{"guid": "9e87e103-993a-42aa-af81-ff5dba51ba8f:bceefd64-c9b9-4fd9-ae2b-1c23d4e6aa8e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3812209196.1", "spisova_znacka": "4CoE/21/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/21/2013 z 28. 11. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 28. novembra 2013, sp. zn. 4CoE/21/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812209196.1", "identifikacne_cislo": "3812209196", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-11-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bceefd64-c9b9-4fd9-ae2b-1c23d4e6aa8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812209196.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812209196.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812209196.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812209196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812209196.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Z. X. Z., so sídlom I. XXX, IČO: XX XXX XXX,
zastúpenej JUDr. U. G., advokátom so sídlom v G., E. XX/XXXX proti povinnej: R. F., bytom T. XXXX,
O. P., o vymoženie 252,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 17. septembra 2012, č.k. 9Er/1788/2012-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora  JUDr. C.  Z.,  o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na  ust.  § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom  zo dňa 07.05.2012  domáhal  vykonania
exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 252,17 Eur s prísl.,  na podklade  exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu - Stredoeurópsky arbitrážny súd
v Bratislave                          č.k. 10Rr/105/2011 zo dňa 26.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.04.2012 a vykonateľnosť dňa 21.04.2012. Z predloženého exekučného titulu - vyššie špecifikovaného
rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 31.08.2011 bola medzi oprávneným a
povinným uzavretá Zmluva o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX /ďalej len zmluva/, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver vo výške 200 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach.  Podľa zmluvy ods. 9.1 riešenie sporov, strany sa dohodli, že všetky
spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou ,
vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov
na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky,
predložia výlučne stálemu rozhodcovskému súdu Stredoeurópsky arbitrážny súd /ďalej len SEAS/ so
sídlom v Bratislave podľa ustanovení jeho rokovacieho poriadku a štatútu. Rozhodcovské konanie
bude vedené v slovenskom jazyku. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu SEAS. Jeho rozhodnutie
bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné a bude vydané v slovenskom jazyku. Strany sa
ďalej dohodli, že konkrétneho rozhodcu menuje predseda SEAS, vylučujú podanie žaloby podľa §
40 ods. 1 písm. h/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní /dôvody na obnovu konania/,
rozhodcovská doložka zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán a ak sa jedná o obchodno-
právny spor, môže SEAS rozhodnúť aj podľa zásad spravodlivosti. Podľa ods. 9.2 zmluvy dlžník návrh
rozhodcovskej doložky podľa ods. 9.1 vyššie /zaškrtnutím príslušného štvorčeka vykoná dlžník voľbu
danej možnosti/ prijíma. Právne súd prvého stupňa poukázal na  § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 2 písm. a) a čl. 3 ods. 1-3 Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Preskúmaním rozhodcovskej
doložky,  vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli
nasledovné dôvody. Novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.2008  rozšírili výnimky zo
súdnej kontroly aj na podmienky, ktoré boli individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 in fine OZ v platnom
znení). Je  zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy sa výnimka zo súdnej kontroly nekalých podmienok týkala
aj  individuálne vyjednaných podmienok. Zákonite sa síce vynárajú otázniky o eurokonformnom výklade



smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ako
keby sa žiadal výklad v zmysle smernice a vylúčenie  zo súdnej kontroly zmluvnej  podmienky, ktorá bola
individuálne vyjednaná. Súd prvého stupňa  sa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej
zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie
de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu
a inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3
zákona č. 244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť.
Takouto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
32Cdo/2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký
rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou
zmluvou rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní
predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu
obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia    § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade
bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovského súdu /ako súdu, ktorý bude riešiť prípadné spory/ na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné
znenie rozhodcovskej doložky podľa ktorej „všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich
z tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov,
nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad,
zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia výlučne stálemu rozhodcovskému
súdu Stredoeurópsky arbitrážny súd /ďalej len SEAS/ so sídlom v Bratislave podľa ustanovení jeho
rokovacieho poriadku a štatútu. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí
v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v
tomto prípade žalobca, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zaškrtnutím štvorčeka, že povinný prijíma návrh rozhodcovskej doložky súd nemá za preukázané
individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany
spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo
má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi- povinnému predložená,
nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený zrejme sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly
tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinný vymieňoval rozhodcovské konanie, ale predovšetkým spotrebiteľ žiadal o poskytnutie úveru.
Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo
rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia,  má o to väčší význam, pretože rozhodca
nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to
silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.
Uvedené zároveň naznačuje, že  výber riešenie sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný.
Oprávnený ako žalobca do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické
rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd.
V predmetnej veci vydal rozsudok rozhodca stáleho rozhodcovského súdu, JUDr. F. L.. Rozhodcovský
súd, ktorý si vybral oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok,
ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností
uvedených žalobcom.  Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu možnosť ovplyvniť tak spôsob  riešenia
sporu, výber rozhodcovského súdu /rozhodcu/ a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní)
dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa.   Súd prvého stupňa vo všeobecnosti
uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až



C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421,
bod 25). Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
(podľa ustanovenia §  53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú  doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťou od  01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.   Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka  je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.  Ak rozhodcovská doložka dáva na výber
medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú
doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak
práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci  zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.   Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto  uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote  odvolanie  oprávnený, ktorý namietal, že
súd prvého stupňa  vec nesprávne právne posúdil.  Uviedol,  že súd neúplne citoval  ods.  9.1 Zmluvy, čo
malo za následok nesprávny výklad daného ustanovenia. Taktiež samotné znenie  ods.  9.1  je možné
aplikovať a vykladať len v spojitosti s ods.  9.2 Zmluvy. Súd teda vykladal znenie Zmluvy neúplne,
čím vyvodil  nesprávnu domnienku o nekalosti obchodných podmienok. Je nesporné, že spôsob voľby
rozhodcu bol zmluvne jasne a zrozumiteľne dojednaný, z toho dôvodu je pri správnej aplikácii judikatúry
možné považovať rozhodcovskú doložku za platnú. Rozhodca bol v danom prípade menovaný vybranou
osobou a spôsobom ako bolo zmluvne dojednané. Povinný bol v zmysle § 18 Rokovacieho poriadku
SEAS poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k žalobe, táto výzva predchádzala vydaniu exekučného titulu
a povinný bol riadne poučený o následkoch nevyjadrenia sa.  Nebola žiadnym spôsobom narušená
rovnováha medzi účastníkmi konania tak, ako to tvrdí súd   v rámci odôvodnenia uznesenia, práve
naopak v rozhodcovskom konaní boli zohľadnené všetky práva oprávneného v záujme zachovania
ochrany spotrebiteľa a iných jeho základných práv. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že by bola
v značnej miere narušená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, práve naopak,
cieľom oprávneného bolo poskytnúť spotrebiteľovi právo aktívneho zásahu do obsahových náležitostí
zmluvnej agendy. Spotrebiteľ bol nesporne  aktívnym prvkom pri uzatváraní Zmluvy, dojednaní  jej
podstatných obsahových náležitostí, bol v dostatočnej miere informovaný o obsahu Zmluvy už pred jej
samotným podpisom, rovnako mal  vedomosť o existencii návrhu  rozhodcovskej doložky v Zmluve,
nakoľko na jej neplatnosť sa vyžadovala aktivita Povinného. Povinný pristúpil k všetkým obsahovým
náležitostiam Zmluvy, na znak súhlasu ju podpísal. Teória, že spotrebiteľ nemal možnosť voľby neobstojí,
spotrebiteľ predstavoval aktívny článok, ktorý svojím konaním mal vplyv na dojednanie ohľadom
spôsobu riešenia možných sporov, spôsob nebol daný na voľbu Oprávneného, ale voľbu slabšieho
článku v zmluvnom vzťahu. Oprávnený navrhol, aby  odvolací  súd  uznesenie  súdu prvého stupňa
zmenil a rozhodol zákonným spôsobom, t.j. udelil exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie, alebo
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.



Krajský súd  v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods.
2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu krajský súd uvádza nasledovné:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,
má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný
podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru
odvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)
buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou,
pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže
exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c), ods. 2). V tomto prípade ide o protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prejednávanej veci okresný  súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa z
dôvodov, na ktoré poukázal okresný  súd  javí ako absolútne nevyvážená,  a preto nekalá. Zatiaľ
čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi
súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa.
Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami
obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány
príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne
záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní
o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych
zásadách. V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru
je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie  výlučne  stálemu
rozhodcovskému súdu Stredoeurópsky Arbitrážny súd, ktorý si  sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by bol
inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Na zreteľ treba
vziať aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto  treba vykladať
tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako
oprávnený spotrebiteľ.



Systém ochrany, zavedený spomínanou smernicou, vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni  prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa  ani
v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa  vo veci dôsledne
aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a
vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Za správny tak  odvolací  súd považuje
právny názor  súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že
medzi oprávneným a povinnou  bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Posúdenie  predmetnej
veci  súdom prvého stupňa  jednoznačne odôvodňuje, prečo nemožno daný právny vzťah medzi
účastníkmi podriadiť pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Vo svojom rozhodnutí sa podrobne
vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení
dostatočne vysvetlený s poukazom na tie právne závery, ktoré prijal. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi
v celom rozsahu stotožňuje a na ne poukazuje.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa  § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Toto  rozhodnutie  prijal  senát Krajského súdu v Trenčíne  jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/1788/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}