Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/57/2011 z 15. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. novembra 2011, sp. zn. 4Co/57/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1208213909.2 Krajský súd Bratislava | 4Co/57/2011 | ECLI:SK:KSBA:2011:1208213909.2 | 2011-11-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nariadenie č. 87/1995 Z. z. vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, predpis č. 40/1960 Zb., predpis č. 513/2001 Z. z., zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame, predpis č. 455/1999 Z. z., predpis č. 489/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24f12c42-c832-4f5f-9651-5e19b708910d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1208213909.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/57/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213909
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208213909.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

H. súd v G. v senáte zloženom z predsedníčky senátu Z.. Z. U., členiek senátu Z.. I. H. a Z.. M. E. v
právnej veci navrhovateľa: P. a.s., so sídlom S. J. XX, G., F.: XX B. 27X, zastúpený advokátkou Z.. L.
S., so sídlom S. J. XX, G., proti odporcovi: W. nemocnica G., so sídlom K. X, G., F.: XX XXX XXX, o
zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
G. F. č.k.XXC XX/XXXX z X. decembra XXXX, takto

r o z h o d o l :

Q. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z m e ň u j e tak, že odporca j e
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX eur do 3 dní.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur na účet
právneho zástupcu do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

V. označeným vyššie (druhý v poradí) súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške X.XXX,XX eur ako i náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur na účet
právnej zástupkyne navrhovateľa Z.. L. S., a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
I. zvyšku návrh zamietol. N. rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním, oboznámením
sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zo zhodného tvrdenia účastníkov
konania mal súd za preukázané, že pôvodný navrhovateľ dodal odporcovi lieky a
zdravotnícke pomôcky, ktorých dodávky odporca prebral, o čom svedčia faktúry - dodacie listy. Za
tieto prebraté dodávky odporca zaplatil navrhovateľovi kúpnu cenu podľa uvedených faktúr - dodacích
listov v celkovej sume XX.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX, t.j. po lehote splatnosti a po začatí súdneho
konania. Za nesporné ustálil, že odporca bol so splnením dlhu v omeškaní, pričom počet dní
omeškania nebol v konaní medzi účastníkmi sporný. S. uviedol, že odporca je štátnou príspevkovou
organizáciou zriadenou S. zdravotníctva N. od XX.XX.XXXX, ktoré vydalo pre tento účel L. listinu
pod č. rozhodnutia M/XXXX/X/XXXX/,SP/XXXX/XXXX/Var zo dňa XX.XX.XXXX s cieľom
poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
odporcovi bolo udelené povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni V. S.
zdravotníctva č. J.-XX/XXXX. I. právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn.
XCo XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že keďže odporca v konaní zabezpečoval lieky a
zdravotnícke pomôcky, možno tieto úkony považovať za vykonané v zmysle § 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z.
za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti a ktorý vychádzajúc z citovanej právnej úpravy prijal
záver, že poskytovanie liekov pre pacientov je poskytovaním zdravotnej starostlivosti a preto konania,
predmetom ktorých sú nároky, ktoré vznikli pri výkone zdravotnej starostlivosti sú konaniami vo
veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti a dopadajú na nich ustanovenia Q. zákonníka, po právnej
stránke skutkový stav posúdil podľa § 517 ods. 2 Q..Z. v spojení s § 3 vl. nar. č. XX/XXXX Z.z. Za
omeškanie navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške X.XXX,XX eur t.j. X,X % ako dvojnásobok



základnej úrokovej sadzby stanovenej J. a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu (Xx X,XX%) z faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX, pri sume X.XXX.XXX,XX,- Sk
(XX.XXX,XX eur), keď v konaní bolo preukázané, že odporca bol s úhradou v omeškaní iba XXX dní
a nad rámec priznanej čiastky súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods.1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. I.
svojom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie a navrhoval odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti zmenil tak, že odporcu
zaviaže zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX eur spolu s náhradou trov konania. O. tým, že pohľadávku
získal postúpením od spoločnosti N.-N., a.s. (pôvodný navrhovateľ), ktorý je obchodnou spoločnosťou a
podniká najmä v oblasti distribúcie farmaceutických výrobkov a má povolenú činnosť na veľkodistribúciu
liekov a zdravotníckych pomôcok a odporca v rámci svojej činnosti kupoval od pôvodného navrhovateľa
tovar - lieky a zdravotnícke pomôcky a jeho hlavnou činnosťou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
S. pôvodným navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako štátnou príspevkovou organizáciou v
zmysle ust. § 261 ods. 2 Q. boli uzatvárané kúpne zmluvy, ktorých účelom je naplňovanie základného
účelu, za ktorým bol odporca zriadený S. N. - verejné zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Podľa jeho
názoru právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa predpoklady na to, aby bol posúdený ako
obligatórny obchodnoprávny vzťah, s tým, že takto vzťah bol posúdený aj rozhodnutiami iných senátov
H. súdu v G. (napr. sp.zn. XCo XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, sp.zn. XCo XX/XXXX z XX.XX.XXXX, sp.zn.
XXCo XXX/XXXX XX.XX.XXXX). K. na to, že v konaní predchádzajúcemu napadnutému rozhodnutiu vo
vyjadrení k odvolaniu uviedol argumenty, ktoré zopakoval v bode F. odvolania, ktorými sa odvolací súd
vôbec nezaoberal a v uznesení len bez ďalšieho konštatuje, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
je podľa jeho názoru občianskoprávnym a to s poukazom na ust. 2 ods.1 zákona č. XXX/XXXX Z.z..
Vzhľadom na odlišné posúdenie právneho vzťahu odvolacími súdmi, navrhol odvolaciemu
súdu, aby v prípade, že, ak potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, pripustil dovolanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

H. súd v G. ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že účastník podal včas odvolanie (§ 204 ods.1
O.s.p.), prejednal vec na pojednávaní, keď bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa (§
212 ods. 1 O.s.p.), konajúc v neprítomnosti odporcu (§ 101 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v preskúmavanej veci náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich
skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu, zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, že odporca sa dostal do omeškania so
zaplatením jednotlivých faktúr za dodávku liekov a zdravotníckeho materiálu , avšak z nepochybných
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery o tom, že záväzkovo-právny vzťah
medzi účastníkmi konania je občianskoprávnym vzťahom, a preto aj úroky z omeškania je potrebné
posudzovať podľa § 517 ods. 2 Q. zákonníka.

V prejednávanej veci je zo spisu zrejmé, že účastníci konania uzavreli ústne zmluvy o dodávke
liekov a zdravotníckych pomôcok do nemocničnej lekárne, pričom odporca sa s úhradou
ceny za ich dodávku dostal do omeškania. Odporca nenamietal počet dní omeškania, ani jeho výpočet,
avšak namietol výšku sadzby úroku z omeškania, práve z dôvodu, že podľa neho sa má vec
posudzovať podľa Q. zákonníka, a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania len vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej J. platnej v prvý deň omeškania. V konaní teda bolo sporným
posúdenie charakteru záväzkového vzťahu, keď navrhovateľ na rozdiel od odporcu tvrdil, že medzi
účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah, a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania
podľa § 369 Obchodného zákonníka .

Podľa § 261 ods. 1 Q., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa §



261 ods. 2 Q., touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou
územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní
zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca je, ako štátna príspevková organizácia zriadená S. zdravotníctva
N., zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti (nemocnica) poskytujúcim zdravotnú
starostlivosť na základe povolenia (§ 4 písm. a/, bod X, § 7 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ zákona
č. B./XXXX Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). L. starostlivosť, okrem iného, zahŕňa aj
poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, pričom sa vykonáva vo forme ambulantnej,
ústavnej a lekárenskej starostlivosti (§ 2, § 7 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnej starostlivosti). X.
starostlivosť upravuje osobitný zákon č. XXX/XXXX Z.z. o liekoch, pričom táto zahŕňa zabezpečovanie,
prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov a poskytuje sa aj v nemocničných lekárňach, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť a sú určené
na prípravu a výdaj liekov oddeleniam tohto zdravotníckeho zariadenia na základe objednávky (§ 34
ods. X, ods. 2 písm. a/, ods. 3 cit. zákona ). X. starostlivosť v nemocničnej lekárni poskytuje zdravotnícke
zariadenie na základe povolenia S. zdravotníctva N. (§ 35 ods. 5 cit. zákona ).

Z uvedeného je zrejmé, že odporca realizoval nákupom liekov do nemocničnej lekárne "lekárenskú"
starostlivosť, ktorá je formou poskytovania zdravotnej starostlivosti. K. zdravotnej starostlivosti a
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa nepovažujú za živnosť podľa zákona
č. XXX/XXXX L.. o živnostenskom podnikaní. Odporca teda nákupom liekov nevykonával žiadne zo
živnostenských oprávnení v rámci svojej zapísanej podnikateľskej činnosti, ktorú môže vykonávať popri
svojej hlavnej činnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich. Vzhľadom k
tomu odvolací súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nevznikol obchodno-záväzkový vzťah
ako medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Q..

Podľa § 261 ods. 2 Q., obchodno-právnym vzťahom však môže byť aj záväzkový vzťah medzi štátom,
ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti, pričom na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva uspokojovanie verejných potrieb. N.
zreteľom na uvedené bolo potrebné v danej veci posúdiť, či vzťah medzi navrhovateľom (podnikateľom)
a odporcom (štátnou organizáciou) by bolo možné subsumovať pod ust. § 261 ods. 2 Q., čo predpokladá
vyriešenie zásadnej otázky, či sa uzavretá kúpna zmluva týka uspokojovania verejných potrieb. Q.
zákonník bližšie nedefinuje, čo je potrebné považovať za verejnú potrebu, a jej vymedzenie je
tak ponechané na úvahu súdu podľa okolností konkrétneho prípadu. "I. potrebou" treba rozumieť nielen
potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu, na ktorej je záujem z hľadiska určitej
územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne
uznávaný záujem; pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej,
či sociálnej oblasti, pokiaľ sú zabezpečované štátom, a to jednotne, pre všetky subjekty, ktoré
ich na danom území môžu hromadne využívať.

Na základe takto vymedzeného chápania verejnej potreby zastáva odvolací súd právny názor, že
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby. V
tomto smere pri svojej úvahe vychádzal aj z článku XX B. N. republiky, ktorý garantuje v rámci práva
na ochranu zdravia každému občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky, čomu korešponduje záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu tohto práva. Za
účelom splnenia povinnosti implikovanej v článku XX B. N. štát zabezpečuje zdravotnú starostlivosť
a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti prostredníctvom jej
poskytovateľov (§ 4 ods. 1 zákon č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), a to zabezpečením vytvorenia verejnej minimálnej siete
poskytovateľov, ktorá predstavuje usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných
poskytovateľov na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu
v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná



starostlivosť (§ 5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve). U. zdravotnej starostlivosti
ako verejnej potreby svedčí aj definícia v § 4 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v znení novely č. XXX/XXXX Z.z..

N. zreteľom na uvedené úvahy odvolací súd uzavrel, že v danej veci bolo obsahom zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorých zabezpečením do
nemocničnej lekárne odporca, ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti,
realizoval lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako
verejnej potreby v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia. Q. súd preto na rozdiel od
súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade ide o obchodnozáväzkovo-právny vzťah podľa
ust. § 261 ods. 2 Q.. M. použitú v rozhodnutí odvolacieho súdu (č.l. XX-XX spisu) považuje za nenáležitú
s ohľadom na vyššie uvedené, pretože aplikačné predpoklady podľa ust. § 261 ods.1 Q. neboli v danom
prípade naplnené. W. § 261 ods. 2 Q.. vzťahuje sa totiž aj na vzťahy medzi podnikateľmi a štátom,
pričom za štát v zmysle druhej vety ust. § 261 ods. 2 Q. považujú sa všetky štátne organizácie pri
uzavieraní zmlúv, ktorých obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Odporca v dobe vzniku záväzku
bol nemocnicou štátnou, príspevkovou organizáciou a odoberal tovar (dodávku liekov a zdravotníckych
pomôcok) za účelom riadneho naplňovania svojho poslania - poskytovania zdravotnej starostlivosti,
nie pri svojej podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. V tomto záväzkovom vzťahu teda
nevystupoval v postavení podnikateľa, ale v postavení štátnej organizácie. N. povahou, vzájomným
vzťahom účastníkov uzavretej zmluvy ako aj účelom išlo o relatívny obchod a ako zmluvná
strane nesie preto aj zodpovednosť za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto záväzkového
vzťahu, čo v danom prípade znamená zodpovednosť za omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe uvedeného odvolací súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v celom rozsahu
(XX,XX % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v období za omeškanie s plnením
dlhu do XX.XX.XXXX a vo výške XX,XX % za omeškanie s plnením dlhu v období od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX) tak, ako si ich vyčíslil navrhovateľ podaním z XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), pričom
vyčíslením úroku z omeškania sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko odporca výšku vyčísleného úroku
z omeškania nenamietol a túto, ak by sa vec posudzovala podľa Obchodného zákonníka považoval za
správnu. Q. súd preto napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti zmenil
tak, že priznal navrhovateľovi aj zostávajúcu časť vyčísleného úroku z omeškania, teda sumu X.XXX,XX
euro (uplatnený návrh X.XXX,XX euro - prísudok prvostupňového súdu X.XXX,XX euro ).

Vzhľadom na plný úspech navrhovateľa tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní, patrí
navrhovateľovi podľa § XXX ods. 1 a 2 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. plná náhrada účelne
vynaložených trov proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania navrhovateľa tvoria trovy
prvostupňového a odvolacieho konania pozostávajúce z nákladov právneho zastúpenia advokátkou.
Trovy konania navrhovateľa pozostávali a navrhovateľom boli uplatnené vo výške X.XXX,XX eur
vyčíslenej podľa § 10 ods. X, § 14 ods. 1 písm. c/, d/, § 16 ods. X, § 18 ods. 3 vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. v
platnom znení za tieto úkony právnej pomoci: X/ prevzatie a príprava - XXX,XX eur, X/ podanie návrhu
z XX.XX.XXXX - XXX,XX eur, X/ písomné podanie z XX.XX.XXXX - XXX,XX eur - všetky vypočítané
zo sumy XX.XXX,XX eur (právny základ), X/ písomné podanie z XX.XX.XXXX - XXX,XX eur, X/ účasť
na pojednávaní prvostupňového súdu dňa XX.XX.XXXX - XXX,XX eur, X/ vyjadrenie k odvolaniu z
XX.XX.XXXX - XXX,XX eur, X/ účasť na pojednávaní prvostupňového súdu dňa XX.XX.XXXX - XXX,XX
eur všetky vypočítané zo sumy X.XXX,XX eur ( právny základ po úprave návrhu), X/ podanie
odvolania z XX.XX.XXXX - XXX,XX eur, X/ účasť na pojednávaní odvolacieho súdu - XXX,XX eur, všetky
vypočítané zo sumy X.XXX,XX eur ( právny základ odvolacieho konania ) Xx režijný paušál po X,XX
eur, Xx režijný paušál po X,XX eur, Xx režijný paušál X,XX eur, O. v sume X.XXX,XX eur. Q. súd však
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania iba sume X.XXX,XX eur (X.XXX,XX - X.XXX,XX), ktorá
mu bola prisúdená už v prvostupňovom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.