Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/121/2016 z 7. 12. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. decembra 2016, sp. zn. 1S/121/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016200954.2
Krajský súd Bratislava | 1S/121/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1016200954.2 | 2016-12-07 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d080c02e-83fe-4c73-b025-2d6de271c7f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200954.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/121/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200954
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200954.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: S.. K. C., Q.., D. T. X, D., proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, na ochranu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a .

Súd návrh na prerušenie konania  z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu o odkladný účinok žaloby  z a m i e t a .

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd Okresnému úradu
Bratislava:

- prikázal do 3 dní oznámiť podniku LESY Slovenskej republiky, š.p., IČO: 36 038 351, že odsúhlasenie
hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu
starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025)
vykonané listom zo dňa 21.12.2015 sa ruší a Okresný úrad Bratislava vyjadruje výslovný nesúhlas s
pokračovaním akejkoľvek činnosti na základe tohto listu,

- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava bez účasti dotknutej
verejnosti v rozsahu podľa Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava pokiaľ nie sú
vypracované priority z hľadiska významu a priority z hľadiska degradácie alebo deštrukcie podľa
smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín,

- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava, ktoré boli navrhnuté
podnikateľským subjektom a prikazuje mu do 3 dní oznámiť spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o., IČO: 36
615 919, že zmluva o dielo č. 174/NLC/2015-VO je neplatná, pretože je v rozpore s právom EÚ,

- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava, ktoré boli navrhnuté
subjektom bez výslovného oprávnenia na podanie návrhu hospodárskych opatrení a prikázať mu do 3
dní oznámiť spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o., IČO: 36 615 919, že na podanie návrhu hospodárskych
opatrení nemá uzatvorenú platnú zmluvu a návrh hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR



Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia
návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025) je nezákonný.

2. V žalobe uviedol, že predmetom sporu je výrub stromov v Území európskeho významu Devínska
Kobyla v rámci návrhu hospodárskych opatrení na rok 2016. Devínska Kobyla tvorí súčasť sústavy
Natura 2000, čo je sústava chránených území európskeho významu. Podľa žalobcu je v tejto oblasti
chystaný protiprávny výrub stromov, ktorý nespĺňa požiadavky Európskeho environmentálneho práva a
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a majú prednosť pred zákonom.

3. Uviedol, že predmetom preskúmania je stanovisko žalovaného, ktoré nie je rozhodnutím a ktoré bolo
podkladom aktuálnej ťažobnej činnosti. Uvedené stanovisko je potrebné považovať za zásah podľa
piatej hlavy piatej časti OSP, pretože ním boli ukrátené práva a právom chránené záujmy fyzických a
právnických osôb v oblasti životného prostredia orgánom verejnej správy.

4. Žalobca namietal, že hospodárske opatrenia boli realizované bez účasti dotknutej verejnosti. Žalobca
tvrdí, že ust. § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch je v rozpore s čl. 9 ods. 3 a Aarhuského
dohovoru a prednosť má medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná. Keďže dotknutá verejnosť
bola z procesu odsúhlasovania hospodárskych opatrení na rok 2016 vylúčená, podľa žalobcu je preto
ťažba nezákonná. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov nekonal so žalobcom ako s
dotknutou verejnosťou, pretože mu zákon takúto povinnosť neprikazuje. Žalovaný pritom žalobcu ako
dotknutú verejnosť registroval, keď mu súhlas, resp. rozhodnutie sprístupnil až v odpovedi na sťažnosť
zo dňa 13.05.2016. Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období
od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu
starostlivosti o lesy (2016 - 2025), boli žalobcovi sprístupnené až v prílohe odpovede na sťažnosť.

5. Žalobca tiež považuje hospodárske opatrenia realizované v rozpore so Smernicou EÚ o biotopoch.
Ťažba sa tak realizuje po prerokovaní podľa § 41 ods. 15 Zákona o lesoch a nie na základe vyjadrení
podľa § 41 ods. 16 Zákona o lesoch, ktoré musia obsahovať aj požiadavky, za ktorých dodržania
zásahy nebudú mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území. Uviedol, že
hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba pred schválením programu starostlivosti o
lesy sú teda v rozpore so smernicou, lebo nejde o zásahy vykonané na základe programu starostlivosti
o lesy, ktorý musí obsahovať aj priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave,
alebo obnovenie do takého stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I, alebo druhov
uvedených v prílohe II. a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a priority z hľadiska rizika degradácie alebo
deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené. Len také zásahy, ktoré sú súčasťou programu starostlivosti
o lesy, ktorý prešiel primeraným posúdením možno akceptovať ako súčasť správy lokality, kedy nie je
potrebné vykonanie posúdenia jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality - EIA.
Hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba pred schválením programu starostlivosti o
lesy sú teda nezákonné.

6. Podľa žalobcu je v rozpore s čl. 4 ods. 4 Smernice EÚ o biotopoch delegovanie úlohy štátu  -
zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch na tretiu osobu v zmysle ust. § 40 ods. 1, 5 a 6.
Slovenská republika nevypracovala priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom
stave alebo obnovenie do takého stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I. alebo II. a
pre koherenciu sústavy Natura 2000 a priority z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú
tieto lokality vystavené. Tieto kritéria by preto mal obsahovať plán starostlivosti o lesy. Uvedený plán
starostlivosti o lesy na obdobie rokov 2016 - 2025 na určenom lesnom celku má vypracovať LH Projekt
na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom Národné lesnícke centrum a zhotoviteľom
LH Projekt - SK, s.r.o.. Keďže Smernica o biotopoch zakotvila povinnosť štátu aby vypracoval uvedené
priority, potom zmluva, na základe ktorej má tak urobiť podnikateľský subjekt, je podľa žalobcu neplatná.

7. Žalobca ďalej namietal aj nezákonnosť návrhu hospodárskych opatrení LH Projekt - SK, s.r.o.,
pretože na vykonanie návrhu hospodárskych opatrení spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o. nemá uzavretú
zmluvu. Zmluvu o dielo ma uzavretú s objednávateľom Národné lesnícke centrum, preto spoločnosť LH
Projekt - SK, s.r.o. konala bez mandátu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je
ministerstvo.



8. Žalobca poukázal, že vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a to
sťažnosti na Ministerstvo životného prostredia SR a na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol súdu, aby jeho žalobe bolo vyhovené.

II.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.06.2016 uviedol, že odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom
celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015)
do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025), (ďalej aj len PSL) z 21.12.2015
bolo zákonné a v súlade s platnými právnymi predpismi. Je názoru, že žalobca zásahom Okresného
úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva nebol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch a navrhol súdu konanie zastaviť alebo žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Ich zrušením by mohlo dôjsť k poškodeniu hospodárskych záujmov obhospodarovateľa lesa.

10. V prípade odsúhlasovania hospodárskych opatrení žalovaný postupoval v súlade s ustanovením
§ 41 ods. 15 zákona o lesoch, podľa ktorého hospodárske opatrenia navrhuje vyhotovovateľ
programu starostlivosti o lesy a odsúhlasuje ich OŠS LH po prerokovaní s vlastníkom, správcom a
obhospodarovateľom  lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. Žalovaný súhlasom na vykonanie
hospodárskych opatrení upravil práva a právom chránené záujmy obhospodarovateľa lesa v lesnom
celku Lesy SR Bratislava na ÚEV Devínska Kobyla.

11. Z ustanovenia § 41 ods. 18 zákona o lesoch vyplýva, že hospodárske opatrenia pre rok 2016
Okresný úrad Bratislava neschvaľoval rozhodnutím v zmysle správneho poriadku a preto rozhodnutie
ohľadne hospodárskych opatrení pre rok 2016 neexistuje. Podľa ust. §41 ods. 18 zákona o lesoch sa
na konanie podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, a
preto výsledkom rozhodovania nemôže byť vydanie rozhodnutia, ide len o odsúhlasenie hospodárskych
opatrení. Dotknutým orgánom štátnej správy, ktorý sa vyjadruje k hospodárskym opatreniam je v zmysle
ust. § 9 ods. 1 písm. m), § 9 ods. 2 a § 67 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej OÚ BA OSŽP). Z vyjadrenia OÚ
BA OSŽP zo dňa 17.12.2015 vyplýva, že dotknutý orgán štátnej správy OÚ BA OSŽP nemal k návrhu
hospodárskych opatrení žiadne pripomienky a súhlasil s nimi.

12. Na základe žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie mu listom zo dňa 14.04.2016 bola doručená
aj kópia zmluvy o dielo a listom zo dňa 29.04.2016 na základe žalobcovej žiadosti o poskytnutie
informácie zo dňa 26.04.2016 bol žalobcovi doručený návrh hospodárskych opatrení v roku 2016.

13. Má zato, že účasť verejnosti v konaní o odsúhlasení uvedených hospodárskych opatrení vylúčená
nebola. Upozornil, že návrh programu starostlivosti o lesy pre LC Lesy SR Bratislava na obdobie roku
2016-2025, ktorého súčasťou sú aj hospodárske opatrenia, bol zverejnený v čase od 15.03.2016 do
31.03.2016 na internetovej stránke: H.:/..K..I.?B.-T. a od 04.04.2016 až doteraz je návrh PSL spolu s
hospodárskymi opatreniami, ktoré odsúhlasil žalovaný v súlade s § 41 ods. 15 zákona o lesoch, dostupný
verejnosti na internetovej stránke: H.:/..K..I.?R.-N.-pre-Q.-Q.-I.-D..

14. V konaniach podľa zákona o lesoch žalovaný zohľadňuje Aarhuský dohovor, kde je zakotvené právo
verejnosti podieľať sa na rozhodovacom procese. Možnosť  účasti v konaniach podľa zákona o lesoch
je poskytnutá ktorémukoľvek občanovi v SR podľa § 67 ods. 4 - 6 zákona o lesoch prostredníctvom
združení v správnou subjektivitou. Uvedené ustanovenia zákona o lesoch dávajú občanom (verejnosti)
právo účasti v konaniach podľa zákona o lesoch prostredníctvom združení, ale súčasne zohľadňujú,
aby sa postupovalo v správnom konaní hospodárne (OŠS LH koná nie s jednotlivými fyzickými, či
právnickými osobami ale s ich združeniami). Zúčastnené osoby majú právo byť upovedomené o začatí
konania, o iných podaniach účastníkov konania zúčastniť sa ústneho pojednávania v miestnej obhliadky,
navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Dohovor nikde neuvádza striktne a explicitne
súdnu ochranu práv zúčastnenej verejnosti. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 [L.] z
08.03.2011 rozhodol, že článok 9 ods. 3 Dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie. Prináleží
však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré
je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej
miere v súlade s cieľmi článku 9 ods. 3 Dohovoru.



15. Žalovaný je názoru, že žalobca nie je účastníkom konania podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch, lebo
nie je vlastníkom, správcom ani obhospodarovateľom lesa, pre ktorý sa vyhotovuje PSL, resp. pre ktorý
sa odsúhlasujú hospodárske opatrenia. V uvedenom ustanovení zákona o lesoch sa explicitne uvádzajú
osoby - účastníci konania, s ktorými OŠS LH koná. Hoci sa na proces odsúhlasenia hospodárskych
opatrení nevzťahuje správny poriadok, podľa žalovaného žalobca nevyužil všetky prostriedky na
nápravu postupu žalovaného, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy.

16. K namietanej zmluve o dielo žalovaný uviedol, že mandát na vyhotovenie hospodárskych opatrení
pre vyhotovovateľa PSL vyplýva priamo zo zákona o lesoch (§ 41 ods. 15 zákona o lesoch) a nie je preto
potrebné, aby tieto práce boli súčasťou písomnej zmluvy. Predmetom Zmluvy o dielo medzi Národným
lesníckym centrom a LH projekt - SK je vyhotovenie PSL.

17. Na záver žalovaný zdôraznil, že návrh PSL spolu s hospodárskymi opatreniami bol zverejnený na
elektronickej úradnej tabuli a tieto boli k dispozícii k nahliadnutiu širokej verejnosti. O zverejnení týchto
údajov žalovaný informoval prostredníctvom mestských častí Hlavného mesta SR Bratislavy, obecných
a mestských úradov, v ktorých v kat. území sa lesy nachádzajú. Dôkazom toho je napríklad reakcia
mnohých občianskych združení, ktoré zaslali žalovanému pripomienky a požiadavky a reakcia občanov
a rôznych organizácii na plánovaný výrub lesov na ostrove Sihoť.

III.

18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení z 21.11.2016 zotrval na všetkých žalobných
dôvodoch a uviedol, že následky napadnutého úkonu trvajú, pretože Lesy SR žalobcovi oznámili, že
do konca roka 2016 na základe napadnutého úkonu žalovaného plánujú vykonať odsúhlasenú ťažbu aj
napriek námietke žalobcu. Poukázal, že ťažba môže mať významný vplyv na chránený biotop, pretože
k prirodzenej obnove lesa nedochádza a rúbaniská namiesto mladého lesa sú zarastené krovinami,
bazou a agátmi. Žalovaný je vedený ekonomickými záujmami Lesov SR, pričom ide o verejný záujem do
ktorého spadá aj ochrana zdravia a životného prostredia. Záverom žalobca navrhol súdu, aby prikázal
žalovanému do 3 dní oznámiť podniku LESY Slovenskej republiky, š.p., že odsúhlasenie hospodárskych
opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o
lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025) vykonané listom
zo dňa 21.12.2015 sa ruší a vyjadruje nesúhlas s pokračovaním obnovnej ťažby na Území európskeho
významu Devínska Kobyla.

IV.

19. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný na konanie o žalobe žalobcu na ochranu
proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 S.s.p. a nasl. a na pojednávaní konanom dňa
08.12.2016 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Podľa § 252 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

21. Podľa § 254 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

22. Podľa § 261 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

23. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej hlave piatej časti upravoval
problematiku súdneho konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Tento
zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym
súdnym poriadkom - S.s.p. (zákon č. 162/2015 Z.z.), ktorý v druhej hlave tretej časti v podstate podobne
reguluje podmienky poskytnutia súdnej ochrany v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej



správy. Správny súdny poriadok sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

24. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.  Podľa ods. 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

25. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným demokratickým a
právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo.

26. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má
subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy, preto fyzická alebo
právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich
práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,
aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch.

27. Ako už bolo povedané vyššie, konanie na ochranu proti inému zásahu orgánu verejnej správy
predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú je možné aplikovať iba za
situácie, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej
správy, je treba domáhať sa súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p..

28. Ustanovenie § 252 S.s.p. pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými inými zásahmi orgánov
verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah
nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným
právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánov verejnej správy, alebo v jeho
činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv,
ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej
správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého
práva pokračoval a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

29. Súd v danej veci preto musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je iný zásah
vyššie citovaným ust. § 252  a § 254 S.s.p. vymedzený:

- zásah nie je rozhodnutie,
- zásah bol zameraný alebo vykonaný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe, prípadne fyzická
alebo právnická osoba bola priamo dotknutá jeho následkami,
- zásahom bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch,
- zásah alebo jeho následky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

30. Pre úspešnosť žaloby je rovnako potrebné, aby žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis a aby takáto žaloba bola podaná do 2 mesiacov  odo dňa, keď sa osoba
dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do 2 rokov, keď k nemu došlo. Rovnako, že žalobca
sa nedomáhal iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Náležitosťou žaloby o ochrane
proti inému zásahu je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach a právom
chránených záujmoch.

31. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

32. Podľa § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch, hospodárske opatrenia v období
od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje
vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po
prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy.



Podľa odseku 18 na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní.

33. Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 67 ods. 4 zák. č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch, ak združenie s právnou subjektivitou nie je
účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním
a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od
upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.

35. Združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby
ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť
musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby
oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie
upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté (ods. 5).

36. Podľa odseku 6 Orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola
doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych konaniach, v ktorých
môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa
doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

37. Z administratívneho spisu súd zistil, že Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov,
referát pôdohospodárstva písomnosťou č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa 21.12.2015, „Vec:
Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia
platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o
lesy (2016-2025)“, odsúhlasil hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období
od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu
starostlivosti o lesy (2016-2025) s tým, že v čo najväčšej miere budú zohľadnené odporúčania OÚ BA
OSZP.

38. Senát Krajského súdu v Bratislave preskúmal podanú žalobu v intenciách vyššie uvedených
definičných znakov, ktorými je iný zásah vymedzený v ust. § 252 a § 254 S.s.p. a konštatoval, že žaloba
nie je dôvodná.

39. Žalobca sa domáhal ochrany pred iným zásahom žalovaného, ktorý má spočívať v odsúhlasení
hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava  v období od skončenia platnosti programu
starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025), dňa
21.12.2015 a žiadal, aby súd žalovanému prikázal oznámiť podniku LESY Slovenskej republiky, š.p.,
že napadnuté hospodárske opatrenia sa rušia, a že žalovaný nesúhlasí s pokračovaním činnosti v
zmysle hospodárskych opatrení. Žalobca sa domáhal aj aby súd žalovanému do budúcnosti zakázal
odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava
- bez účasti dotknutej verejnosti
- pokiaľ nie sú vypracované priority z hľadiska významu a priority z hľadiska degradácie alebo deštrukcie
podľa smernice Rady 92/43/EHS
- ktoré boli navrhnuté spoločnosťou LH Projekt - SK, s.r.o.,
- ktoré boli navrhnuté spoločnosťou LH Projekt - SK, s.r.o. bez oprávnenia na podanie návrhu
hospodárskych opatrení
Žalobca tiež žiadal súd, aby žalovanému prikázal, že žalovaný má spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o.
oznámiť, že táto spoločnosť:
- na podanie návrhu hospodárskych opatrení nemá uzatvorenú platnú zmluvu a návrh hospodárskych
opatrení je nezákonný,
- zmluva o dielo č. 174/NLC/2015-VO je neplatná, pretože je v rozpore s právom EÚ.

40. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalobca nepreukázal, že by boli splnené podmienky
stanovené Správnym súdnym poriadkom v ust. § 252 a ust. § 254 S.s.p. na podanie žaloby na ochranu
pred iným zásahom orgánu verejnej správy. V prvom rade žalobca musí v konaní proti inému zásahu
orgánu verejnej správy preukázať svoju žalobnú legitimáciu v zmysle ust. § 254 S.s.p., ktorá spočíva v



preukázaní, že žalobca bol napadnutými odsúhlasenými hospodárskymi opatreniami ukrátený na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch, a že tieto odsúhlasené hospodárske opatrenia boli priamo
zamerané alebo vykonané proti nemu, prípadne následkami týchto opatrení bol priamo dotknutý.

41. Podľa názoru súdu žalobca nie je účastníkom konania v zmysle ust. § 41 ods. 15 zákona o
lesoch, lebo nie je vlastníkom, správcom ani obhospodarovateľom lesa, pre ktorý sa vyhotovuje program
starostlivosti o lesy, resp. pre ktorý sa odsúhlasujú hospodárske opatrenia. V zmysle citovaného ust. §
41 ods. 15 zákona o lesoch účastníkmi konania v rámci ktorého sa odsúhlasujú hospodárske opatrenia
v období od skončenia programu starostlivosti o lesy do schválenia návrhu programu starostlivosti, sú
vyhotovovateľ programu starostlivosti, vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa a dotknuté orgány
štátnej správy. Na uvedené konanie sa však nevzťahuje Správny poriadok (§ 41 ods. 18 cit. zákona).

42. Žalobca vo svojich podaniach nijako nezdôvodnil, ktoré jeho práva a akým spôsobom môžu byť
odsúhlasením hospodárskych opatrení priamo dotknuté a aký právny predpis mu takéto práva priznáva.
S ohľadom na absentujúci vzťah (právom chránený záujem) k predmetu konania nemohol mať žalobca
postavenie účastníka konania. Status účastníka predmetného konania mu ako fyzickej osobe nepriznáva
ani žiadny iný právny predpis.

43. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že v zmysle Aarhuského dohovoru má verejnosť právo podieľať
sa na rozhodovacom procese. Účasť občana v konaniach podľa zákona o lesoch je zabezpečená
prostredníctvom združení v správnou subjektivitou, (§ 67 ods. 4 - 6 zákona o lesoch) avšak za
podmienky, že  predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne
oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa § 67 ods.
5 zákona o lesoch. V tomto prípade má takéto združenie, ktoré nie je účastníkom správneho konania
postavenie zúčastnenej osoby. Zúčastnené osoby majú právo byť upovedomené o začatí konania, o
iných podaniach účastníkov konania zúčastniť sa ústneho pojednávania v miestnej obhliadky, navrhovať
dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia.

44. Podľa názoru súdu účasť verejnosti v konaní o odsúhlasení uvedených hospodárskych opatrení
vylúčená nebola. Návrh programu starostlivosti o lesy pre LC Lesy SR Bratislava na obdobie roku
2016-2025, ktorého súčasťou sú aj hospodárske opatrenia, bol zverejnený v čase od 15.03.2016 do
31.03.2016 na internetovej stránke: H.:/..K..I.?B.-T. a od 04.04.2016 bol návrh programu starostlivosti
o les spolu s hospodárskymi opatreniami, ktoré odsúhlasil žalovaný v súlade s § 41 ods. 15 zákona o
lesoch, dostupný verejnosti na internetovej stránke: H.:/..K..I.?R.-N.-pre-Q.-Q.-I.-D..

45. Samotný proces vyhotovenia programu starostlivosti o lesy je rozdelený na viacero etáp a
samostatných konaní, na ktoré sa vzťahuje alebo nevzťahuje správny poriadok a podľa toho OŠS
LH aj koná. Tento proces začína predložením správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad
na vyhotovenie PSL pre príslušný LC. Z ustanovení § 67 ods. 5 zákona o lesoch vyplýva, že
verejnosť - občania SR majú prostredníctvom združení správnou subjektivitou právo požiadať o
upovedomenie o začatých konaniach podľa zákona o lesoch. Ak združenie správnou subjektivitou
požiada o upovedomenie o začatých konaniach OŠS LH alebo sú takého združenie dozvie o začatí
správneho konania podľa zákona o lesoch z iného zdroja a prihlási sa v zmysle ust. § 41 ods. 4
zákona o lesoch do správneho konania najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní,
môže byť zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného
majetku. Aj v konaní o vyhotovení programu starostlivosti o lesy (podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch)
platí, že združenie s právnou subjektivitou, ktoré združuje občanov má povinnosť najneskôr do 7 dní
od upovedomenia o začatom konaní oznámiť svoju účasť v správnom konaní. Musí však preukázať,
že predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, čo môže preukázať
prostredníctvom platných stanov združenia. Návrh programu starostlivosti o lesy obsahuje hospodárke
opatrenia, ktoré sú navrhnuté na základe schválených modelov hospodárenia a súčasného stavu
lesných porastov. Hospodárske opatrenia v návrhu programu starostlivosti o lesy majú korešpondovať
s tými opatreniami, ktoré OŠS LH odsúhlasuje pred schválením programu starostlivosti o lesy a ktoré
sú opatreniami pre prechodné obdobie od skončenia platnosti starého programu starostlivosti o lesy do
schválenia programu starostlivosti o lesy, ak nedôjde k ich úprave na základe požiadaviek uplatnených
účastníkom konania - obhospodarovateľom lesa a zúčastnenou osobou v priebehu správneho konania
o vyhotovení PSL. Žalobca ako fyzický osoba však takýto právny status nepreukázal.



46. Proces vyhotovenia programu starostlivosti o lesy presahuje obdobie, v ktorom prestal platiť
pôvodný, starý program starostlivosti o lesy a ešte nezačal platiť nový program starostlivosti o lesy.
Hospodárske opatrenia preto podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch, navrhuje vyhotovovateľ programu
starostlivosti o lesy a odsúhlasuje ich OŠS LH po prerokovaní s obhospodarovateľom lesa a s dotknutými
orgánmi v štátnej správy.

47. Je potrebné uviesť, že ak žalobca tvrdí, že napadnutými hospodárskymi opatreniami je dotknutý
na svojich právach a tieto sú nezákonné, musí postupovať podľa tretej časti S.s.p. podaním žaloby na
preskúmanie opatrenia správneho orgánu. Až správny súd môže v konaní o preskúmanie zákonnosti
opatrenia zrušiť napadnuté opatrenia ak dospeje k záveru, že napadnuté opatrenie nie je v súlade s
právnymi predpismi. Len v uvedenom režime tretej časti S.s.p. môže žalobca uplatňovať aj námietky
súvisiace s nezákonným postupom správneho orgánu.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd dospel k záveru, že v danej veci neboli
splnené podmienky definičných znakov iného zásahu, preto postupujúc podľa ust. § 261 S.s.p. žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

49. Na pojednávaní konanom dňa 08.12.2016 žalobca navrhol, aby súd prerušil konanie podľa ust. §
187 S.s.p. za účelom položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EU v znení: „Je potrebné vykladať
čl. 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a
rastlín tak, že obnovná ťažba dreva nemôže byť povolená príslušným orgánom v rámci „správy lokality“
a musí sa na ňu prihliadať ako na plán alebo projekt, ktorý bude mať pravdepodobne významný vplyv
na chránenú lokolitu, pokiaľ v procese jej schvaľovania nie je objektívne preukázané:
- kde sa presne chránený biotop nachádza
- koľko sa z biotopu už vyrúbalo
- koľko sa z neho má vyrúbať
- koľko prirodzeného zmladenia sa reálne v biotope príjme
- koľko prirodzeného zmladenia vôbec tvorí buk, ktorý je cieľom ochrany“.

50. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenský republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

51. Krajský súd sa s postupom navrhnutým žalobcom nestotožnil a jeho návrh na prerušenie konania
zamietol. O výklade a platnosti komunitárneho práva rozhoduje Súdny dvor ES v prejudiciálnom konaní.
Konanie je založené na výlučnej právomoci Súdneho dvora ES rozhodovať o platnosti sekundárneho
práva Európskej únie a o výklade práva Európskej únie, pričom rozhodnutie je možné len za podmienky
existencie sporového konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, keď je na rozhodnutie v
danej veci nevyhnutné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Je len na úvahe súdu, či konanie
preruší alebo bude v konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia § 185 písm. b) S.s.p.
nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva,
že pochybnosť platnosti právne záväzného aktu Európskej únie, v ktorom má podklad napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu na
rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník
konania. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru ES je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva
a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto
návrh predložiť Súdnemu dvoru ES. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka
konania, ktorému by predseda senátu "robil poštára" so Súdnym dvorom ES. Naviac je potrebné uviesť,
že prejudiciálna otázka musí byť formulovaná žalobcom konkrétne a nie Súdnemu dvoru ES klásť otázku
ako vykladať uvedený článok smernice Rady EHS.

52. Žalobca ďalej na pojednávaní požiadal súd aj o priznanie odkladného účinku žalobe.

53. Podľa § 258 S.s.p. správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o
odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.



54. Podľa § 188 S.s.p., ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

55. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 S.s.p. zamietol návrh žalobcu, nakoľko
neboli splnené podmienky ust. § 258 S.s.p..

56. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.

57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

1. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorý súd žalobu zamietol a ktorým súd žalobcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2  SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorý súd návrh na prerušenie konania zamietol a ktorým návrh
žalobcu o odkladný účinok žaloby zamietol nie je prípustná kasačná sťažnosť podľa § 439 ods. 2 písm.
a) a e) S.s.p..