Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/36/2017 z 28. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. mája 2017, sp. zn. 23To/36/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3514010226.1 Krajský súd Trenčín | 23To/36/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3514010226.1 | 2017-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 158 ods. 1 TZ, § 285 TP, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8f933b9-a506-4bf8-a026-643e42ff5dfd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3514010226.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/36/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010226
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514010226.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. mája
2017 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci
obžalovaného

Z.. E. F.
nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom F., Y. XXXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/84/2014 zo dňa 14.9.2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné,

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/84/2014 zo dňa 14.9.2016 bol
obžalovaný Z.. E. F. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.05.2014, Pv 179/12/3304 - 50, pre skutok, ktorého sa
dopustil tak, že dňa 24.01.212 v čase o 12.50 h v katastrálnom území obce Q. J. nad T., na ceste
Z.XXX v 40,55 km smerom od obce Y. W. k Q. J. nad T., viedol osobné motorové vozidlo T. K., ev. č.
X. tak, že v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a), § 9 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. k) zákona číslo 8/2009 Z. .z ,
potom ako nesprávne vyhodnotil situáciu v križovatke, vybočil do ľavého protismerového pruhu, čím sa
dostal do protismerovej časti vozovky a následne spôsobil kolíziu svojho vozidla s osobným motorovým
vozidlom F. F ev. č. NM J., ktoré viedol vodič J. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Q. J. nad T.,
1. mája XXX/X, v dôsledku, ktorej utrpel jeho spolujazdec poškodený J.. J. T., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom F., H. XXXX/XX otras mozgu ľahkého charakteru, pomliaždenie ľavej strany hlavy a tváre
s odreninami kože a pomliaždenie mäkkých tkanív hrudníka a brucha s početnými odreninami kože s
dobou liečenia a práceneschopnosťou 2 až 3 týždne, počas ktorého došlo k sťaženiu obvyklého spôsobu
života poškodeného v zmysle fyzickej aktivity, manuálnej práce a psychickej aktivity a ktorý obžaloba
kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených D. M. a.s. so sídlom U., P. 25, IČO: 35 942
XXX, a Y. R. Y., F. XXXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom.
V písomných dôvodoch odvolania namietal, že podľa názoru prokuratúry bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil. Konštatuje tu výpoveď obžalovaného,
poškodeného J.. T., ďalšieho účastníka nehody J. Y. a poukazuje tiež na závery znaleckého posudku.



Obrana obžalovaného, ktorá spočíva v tvrdení, že kolíziu spôsobil druhý účastník nehody tým, že mu
nedal prednosť v jazde, a on bol nútený vyhnúť sa tejto náhlej prekážke odklonením svojej jazdy do
protismerného jazdeného pruhu, neodpovedá dôkaznej situácii. Keďže je zrejmé, že miestom nárazu
bol ľavý jazdný pruh v smere do Nového Mesta nad Váhom, nachádzajúci sa niekoľko metrov pred
hranicou križovatky, logicky možno vyvodiť, že vozidlo obžalovaného a vozidlo druhého účastníka
do seba narazili v protismernom jazdnom pruhu, v ktorom sa obžalovaný v zmysle zákona o cestnej
premávke nemal vôbec nachádzať, resp. iba v zákonom predpokladaných momentoch. Vozidlo druhého
účastníka nehody Y. nepredstavovalo náhlu prekážku, ktorá by obvineného prinútila zmeniť smer
jazdy a zaradiť sa do protismeru. Podľa znaleckého posudku by vozidlo obvineného bezpečne prešlo
križovatku a vozidlo druhého účastníka nehody by opustilo križovatku ešte predtým, akoby cez ňu
prešiel obvinený, čo by vylučovalo kolíziu. Súd uveril ničím nepodloženému tvrdeniu obžalovaného,
ktorý si iba myslel, že mu druhý účastník nedá prednosť v jazde, a preto reagoval vybočením doľava,
kde spôsobil čelný náraz s vozidlom druhého účastníka. Obhajoba obžalovaného je teda nedôvodná
a tento jednoznačne porušil ustanovenia § 9 ods. 1 a § 3 ods. 2 písm. a) Zákona č. 8/2009 o cestnej
premávke. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a spáchanie
skutku v obžalobnom návrhu bolo dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním. Žiadal preto, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.
1 Tr. por. vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, z dôkaznej situácie v nijakom prípade nie je možné dovodiť a ani
nevyplýva tvrdenie prokurátora, že by k dopravnej nehode došlo zavineným konaním obžalovaného
spočívajúcim v bezdôvodnom prejdení do protismeru. Tak ako to uviedol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku, základnou právnou otázkou ktorú bolo potrebné ozrejmiť je, čo
vyvolalo u obžalovaného reakciu, že prešiel do protismeru. Z dôkaznej situácie je nepochybné, že
to bol spôsob techniky jazdy vodiča F. poškodeného J. Y.. Nielen obžalovaný totiž vyhodnotil spôsob
jeho jazdy pri vchádzaní do križovatky ako ohrozujúci, pretože svoje vozidlo nespomaľoval, aby dal
obžalovanému prednosť v jazde, ale takto to vyhodnotil aj poškodený vo vozidle obžalovaného J.. J. T.,
ktorý obžalovaného ako vodiča utvrdil v jeho domnienke, že vodič Y. spôsobí kolíziu nedaním prednosti
v jazde, prednesením výroku, že čo ten robí. V konečnom dôsledku aj poškodený J. Y. pri vchádzaní
na hlavnú cestu vyhodnotil situáciu ako nebezpečnú, ale namiesto, aby svoje vozidlo zabrzdil, ešte
akceleroval, aby rýchlejšie prešiel cez križovatku. Je potom len logické, že obžalovaný reagoval tak, ako
reagoval a snažil sa kolízii vozidiel zabrániť prejdením do ľavej časti vozovky. Podľa názoru odvolacieho
súdu je to práve vodič F. J. Y., ktorý by mal byť zodpovedný za spôsobenú kolíziu a vzniknutý následok.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým
a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd
rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval
za dôvodné. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo
veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení §



2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu
vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.