Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/589/2012 z 24. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2013, sp. zn. 9Co/589/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1311201326.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/589/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1311201326.1 | 2013-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zmluvy, Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb., zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z., zákon č. 564/1991 Zb. Slovenskej národnej rady o obecnej polícii, § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 564/1991 Zb., § 3 zákona č. 564/1991 Zb., § 4 zákona č. 564/1991 Zb., OSP, § 135 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 zákona č. 87/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0956bc9b-f078-420c-aa23-837f5b7d158b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1311201326.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/589/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311201326
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311201326.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, proti odporcom : 1/ L.. W. X., O.. XX.XX.XXXX, V. E. X, V., 2/ L..
W. X., O.. XX.XX.XXXX, V. F. N. XX, K., o zaplatenie 92,94 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/
a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. júla 2012, č. k. 43C/142/2011-98, v pomere
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 92,94 € od
07.02.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 €, a to všetko v lehote 3 dní právoplatnosti
rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 18.06.2010 bolo navrhovateľom z ul.
Čulenova v Bratislave odstránené osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, farba zelená, W.: K.-XXXBI,
ktoré stálo v protismere v odbočovacom pruhu a tvorilo prekážku cestnej premávky. Priestupok, ktorý
prešetroval príslušník mestskej polície spočíval v porušení ust. § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009
Z.z., a o odstránení vozidla príslušník mestskej polície rozhodol podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona č.
8/2099 Z.z. Predmetné motorové vozidlo bolo odtiahnuté do strediska odťahovej služby na Bazovú ul. č.
6, Bratislava dňa 18.06.2010 o 13.05 hod. Dňa 18.06.2010 o 14.50 hod. vydal navrhovateľ na vyžiadanie
predmetné vozidlo odporcovi 1/, ktorý svoju totožnosť preukázal predložením preukazu totožnosti Č.: W..
Odporca 1/ bol pri preberaní vozidla oboznámený o celkových nákladoch na odstránenie vozidla v sume
92,94 € bola mu odovzdaná faktúra č. 310 453, znejúca na sumu 92,94 eur splatná dňa 25.06.2010.
Výzvou zo dňa 28.12.2010 navrhovateľ vyzval oboch odporcov (každého samostatne) k úhrade nákladov
vzniknutých navrhovateľovi odťahom motorového vozidla vo výške 92,94 € v lehote 3 dní od doručenia
výzvy, avšak bezúspešne. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ ako
právnická osoba je založená na dobu neurčitú dňom 01.01.1994 a jej jediným zakladateľom je hl. m. SR
Bratislava. Uznesením Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27.01.2005
došlo k zmene stanov navrhovateľa v časti čl. III - predmet činnosti, jeho doplnením aj o odťahovú
službu a prevádzkovanie parkoviska slúžiaceho na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich
iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti a navrhovateľ má v predmete podnikania
zapísanú aj odťahovú službu. Z rozhodnutia č. 3/2009 primátora hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa



22.01.2009, mal súd prvého stupňa preukázané, že podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. a), d), e)
zákona č. 564/1991 Z.z. primátor hlavného mesta SR Bratislavy uložil Mestskej polícii hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách,
ktorých správcom je mesto Bratislava, pričom odstránenie vozidla podľa § 43 ods. 1, ods. 4 písm. a), b)
zákona č. 8/2009 Z.z. na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície zabezpečí hlavné mesto ako
správca komunikácie prostredníctvom navrhovateľa. Súd prvého stupňa zistil, zo znaleckého posudku
č. 77/2011, vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s.,
že skutočné náklady na odtiahnutie jedného motorového vozidla v roku 2010 v stredisku odťahovacej
služby navrhovateľa boli vyššie a to 112,82 €.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d/ a písm. c/ zákona č.
564/1991 Zb. o obecnej polícii, ust. § 420 ods. 1, 2 a § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 25 ods.
1 písm. e/, § 43 ods. 1, § 43 ods. 4 písm. a/, § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
a dospel k záveru, že odporca 1/ ako vodič porušil ust. § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z.,
keď dňa 18.06.2010 v Bratislave na ul. Čulenovej z vozidlom zastavil a stál v odbočovacom jazdnom
pruhu v protismere, na mieste, kde vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky a túto bezodkladne
neodstránil, preto príslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy rozhodol o
odstránení vozidla a navrhovateľ, ktorý bol správcom komunikácie, zriadený na zabezpečenie odťahovej
služby vozidlo v uvedený deň bezodkladne podľa § 43 ods. 1 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. odtiahol
na stredisko odťahovacej služby navrhovateľa. Odporcovi 1/ ako vodičovi vozidla W.: K.-XXX-V. a
odporcovi 2/ ako prevádzkovateľovi predmetného vozidla vznikla v súlade s citovanými ustanoveniami
povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi skutočné náklady v sume 92,94 €, vzniknuté pri
odtiahnutí vozidla. S výškou nákladov boli odporcovia preukázateľne oboznámení. Dlh aj napriek výzve
navrhovateľa nesplnili. Z uvedených dôvodov s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia
súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi uplatnenú istinu vo výške 92,94 €.

O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. tak, že navrhovateľovi tento úrok ako zákonný priznal, a to v
požadovanej výške 9% ročne z dlžnej sumy od 07.02.2011 (odo dňa podania návrhu na súd).

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania vo výške 16,50 € pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/. Súdu prvého
stupňa vytkli, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mali za to, že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli doteraz uplatnené. V dôvodoch
svojho odvolania uviedli, že odporca 2/ nebol v čase dopravného priestupku vodičom vozidla, takže
sa ho nedopustil a nebol ani postihnutý za tento priestupok. Odporca 1/ sa dopustil priestupku, ale
nebol prekážkou v cestnej doprave, lebo stál v rade stojacich áut pod ktorými sa nachádzalo vodorovné
dopravné značenie. Vedľa cesty sa nachádzala voľná odstavná plocha pre množstvo desiatok vozidiel,
ale takmer všetky stáli na tejto takmer nepoužívanej komunikácii. Ak by vozidlo aj tvorilo prekážku,
čo splnené nebolo, tak bola možnosť vozidlo odtiahnuť iba desať metrov na voľnú odstavnú plochu.
Odporcovia 1/ a 2/ tvrdili, že o tom treba vykonať dokazovanie. Odporca 1/ uznal spáchanie dopravného
priestupku za nesprávne zastavenie a státie v odbočovacom jazdnom pruhu, nie za spôsobenie
prekážky v cestnej doprave. K tomu neexistuje dôkaz, a preto súd prvého stupňa nesprávne a neúplne
zistil skutkový stav. V dôvodoch odvolania ďalej uviedli, že nespôsobili navrhovateľovi žiadnu škodu
a nedopustili sa voči nemu protiprávneho konania. S poukazom na ust. § 420 Obč. zák. tvrdili,
že nemajú s navrhovateľom žiaden právny vzťah a ani iný zodpovednostný vzťah, keď ide o dva
rovnocenné právne subjekty. Podľa odporcov 1/ a 2/ naopak navrhovateľ spôsobil škodu odporcom,
a to tým, že odtiahol proti ich vôli a bezdôvodne ich vozidlo na pokyn a z nezákonného rozhodnutia
mestského policajta. Odporcovia nijako omisívne a ani komisívne nepôsobili proti majetku navrhovateľa
a neporušili voči nemu žiadnu právnu povinnosť, lebo voči nemu ju ani nemajú. Odporcom vznikla škoda
stratou času a prostriedkov v súvislosti s odcudzením a ukrytím ich vozidla v priestoroch súkromného



majetku súkromnej právnickej osoby čo je nesporne protiprávne konanie, lebo došlo k neoprávnenému
nakladaniu s cudzou vecou. Podľa odporcov 1/ a 2/ navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby na náhradu škody spôsobenej samému sebe tým, že mal náklady s odtiahnutím vozidla odporcov.
V dôvodoch odvolania ďalej uviedli, že správcami komunikácii podľa zákonných kategorizácií sú štát,
vyššie územné celky a obce, pričom nepochybovali, že obec Bratislava môže predložiť dôkaz, že je
správcom uvedenej komunikácie, ale tento dôkaz podľa odporcov 1/ a 2/ produkovaný nebol, pričom
je nevyhnutý pre rozhodnutie. Nie je správcom všetkých komunikácií, ktoré v obci sú. Dôkaz k správe
tejto komunikácie súd prvého stupňa neuviedol a nezabezpečil. Odporcovia 1/ a 2/ sa domnievali, že
správcom predmetnej komunikácie nie je navrhovateľ, lebo ide o súkromnú právnickú osobu, ktorú
len vlastní iná právnická osoba, ktorou je Mesto Bratislava. Túto právnickú osobu nezaložilo Mesto
Bratislava, ako orgán verejnej moci. Samostatné zákonné oprávnenia na odťah vozidla odporcov však
navrhovateľ nemá a ani ho nepredložil, a preto sa odporcovia domnievali, že konal protizákonne.
Tvrdili, že súd prvého stupňa nemá vyjasnené v rozhodnutí základné vzťahy spočívajúce v postavení
mesta a primátora mesta a to z hľadiska v čom je jeho postavenie ako orgánu verejnej moci a v
čom je jeho postavenie ako štatutárneho orgánu právnickej osoby. V zásade je však vylúčené, aby
správcom komunikácie bol navrhovateľ, lebo mu v tom bráni zákon. Navrhovateľ je len obchodným
partnerom správcu komunikácie a mesta, ako zriaďovateľa mestskej polície. Namietali, že súd rozhodol
bez objasnenia základného postavenia účastníkov konania. Z vyššie uvedených dôvodov žiadali, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne
alebo rozsudok zruší. Zároveň navrhli zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania, a to vo výške
72,69 €.

K uvedenému odvolaniu odporcov 1/ a 2/ podal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Pokiaľ ide o aktívnu
legitimáciu navrhovateľa namietanú odporcami 1/ a 2/ uviedol, že problematiku aktívnej legitimácie
navrhovateľa v súdnych sporoch porovnateľného charakteru posudzovali viaceré odvolacie súdy SR,
ktoré vyjadrili názor, že Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť je aktívne legitimovaný v
sporoch o náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odtiahnutím vozidiel, keď rovnaký právny
názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení č. 6M Cdo 22/2010 zo dňa 20.12.2011. Navrhovateľ vo
vyjadrení ďalej uviedol, že vykonal odťah vozidla K., ktorého bol vodičom odporca 1/ dňa 18.6.2010
z Čulenovej ul. na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície, nakoľko toto tvorilo prekážku v
cestnej premávke tým, že bolo ponechané v odbočovacom jazdnom pruhu v protismere a za dopravný
priestupok bola odporcovi 1/ uložená boková pokuta vo výške 10 €. Skutočnosť, že odporca 1/ uhradil
blokovú pokutu na mieste prevzatia vozidla a nepožadoval ďalšie šetrenie prostredníctvom dopravného
inšpektorátu svedčí o tom, že uznal oprávnenosť odťahu vozidla. Zaplatením blokovej pokuty bolo
priestupkové konanie právoplatne ukončené a navrhovateľovi vznikol oprávnený nárok na úhradu
nákladov za vykonaný odťah vozidla. Pokiaľ ide o námietku odporcov, že rozhodnutie príslušníka
mestskej polície bolo v rozpore so zákonom, navrhovateľ mal za to, že ide o rozhodnutie iného orgánu,
ktoré súd v tomto konaní nepreskúma. Navrhovateľ ďalej uviedol, že opiera svoj nárok voči odporcovi 1/
ako vodičovi vozidla, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého navrhovateľovi vznikli
finančné náklady o ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a voči odporcovi 2/ ako
prevádzkovateľovi vozidla o ust. § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ( napr. rozsudok
KS v Bratislave č.k. 14Co 165/2008). Vo vzťahu k výške uplatneného nároku uviedol, že preukázanie
oprávnenosti ich výšky predložil súdu Znalecký posudok č. 77/2011 - stanovenie kalkulácie ekonomicky
oprávnených nákladov na 1 nútený odťah vozidla realizovaný v roku 2010, keď so spôsobom určenia
ceny za odťah vozidla sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku pod sp. zn. 5Co/122/04 zo dňa
8.4.2008, 6Co/183/2012 zo dňa 10.9.2012. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v
celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2
O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolaniu odporcov 1/ a 2/ nemožno
priznať úspech, pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.,
vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods.
2 a 3 O.s.p.).



Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením jeho rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky odporcov 1/ a 2/ nepovažoval za dôvodné.

Spornosť súdenej veci je založená na posúdení otázky, či spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
bola oprávnená na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a či spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, a.s., uskutočnené odtiahnutie predmetného
motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická
osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená (§ 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných
komunikáciách /cestný zákon/).

V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia,
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej
komunikácie ( § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri
odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy) a nemôže právomoci
správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo
sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená
vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená
alebo zriadená.“

Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom
obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom
Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom
do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 40 zákona o premávke
na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho práva), nevznikajú v súvislosti
so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je
súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom,
alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti
verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci
(správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného,
a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie,
vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec
sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.

V tejto súvislosti Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu zo dňa 20.12.2011 sp. zn. 6M Cdo 22/2010, podľa ktorého, z ustanovení § 3 ods. 5 písm. d/
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách („cestný zákon“) a § 40 ods. 1, 4 písm. a/ zákona
č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách nevyplýva expressis verbis záver, že by
správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe
komunikácie ani to, že by tak nemohol urobiť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt, nakoľko
takéto obmedzenia pri výkone správy ciest zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná, neukladajú.

S vyššie uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a uvádza, že Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca miestnej komunikácie je jediným zakladateľom
navrhovateľa - spoločnosti Dopravný podnik, a.s. (navrhovateľ bol založený zakladacou listinou
Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23.12.1993) a uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného
mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27.01.2005 bola schválená zmena stanov navrhovateľa
- rozšírenie predmetu jeho činnosti okrem iného aj o odťahovaciu službu. Dopravný podnik, a.s.
(navrhovateľ) ako právnická osoba založená obcou, na ktorú bola zo strany obce prenesená časť
oprávnení pri správe komunikácie, spĺňa požiadavky kladené zákonom, konkrétne zákonom č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zákonom



č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a preto je v konaní o náhradu nákladov,
ktoré jej vznikli v súvislosti s odtiahnutím predmetného motorového vozidla, aktívne legitimovaná.

V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú
miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 43 ods. 1 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, kto spôsobil prekážku cestnej
premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na
jeho náklady správca cesty.

Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, správca cesty môže odstrániť vozidlo
stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je

a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,

b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,

c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez
čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na
viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky
alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také
vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia
policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o
odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci
pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení
úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesenia obecného zastupiteľstva a z
rozhodnutí starostu obce.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia vykonáva všeobecne
záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu.

Podľa § 3 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb., mestská polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za
priestupky, ustanovené osobitnými predpismi a tiež za priestupky voči všeobecnosti a plynulosti cestnej
premávky, spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej
dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon.

Podľa § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v
obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.

Podľa § 135 ods. 1 vetá posledná O.s.p., ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.



Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd sa správne zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v predmetnom konaní; správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci
je právne významné, či spoločnosťou Dopravný podnik, a.s. uskutočnené odtiahnutie predmetného
motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická
osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená. Rovnako správne potom dospel k záveru, že spoločnosť
Dopravný podnik, a.s. je právnická osoba obcou (mestom Bratislava) založená, a to aj pre tento účel,
vzhľadom na rozšírenie predmetu jej činnosti, a preto bola oprávnená vykonať odťah predmetného
motorového vozidla. Odporca 1/ ako vodič porušil ust. zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že dňa 18.06.2010
v Bratislave na ul. Čulenovej s vozidlom zastavil a stál na mieste, kde vozidlo tvorilo prekážku cestnej
premávky a túto bezodkladne neodstránil. Príslušník Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy s poukazom na cit. ust. zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, preto o odstránení
predmetného motorového vozidla rozhodol oprávnene. Následne navrhovateľ ako subjekt oprávnený na
vykonanie odťahu vozidlo v uvedený deň bezodkladne podľa zákona č. 8/2009 Z.z. odtiahol na stredisko
odťahovacej služby navrhovateľa. S poukazom na právnu argumentáciu súdu prvého stupňa uvedenú
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje, je potom zrejmé, že
navrhovateľ sa môže úspešne domáhať zaplatenia nákladov za odťah motorového vozidla, a to voči
odporcovi 1/ ako vodičovi predmetného vozidla a odporcovi 2/ ako prevádzkovateľovi predmetného
motorového vozidla, ktorí sú s poukazom na ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, povinní uhradiť dané náklady odťahu spoločne a nerozdielne.

Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, prvostupňový súd ho s poukazom
na ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. správne zaviazal aj na úhradu
úrokov z omeškania, a to vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 07.02.2011 (odo dňa podania návrhu na
súd), t.j. tak ako to požadoval navrhovateľ v návrhu, hoci navrhovateľovi vznikol nárok na úhradu úrokov
z omeškania, vzhľadom na splatnosť faktúry ktorá nastala dňom 25.06.2010, už skôr.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že námietky odporcov 1/ a 2/
uplatnené v odvolaní sú nedôvodné, a preto sa s nimi odvolací súd bližšie nezaoberal, nakoľko už
prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými
argumentmi. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v
plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS
117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods.
1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom
odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho
súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.
apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na
konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9. decembra 1994).



Obsah odvolania odporcov 1/ a 2/ vo veci samej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdnu prax, odvolací súd nevidel žiadny dôvod
rozhodnúť o návrhu navrhovateľa inak, než v súlade so zaužívanou súdnou praxou, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.