Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoE/4/2014 z 23. 6. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. júna 2014, sp. zn. 1CoE/4/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7213224546.1
Krajský súd Košice | 1CoE/4/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7213224546.1 | 2014-06-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe1f308e-9743-40f0-8de4-07fe1e76afb0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213224546.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224546
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213224546.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej X. V. L., L..C..I.., so sídlom v F., T. Č.. X,
IČO: XXXXXXXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou M. V., L..C..I.., so sídlom v F., T. Č.. X, IČO:
XXXXXXXX, proti povinnému R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., Q. Č.. XX, o vymoženie 1 138,51
eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom R.. C. V., so sídlom v F., A. Č.. XX, pod č. EX
20867/2013, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.11.2013 č.k.
49Er/3044/2013-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej súdny exekútor
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky
oprávnenej. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave, vydaný rozhodcom R.. Y. C. dňa
11.12.2012 sp.zn.: SR 05855/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2013 a stal sa vykonateľným
dňa 25.4.2013. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenej sumu 1 138,51
eura, úrok z omeškania vo výške 22,99 eura, 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 687,83 eura
od 22.7.2011 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 78,84 eura, ako aj náklady
inkasného konania vo výške 150 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 248,55 euro. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) bola Zmluva o
splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi povinným a právnym predchodcom oprávnenej
(t.j. Slovenská sporiteľňa, a. s.) dňa 23.2.2006, z ktorej bolo zistené že povinnému bol predchodcom
oprávnenej poskytnutý spotrebný úver vo výške 25 000 Sk (829,85 eura). Povinný sa zaviazal splatiť úver
za obdobie od 20.3.2006 do 20.2.2019 v mesačných splátkach po 948 Sk (31,47 eura). Súčasťou zmluvy
sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v časti C bod 18 je uvedená rozhodcovská doložka, podľa
ktorej zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú
rozhodované v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001
Z.z., § 25 zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že úver poskytnutý povinným je spotrebiteľským



úverom a takto dojednanú rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Nakoľko je rozhodcovská doložka súčasťou obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, povinný mohol zmluvu len ako celok  odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská doložka z tohto dôvodu
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná.
Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské
konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie, a preto súd žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukázala na § 159 Občianskeho súdneho poriadku a
uviedla, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci.
Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom
pre výkon exekúcie. Zdôraznila, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo
účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý koná
vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd (§ 45 ods. 3 Exekučného poriadku), z čoho
vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému
súdu nie je zverená právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje
vo veci samej a nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť
alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu
a inú právnu ochranu. Oprávnená ďalej s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. uviedla, že pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je
príslušný na meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti,
nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade
s právom. V závere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa
26.9.2011.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávnenej uvádza
nasledovné:

Odvolacia námietka oprávnenej týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená.
Súd prvého stupňa správne aplikoval § 44 ods. 2  Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd
oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia
zamietnuť.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo



c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo c/.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z obsahu spisu odvolací súdu zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., zo dňa 11.12.2012 sp.zn.: SR
05855/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2013 a stal sa vykonateľným dňa 25.4.2013, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej sumu 1 138,51 eura, úrok z omeškania vo výške
22,99 eura, 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 687,83 eura od 22.7.2011 do zaplatenia, poplatok za
rozhodcovské konanie vo výške 78,84 eura, ako aj náklady inkasného konania vo výške 150 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 248,55 euro. Právny predchodca oprávnenej (Slovenská sporiteľňa, a.s.
so sídlom v Bratislave) uzavrel dňa 23.2.2006 s povinným Zmluvu o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX
na základe ktorej pôvodný oprávnený poskytol povinnému  spotrebný úver vo výške 25 000 Sk. V časti
C bod 18 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť predmetnej zmluvy, je
zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v
budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Rozhodcovským
súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy). V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa len
demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Keďže ide
len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka), na čo súd prvého stupňa správne
poukázal.

Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa“.



Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky  Súdneho dvora Európskej
únie Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávnenej) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť,
že nemá používať neprijateľné podmienky  a mal  poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnená
musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávnenou nebolo
opodstatnené z dôvodu, že citované § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje
exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v
rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom
prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci keďže súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť podľa osobitého
právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

Ďalej odvolací súd udáva, že aj keď je pravdivé jeho tvrdenie v tom, že znenie ustanovenia § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka bolo zmenené až zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 tak,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu a nielen ako to bolo upravené
v predchádzajúcom znení účinnom do 31.12.2007, keď za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka bolo možné považovať iba kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné odplatné zmluvy
upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. V tejto 8. časti zmluva o úvere upravená nebola. Toto však
nemení nič na skutočnosti, že pre Slovenskú republiku bolo od jej prijatia do Európskej únie dňa 1.5.2004
záväzné uplatňovanie komunikarného práva, ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom. Preto,
ak vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola zosúladená s právom
Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, je treba mať za to, že aj v období
od 1.5.2004 do 1.1.2008 malo na území Slovenskej republiky prednosť uplatňovanie komunikárneho
práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke  ochrany spotrebiteľa a to podľa článku č. 6 ods.
1 Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Podľa článku III bodov 1, 2 citovanej smernice zmluvná podmienka ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa bodu 1/ písm. c/ prílohy uvedenej v článku III ods. 3 vypracovanie dohody zaväzujúce spotrebiteľa
v prípade, že poskytovanie služieb predajcom alebo dodávateľom podlieha podmienkam, v ktorých
plnenie závisí len od jeho vlastnej vôle.  Za takúto podmienku je potrebné považovať aj obsah
obchodných podmienok pôvodného oprávneného, v ktorej si tento vyhradil, že všetky spory ktoré by
v budúcnosti medzi účastníkmi vznikli budú rozhodované v rozhodcovskom konaní podľa zákona č.
244/2002 Z.z. a to rozhodcovským súdom.



Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne. Práva oprávnenej nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady
res iudicata dotknuté.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola
v odvolacom konaní úspešná a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.