Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/24/2015 z 25. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. marca 2015, sp. zn. 17CoP/24/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3112232317.3 Krajský súd Trenčín | 17CoP/24/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3112232317.3 | 2015-03-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/280670d7-abe9-4851-b031-1aeda198b6b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112232317.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112232317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112232317.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa
rodičov: matky E. E., rod. O., bytom G., O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. L. V., advokátkou so sídlom v
G., B. XXXX a otca Ing. V. B., bytom G., M. Z. 4, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. X. Z., s.r.o.,
so sídlom G., B. XX/XXX, o návrhu matky zo dňa 08.01.2015 na nariadenie predbežného opatrenia
na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom po začatí konania vo veci samej, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín, zo dňa 11. februára 2015 č. k. 34P/456/2012-512 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým by zakázal styk otca s maloletým. Mal za to, že v danej veci nie sú
splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky,
pretože nebola splnená podmienka naliehavosti a potreby okamžitého zásahu súdu v záujme dieťaťa.
Matkou navrhované predbežné opatrenie súd nepovažoval za opatrenie, ktoré by za súčasného stavu
bolo v záujme dieťaťa, najmä s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil návrh
matky na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým V. zamietnuť, ako aj s
poukazom na závery vypracovaného znaleckého posudku, podľa ktorého v súčasnosti aktuálne nie sú
dané dôvody, pre ktoré by mal byť styk otca s dieťaťom zakázaný.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá
žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové
rozhodnutie, alebo ho sám zmenil a vydal predbežné opatrenie, ktorým styk otca s maloletým V. dočasne
zakáže, prípadne styk otca so synom primerane obmedzí tak, že otcovi umožní styk s maloletým
výlučne v stanovenom čase (hodine) a v určený deň v mesiaci, a to len za prítomnosti psychológa z
Psychologického poradenského centra Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G.. V odvolaní vytýkala
prvostupňovému súdu, že pri rozhodnutí o predbežnom opatrení v danej veci nevychádzal z dostatočne
zisteného skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie či poskytne alebo neposkytne
maloletému dieťaťu dočasnú ochranu jeho právam, pokým vo veci samej nevydá konečné rozhodnutie.
Napriek tomu, že od súdu prvého stupňa žiadala, aby si zabezpečil informácie od vyšetrovacích
policajných orgánov, ktoré sa toho času zaoberajú prípadom dôvodného podozrenia otca maloletého
z trestného činu nebezpečného prenasledovania, súd tento dôkaz nevykonal, hoci ho mohol vykonať
aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, naopak pri rozhodovaní prihliadol na iný vykonaný
dôkaz - znalecký posudok Mgr. J. I., ktorý bol doručený súdu až po podaní matkinho návrhu na vydanie
predbežného opatrenia. Namietala aj nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ktoré
videla v tom, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy to, že v danom prípade ide o beznávrhové konanie,
kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a ich rozsahom, a preto ak by aj súd dospel k záveru, že nie
sú dané podmienky pre dočasný zákaz styku otca s dieťaťom, mal sa následne zaoberať otázkou, či nie



sú dané podmienky na iné vhodné obmedzenie, prípadne inú vhodnú dočasnú úpravu tohto styku tak,
ako ju načrtol i samotný súdny znalec v záveroch svojho znaleckého posudku. Napokon vyslovila názor,
že v danom prípade súd nijako nezakročil proti negatívnemu správaniu otca, proti jeho nevhodnému
prístupu a nežiaducemu vplyvu na maloletého, pričom viac dbal na ochranu rodičovských práv otca,
ako práv dieťaťa.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že uznesenie
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý zabezpečuje ochranu osvedčeného práva v
prípadoch, keď je toto právo ohrozované, alebo ohrozené a nie je možná okamžitá definitívna ochrana
meritórnym rozhodnutím súdu.

Tak, ako správne konštatoval vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, predbežné opatrenie si vyžaduje
naliehavosť opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom
jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie
je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej.

V prejednávanej veci sa matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné
zakázať styk otca s maloletým V.. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzala, že
rešpektovala súdne rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom; ich stretávaniu nijako
nebráni. Skutočnosť, že styk sa už dlhšiu dobu nerealizuje je dôsledkom toho, že maloletý V. opakovane
vyjadril svoj nesúhlas s realizáciou styku s otcom, odmieta sa s ním stretávať, komunikovať s ním, či ísť
k nemu na návštevu. Tieto skutočnosti otec dieťaťa nerešpektuje, naopak presadzuje svoje rodičovské
práva bez ohľadu na záujem dieťaťa. Maloletý V. je tak pod veľkým tlakom, čo sa prejavilo na jeho
zdravotnom stave. Správanie otca sa vystupňovalo do takej miery, že už niekoľko mesiacov sleduje
maloletého aj celú ich rodinu; otec čakáva mal. V. pred školou, vynucuje si s ním vzájomný rozhovor a
stretnutie. Maloletý je na takéto situácie citlivý a tieto výstupy otca na verejnosti sú pre neho stresujúce,
keď otec ho neustále zaťažuje konfliktnými situáciami a negatívnymi vyjadreniami na osobu matky. Mala
za to, že takéto správanie maloletému ubližuje a je vážne ohrozený záujem maloletého V. na zdravom
psychickom vývoji.

Zo spisu odvolací súd zistil, že vo veci samej prebieha na súde konanie o návrhu matky na obmedzenie
výkonu rodičovských práv a povinností otca a o vzájomnom návrhu otca na zverenie mal. V. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tomto konaní bol pre účely rozhodnutia o návrhoch rodičov, na
podnet súdu, vyhotovený znalecký psychologický posudok súdnym znalcom Mgr. J. I., č. 43/2014. V
záveroch znaleckého posudku znalec jednoznačne konštatuje, že z vykonaných šetrení nezistil také
skutočnosti, pre ktoré by mal byť styk otca s maloletým V. zakázaný, naopak, znalec v záveroch
znaleckého posudku doporučuje, aby sa s terajším stavom pracovalo v záujme jeho zlepšenia. Pre
toto zlepšenie znalec doporučil stretávanie sa maloletého V. s otcom v odporúčanom rozsahu jeden až
dve hodiny týždenne. Z obsahu citovaného znaleckého posudku vyplýva, že znalec za najvýznamnejšiu
príčinu neurotických prejavov u maloletého V. nepovažuje osobu otca, ale celkovú situáciu, do ktorej
rodičia maloletého postavili a ktorá na mal. V. vplýva nadmerne zaťažujúco. Ani kolízny opatrovník, ktorý
v konaní zastupuje záujmy maloletého dieťaťa, nevidel také dôvody, pre ktoré by v predmetnej veci bolo
potrebné úplne zakázať styk otca so svojim dieťaťom.

Preto záver prvostupňového súdu, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie
navrhovaného predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky, ktorá žiadala predbežným opatrením
úplne zakázať styk otca s maloletým V., považoval odvolací súd za správny. Úplný zákaz styku rodiča s
maloletým dieťaťom je totiž opatrením, ktoré výrazne zasahuje do práv a povinností rodiča, a preto ho je
možné uložiť len v prípadoch, keď to vyžaduje nevyhnutný záujem maloletého dieťaťa, t. j. keď je dieťa
ohrozené na živote alebo zdraví. V danom prípade aj z vyjadrenia matky uvedeného v odvolaní je zrejmé,
že aj keď sa jej nepáči spôsob, akým si otec maloletého V. vynucuje stretávanie sa s dieťaťom, sama
stretávanie sa otca s maloletým, aj keď v značne obmedzenom rozsahu, úplne nevylučuje. Odvolací súd



je preto toho názoru, že je potrebné predovšetkým konať vo veci samej a upraviť čo najrýchlejšie styk
otca s maloletým dieťaťom tak, aby tomuto styku boli dané jasné pravidlá, aby sa situácia stabilizovala a
otec nemusel vyhľadávať styk so synom formou, ktorá matke aj dieťaťu vadí a vytvára pre nich stresujúce
situácie.

Z uvedených dôvodov, keďže dôvody pre úplný zákaz styku formou nariadenia predbežného opatrenia
do rozhodnutia vo veci samej neboli v danej veci zistené a preukázané, odvolací súd uznesenie
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .