{"guid": "9e607dbf-9912-4427-85d7-91ff2622944c:2ea2f1d2-218c-49ca-9400-9cc75e2f802b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3713209570.1", "spisova_znacka": "6Co/49/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/49/2014 z 24. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. februára 2014, sp. zn. 6Co/49/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3713209570.1", "identifikacne_cislo": "3713209570", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2014-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ea2f1d2-218c-49ca-9400-9cc75e2f802b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3713209570.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3713209570.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3713209570.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/49/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713209570
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713209570.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ B.. A. C. bytom K., K. XX, 2/ B. O., bytom O. K.,
I. XXXX/XX, 3/ M. C. bytom O. K., O. O. XXX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef
Plačko, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica Nám. A. Hlinku 29/34, proti odporcovi RAVEN, a.s. , IČO:
31595804, so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 420/2, zastúpenému AK Štrbáň s.r.o. so sídlom
Púchov, Ul. l. mája 1455/5, na návrh odporcu o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská
Bystrica pod sp. zn. 6C/58/2005, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 28. októbra 2013 č.k. 8C/192/2013-98, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu      p o t v r d z u j e .

Odporca    j e      p o v i n n ý    nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľom    1/ až 3/ vo výške
100,85 eur zaplatením advokátovi navrhovateľov JUDr. Jozef Plačko, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu (v napadnutom rozhodnutí
označovaného ako navrhovateľ) na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica
pod sp. zn. 6C/58/2005 a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ až 3/ (v napadnutom
rozhodnutí označovaní ako odporcovia 1/ až 3/)  ako trovy právneho zastúpenia vo výške 293,79  Eur
na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vec právne posúdil podľa
§ 228 ods. 1 písm. a) a b), ods. 3, § 230 ods. 1, 2 písm. a) a b) O.s.p..  Vychádzal zo zistenia, že
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.5.2011 č. k. 6C 58/2005-575 bola odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/, každému čiastku 10.489,34 eur s prísl. titulom
náhrady za užívanie pozemkov. O trovách konania bolo rozhodnuté samostatným uznesením  zo
dňa 25.10.2012 č.k.  6C 58/2005 -638 tak, že odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľom trovy
konania a trovy právneho zastúpenia, a to navrhovateľovi 1/  3341,49 eur, navrhovateľovi 2/ v sume
2 845,08 eur, navrhovateľovi 3/ v sume 2 845,08 eur. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.9.2012 č.k. 4Co 230/2011-627, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.10.2012. Súdy prvého i druhého stupňa pri rozhodovaní vychádzali zo záverov znaleckého
posudku vypracovaného Ing. C. č. 19/2011 a doplnku č. 1 zapísaného pod č. 23/2011. Navrhovaný
dôkaz v podobe kontrolného znaleckého dokazovania nenariadil prvostupňový ani odvolací súd, ktorý
konštatoval, že závery znalkyne Ing. C., ako aj odôvodnenie znaleckého posudku sú vierohodné a
uspokojivé, a nezistil tak žiaden dôvod pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. V danom
prípade odporca svoj návrh na obnovu konania odôvodňoval tým, že v konaní sp.zn. 7C 158/2011 bol
dňa 09.4.2013 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva ŽU v Žiline znalecký posudok č. 92/2013,
ktorý určil bezdôvodné obohatenie,  analogicky cenu nájmu,  oveľa nižšiu,  než ktorá bola určená
znaleckým posudkom Ing. E. C., a  že už v základnom konaní t.j. v konaní sp.zn.6C 58/2005 žiadal
konajúce súdy, aby bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré však napriek tomu nariadené
nebolo. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom navrhovateľov, že podmienkou úspešného uplatnenia



dôvodu obnovy konania podľa  § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. je to, že takýto dôkaz, ktorý by
mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, musel už v čase pôvodného konania objektívne
existovať. Túto podmienku v danom prípade za splnenú nepovažoval, keďže základné konanie bolo
právoplatne skončené dňa 19. októbra 2012 a znalecký posudok č. 92/2013, vypracovaný Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len USI v Žiline), existoval až dňa 09.04.2013.
Podľa názoru súdu prvého stupňa tak dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré
nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom, pričom skutočnosti, ktoré nastali až po tom čase, nemôžu
byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože k nim nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia
prihliadať. Vychádzal z toho, že skutočnosť, že oba konajúce súdy nepovažovali za potrebné nariadiť
v pôvodnom konaní kontrolné znalecké dokazovanie, nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy
konania, nakoľko je v kompetencii súdu rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nie, a to podľa
svojej úvahy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
Súd prvého stupňa uviedol, že nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je
nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva
návrh na obnovu konania, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného
konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť, napr. pretože o nich nevedel a ani inak
z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Keďže však
znalecký posudok USI v Žiline č. 92/2013, ktorý odporca označil ako dôkaz, ktorý by mal privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, v čase pôvodného konania a rozhodovania neexistoval, súd
prvého stupňa návrh odporcu na obnovu konania zamietol ako nedôvodný, a to aj vo vzťahu ku konaniu
o trovách konania vzhľadom na to, že rozhodnutie o nich je viazané na výsledok vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne
právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru s prihliadnutím na  § 228 O.s.p. znalecký posudok zo dňa
09.04.2013 vypracovaný USI v Žiline, nepochybne predstavuje novú skutočnosť, resp. dôkaz, ktorú bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, keďže súdy navrhované kontrolné znalecké dokazovanie
nenariadili, pričom takáto skutočnosť, resp. dôkaz nesporne môže pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Odporca poukázal na skutkovú a právnu súvislosť medzi znaleckým posudkom
USI v Žiline č. 92/2013 a posudkom č. 19/2011 v spojení s doplnkom č. 1 zapísaným pod č. 23/2011
znalkyne Ing. C. v pôvodnom konaní, keďže predmetom posúdenia bola v oboch prípadoch hodnota
nájmu a analogicky aj výška bezdôvodného obohatenia za užívanie dotknutých pozemkov. Poukazoval
na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. februára 2013 č. k. 17Co/197/2012-516,
v ktorom sa uvádza, že jedine kontrolným znaleckým dokazovaním, resp. stanovením iného znaleckého
subjektu, ktorý by bol spôsobilý porovnať jednotlivé závery znaleckých posudkov, možno exaktne
dospieť k výslednej výške bezdôvodného obohatenia. Odporca je toho názoru, že znalecký posudok
vypracovaný USI v Žiline predstavuje novú právnu skutočnosť, resp. dôkaz, ktorý nemohol, objektívne
posudzované, bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní práve z dôvodu, že súdy prejednávajúce
danú vec na prvom a druhom stupni nevyhoveli jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania,
hoci sa vykonania takéhoto dôkazu domáhal. Po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania
sa odporca domáhal, aby súd vec znova prejednal a rozhodol tak, že odporca by bol zaviazaný
navrhovateľom  zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške 1,55 Eur/m2/ročne za obdobie od 18.04.2003
do 18.04.2009 ako náhradu za užívanie dotknutých nehnuteľností podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov, čím by pre prípad povolenia obnovy konania nepochybne doznal podstatne menšej ujmy
na svojom vlastníckom práve k peňažných prostriedkom, ktoré musel vynaložiť ako náhradu titulom
bezdôvodného obohatenia. Napadnutým uznesením bolo porušené jeho vlastnícke právo k predmetným
peňažným prostriedkom. Podľa odporcu tu dochádza k reálnej konkurencii jeho vlastníckeho práva
k týmto peňažným prostriedkom s vlastníckym právom navrhovateľov k dotknutým nehnuteľnostiam,
čo odôvodňuje interpretáciu dotknutých ustanovení O.s.p. , najmä jeho ustanovenia § 228 ústavne
konformne (súladne). Takáto ústavne konformná interpretácia však pri rozhodovaní súdu prvého stupňa
zjavne absentuje.

K odvolaniu sa vyjadrili navrhovatelia 1/ až 3/. Tí navrhli napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v celkovej
výške 128,20 Eur . Uviedli, že trvajú na svojich argumentoch tak, ako boli uvedené v ich písomnom
vyjadrení a ako boli prezentované na pojednávaní nariadenom prvostupňovým súdom. Poukázali na
to, že pochybnosti o výške bezdôvodného obohatenia má len navrhovateľ a nie súdy, ktoré svoje



právne a skutkové úvahy uviedli v odôvodneniach právoplatných rozsudkov. Žiaden účastník konania
nemá právny nárok na nariadenie znaleckého dokazovania. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia
je právnou otázkou, ktorú rieši súd na základe vlastnej úvahy a nejedná sa o exaktnú kategóriu, ktorú je
možné špecifikovať len na základe znaleckého posudku, ktorý naviac predstavuje len jeden z možných
dôkazov. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci vedenej pod
sp. zn. 6 Obo/306/2005. V pôvodnom konaní Okresného súdu Považská Bystrica pod sp.zn. sp.zn.
6C/58/2005 bola výška bezdôvodného obohatenia určená na základe záverov znaleckého dokazovania.
Súdom prvého stupňa ustanovená znalkyňa Ing. E. C. pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala
z účastníkmi konania  predloženej sumy dôkazov a z vlastných poznatkov znalca. Prípadné nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania bolo aj v odvolacom konaní vyhodnotené ako nadbytočné.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v intenciách  § 212 ods. 1  O.s.p.  a zistil, že uznesenie okresného
súdu  je správne, a preto je potrebné ho  potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O odvolaní odporcu
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu  podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho
skutkového a právneho záveru, je odôvodnené podľa kritérií v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., správne
a presvedčivo, preto sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 228 ods. 1 písm. O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa  § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania
povolí.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť



obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova
konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne.
Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z
predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z
uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje
obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a
ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/
O.s.p.).

Použitie dôkazov zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť
(§ 101 ods.1 O.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil
zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka
použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a)
O.s.p. by sa totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho
konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (či právom
alebo neprávom) nepokladal za rozhodujúce, a preto ich nevykonával. Takto by totiž obnova konania
plnila účel iného mimoriadneho opravného prostriedku. Každý z mimoriadnych opravných prostriedkov
je však Občianskym súdnym poriadkom upravený odlišne, aj keď ich spoločným účelom je náprava
nesprávneho právoplatného rozhodnutia. Bez ohľadu na to, či dôkazy, ktoré odporca  navrhol, mohli
alebo nemohli privodiť pre odporcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, nie je daný dôvod obnovy
konania podľa ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., ak tieto dôkazy boli v konaní už uplatnené.

O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm.
b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.
Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto
dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť
ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila
nejaká objektívna prekážka (napr. označený svedok bol neznámeho pobytu, svedok býva v štáte, ktorý
odmieta poskytovať právnu pomoc, listina sa stratila a pod.). Tu teda platí, že nemožnosť vykonať
dôkaz znamená nemožnosť vykonania dôkazu na strane súdu alebo nemožnosť predloženia dôkazu
účastníkom konania. Ani toto ustanovenie nedopadá na prípady, keď súdu bol dôkaz navrhnutý a
predložený, ale súd ho nevykonal.

Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa
rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť
označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu.  Nejde tu
o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch,
ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu
neprikročilo (viď R 19/1975).

V danej veci z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. mája 2011 č.k.
6C/58/5005-575 vyplynulo, že odporca v pôvodnom konaní nesúhlasil s  cenou nájmu, ako ju určila
znalkyňa Ing. C. a na pojednávaní po výsluchu znalkyne Ing. C. žiadal súd prvého stupňa, aby doplnil
dokazovanie a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie ďalším znalcom, prípadne znaleckým ústavom z
dôvodu, že znalkyňa Ing. C. určila cenu  nájmu  dotknutých pozemkov inak ako znalec Ing. K.  v inej veci
toho istého súdu a ako znalec Ing. A. v znaleckom posudku č. 17/2010. Súd prvého stupňa v pôvodnom
konaní tento dôkaz nevykonal a dôvody uviedol v odôvodnení citovaného  rozsudku. Vychádzajúc z
rozsudku odvolacieho súdu (Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.09.2012 č.k. 4Co/230/2011-627)
odporca nevykonanie požadovaného kontrolného znaleckého dokazovania uplatnil ako odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Odvolací súd sa s danou odvolacou námietkou vysporiadal,  a uviedol,



že dôvodom pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nemôže byť len subjektívny názor
účastníka o nesprávnosti výsledku znaleckého dokazovania bez uvedenia právne významných dôvodov
tvrdenej nesprávnosti. Týmto dôvodom nemôže byť existencia  znaleckého posudku vyhotovená iným
súdnym znalcom, v inom súdnom konaní, týkajúca sa inej lokality, iného druhu využitia pozemku,
prípadne iným subjektom a pod..

Možno teda zhrnúť, že odporca i v konaní o jeho návrhu na obnovu konania vo veci samej poukazoval
len na tie dôkazy, ktoré už vo veci samej navrhol, pričom u žiadneho z navrhnutých dôkazov ani netvrdil,
že by v pôvodnom konaní vykonaný byť nemohol pre prekážku objektívneho charakteru. Ide teda o
prípad nevykonania navrhovaného dôkazu z dôvodu, že ho súd považoval pre právne posúdenie veci
za nepotrebný. Takáto skutočnosť resp. dôkaz potom nespĺňa podmienku prípustnosti obnovy konania
a to, že by šlo o skutočnosť alebo dôkaz „nový“. Za  tohto stavu vzhľadom na vyššieuvedený výklad
relevantných zákonných ustanovení dospel odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že
žiadny z uvedených dôvodov obnovy konania nie je v danej veci daný.

Z uznesenia súdu prvého stupňa nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa dostatočne predstavil myšlienkové pochody, ktoré ho
viedli k zamietnutiu návrhu, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdené.

Za správny považoval odvolací súd aj výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.

V odvolacom konaní boli tiež úspešní navrhovatelia, preto im bol priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ktorý podľa § 151 ods. 1  uplatnili a vyčíslili. O náhrade trov odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1  O.s.p.

Úspešným navrhovateľom 1/ až 3/ priznal náhradu uplatnených trov odvolacieho konania- trovy
spoločného právneho zastúpenia voči neúspešnému odporcovi. Náhrada trov konania pozostáva  z
odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby podľa  § 13a ods. 1 písm. c/ - vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 08.01.2014 vo výške  podľa § 11 ods. 1 písm. a/  61,87 Eur , pri zastúpení troch účastníkov
podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (3 x 61,87 Eur) - 50%,  teda spolu 92,81 Eur , a z náhrady
hotových výdavkov advokáta  vo výške 8,04 Eur t.j. spolu 100,85 Eur, ktoré je v zmysle § 149 ods. 1
O.s.p. odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/192/2013", "guid": "a38041cf-79b0-4d9c-9031-fe88b890f507:a5ebf437-ee9f-4247-bf45-b2579f4d9b8a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "dc76e7b4-93bd-4608-979d-b90b82c6643a:cf872634-4a54-48fc-92b1-91a8c71b4f27", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3708205681.4", "spisova_znacka": "17Co/197/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/197/2012 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3708205681.4"}, {"guid": "fec39f59-1cc3-4b05-903a-97e7c7b1468f:1f6ec62f-b7fe-49bd-9799-513648e77502", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3705203100.3", "spisova_znacka": "4Co/230/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/230/2011 z 26. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3705203100.3"}], "citovane_v": []}