Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/281/2013 z 19. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2014, sp. zn. 41Cob/281/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6312205887.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/281/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6312205887.1 | 2014-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ, § 497 ObZ, § 330 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aa0307c-aef6-4f0b-b697-7f5c5262093e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6312205887.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/281/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205887
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312205887.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO:
35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava,
IČO 35 885 459, proti odporcovi 1/ Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, XXX XX S., odporkyni 2/ T. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/X, XXX XX S., o zaplatenie 1.432,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb 98/2012-124 zo dňa 7. mája 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb 98/2012-124 zo dňa 7. mája 2013 potvrdzuje.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania
vo výške 95,02 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.432,74 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 11,3 % ročne zo sumy 828, 23 Eur
od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 828,23 Eur od
22.12.2010 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 200,-Eur na
účet navrhovateľa vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci, prvýkrát počnúc mesiacom júl 2013 s tým, že v
prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou stáva sa splatný celý dlh naraz. Zároveň súd rozhodol o
trovách konania tak, že odporcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy
konania pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 85,50
Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 189,60 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 6.7.2012 domáhal voči odporcom
zaplatenia žalovanej sumy titulom vrátenia zostatku nesplateného úveru, ktorý odporcom poskytol
právny predchodca navrhovateľa K. K., a.s., C., IČO: XX XXX XXX, a to na základe Zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 10.1.2003, č. zmluvy XXXXXXXXXX vo výške 3.319,39 Eur, pri úrokovej
sadzbe 11, 3 %. V uzatvorenej zmluve sa účastníci dohodli, že odporcovia budú splácať poskytnutý
úver mesačne vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
20.2. 2003 a konečná splatnosť 20.12.2007. V zmluve o úvere boli dojednané podmienky čerpania
úveru, spôsob, výška, termíny splácania, zabezpečenia úveru, ako aj podmienky pri nesplnení povinnosti
platiť riadne a včas poskytnutý úver. Odporcovia však svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnili a v
dohodnutej lehote splatnosti ani do 20.12.2007 úver nesplatili. K. K., a.s. postúpila pohľadávku, ktorá jej
vznikla na základe zmluvy o splátkovom kalendári voči odporcom navrhovateľovi. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky odporcom bolo oznámené listom „ Oznámenie o



postúpení pohľadávky“ podľa § 526 Občianskeho zákonníka dňa 28.12.2010, pričom ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavoval dlh odporcov voči K. K., a.s., čiže ku dňu 21.12. 2010 sumu 1.432,74 Eur,
z toho istina po splatnosti bola v sume 828,23 Eur, nezaplatené úroky z úveru v sume 286,37 Eur a
úroky z omeškania v sume 318,14 Eur. Nesplatenú istinu vo výške 828,23 Eur navrhovateľ ďalej úročil
dohodnutou výškou úroku za poskytnutie úverových prostriedkov vo výške 11,3 % a úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne. Keďže odporcovia 1/ a 2/ nesplatili úver ani na výzvu navrhovateľa, uplatnil si
navrhovateľ svoj návrh na súd.

Prvostupňový súd skúmal, v akej výške splatili odporcovia poskytnutý úver, akým spôsobom boli splátky
započítané, a ako bola vypočítaná istina riadneho úroku a úroku z omeškania. Súd zistil, že odporcovia
uhradili celkovo na poskytnutý úver 81 splátok v celkovej výške 3.926,84 Eur, pričom uhradená suma zo
strany odporcov bola vyššia ako celková suma poskytnutého úveru, pretože v zmysle uzatvorenej zmluvy
o úvere odporcovia súhlasili, že z došlých splátok, ktoré uhradia na poskytnutý úver, veriteľ najskôr
uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v takomto
poradí. Prvostupňový súd mal z predložených výpisov preukázané, že odporcovia sa prvýkrát dostali do
omeškania so splatením úveru hneď s prvou splátkou, čím už od tohto dátumu vznikol navrhovateľovi
nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle článku III. bod 8 zmluvy o úvere. Úrok z omeškania
vo výške 318,14 Eur je účtovaný od 21.2.2003 do 21.12.2010, čo je dátum postúpenia pohľadávky.
Od počiatku zmluvného vzťahu až do 14.1.2009 bol úrok z omeškania účtovaný vo výške 26,4 %, od
15.1.2009 bol tento úrok upravený na sadzbu 8 % ročne a presné sumy uplatnených úrokov za jednotlivé
obdobia vyplývajú z výpisov z účtu odporcov, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Úroky vo výške 286,37
Eur sú úroky z poskytnutého úveru od konečnej splatnosti úveru, čiže od 21.12.2007 do postúpenia
pohľadávky, t.j. do 21.12.2010 a sú počítané z istiny po splatnosti, teda zo sumy 828,23 Eur v dohodnutej
úrokovej sadzbe 11,35 %. Prvostupňový súd mal z predložených dokladov zo strany navrhovateľa
preukázané, že tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu zodpovedajú predloženým dôkazom. Súd
poukázal na to, že výška úrokov z omeškania bol stanovená v článku III. bod 8 zmluvy o úvere, pričom
uplatnená pohľadávka predstavuje celkom sumu 1.432,74 Eur, z toho istina po splatnosti 828,23 Eur,
nezaplatené úroky z úveru 286,37 Eur a úroky z omeškania v sume 318,14 Eur.

Odporkyňa 2/ sa vyjadrila k návrhu a uviedla, prečo nesplácala poskytnutý úver a žiadala, aby jej súd
povolil splatiť dlh voči navrhovateľovi v splátkach, pretože má nedostatok finančných prostriedkov, je na
materskej dovolenke a stará sa o tri maloleté deti.

Odporca 1/ sa k návrhu nevyjadril.

Prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu o splátkovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej však súd
nezistil neprijateľné podmienky, a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. S poukazom
na sociálne pomery odporkyne 2/ súd pri rozhodovaní bral do úvahy, že odporkyňa 2/ je na materskej
dovolenke a stará sa o tri maloleté deti, a preto súd rozhodol o povolení splátok vo výške 200,-Eur v
pravidelných mesačných splátkach vždy do 20.dňa v príslušnom mesiaci, prvýkrát počnúc mesiacom júl
2013 s tým, že v prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatný celý dlh naraz. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako v spore úspešnému priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v
sume 85,50 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 189,60 Eur.

Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolala odporkyňa 2/, ktorá v odvolaní uviedla, že sa
domáha odpustenia úrokov z úveru vo výške 11,3 % ročne zo sumy 828,23 Eur od 22.12.2010 až do
zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 828, 23 Eur od 22.12.2010 až
do zaplatenia. Uviedla, že bola uvedená do omylu a nebola si vedomá toho, že už pri prvom omeškaní
splátky navrhovateľ účtoval okrem riadneho úroku aj úrok z omeškania, pretože zaplatené splátky
boli právnym predchodcom navrhovateľa započítané na poplatky, úrok z omeškania, riadny úrok a až
potom na istinu. Tým si odporkyňa 2/ neuvedomila že daný úver ešte nie je splatený. Taktiež žiadala o
odpustenie trov konania v sume 85,50 Eur a 189,60 Eur. Poukázala na to, že je na rodičovskej dovolenke
s maloletou dcérou a sama sa stará o ďalšie dve nezaopatrené deti. Spláca ešte staršie exekúcie a
nie je finančne schopná danú čiastku uhradiť. Zároveň žiadala o nižšie mesačné splátky vo výške 15,-



až 30,-Eur mesačne. Odporkyňa 2/ taktiež uviedla, že nevlastní žiadny hnuteľný i nehnuteľný majetok,
nemá žiadne finančné rezervy a popri rodičovskom príspevku dostáva rodinné prídavky na tri deti a jej
bývalý manžel jej prispieva zatiaľ 50,-Eur na výživné pre všetky tri deti a 50,-Eur výživné na manželku,
pričom jej pomáha s platením prenájmu bytu, aj keď nepravidelne a v nepravidelnej výške, ako aj školné
na deti a podobne, nakoľko i bývalý manžel ešte spláca staršie exekúcie a zarobí len minimálnu mzdu.
Odporkyňa 2/ zároveň poukázala na to, že aj keď dcérka už má R. roky, bude pokračovať na predĺženej
materskej z dôvodu zlého zdravotného stavu maloletej, a preto nie je predpoklad, že by sa jej finančná
situácia zlepšila v priebehu dvoch rokov. Odvolateľka taktiež uviedla, že jej bývalý manžel, t.j. odporca
1/ je dlhodobo v zahraničí, a preto sa k žiadnemu návrhu nevyjadril a požiadal ju, aby ho v odvolaní
zastúpila, lebo s jeho obsahom v plnom rozsahu súhlasí s odporkyňou 2/.

Odporkyňa 2/ ďalším podaním zo dňa 8.8.2013 súdu uviedla, že odporca 1/ jej nemôže vystaviť
splnomocnenie na zastupovanie v spore, lebo je dlhodobo v zahraničí.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril k odvolaniu odporkyne 2/ podaním zo dňa 30.9.2013, v ktorom uviedol,
že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, pričom prvostupňový súd skutkovo aj právne
vec správne posúdil a z toho dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporkyne 2/, uviedol, že odporkyňa 2/ v žiadnom prípade
nebola uvedená do omylu, nakoľko nárok navrhovateľa na úroky z omeškania vyplýva jednak z článku
III. bod 8 zmluvy o úvere, ktorú odporkyňa 2/ podpísala a s jej obsahom súhlasila, a jednak z ustanovenia
§ 369 Obchodného zákonníka. Započítanie jednotlivých platieb bolo taktiež dohodnuté v článku III. bod
8 zmluvy o úvere a zároveň vyplýva z § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ má za to, že
neexistuje právny dôvod na odpustenie riadnych úrokov, úrokov z omeškania a rovnako aj trov právneho
zastúpenia za poskytnutie právnych služieb. K navrhovaným splátkam vo výške 15,- Eur až 30,- Eur,
ktoré navrhla odporkyňa 2/ splácať mesačne uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o veci vzal v úvahu
finančnú situáciu odporcov a z uvedeného dôvodu ich zaviazal na plnenie priznanej sumy v splátkach
po 200,-Eur mesačne. Navrhovateľ žiadal priznať trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu
odporkyne 2/ vo výške 95, 02 Eur ( za jeden právny úkon + režijný paušál + DPH ).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia §
219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.7.2012
domáhal proti odporcom zaplatenia 1.432,74 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutého úveru,
ktorý poskytol odporcom právny predchodca navrhovateľa, a to K. K. a.s., ktorá postúpila žalovanú
pohľadávku na navrhovateľa Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Žalovaná suma
pozostáva z nezaplatenej istiny po lehote splatnosti v sume 828,23 Eur, nezaplatených úrokov vo
výške 286,37 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 318,14 Eur. Žalobný návrh vychádza zo Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú dňa 10.1.2003 uzatvorili odporcovia s právnym predchodcom
navrhovateľa, ktorá je uzatvorená podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd zároveň zistil, že odporca 1/ sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril a v priebehu konania
bol nečinný, pričom odporkyňa 2/ v priebehu konania tvrdila, že s odporcom 1/ je rozvedená a po
vzájomnej dohode prevzal úver, z ktorého si navrhovateľ uplatňuje svoje právo na seba. Odporkyňa
2/ nemala informácie o tom, že by úver nebol splácaný. Taktiež poukázala na to, že odporca 1/ bol v
rokoch 2005-2006 vo výkone trestu, teda úver nesplácal, ale tvrdila, že na účet odporcu 1/ počas tejto
neprítomnosti prichádzali peniaze, t.j. výsluhový dôchodok po dobu 2 rokov, teda považovala úver za
splatený. Taktiež odporkyňa 2/ uviedla, že žije s tromi maloletými deťmi, je na materskej dovolenke
a jej príjem nepostačuje, aby mohla žalovanú sumu v plnej výške a naraz zaplatiť. Preto požiadala o
splátkový kalendár.

Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení



dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si predmetnú žalovanú sumu s príslušenstvom
uplatnil oprávnene, nakoľko preukázal, že odporcovia sa dostali do omeškania so zaplatením už prvej
splátky, čím nimi poukazované platby boli v zmysle uzatvorenej zmluvy a to podľa článku III. bod 8
priradené na úrok z omeškania, poplatky, riadny úrok a istinu tak, ako to bolo dojednané v zmluve o úvere.
Odporkyňa 2/ v priebehu konania nevzniesla žiadne relevantné námietky proti uplatnenému nároku, len
poukazovala na jej zlú finančnú situáciu a na skutočnosť, že žalovaný dlh je schopná zaplatiť jedine v
splátkach.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade uzatvorená úverová
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom sa stotožňuje aj s právnym názorom prvostupňového súdu,
že v uzatvorenej úverovej zmluve neboli dohodnuté žiadne neprijateľné podmienky, následkom čoho by
bola uzatvorená zmluva neplatná.

Odvolací súd zároveň zistil, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní a zistení, že nárok
navrhovateľa je v celom rozsahu oprávnený, pristúpil k rozhodnutiu sporu v splátkach po 200,-Eur
mesačne a to z dôvodu sociálnych a majetkových pomerov odporkyne 2/.

Odporkyňa 2/ vo svojom odvolaní voči napadnutému rozsudku uviedla a namietla nové skutočnosti,
ktoré v priebehu prvostupňového konania nenamietala, a to skutočnosť, že nemala vedomosť o tom, že
finančné prostriedky poukazované právnemu predchodcovi navrhovateľa zo strany odporcov boli najprv
priradené na poplatky, úroky z omeškania, úroky a až po tom na istinu, pričom namietala, že bola zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa uvedená do omylu a z toho dôvodu žiadala o odpustenie
uplatnených úrokov, ako aj úrokov z omeškania a trov konania a taktiež žiadala znížiť splátky stanovené
súdom z 200,- Eur na sumu 15 až 30,-Eur mesačne.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že zmluva o splátkovom úvere bola zo strany žalovanej odporkyne
2/ podpísaná, teda musela byť oboznámená s obsahom zmluvy, ktorú následne dobrovoľne podpísala.
Odvolací súd v uzatvorenej úverovej zmluve nezistil žiadne ustanovenia a podmienky, ktoré by boli v
rozpore s dobrými mravmi, ba práve naopak zmluvné dojednania sú v súlade s ustanovením § 330 a §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd musí dodať, že pokiaľ by odporcovia boli splácali svoj
dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa v dohodnutých lehotách, nevzniklo by navrhovateľovi,



ani jeho právnemu predchodcovi právo účtovať úrok z omeškania, ktorý bol uspokojovaný z finančných
prostriedkov poskytovaných odporcami. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že úrokové sadzby
dohodnuté v zmluve sú obvyklé a nie sú neprimerané v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa odvolací
súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Čo sa týka požiadavky
odporkyne 2/, aby boli splátky znížené na sumu 15 až 30,-Eur mesačne, odvolací súd tento návrh
odporkyne 2/ považoval za neprimeraný voči výške žalobného návrhu, nakoľko súd musí postupovať
primerane voči obidvom účastníkom konania, ktorí majú rovnaké práva a stanovením splátok vo výške
15 až 30,-Eur mesačne by došlo k zaplateniu žalovanej sumy v neprimerane dlhej dobe, čo je podľa
názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok okresného súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a
priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 95,02 Eur, t.j. jeden úkon právnej
služby vo výške 71,37 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm.c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ),
režijný paušál 7,81 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ) a 20 % DPH vo výške 15,84 Eur ( §
18 ods. 3 citovanej vyhlášky).

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.