{"guid": "b9fc680e-95e6-4ad5-90d8-0f12cf714407:a31f2086-e759-430d-bf55-3155cb9ac1fb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015201690.1", "spisova_znacka": "2S/216/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/216/2015 z 24. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. novembra 2015, sp. zn. 2S/216/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201690.1", "identifikacne_cislo": "1015201690", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2015-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10Sžo/28/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "fd13c48c-81e4-4147-b777-22868928213f:fdf96a2a-116d-40aa-9f0a-35ca528c34de", "datum": "2017-03-28", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a31f2086-e759-430d-bf55-3155cb9ac1fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201690.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201690.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201690.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/216/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201690
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201690.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SIRON s.r.o.,
IČO: 46 327 053, Stromová 882/5, Dunajská Lužná, zastúpený: JUDr. Ján Kišš, advokát, Svätoplukova
1, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie - útvar inšpekcie
odpadového hospodárstva, Jeséniova 17D, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 20.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu    z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

V dňoch 16.06.2014, 27.06.2014 a 30.06.2014 bola u žalobcu vykonaná kontrola dodržiavania
povinností pri zbere odpadov za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2014, výsledky ktorej boli zhrnuté v
protokole č. j. XXXX-XXXXX/XX/XXXX/Kos, č. XX/XXXX zo dňa 30.06.2014. Kontrolou bolo zistené, že
žalobca v kontrolovanom období neviedol v zmysle § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 223/2001 Z. z.“) evidenciu o
osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad v rozsahu podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.
z., nakoľko ju viedol formou „Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“, ktorá neobsahovala
rodné čísla fyzických osôb, od ktorých vykupoval odpad. Žalobca na vydávanom potvrdení o prevzatí
odpadu nevyznačoval ani čas, kedy bol odpad odovzdaný, resp. prevzatý do zariadenia na zber odpadov
tak, ako je ustanovené v § 29 ods. 4 vyhlášky č. 283/2001 Z. z. (s účinnosťou od 15.10.2013 § 26 ods.
4 vyhlášky č. 310/2013 Z. z.).

Na základe týchto skutočností začala Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Bratislava dňa 16.09.2014 voči žalobcovi správne konanie.

Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím č.
XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kos zo dňa 16.10.2014 uložila žalobcovi  pokutu vo výške 7 000 eur za
to, že v období od 01.01.2013 do 30.04.2014  neviedol evidenciu v zmysle § 19 ods. 4 písm. c) zákona
č. 223/2001 Z. z., keďže v nej neuvádzal rodné čísla fyzických osôb, od ktorých vykupoval odpad a
nevyznačoval čas odovzdania odpadu, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa §
78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z..



Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XX
XXX XXX XX/XXX-XXXX/Leg zo dňa 02.02.2015 tak, že rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kos zo dňa
16.10.2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nejasnosti výrokovej časti
rozhodnutia a nesprávneho právneho zadefinovania porušenia, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta.
Žalovaný tiež poukázal na nemožnosť uloženia pokuty za to, že žalobca na vydávanom potvrdení o
prevzatí odpadu nevyznačoval čas odovzdania, resp. prevzatia odpadu.

Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím
XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kos zo dňa 17.04.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila
žalobcovi  pokutu vo výške 7 000 eur, nakoľko v kontrolovanom období neviedol v zmysle § 19 ods. 4
písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad v rozsahu
podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z., keďže ju viedol formou „Potvrdenky na výkup
odpadových surovín za hotové“ bez uvedenia rodných čísel fyzických osôb, od ktorých vykupoval odpad.
Uvedeným konaním žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 78 ods. 4
zákona č. 223/2001 Z. z..

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č.  XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 20.08.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak,
že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie označil za nezákonné a neodrážajúce skutkový
stav. Uviedol, že pri kontrole nepochopil, že mu bolo vytýkané neuvádzanie rodného čísla na „Potvrdenke
na výkup odpadových surovín za hotové“, avšak preukázal, že od začiatku podnikania mal v počítači
nainštalovaný program TP SOFT, v ktorom si viedol podvojnú evidenciu osôb od ktorých preberal kovový
odpad, vrátane evidencie rodných čísel. Z dôvodu nesprávneho pochopenia kontrolou vytýkaných
nedostatkov predložil túto evidenciu až v odvolacom konaní. Z predloženej evidencie je zrejmé, že u
osôb, od ktorých preberal odpad, si evidoval aj rodné čísla, ale v rámci opatrnosti ich nevypisoval na
„Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“. Chýbajúce údaje na „Potvrdenkách na výkup
odpadových surovín za hotové“ žalobca doplnil po kontrole na základe údajov z evidencie v programe
TP SOFT.

Žalobca namietal, že zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť uvádzať v evidencii osôb,
od ktorých preberá kovový odpad, aj rodné čísla. Ďalej citoval § 19 ods. 4 písm. b), c) a § 78 ods. 4 zákona
č. 223/2001 Z. z.. V zmysle § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. sa pri vykupovaní odpadu
od fyzických osôb vyžaduje preukazovanie totožnosti predložením dokladu totožnosti v rozsahu meno,
priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo, čo žalobca splnil. Aj keby žalobca neviedol evidenciu o
osobách, od ktorých vykupoval odpad v programe TP SOFT a viedol by ju len na základe „Potvrdeniek
na výkup odpadových surovín za hotové“ a to v rozsahu mena, priezviska, adresy trvalého pobytu a
čísla občianskeho preukazu, splnil by povinnosť podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z..

Výklad § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z., ktorý použil žalovaný, označil žalobca za
extenzívny a v rozpore s požiadavkou právnej istoty, nakoľko obsah právnej povinnosti, ktorej porušenie
je sankcionované uložením pokuty, nevyplýval z právneho predpisu, ale bol vyvodzovaný správnym
orgánom extenzívnym výkladom príslušných právnych predpisov.

Účelom vedenia a uchovávania evidencie podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. je
zachovanie možnosti identifikácie fyzických osôb, od ktorých boli vykúpené odpady a tento účel je pri
vedení evidencie v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu
zachovaný. Pokiaľ z § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. jednoznačne nevyplýva rozsah
evidencie, ktorú bol žalobca povinný viesť, nemôže mu byť uložená pokuta za povinnosť, ktorá nebola
jednoznačne stanovená zákonom.



Žalobca zastával názor, že uvádzanie rodného čísla v evidencii je v rozpore s právnou úpravou ochrany
osobných údajov, nakoľko rodné číslo ako všeobecne použiteľný identifikátor patrí do osobitnej kategórie
osobných údajov so zvýšenou ochranou. Vzhľadom na to, že § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.
z. nestanovuje povinnosť uvádzať v predpísanej evidencii rodné číslo a nestanovuje účel spracúvania
osobných údajov vedením predpísanej evidencie, nemožno ho považovať za ustanovenie „osobitného
zákona“ pre účely § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 428/2002 Z. z.“), podľa ktorého sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby
na spracovanie osobných údajov. Uvádzanie rodného čísla v evidencii vedenej podľa § 19 ods. 4
písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. by bolo porušením povinnosti podľa zákona č. 428/2002 Z. z..
V tejto súvislosti žalobca citoval vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý uviedol, že „Z
predmetných ustanovení priamo nevyplýva, že rodné čísla možno spracúvať podľa § 19 ods. 4 písm. b),
c) zákona č. 223/2001, preto je potrebné zvážiť, či je uvádzanie rodného čísla na potvrdenke na výkup
odpadových surovín za hotové nevyhnutné na dosiahnutie predmetného účelu.“

Na záver žalobca poznamenal, že zákonodarca chcel odstrániť možnú dvojzmyselnosť chápania § 19
ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. vo vzťahu k evidencii rodných čísel, nakoľko v novo schválenom
zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v § 16 ods. 8 písm. a), resp. b) ustanovil povinnosť výkupcu viesť
a uchovávať evidenciu fyzických osôb v rozsahu, v akom ju uvádzal žalobca v „Potvrdenkách na výkup
odpadových surovín za hotové“, teda v rozsahu meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo
dokladu totožnosti.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou
sa vedenia evidencie o rodných číslach v programe TP SOFT žalovaný poukázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, že z protokolu z kontroly vyplýva, žalobca viedol evidenciu
len formou „Potvrdenky“, pričom nepredložil žiadne ďalšie doklady vo vzťahu k splneniu povinnosti
podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z., t. j. nepredložil samostatnú evidenciu osôb
v programe TP SOFT obsahujúcu rodné čísla. Vzor evidencie bol predložený žalobcom až v rámci
doplnenia dokazovania.

Podľa názoru žalovaného zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca v kontrolovanom období neviedol
evidenciu v požadovanom rozsahu. Žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 29.09.2014
uviedol, že sa snažil dodržiavať zákon č. 428/2002 Z. z. a neuvedomil si, že porušuje zákon č. 223/2001
Z. z., pričom v súčasnosti má pečiatku, na ktorej je uvedené, že fyzická osoba, ktorá donesie odpad,
súhlasí so spracovaním osobných údajov. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenie žalobcu v liste zo dňa
10.04.2015, v ktorom uviedol, že evidenciu doplnil o chýbajúce rodné čísla. Z uvedeného je zrejmé, že
evidencia v programe TP SOFT bola doplnená o rodné čísla až po vykonanej kontrole.

Z dikcie § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z. mal žalovaný za preukázané, že žalobca bol
povinný viesť evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval odpad z farebných kovov alebo iný kovový
odpad v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo
právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa. Účel spracúvania osobných
údajov vyplýva z povinností orgánov štátnej správy, obcí, právnických a fyzických osôb v oblasti
odpadového hospodárstva v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z.. Tento zákon v § 19 ods. 4 písm. b), c)
určil rozsah spracúvania osobných údajov o osobách, od ktorých je vykupovaný odpad farebných kovov
alebo iný kovový odpad.

Žalovaný mal za to, že osobné údaje podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. bol žalobca
povinný získavať pri overení totožnosti fyzických osôb z preukazu totožnosti. Podľa § 19 ods. 4 písm.
c) zákona č. 223/2001 Z. z. bol povinný osobné údaje uvedené v § 19 ods. 4 písm. b) zhromažďovať,
zaznamenávať a usporadúvať v osobitnej evidencii. Domnienka žalobcu o rozpore zákona č. 223/2001
Z. z. so zákonom č. 428/2002 Z. z. nie je relevantným dôvodom pre neplnenie zákona č. 223/2001 Z.
z. a pri rozhodovaní ju žalovaný nemohol zohľadniť.



Na podporu tvrdenia o správnosti postupu pri uložení pokuty za porušenie § 19 ods. 4 písm. c)
zákona č. 223/2001 Z. z. žalovaný citoval časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/172/2013-33 zo dňa 10.09.2014 ako aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/89/2010-73 zo dňa 08.12.2010, podľa ktorého je osoba vykonávajúca zber odpadov a ich výkup
povinná viesť a uchovávať evidenciu o osobách, od ktorých odpad vykupuje v rozsahu ustanovenom
v § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. v platnom znení od 01.01.2009 vrátane rodného čísla
týchto osôb. Žalovaný podotkol, že novelou č. 343/2012 Z. z. boli ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) a c)
zmenené na § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z..

Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa znenia § 16 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z., žalovaný zotrval
na názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že tento zákon nadobudne účinnosť až
01.01.2016, a teda rozsah povinností v ňom stanovených nie je možné vzťahovať na kontrolované
obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2014.

IV.
Právne posúdenie

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu
je okrem povinností podľa odseku 1 povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu podľa
písmen d) až g) a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie
totožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej
osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné
číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa,
od ktorých sa kovový odpad vykupuje.

Podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je
okrem povinností podľa odseku 1 povinný viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa písmen b), d) a
e), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, že ide o odpad z farebných
kovov, iný kovový odpad podľa písmen d) až g) alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb
aj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu.

Podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z., pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloží príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší
zákaz ustanovený v § 18 ods. 4 písm. o) alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich
výkupu ustanovené v § 19 ods. 4 písm. b) až g).

Z citovaných ustanovení zákona č. 223/2001 Z. z. vyplýva, že ten, kto vykonáva zber odpadov
vrátane ich výkupu, je povinný vyžadovať pri vykupovaní odpadu preukázanie totožnosti predložením
dokladu o totožnosti každej fyzickej osoby bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa, nepodnikateľa alebo
zodpovedného zástupcu právnickej osoby, pričom osoba, od ktorej sa kovový odpad vykupuje, musí byť
podľa zákona č. 223/2001 Z. z. identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným
číslom, u právnickej osoby obchodným menom a sídlom a u fyzickej osoby - podnikateľa miestom
podnikania. Osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu je zároveň povinná viesť a uchovávať
evidenciu o uvedených identifikačných údajoch.

Z logického výkladu § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z. vyplýva, že evidencia o osobách,
od ktorých sa kovový odpad vykupuje, musí obsahovať aj údaj o rodnom čísle fyzickej osoby. Viesť a



uchovávať evidenciu o osobách v celom rozsahu podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. je
povinný ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu. Zákon č. 223/2001 Z. z. spomína preukaz
totožnosti v súvislosti s vyššie uvedenými evidenčnými povinnosťami ako povinný doklad, ktorý má
podnikateľ pri vykupovaní odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu vyžadovať od osôb, od
ktorých sa kovový odpad vykupuje a zároveň hovorí o povinnosti takýchto osôb sa preukazom totožnosti
preukázať. Zákon neukladá tomu, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, povinnosť evidovať
čísla preukazov totožnosti, ani v takejto podobe evidenciu uchovávať.

K otázke dvojzmyselnosti chápania ustanovenia § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. sa vyjadril
Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/172/2013-33 zo dňa 10.09.2014, v ktorom vyslovil názor, že
nevidí žiadnu dvojzmyselnosť v aplikovaných ustanoveniach § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001
Z. z., ktorá by okrem žalovaným uplatňovaného výkladu umožňovala vyvodiť právne udržateľný záver o
neexistencii povinnosti žalobcu evidovať údaj o rodnom čísle osôb, od ktorých v kontrolovanom období
vykupoval odpad z farebných kovov. Podľa názoru súdu zákon jasne určuje okruh údajov o totožnosti
fyzickej osoby, ktorých preukázanie bol žalobca povinný vyžadovať a následne o nich viesť a uchovávať
evidenciu.

Žalovaný mal v konaní za preukázané, že žalobca v kontrolovanom období od 01.01.2013 do 30.04.2014
neviedol evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad v úplnom rozsahu ustanovenom v
§ 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. a žalobca túto skutočnosť ani nepopieral. Evidenciu v
programe TP SOFT doplnil až v rámci doplnenia dokazovania podaním zo dňa 10.04.2015, v ktorom
uviedol, že nakoľko fyzické osoby, ktoré odpad prinesú, prichádzajú opakovane, toho času máme
evidenciu doplnenú o všetky chýbajúce rodné čísla.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neviedol
evidenciu v rozsahu stanovenom zákonom a doplnil ju až cca po 9 mesiacoch od ukončenia kontroly.
Týmto opomenutím sa žalobca dopustil správneho deliktu.

Súd nad rámec žalobných dôvodov poznamenáva, že pokuta 7 000 eur sa mu javí ako neprimeraná
v porovnaní s prípadmi, kedy osoby vykonávajúce zber odpadov vrátane ich výkupu nevedú žiadnu
evidenciu, v dôsledku čoho nie je možné identifikovať osoby, od ktorých kovový odpad vykupujú, avšak
vzhľadom na preukázané porušenie § 19 ods. 4 písm. c) v nadväznosti na § 19 ods. 4 písm. b) zákona
č. 223/2001 Z. z. žalobcom, nemohol súd využiť moderačné právo a znížiť pokutu, ktorá bola uložená v
dolnej hranici stanovenej zákonnej sadzby ani nemohol upustiť od jej uloženia.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že uvádzanie rodného čísla v evidencii vedenej podľa § 19 ods. 4 písm. c)
zákona č. 223/2001 Z. z. by bolo porušením povinností podľa zákona č. 428/2002 Z. z., súd poukazuje
na § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z.,  podľa ktorého možno výnimku zo zákazu spracúvania
osobných údajov ustanoviť osobitným zákonom, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účely
spracúvania a okruh dotknutých osôb. Špeciálnym zákonom k zákonu č. 428/2002 Z. z. je zákon č.
223/2001 Z. z.. Navyše, osobné údaje tvoriace súčasť dokumentácie a evidencie informácií súvisiacich
s odpadovým hospodárstvom je žalobca povinný sprístupniť len orgánom štátneho dozoru v odpadovom
hospodárstve.

Súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, že na „Potvrdenky na výkup odpadových surovín
za hotové“ nevyznačoval rodné čísla len z dôvodu dobrého úmyslu dodržať zákon č. 428/2002 Z. z. s
poukazom na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2014,
nakoľko žalobca o poskytnutie stanoviska požiadal až listom doručeným úradu dňa 30.10.2014, teda po
vydaní prvostupňového rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného
prostredia Bratislava č. 4396102514/6603-29595/Kos zo dňa 16.10.2014 o uložení pokuty. Stanovisko
Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2014 nemožno považovať za
právne záväzné a súd poukazuje na to, že úrad v ňom odporučil žalobcovi obrátiť sa vo veci správnej
aplikácie zákona č. 223/2001 Z. z. na príslušného gestora tohto zákona.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa znenia § 16 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z., súd sa oboznámil
s novou právnou úpravou, avšak rozsah povinností v nej stanovených nie je možné vzťahovať na
kontrolované obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2014, nakoľko tento zákon nadobudne účinnosť až
01.01.2016.



Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                    (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku   možno  podať odvolanie  do 15  dní  odo  dňa  jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach   (§ 42 ods. 3  O.s.p.)
uviesť,  proti  ktorému  rozhodnutiu  smeruje, v  akom  rozsahu  sa  napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "10Sžo/28/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "fd13c48c-81e4-4147-b777-22868928213f:fdf96a2a-116d-40aa-9f0a-35ca528c34de", "datum": "2017-03-28", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}