{"guid": "fb70aef1-ba1c-4b4e-9829-248017f89a8a:22adec5f-d378-4d87-9052-361bd0936fc8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1510202536.2", "spisova_znacka": "15Co/212/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/212/2011 z 12. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2012, sp. zn. 15Co/212/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1510202536.2", "identifikacne_cislo": "1510202536", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Milan Chalupka", "sudca_id": 1311, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-chalupka-1311", "datum_vydania": "2012-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1", "nazov": "§ 218 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22adec5f-d378-4d87-9052-361bd0936fc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1510202536.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1510202536.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1510202536.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/212/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202536
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510202536.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdy Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: R.. Y. Z., M.Á. O. N.
N. úpadcu LH Group, s.r.o., IČO: 34146903, Vašinova 27, Nitra, pr. Zast. JUDr. Jurajom Tibenským,
advokátom proti odporcovi: V.. O. N., súdny exekútor, Furdekova 10, Bratislava, zast. JUDr. Jánom
Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Nám. baníkov 17/33, o zaplatenie 203.118,90 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo
dňa 11.03.2011 č.k. 43C 42/2010-107 takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania odporcu JUDr. Jánovi Dorkinovi, Nám. baníkov č.
17/33, Rožňava vo výške 2.480,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 4.669,87 eur.              Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia,
že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.2.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
203.118,90 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z istiny od 25.11.2008 a náhrady trov konania
titulom vydania majetku podliehajúceho konkurzu.

- 2 -

Uviedol, že v prípade zaplatenia výťažku dražby odporcom by sa náhrady škody nedomáhali, nakoľko
táto by nebola vznikla a teda k zamietnutiu žaloby, resp. prerušeniu konania by mohlo dôjsť len v
tom prípade, že odporca by preukázal, že došlo k zániku pohľadávky tým, že vydá výťažok z dražby
správcovi konkurznej podstaty, resp. že dôjde k náhrade škody zo strany štátu. Žiadosť o predbežné
prerokovanie podávali na Ministerstvo spravodlivosti SR v septembri 2009, preto môžu podať žalobu
o náhradu škody a domáhať sa svojho práva súdnou cestou až teraz. K vyjadreniam odporcu sa
vyjadril tak, že je irelevantné ako odporca s vydraženými peniazmi naložil, teda že dražobnú cenu
vrátil vydražiteľovi, keďže táto cena sa stáva súčasťou konkurznej podstaty. K výdavkovému dokladu
predloženému odporcom uviedol, že tento je bez dátumu a suma mala podľa dokladu byť vyplatená
osobe menom Zunus Khamid, nar. 27.4.1969, bytom Vígľašská 19, Bratislava a nie spoločnosti ELVIA,
s.r.o., teda vydražiteľovi. Taktiež spochybnil, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve úpadcu, keďže
vlastnícke právo ako  prešlo na vydražiteľa, zápis v katastri nehnuteľností má len deklaratórny účinok.
Nehnuteľnosť sa síce v súpise majetku úpadcu nachádza, avšak len z dôvodu evidencie úpadcu ako
vlastníka na liste vlastníctva.



Argumentoval tým, že napriek tomu, že dražba bola ukončená, avšak výťažok nebol vydaný súdnym
exekútorom - odporcom,  pričom tento sa odvoláva na ust. § 48 ZKR. Podľa neho sú však tvrdenia
odporcu účelové a nesprávne, čo potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia súdov. Odporca úmyselne nevydal
výťažok správcovi, ale vrátil ho vydražiteľovi, nakoľko konateľkou a spoločníčkou vydražiteľa je Ing.
Lisová, ktorá je zároveň spoločníčkou a konateľkou úpadcu. Výťažok nebol vydaný v rozpore so
zákonom a podľa jeho zistení v exekučnom spise ani nebol prevod peňazí riadne vydokladovaný.
Okresný súd Nitra uložil exekútorovi pokutu za neposkytnutie súčinnosti, keďže mu neumožnil
nahliadnuť do exekučného spisu. V tom čase sa tam žiadne príjmové doklady nenachádzali a z
bankových výpisov zistil, že peniaze neprebehli účtom ani pred dražbou, ani po nej. Podľa neho dôvodom
prečo vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprešlo na vydražiteľa bolo to, že na nehnuteľnosť v tom čase
bolo zriadené záložné právo, avšak záložný veriteľ si ho nesprávne uplatnil a vklad do katastra bol
odmietnutý.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že odporca je súdnym exekútorom, ktorý
vykonáva svoju činnosť podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
- Exekučný poriadok (ďalej len ExP), pričom navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje voči odporcovi ako
súdnemu exekútorovi a zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. Aj keď navrhovateľ vo svojom návrhu nešpecifikoval právny dôvod svojho nároku, je toho
názoru, že si uplatňuje náhradu škody a pre tento prípad nie je odporca pasívne legitimovaný. Poukázal
na to, že dňa 25.9.2009 doručil

15Co 212/2011- 176

- 3 -

navrhovateľ Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa uvedeného právneho predpisu. Dôvodnosť žaloby spochybnil aj poukazom na ust. § 48 posledná
veta zákona č.  7/2005 Z. z. o konkurze a o reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), ktorý stanovuje, že ak je oprávneným veriteľ
zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz
nebol vyhlásený. Podľa jeho názoru toto ustanovenie nerozlišuje medzi zákonným záložným právom,
zmluvným záložným právom alebo záložným právom zriadeným súdnym exekútorom. Podstatou je to,
že pohľadávka oprávneného veriteľa je zabezpečená záložným právom, o čom v danom prípade niet
pochýb. Navyše pripomenul, že vydražiteľ do dnešného dňa nie je zapísaný ako vlastník vydražených
nehnuteľností v katastri nehnuteľností, podľa výpisu z LV č. 1025 je vlastníkom stále úpadca, pričom
už ani niet predpokladu, že by sa vydražiteľ stal vlastníkom. Preto mal navrhovateľ správne zaradiť
nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. V prípade, ak by odporca vydal výťažok dražby
navrhovateľovi tak ako požaduje v tomto konaní, nastala by situácia, že odporca by mal aj peňažné
prostriedky a zároveň by bol aj vlastníkom nehnuteľnosti. Takýto stav je podľa jeho názoru jednak v
rozpore s dobrými mravmi a jednak v rozpore so zákonom a súčasne by boli poškodenými tak veriteľ
zabezpečenej pohľadávky ako aj vydražiteľ.

Odporca počas konania vzniesol námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko
tento ani v čase vyhlásenia konkurzu a ani v súčasnosti nedisponuje predmetnými peňažnými
prostriedkami. Tieto preukázateľne vrátil na účet vydražiteľa - spol. ELVIA, s.r.o.. Výťažok dražby bol
dávno pred vyhlásením konkurzu vrátený vydražiteľovi, keďže tento s predmetnou nehnuteľnosťou
nemohol riadne disponovať, keď správa katastra odmietla vykonať zápis prevodu vlastníckeho práva.
Uviedol tiež, že samotný navrhovateľ nekonal tak, ako mal konať v zmysle platných právnych predpisov,
keďže nehnuteľnosť nezahrnul do konkurznej podstaty. Vyjadril tiež súhlas s vyjadrením navrhovateľa,
že zápis v katastri nehnuteľnosti má len deklaratórny účinok, avšak s listom vlastníctva bez vyznačenia
vlastníckeho práva nemôže vlastník s nehnuteľnosťou žiadnym spôsobom nakladať.

Z popisu doterajšieho priebehu konkurzného konania vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn.
32K/20/2007 súd prvého stupňa zistil, konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu. Návrh na
vyhlásenie konkurzu podal dňa 18.6.2007 navrhovateľa JUDr. Miroslav Šupa, súdny exekútor so sídlom
v Nitre proti dlžníkovi LH Group, s.r.o.. Uznesením č.k. 32K/20/2007-26 zo dňa 2.7.2007 súd začal



konkurzné konanie a dňa 6.8.2008 vyhlásil konkurz, ustanovil správcu JUDr. Tomáša Pintéra a vyzval
veriteľov na prihlásenie pohľadávok, pričom ich poučil o spôsobe

- 4 -

prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok, následkoch
nesprávnosti prihlásenia a o práve uplatniť námietku zaujatosti. Ďalším uznesením zo dňa 5.11.2008
súd odvolal správcu JUDr. Pintéra a ustanovil nového správcu Ing. Bódiho. Dňa 30.12.2008 súd uložil
pokutu vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur) súdnemu exekútorovi JUDr. Kudelovi, ktoré bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoKR 6/2009-848 zo dňa 19.3.2009. Uznesením zo dňa
14.4.2010 súd opakovane uložil súdnemu exekútorovi pokutu vo výške 2.489,54 eur.

Okresný súd Nitra podaním doručeným dňa 16.4.2010 oznámil, že exekučný spis vedený pod sp.zn.
25Er/308/2006, ktorý tunajší súd žiadal zapožičať bol 13.4.2010 zaslaný na základe žiadosti Ministerstva
spravodlivosti SR za účelom prešetrenia sťažnosti správcu konkurznej podstaty Ing. Bódiho.

Súdu prvého stupňa z  návrhu na začatie konania vyplynulo, že úpadcovi LH Group, s.r.o., správou
konkurznej podstaty bol poverený navrhovateľ. V rámci exekučného konania č. EX 59/06, vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/308/2006 bol povereným súdnym exekútorom-odporcom dňa
25.8.2006 udelený na dražbe nehnuteľnosti príklep na nadobudnutie nehnuteľností zapísaných na LV
č. 1025 pre kat. územie Chrenová vo vlastníctve úpadcu LH Group, s.r.o. vydražiteľovi spol. ELVIA,
s.r.o. za najvyššie podanie v sume 6.119.160,- Sk, t.j. 203.118,90 eur. Predmetnú exekúciu vykonával
odporca ako ustanovený náhradník za odvolaného súdneho exekútora Ing. Vladimíra Haukvitza.
Výťažok z dražby vydražiteľ uhradil súdnemu exekútorovi - odporcovi, čo preukazuje aj schválenie
udeleného príklepu exekučným súdom. Navrhovateľ ďalej v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že
uvedené exekučné konanie sa v zmysle ust. § 48 ZKR vyhlásením konkurzu, zo zákona a bez potreby
ďalšieho rozhodnutia, zastavilo a súdny exekútor bol povinný vrátiť poverenie na jeho vykonanie.
Tiež je zrejmé, že v tomto exekučnom konaní došlo pred jeho zastavením k speňaženiu majetku
podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok nebol vyplatený oprávnenému. Výťažok z dražby môže súdny
exekútor vyplatiť oprávnenému len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol jeho rozvrh
schválený. Exekučný súd však do dňa vyhlásenia konkurzu o schválení rozvrhu výťažku z dražby
právoplatne nerozhodol. Zo zákona sa výťažok z dražby stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy
konania pohľadávkou proti príslušnej podstate. Oprávnenie nakladať s týmito prostriedkami má v zmysle
ust. § 44 ZKR výlučne správca. Súdny exekútor bol v zmysle ust. § 75 ods. 4 ZKR povinný na
písomnú žiadosť správcu výťažok z dražby ako majetok podliehajúci konkurzu vydať správcovi, čo však
nespravil. Tento právny názor pritom potvrdzujú aj rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Nie je možné
pritom akceptovať ani názor, že by ust. § 48 ZKR umožňovalo súdnemu exekútorovi vyplatiť výťažok
priamo oprávnenému. Tento postup je možný len vtedy, pokiaľ oprávnený je veriteľom zabezpečenej
pohľadávky. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na výpoveď

15Co 212/2011- 177

- 5 -

odporcu u vyšetrovateľa PZ SR, že výťažok dražby nevyplatil oprávnenému, ale vrátil vydražiteľovi.
Takéto konanie je jednoznačne v rozpore so zákonom a nezbavuje odporcu povinnosti vydať výťažok
správcovi. Odporca bol povinný na písomnú žiadosť správcu výťažok z dražby ako majetok podliehajúci
konkurzu vydať správcovi. Žiadosť mu bola doručená dňa 24.11.2008. Nakoľko odporca žalovanú
sumu ako majetok podliehajúci konkurzu správcovi bezodkladne nevydal, dostal sa do omeškania a
navrhovateľ si preto uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

Navrhovateľ v priebehu konania zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, keď uviedol, že síce
podal žiadosť o predbežné prerokovanie, no príslušný orgán do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti
jeho nárok neuspokojil. Po nastolení otázky nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že v tomto konaní
sa domáha vydania majetku podliehajúceho konkurzu a nie náhrady škody, a to s poukazom na ust. §
75 ods. 4 ZKR, podľa ktorého je tretia osoba povinná na písomnú žiadosť správcu majetok podliehajúci
konkurzu správcovi vydať, pričom touto treťou osobou je práve odporca a je teda pasívne legitimovaný



byť účastníkom tohto konania na strane odporcu. Tým, že odporca porušil svoju zákonom uloženú
povinnosť a majetok podliehajúci konkurzu na výzvu správcu nevydal, vznikol síce navrhovateľovi nárok
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ale jeho povinnosť
vydať majetok správcovi nezanikla. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia
NS SR sp. zn. 5Obo/32/2009 zo dňa 26.11.2009.

Odporca preukazoval, že vrátil vydražiteľovi uvedenú sumu a to ešte koncom októbra 2007, o čom svedčí
výdavkový doklad, fotokópiu ktorého odporca založil do spisu. Odporca tieto peňažné prostriedky teda
vrátil ešte pred vyhlásením konkurzu a v čase vyhlásenia konkurzu odporca už nemal uvedenú sumu
a nemá ju ani v súčasnosti. Podľa neho teda pasívna legitimácia pre vydanie peňažných prostriedkov
v tomto konaní prislúcha osobe, ktorá ich má fakticky u seba a nie odporcovi. Pripustil, že ak týmto
postupom odporcu vznikla navrhovateľovi škoda, tento si môže uplatňovať nárok na jej náhradu, pričom
však ani v takomto konaní nie je odporca pasívne legitimovaný.

Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/308/2006-20 zo dňa 4.12.2006, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.12.2006 súd schválil príklep udelený vydražiteľovi ELVIA, s.r.o., IČO: 36667986,
Vašinova 27, Nitra na dražbe konanej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora Ing.
Vladimíra Haukvitza dňa 25.8.2006 o 8,00 hod. na nehnuteľnosti v kat. území Chrenová, zapísané v LV
č. 1025 stavba na parcele č. 1956/1, popis stavby rozostavaný dom, pozemky na parcele č. 1956/1 o
výmere 134 m2, na parcele č. 1956/2 o výmere 264 m2, na parcele č. 1957 o

- 6 -

výmere 147 m2 - všetko zastavané plochy a nádvoria, za najvyššie podanie v sume 6.119.160,- Sk
(203.188,90 eur) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 59/2006.

Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. ČVS:KRP-136/OEK-NR-2009 IM zo dňa 13.11.2009
súd prvého stupňa zistil, že vyšetrovateľ PZ odmietol trestné oznámenie Ing. Bódiho - navrhovateľa
týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, ku ktorému malo dôjsť konaním súdneho
exekútora JUDr. Kudelu - odporcu pri dražbe nehnuteľnosti konanej dňa 25.8.2006 na exekútorskom
úrade v Bratislave, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku, keď po vyhodnotení oznámenia a ďalších podkladov jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti zistil, že tieto listiny neposkytujú odôvodnený predpoklad, že sa trestný čin stal, nie sú naplnené
formálne znaky žiadneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona. V danom prípade
mal vyšetrovateľ PZ za to, že súdny exekútor JUDr. Kudela a Ing. Haukvitz nemali úmysel porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, nekonali v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku.
Taktiež mal za to, že JUDr. Kudela sa nedopustil ani obzvlášť závažného zločinu zneužitia právomoci
verejného činiteľa, nakoľko aj pri tomto trestnom čine subjektívnou stránkou skutkovej podstaty tohto
trestného činu je zavinenie vo forme úmyslu, keďže JUDr. Kudela si neponechal výťažok z dražby, vrátil
ho vydražiteľovi naspäť, o čom predložil aj výdavkový pokladničný doklad, čiže nezadovážil sebe alebo
inému neoprávnený prospech.

Súd prvého stupňa sa oboznámil aj s pripojeným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
2CoKR/34/2008-211 zo dňa 2.10.2008, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu
Nitra č. k. 32K/20/2007-193 zo dňa 6.8.2008. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že ku
dňu začatia konkurzného konania nebol právoplatne schválený rozvrh výťažku z verejnej dražby
predmetnej nehnuteľnosti. Najvyššie podanie v žalovanej čiastke sa preto v súlade s ust. § 48 ZKR
musí stať súčasťou konkurznej podstaty. Počas konkurzu platí všeobecný zákaz viesť proti majetku
podliehajúcemu konkurzu konania o výkon rozhodnutia, resp. exekučné konania. Tieto exekučné
obmedzenia platia bez výhrad a týkajú sa celého majetku, ktorý podlieha konkurzu, nielen majetku, ktorý
patrí úpadcovi, ale aj na majetok tretích osôb, ktorý podlieha konkurzu napr. z dôvodu, že zabezpečuje
záväzky úpadcu. Odvolací súd tak vyjadril právny názor, že súdny exekútor musí vydraženú sumu
poukázať do konkurznej podstaty úpadcu LH Group, s.r.o. Nitra, čím je splnená podmienka dostatku
majetku úpadcu na to, aby mohol byť vyhlásený konkurz.



Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 ods. 1,3, 5 ods. 2 Exekučného poriadku,
ust. § 2,3 ods. 1 písm. a/,d/ ods. 2, ust. §4 ods. 1 písm. a/, ust. § 16 ods. 1 konštatujúc, že stanovenie
§ 3 citovaného zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá

15Co 212/2011- 178

- 7 -

predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uvedený zákon je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia
len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Tento zákon pritom bližšiu definíciu nesprávneho úradného
postupu neobsahuje. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do
najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko čo je potrebné pri výkone  právomoci štátneho orgánu
vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej
činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo
primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu
na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“.

Konštatoval, že ďalšou podmienkou, ktorá je predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody.
Citovaný zákon bližšie nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo
všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhrádza
sa pritom skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to
nie je vylúčené). V danom prípade je táto otázka sporná. Na základe právoplatne schváleného príklepu
udeleného na dražbe nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva úpadcu (teda aj do majetku podliehajúceho
konkurzu) došlo, resp. malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na vydražiteľa spol. ELVIA, s.r.o. za
vydraženú sumu, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu. Zo zhodných výpovedí účastníkov i z listu
vlastníctva č. 1025 vyplýva, že doposiaľ nedošlo k zosúladeniu skutkového a právneho stavu zápisom
uvádzanej právnej skutočnosti v katastri nehnuteľností. V zmysle ust. § 150 ods. 2 ExP na to, aby
vlastnícke právo prešlo na vydražiteľa je potrebné preukázať, že vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie.
Nakoľko odporca sumu najvyššieho podania vrátil vydražiteľovi, k prevodu vlastníckeho práva k draženej
nehnuteľnosti už nedôjde a táto zostáva v majetku patriacemu úpadcovi. Teda vznik škody v danom
prípade nebol preukázaný.

- 8 -

Podľa § 48 veta druhá ZKR, ak v konaní o výkon rozhodnutia, alebo v exekučnom konaní už došlo
k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate.
V rámci exekučného konania, na vykonanie ktorého bol poverený odporca ako súdny exekútor, došlo
k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok nebol vyplatený oprávnenému a ani sa
nestal súčasťou príslušnej podstaty, nakoľko odporca výťažok dražby vrátil vydražiteľovi, ako tvrdí ešte
pred vyhlásením konkurzu. Ak tak urobil po vyhlásení konkurzu, v zmysle uvedeného ustanovenia ho
mal vydať navrhovateľovi - správcovi konkurznej podstaty. K prevodu vlastníckeho práva k draženej
nehnuteľnosti tak nedošlo, podľa názoru súdu zostáva v majetku úpadcu. Preto by sa mal navrhovateľ
domáhať určenia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti a následne ju zahrnúť do konkurznej podstaty.



Z hľadiska tejto zákonnej úpravy, a to aj v súvislosti s právnym názorom odvolacieho súdu v jeho
rozhodnutiach vyššie uvedených, je nepochybné, že postup odporcu vykazuje znaky nesprávneho
úradného postupu v zmysle citovaného zákona. Ak však odporca pochybil a nesprávny postup realizoval
v rámci výkonu exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci, za prípadne spôsobenú škodu nesprávnym
úradným postupom, zodpovedá štát. Ak teda navrhovateľ mienil týmto návrhom využiť oprávnenie v
zmysle ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona, je potrebné na strane odporcu uviesť správne pasívne
legitimovaného účastníka konania.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. §  149 ods. 1
OSP a odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v sume 4.669,87 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie navrhovateľ uvádzajúc, že odporca
vykonal dražbu predmetných nehnuteľností a udelil príklep vydražiteľovi; tento príklep bol právoplatne
schválený súdom. Ďalej bolo preukázané, že vydražiteľ doplatil najvyššie podanie - čo iné by inak
odporca vydražiteľovi vracal; doplatenie najvyššieho podania nerozporuje ani odporca a potvrdzujú ho
aj jeho doterajšie tvrdenia. Zákon nepozná žiadnu rozväzovaciu podmienku straty vlastníckeho práva v
prípade, ak sa najvyššie podanie vráti vydražiteľovi. Akým spôsobom súdny exekútor naloží s výťažkom
dražby, v súvislosti s ktorým mu bolo najvyššie podanie doplatené, už nemá neskôr vplyv na vznik,
resp. zánik vlastníckeho práva. t.j. pokiaľ vydražiteľ raz doplatí najvyššie podanie a súd právoplatne
schváli príklep, vydražiteľ raz a navždy nadobúda vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam; a
to bez ohľadu na to ako súdny exekútor naloží s výťažkom dražby a bez ohľadu na zápis v katastri
nehnuteľnosti. V zmysle ust. § 61 EP je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené.
Pokiaľ ide o zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti je potrebné

15Co 212/2011- 179

- 9 -

konštatovať, že takýto zápis má len deklaratórny účinok, t.j. príslušná Správa katastra nehnuteľnosti
do katastra už len zapíše právo k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo na základe
zákonom predpokladaných skutočností; v danom prípade sa jedná o záznamové konanie a takýto
zápis, resp. vykonanie záznamu, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, nakoľko
vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti už vzniklo príklepom licitátora na verejnej dražbe. Poukázal
na to, že sporné, či za prípadnú škodu, ktorá vznikne porušením právnej povinnosti súdneho exekútora
vydať výťažok správcovi, zodpovedá štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko sa jedná o
porušenie povinnosti uloženej zákonom č. 7/2005 Z.z. ZKR a nie o samotný výkon exekučnej činnosti
vykonávajúcej podľa Exekučného poriadku, ako to predpokladá ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 Zákona č.
514/2003 Z.z.. Preto žiadal aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie.                       Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa uviedol, že necíti sa byť pasívne legitimovaný v predmetnej veci, považuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa za vecne správny a navrhuje preto jeho potvrdenie.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1,  O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu navrhovateľa  nie je možné
vyhovieť.

Podľa § 2 ods. 1 ExP súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučná činnosť).

Podľa § 3 ExP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti
je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl.
7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa § 5 ods. 2 ExP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.



Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa za výkon verejnej moci považuje
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom orgánom verejnej moci je štátny orgán,
orgán územnej

- 10 -

samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Je potrebné uviesť, že rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací
súd v súlade s ustáleným pravidlom, že súd si určuje právnu kvalifikáciu podľa uplatneného nároku
navrhovateľom a skutkových zistení sám, si ustálil, že predmetom návrhu navrhovateľa je uplatnenie
si náhrady škody podľa ust. zákona č. 514/2003 Z.z., vzhľadom k tomu, že jeho nárok nie je možné
ani inak právne posúdiť. Túto skutočnosť potvrdzuje konanie navrhovateľa pred podaním návrhu-
uplatnenie si nároku na náhradu škody podľa spomínaného zákona v rámci predbežného prejedania
tohto nároku pred zastupiteľnom štátu - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Zároveň túto
skutočnosť potvrdzuje  uplatnenie svojho nároku navrhovateľom vo forme náhrady škody v rámci začatia
konania vo veci, teda prednesením svojho návrhu pred súdom prvého stupňa a jeho ďalšie uplatňovanie
si v priebehu konania. Rovnako to potvrdzuje aj polemika navrhovateľa vyjadrená v odvolaní proti
predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa, kde sám opätovne pripúšťa, že ním uplatňovaný nárok
je možno posúdiť ako náhradu škody a je ho teda možné posúdiť podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Možno potom súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že odporca v predmetnom konaní nemá dostatok
pasívnej legitimácie, čo je taký nedostatok návrhu, že nie je potrebné aby odvolací súd ďalej posudzoval
uplatňovaný nárok navrhovateľa do všetkých účastníkmi tvrdených skutočností a súdom prvého stupňa
zastaných názorov.

15Co 212/2011- 180

- 11 -

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 2.480,80 eur. Priznal mu nárok na náhradu trov konania podľa ust.  §10 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. z tarifnej hodnoty 203.118,90 eur za dva úkony právnej služby ( Písomné vyjadrenie zo



dňa 11.06.2011 a účasť na pojednávaní dňa 13.11.2012 á 831,75 eur), dva krát režijný paušál (1x7,41
eur, 1x7,63 eur), náhrada cestovného 185,43 eur, strata času 203,36 eur, a DPH vo výške 413,47 eur.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43C/42/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}