu a nemá oprávnenie ani povinnosť vo vzťahu
k ostatnej časti záväzku. Taktiež namietali i primeranosť finančného zadosťučinenia, čo do jeho výšky
s ohľadom na ničím nepodložené úvahy a špekulácie žalobcu o poklese jeho tržieb. Pritom zdôrazňujú,
že na pokles tržieb v dotknutom období mohli mať vplyv aj iné činitele a nie len reklama žalovaných.
V neposlednom rade vytýkajú súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého
rozsudku.



21. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca tak, že ho považuje za nedôvodné a navrhuje
napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%. V prvom rade k chýbajúcej fotodokumentácií namietanej reklamy vo
všetkých prevádzkach žalovaných uviedol, že ku dňu podania žaloby nemali žalovaní v prevádzke
tie prevádzkarne, ktoré v odvolaní namietajú. Listinný dôkaz z 25.1.2011 však preukazuje personálne
a majetkové prepojenie všetkých spoločností, ktoré boli priamo alebo nepriamo ovládané A.. U. Ď.,
pričom len pri tých spoločnostiach, pri ktorých žalobca zabezpečil dôkaz o nekalosúťažnom konaní
bola podaná žaloba vo veci samej. Naviac poznamenal, že ku dňu podania návrhu o vydanie
predbežného opatrenia k dnešnému dňu je počet prevádzok nižší u žalovaného 1/ o tri prevádzky, u
žalovaného 2/ o štyri prevádzky a u žalovaného 4/ o dve prevádzky, čím je vyvrátené účelové tvrdenie
o údajnej neprimeranosti zadosťučinenia zverejnením ospravedlnenia v prevádzkach žalovaných, v
ktorých podnikajú. Zdôraznil, že bolo v konaní preukázané zavinené konanie žalovaných a preto
povinnosť zverejniť ospravedlnenie je spravodlivé a nezasahuje do majetkových práv žalovaných nad
nevyhnutnú mieru. Čo sa týka námietky o výške priznaného finančného zadosťučinenia, žalovaní
namietajú nesprávne, nakoľko jeho primeranosť vykladajú reštriktívne a neberú do úvahy situáciu
žalobcu, v ktorej sa ocitol po pôsobení ich nekalosúťažného konania predmetnou reklamou. Táto mala
taký následok, že žalobca musel a i v súčasnosti musí kontinuálne zlepšovať svoje dobré meno s cieľom
návratu do stavu pred zverejnením uvedenej reklamy a teda musí vykonávať s tým spojené i nákladné
úkony. Zdôraznil, že priznané finančné zadosťučinenie v sebe spája v neposlednom rade aj sankčný
charakter a žalovaní si ho nesprávne zamieňajú s inštitútom náhrady škody. Za nesprávnu považuje i
námietku žalovaných, že z výroku o povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie nie je zrejmé
o aký záväzok ide, nakoľko tento výrok je jasný a dostatočne vyjadruje povinnosť každého zo žalovaných
zaplatiť žalobcovi po 1.428,57 EUR.

22. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/,2/,3/,4/,6/ a 7/, v ktorom nesúhlasili s tvrdením
žalobcu, že žalovaní majú okrem ďalších prevádzok i znížení počet prevádzok od času podania návrhu
na vydanie predbežného opatrenia. Nie je spravodlivé, aby zverejňovali žalovaní ospravedlnenie aj v
prevádzkach, v ktorých reklama nebola uverejnená. Vyslovil názor, že výrok rozsudku by mal obsahovať
vymedzenie o povinnosti ospravedlnenia len tých prevádzok, ktoré zverejnili aj samotnú namietanú
reklamu a súčasne v čase vyhlásenia rozsudku tieto žalovaní prevádzkujú.

23. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vecne správny a odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/,2/,3/,4/,6/ a 7/
je nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam, ktoré zároveň správne právne posúdil. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Žalobca v konaní
dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku uplatneného žalobou, zatiaľ čo žalovaní nenamietali
nič, čím by tento nárok spochybnili. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie po zrušení
prvého rozsudku odvolacím súdom vychádzal tak z právneho názoru odvolacieho súdu a vytýkanú vadu
solidárneho záväzku žalovaných v ďalšom konaní odstránil, nakoľko i žalobca v súvislosti  s uvedeným
navrhol pripustiť zmenu žaloby. Žalobca primeranými dôkaznými prostriedkami preukázal nekalosúťažné
konanie zo strany každého žalovaného klamlivou reklamou a zľahčovaním postavenia subjektov v
konkurenčnom prostredí. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaní zamieňajú priznané finančné
zadosťučinenie s nárokom na náhradu škody, ktorý sa preukazuje inými dôkaznými prostriedkami ako
v danom prípade. O nekalosúťažnom konaní žalovaných svedčí i fakt, že žalovaní vytvorili taký stav, že
spotrebiteľ na základe ich správania začal využívať sieť prevádzok žalovaných na základe ovplyvnenia
ich nekalosúťažného konania. Žalobca ako podnikateľský subjekt tieto možnosti nemá a preto dopad
nekalosúťažného konania žalovaných bol vážny. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru,



že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení a na základe zisteného
skutkového stavu a príslušných zákonných ustanovení správne posúdil opodstatnenosť nároku žalobcu.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaných o množstve prevádzok, ktoré v súčasnosti
prevádzkujú, nakoľko pri nekalosúťažnom konaní sa vychádza zo stavu v čase začatia konania, teda
v danom prípade zo stavu, v čase začatia konania o vydanie predbežného opatrenia, ktorému bolo
vyhovené.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p.  v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný a odvolací súd mu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie  dôvody) a čoho sa
dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33CbPv/1/2011", "guid": "f1a5af84-0a6c-44a8-944a-8017be309abe:e9637783-f69a-4e42-a710-72887a446c56", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}