Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/324/2011 z 29. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2012, sp. zn. 3Cob/324/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1310211148.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/324/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1310211148.1 | 2012-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb., § 86 ods. 4 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5f8e1fb-8655-4de6-b0e2-b5ad0c0c8dba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1310211148.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/324/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310211148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310211148.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň
JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu SKP, k.s., Lazovná 64,
Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v konkurze",
Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zast. advokátom JUDr. Pavlom Konečným, Hurbanova
14/A, Banská Bystrica, proti žalovanému STAVOCOM spol. s r. o., Račianska 109/C, Bratislava, IČO:
17 327 849, o zaplatenie 436,04 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 24Cb 186/2010 - 96 zo dňa 29. marca 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 24Cb 186/2010 - 96
zo dňa 29. marca 2011 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t
v r d z u j e a v časti uloženia povinnosti žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku za návrh z r u š u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 436,04 EUR s 18, 25 % p. a. úrokom z omeškania od 18. júna 2007 do zaplatenia, ktorú žalobca
mal získať na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. novembra 2007 a následne
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. decembra 2009 uzatvorenej so spoločnosťou MEDIATION
KMCH s. r. o., Hosťovce 217, vyfakturovanej faktúrou č. XXX XXX XXX vystavenou dňa 3. júna 2007
spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bratislava, ktorá pohľadávku postúpila na spoločnosť MEDIATION
KMCH, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. augusta 2009, keď konštatoval, že podľa čl.
1. 1 rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok zo dňa 11. novembra 2007 sa táto vzťahuje na všetky
peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom je postupca spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o., vzhľadom na
uvedené môže zmluva zaväzovať úpadcu nadobúdať len tie pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca
už dňa 11. novembra 2007, spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. získala však žalovanú pohľadávku
od Slovak Telekom, a. s. až zmluvou zo dňa 10. augusta 2009 na základe rámcovej zmluvy zo dňa 22.
júla 2009. S poukazom na súpis všeobecnej podstaty, ktorý vyhotovil prvý správca konkurznej podstaty,
zverejnenej dňa 6. októbra 2008, v ktorej neboli zahrnuté žiadne pohľadávky, vyslovil názor, že sú
tu vážne pochybnosti, že zmluva nebola uzavretá už dňa 11. novembra 2007, teda pred vyhlásením
konkurzu. Ďalej konštatoval, že rámcovej zmluve chýba rozumný hospodársky účel, ktorý by strany
viedol k jej uzatvoreniu v tomto znení a s takými vysokými zmluvnými pokutami, ktoré odporujú poctivému
obchodnému styku. Pri hodnotení zmluvy prihliadal aj na také okolnosti, že spoločnosť MEDIATION
KMCH, s.r.o. bola veriteľom a členom veriteľského výboru, že žalobca je v poradí tretím správcom
konkurznej podstaty a že členom veriteľského výboru bol aj právny zástupca žalobcu. Vzhľadom na
uvedené vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14. decembra 2009 za absolútne neplatnú v
zmysle § 39 Obč. zák. pre obchádzanie zákona. Napokon konštatoval, že výhodnosť takéhoto konania je



založená výlučne len na znížení nákladov o súdny poplatok, ktorý iní podnikatelia musia platiť. Súčasne
rozhodol, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za žalobu v sume 26,- EUR na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V súvislosti s uložením poplatkovej povinnosti konštatoval, že žalobca nekonal ako správca v rámci
ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z., a preto mu podľa položky 1, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov
vznikla poplatková povinnosť.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhol ho v časti týkajúcej sa veci samej zmeniť
a žalobe vyhovieť a v časti týkajúcej sa súdneho poplatku zrušiť s poukazom na § 4 ods. 2, písm. m)
zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je spod poplatkovej povinnosti oslobodený. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 a §
88 zák. č. 7/2005 Z.z., nezobral do úvahy existenciu záväzného pokynu veriteľského výboru, ktorý prijal
rozhodnutie na plnenie rámcovej zmluvy a neposúdil otázku možných nákladov v prípade neuzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. decembra 2009 ako aj iných skutočností. Ďalej vytýkal súdu,
že nevyhodnotil dostatočne jeho list z 19. augusta 2010, ktorým reagoval na signalizáciu krajského súdu.
Za nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa, že sa rámcová zmluva zo dňa 11. novembra 2007
týka len tých pohľadávok, ktorých veriteľom bol postupca už dňa 11. novembra 2007, keďže zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú, zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa postupca odo dňa
uzatvorenia zmluvy do jej zániku stane veriteľom akejkoľvek pohľadávky v budúcnosti, je povinný na
základe výzvy druhej strany, túto pohľadávku postúpiť na postupníka a tento je povinný ju prijať a zaplatiť.
Súpis majetku podstát zo dňa 6. októbra 2008 vytvorený správcom prirodzene neobsahoval pohľadávky,
ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko ich úpadca nadobudol až 14. decembra 2009. Poukázal na
ekonomickú výhodnosť tejto zmluvy v čase jej uzatvorenia, ktorú je možné považovať za hlavnú kauzu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že pokiaľ ide
o vec samú, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a
vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Žalobca vyvodzuje svoju aktívnu legitimáciu z rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok zo dňa
11. novembra 2007, ktorú uzatvorila spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. a AKROPOLIS estates
s.r.o., čo je predchádzajúce obchodné meno úpadcu. Z čl. 1.1. tejto zmluvy jednoznačne vyplýva,
že sa pohľadávkami na účely tejto zmluvy rozumejú všetky peňažné pohľadávky postupcu spolu s
príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, ktorých veriteľom je postupca. Uvedený článok
a ani iné články zmluvy neobsahujú text, ktorý by svedčil o tom, že sa zmluva netýka len pohľadávok,
ktorých veriteľom bol postupca v čase uzatvorenia zmluvy, ale aj pohľadávok, ktorých veriteľom sa stane
až v budúcnosti, teda počas účinnosti zmluvy. Postupca, spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. sa však
veriteľom tejto pohľadávky stala až na základe odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo
dňa 10. augusta 2009 uzatvoreného so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Vzhľadom na uvedené sa
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že sa rámcová zmluva zo dňa 11. novembra
2007 nemohla týkať pohľadávky, ktorej uspokojenie je predmetom tohto sporu.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 67 ods. 1, písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase
vyhlásenia konkurzu a podľa písm. b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu.

Podľa § 86 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone
niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty
majetku podliehajúceho konkurzu, alebo zvýši hodnotu tohto majetku.



Z citovaných ustanovení vyplýva, že úkony správcu sa musia týkať majetku podliehajúcemu konkurzu a
že je oprávnený pokračovať vo výkone niektorých činností, ale iba takých, ktoré súvisia s podnikateľskou
činnosťou úpadcu.

Nakoľko sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca nenadobudol predmetnú
pohľadávku na základe rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok z 11. novembra 2007, získal ju až
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. decembra 2009, teda zmluvy uzatvorenej až
po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami odvolateľa, že súd prvého stupňa
nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 a § 88 zák. č.
7/2005 Z.z. Odvolací súd nepovažuje uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. decembra
2009 za nakladanie správcu s majetkom podliehajúcim konkurzu, na konanie, ktoré ho oprávňuje § 44
zák. č. 7/2005 Z.z. a ani za činnosť upravenú v § 86 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože správca môže po
vyhlásení konkurzu len pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou
úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu, alebo zvýši hodnotu
tohto majetku, je teda vylúčené, aby správca začal počas konkurzu vykonávať podnikateľskú činnosť,
ktorú úpadca pred vyhlásením konkurzu nevykonával, o prípad ktorý ide podľa názoru odvolacieho
súdu v prejednávanej právnej veci vychádzajúc z predmetu činnosti tak, ako ho má zapísaný úpadca
v obchodnom registri.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.
decembra 2009 odporuje zák. č. 7/2005 Z.z., a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej
žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

Podľa § 4 ods. 2, písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného
predpisu, t. j. zák. č. 7/2005 Z.z. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ požíva účastník
súdneho konania postavenie správcu ustanoveného do konania podľa zák. č. 7/2005 Z.z., nie je toto
zákonné osobné oslobodenie žiadnym spôsobom vecne obmedzené. Ak by mal zákonodarca v úmysle
oslobodenie správcu určitým spôsobom obmedziť, vyjadril by to nepochybne spôsobom obdobným, ako
napr. v prípade osobného oslobodenia obcí a vyšších územných celkov, a to v ustanovení § 4 ods. 2,
písm. b) zák. č. 71/1992 Zb.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa, ktorý žalobcovi,
ktorý má status správcu konkurznej podstaty podľa zák. č. 7/2005 Z.z., vyrubil súdny poplatok,
nezodpovedá zákonu, a preto rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti podľa §
221 ods. 1, písm. i) O. s. p. zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.