Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/25/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. septembra 2015, sp. zn. 8Co/25/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7511216971.3 Krajský súd Košice | 8Co/25/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7511216971.3 | 2015-09-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a7d488e-3766-45b5-97d5-72c8e6821864 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7511216971.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216971
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7511216971.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky V. K. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na Y. O.. Č.. XX D. Y. zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Petrom Holéczym so
sídlom na Vojenskej ul. č. 5 v Košiciach proti odporcovi V.. N. K. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu na T.
O.. Č.. XX D. K. zastúpenému advokátom JUDr. Rudolfom Mánikom, PhD. so sídlom na Jantárovej ul.
č. 30 v Košiciach v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie z 19.9.2014 č.k. 19P/92/2011-238 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom.

Navrhovateľke p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania 278,93 eur, ktoré je odporca povinný
zaplatiť na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 150
eur mesačne v období od 11.11.2011 do 31.12.2012 a 180 eur mesačne od 1.1.2013 do budúcna, ktoré
je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné 4.366 eur za obdobie
od 11.11.2011 do 19.9.2014 ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným
uznesením.

Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Vytkol konajúcemu súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne
posúdil. Vyslovil presvedčenie, že navrhovateľka nepreukázala výšku svojich výdavkov a neuniesla
dôkazné bremeno. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka
býva s matkou ani to, že sa v rozhodnom období staral o jej brata. Konštatoval, že určené výživné
nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Zdôraznil, že navrhovateľka
má príjem z brigádnických činností, preto je toho názoru, že si dokáže zabezpečiť základné potreby.
Nesúhlasil ani so spôsobom zaplatenia dlžného výživného, nakoľko musí splácať úver a v súčasnosti
má na účte debet približne 1600 eur.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a zákonný, preto ho navrhla v napadnutej časti potvrdiť. Konštatovala, že určené výživné
postačuje na úhradu približne 50 % z jej výdavkov, preto je toho názoru, že súd prvého stupňa dostatočne
zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť jej matky.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd
sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu
konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je
zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd k námietke ohľadom príjmu
navrhovateľky z brigád konštatuje, že tento príjem nemá trvalý charakter ani dostatočnú výšku na to,
aby odôvodňoval určenie nižšej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, pretože ho získava prácou
vo svojom voľnom čase popri sústavnej príprave na výkon budúceho povolania a je potrebné na
neho prihliadať ako na formu vreckového. K odvolacej námietke ohľadom spôsobu zaplatenia dlžného
výživného dodáva, že navrhovateľka čoskoro ukončí štúdium na vysokej škole, čím zanikne odporcovi
vyživovacia povinnosť a navrhovateľke vzniknú nové náklady spojené s hľadaním si zamestnania,
stratou študentských výhod a pod., preto odvolací súd dospel k záveru, že nevýhodu splátok dlžného
výživného za týchto okolností by nemala znášať navrhovateľka, keďže tento stav nespôsobila. Pretože
konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. §
219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľky, ktorý podala s
vyjadrením k odvolaniu odporcu, v ktorom žiadala priznanie trov právneho zastúpenia 278,93 €, ktoré
pozostávali z jedného úkonu právnej služby spočívajúcom v podaní písomného vyjadrenia z 19.2.2015
k odvolaniu odporcu podľa §-u 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. vo výške 270,54€, zvýšené o režijný paušál 8,39 € podľa ust. §-u 16 ods. 3 tejto vyhlášky,
v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. odporca bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, nakoľko odvolací súd nevyhovel žiadnej z jeho námietok
a zároveň neboli splnené podmienky podľa §-u 150 O.s.p., pretože neboli zistené dôvody osobitného
zreteľa, na základe ktorých by náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.