{"guid": "9e4eceed-cbe4-4169-95af-30eb6aef608a:16ae0e91-a075-48c3-8352-557279f79dc9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3", "spisova_znacka": "21Cob/110/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/110/2016 z 22. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. januára 2018, sp. zn. 21Cob/110/2016, ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3", "identifikacne_cislo": "2109203015", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2018-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16ae0e91-a075-48c3-8352-557279f79dc9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109203015
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: STEGATON TRADE s.r.o., so sídlom
Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 46 150 005, proti žalovanému: Samsung Display Slovakia, s.r.o., so
sídlom Voderady 401, 919 42 Voderady, IČO: 36 758 205, právne zastúpený: Čarnogurský ULC s.r.o.,
so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ JUDr. Mgr.
Ján Čarnogurský, o zaplatenie 104.835,02 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 15Cb/65/2009-354 zo dňa 31.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104.835,02 eur s 11%
úrokom z omeškania od 16.08.2008 do zaplatenia. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania
k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že so žalovanou spoločnosťou uzatvoril zmluvu o dielo
akceptovaním jeho objednávky, doručenej mu mailom dňa 13.13.2007. Predmetom diela bola výroba
a montáž svetelného loga SAMSUNG s podsvietením a svetelný nápis SAMSUNG LCD s led zdrojom
svetla. Za  zhotovenie a montáž diela si vyúčtoval cenu faktúrou č. 2801253 zo dňa 01.08.2008 vo
výške žalovanej istiny, ktorú ale žalovaná spoločnosť odmietla uhradiť. Fakturovanú cenu tvorila cena
za 1 kus svetelného loga Samsung podsvietené LED vo výške 545.020,- Sk, 1 kus svetelný nápis
Samsung LCD vo výške 2.613.240,- Sk, čo spolu tvorilo čiastku 104.835,03 eur ( 3.158.260,- Sk) splatnú
dňom 15.08.2008.  Žalobca zhotovené dielo na určené miesto opakovane inštaloval, ale z dôvodu
pripomienok a doobjednávania príslušenstva a iných častí podľa požiadaviek žalovaného a v snahe
vyhovieť týmto požiadavkám a prísľubu zadania ďalších objednávok,  dielo inštaloval dvakrát, ale i
po druhej inštalácii žalovaný požiadal o jeho demontáž a odmietol na žalobcu reagovať. Žalobca po
montáži žiadal žalovaného o prevzatie diela, na čo žalovaný listom zo dňa 08.07.2008 vyzval žalobcu
na odovzdanie loga v lehote 5 dní od doručenia s tým, že v prípade márneho uplynutia určenej lehoty
od zmluvy o dielo odstupuje. Na túto výzvu reagoval žalobca, ktorý  požiadal žalovaného objednávateľa
o súčinnosť  a určenie osoby, ktorá mu poskytne potrebné inštrukcie a dielo prevezme, inak ho nemôže
dodať.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že žalobca dielo nedodal v dohodnutej lehote,
čo bolo do 31.12.2007, dostal sa do omeškania, napriek tomu mu žalovaný dodávku diela umožnil
v dodatočnej lehote. Po zhotovení a inštalácii diela žalobcom ale žalovaný zistil, že dielo nespĺňa
požiadavky vymienené v zmluve a žiadal o jeho prepracovanie, pretože žalobcom zhotovené svetelné
logo bolo vyrobené z jemného plechu, ktorý sa vlnil, kovová konštrukcia bola potiahnutá textíliou,



čo nezodpovedalo požiadavke žalovaného, grafické znázornenie loga tiež nezodpovedalo obrazovej
ochrannej známke SAMSUNG  a hoci sa na požadované logo podobalo, začiatočné písmeno „S“
nebolo z hornej strany zrezané a posledné písm. „G“ bolo zrezané priveľmi, na základe čoho žalovaný
tvrdil, že zhotovené dielo nezodpovedá požiadavkám, ktoré si vymienil a trval na tom, že žalobca dielo
nezhotovil riadne ale s vadami, ktoré neodstránil, aj keď námietky žalovaného žalobca akceptoval ako
opodstatnenú reklamáciu, na jej základe aj dielo demontoval, ale ani po tejto reklamácii nezhotovil dielo
podľa požiadaviek žalovaného, preto žalovaný vyzval žalobcu výzvou zo dňa 08.07.2008 na dodatočné
splnenie povinnosti s tým, že po márnom uplynutí stanovenej lehoty odstupuje od zmluvy. Žalobca dielo
riadne nedodal, preto odmieta jeho cenu uhradiť.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 27.01.2011 v poradí prvým rozsudkom č.k.
15Cb/65/2009-175,ktorým návrh zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu
uznesením Krajského súdu v Trnave konajúcom ako odvolací súd č.k. 21Cob/105/2011-249 zo dňa
31.05.2012 zrušené a vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z dôvodu jeho predčasného vydania, pretože nebola  riadne preukázaná existencia vád diela po
opakovanej inštalácii a súd sa dostatočným spôsobom nevyporiadal ani s posúdením platnosti
odstúpenia od zmluvy.

4. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, vypočul
navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

5. Súd skonštatoval, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah špecifikovaný a charakterizovaný
ako zmluva o dielo, a to na základe žalovaným žalobcovi zaslanej e-mailom objednávky dňa 13.12.2007,
predmetom ktorej bolo zhotovenie loga Samsung s led zdrojom svetla - 8m a písmen SAMSUNG
LCD s led zdrojom svetla o výške 4m. Uvedenej objednávke predchádzala cenová ponuka vyhotovená
žalobcom dňa 31.08.2007. Spornou medzi stranami sporu bola dohoda o tom, z čoho malo byť dielo
vyhotovené,  či z akrylátu alebo šponovacieho baneru a lehota na zhotovenie a dodanie diela. Súd
prvej inštancie po vykonaní dokazovania k  veci, najmä z výpovede vypočutých svedkov Ing. J. Z. a
O. K. dospel k záveru, že dielo malo byť zhotovené z hliníkovej konštrukcie a látky - baneru. Uvedené
prevedenie a použitý materiál žalovaný nenamietal pri prvej ani pri druhej inštalácii loga. Pri prvej
inštalácii loga dňa 31.01.2008 namietol, nedostatočné napnutie látky a nie jeho nezhotovenie z akrylátu,
atak tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žiadal, aby celé dielo bolo z plastu (akrylátu) nemal súd ničím
preukázané. K termínu zhotovenia diela  súd označil za preukázanú existenciu dohody z e-mailovej
korešpondencii, podľa ktorej sa malo do 31.12.2007 vyrobiť logo Samsung a až následne nápis Samsung
LCD, ale podľa vyjadrení  účastníkov konania a vypočutých svedkov mal  súd tiež  preukázané, že
účastníci konania sa   ústne dohodli v mesiaci december 2007 vzhľadom na poveternostné podmienky
na dodaní diela dňa 31.01.2008 a žalovaný omeškanie s dodaním diela nenamietal. Zhodné medzi
stranami sporu bolo zistenie, že vyhotovené logo bolo žalobcom  prvýkrát inštalované dňa 31.01.2008,
ale z dôvodu námietok žalovaného týkajúcich sa nedostatočného napnutia látky a pokriveniu hliníka bolo
demontované za účelom odstránenie uvedených nedostatkov žalobcom. V konaní vypočutí svedkovia
Ing. J. Z. a O. K. uviedli, že vytknuté technické nedostatky boli žalobcom odstránené a bolo dohodnuté,
že sa dielo nainštaluje dňa 07.02.2008. K uvedenému termínu bolo dielo - logo  riadne dodané, ale došlo
k jeho zveseniu na žiadosť žalovaného bez bližšie špecifikovaného dôvodu. Okolnosti zvesenia zhodne
popísali svedkovia Ing. Z. ako i K., podľa výpovedí ktorých dielo vady nemalo, čím bolo preukázané
tvrdenie žalobcu o absencii vád diela a vyvrátené. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého, ak  žalobca dielo
zvesil, tým  akceptoval jeho vady.

6. Žalobca zotrval na tvrdení, že dielo riadne zhotovil, ale žalovaný ho odmietal prevziať, čo potvrdili
i svedecké výpovede vyššie uvedených svedkov, podľa ktorých žalobca po demontovaní opakovane
vyzýval žalovaného k prevzatiu diela a to loga i písmen a súčasne ho žiadal o poskytnutie potrebnej
súčinnosti pri inštalovaní diela, a to o vydanie povolenia vstupu do areálu pre jeho ľudí a techniku.
Žalovaný ale prestal so žalobcom komunikovať, teda mu neposkytol potrebnú súčinnosť a nevytvoril
podmienky pre riadne odovzdanie diela. Súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania
zhodnotil ako preukázané, že dielo bolo vyhotovené v požadovanom rozsahu, čo potvrdila výpoveď
svedka Ing. Z. a ktorý videl riadne vyhotovené písmená nápisu SAMSUNG LCD, ako aj z výpoveď svedka
K., ktorý potvrdil, že žalobca písmená vyhotovil.



7. Prvoinštančný súd vzal do úvahy a vyhodnotil i výzvu žalovaného zo dňa 08.07.2008, ktorou
vyzýval žalobcu na odovzdanie diela, k čomu mu poskytol 5-dňovú lehotu od prevzatia s tým, že v
prípade márneho uplynutia tejto lehoty odstupuje od predmetnej zmluvy podľa § 350 ods. 2 Obchod.
zák. ktoré nadobúda účinnosť nasledujúcim dňom po uplynutí poskytnutej lehoty. Na výzvu reagoval
žalobca oznámením, že dielo je schopný dodať  napriek tomu, že poskytnutú lehotu považuje za
neprimeranú a zároveň požiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti a oznámenie kontaktnej osoby,
ktorá za žalovaného dielo prevezme. Súd požiadavku žalobcu o súčinnosť a určenie kontaktnej osoby
považoval za dôvodnú, k čomu uviedol, že ak mal žalovaný záujem dielo prevziať, nebolo dôvodné
požiadavke žalobcu nevyhovieť. V danom prípade ale správanie sa žalovaného  a najmä zohľadnenie
jeho úkonu označeného ako odstúpenie od zmluvy o dielo s dôrazom na skutočnosť, že žalovaný už
v priebehu mesiacov február, marec kontaktoval za účelom zhotovenie totožného diela aké zhotovil
žalobca iného zhotoviteľa sa javí ako účelové a vychádzajúc zo zistených skutočností a predložených
dôkazov nemožno ustáliť, že žalovaným vykonané odstúpenie od zmluvy o dielo bolo účinné. Súd vzal
do úvahy, že k odstúpeniu od zmluvy môže dôjsť len v zákonom stanovených prípadoch a žalovaný
nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy a dielo nebolo riadne a včas dodané. Na
strane žalovaného nebola súdu predložená a súdom zistená existencia právneho dôvodu pre odstúpenie
od zmluvy, v dôsledku čoho takýto úkon nemohol vyvolať účinnky, ktoré z neho zákon odvodzuje.
V konaní tiež bolo preukázané, že demontáž diela žiadal žalovaný bez uvedenia dôvodu, prestal so
žalobcom ako zhotoviteľom komunikovať,  napriek opätovným výzvam zo strany žalobcu odmietal dielo
prevziať, teda neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby umožnil žalobcovi splniť jeho záväzok,
keď dokazovanie preukázalo, že dielo bolo žalobcom vyhotovené v celom rozsahu a tak mu vznikol i
nárok na zaplatenie ceny a  návrhu v časti uplatnenej istiny vyhovel. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal so
splnením povinností do omeškania, ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi i požadované úroky
z omeškania vo výške 11%  ročne z dlžnej sumy.

8. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd odkázal na ust. § 536, § 537, § 554, § 555 Obchod. zák., podľa
ktorých posudzoval záväzkový vzťah ako zmluvu o dielo a od nej sa odvíjajúce práva a povinnosti, podľa
§ 370 a § 371 Obchod. Zák. posúdil správanie sa žalovaného k neposkytnutiu spolupôsobenia, ust. §
344, § 346 a § 350 Obchod. zák. aplikoval na odstúpenie od zmluvy a podľa § 369 Obchod. zák. priznal
nárok na úroky z omeškania.

9. K náhrade trov konania súd odkázal na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne samostatne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote žalovaný odvolaním  zo dňa 11.12.2014
( č.l. 362) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, príp. aby rozhodnutie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie označil
za nezákonné, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, tak dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa obmedzil iba na jednostranné
hodnotenie dôkazných prostriedkov navrhovaných žalobcom, nereflektoval na rozpory vo výpovediach
žalobcu a rozpory vo výpovediach svedkov, s ktorými sa súd v odôvodnení vôbec nevyporiadal, čomu
odvolateľ poukázal nález ÚS SR sp.zn. III.ÚS36/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo/4779/2010 a
rozsudok NS SR publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. V/19968. Odvolateľ
tvrdil, že v konaní nikdy nebolo preukázané vykonanie diela v rozsahu zmluvy o dielo, čo vyplynulo i z
mailovej komunikácie žalobcu, podľa ktorej dielo nebolo zhotovené ani dňa 26.05.2008, napriek tomu
súd prvej inštancie skonštatoval vo svojom rozhodnutím že „dielo bolo riadne dodané“. Žalobca nikdy
zhotovenie diela v súlade so zmluvou nepreukázal a zo svedeckých výpovedí len vyplynulo, že bol
iba pripravený inštalovať logo, ktoré ale nespĺňalo požiadavky uvedené v zmluve, žalobca nepredložil
žiaden dôkaz o existencii všetkých písmen nápisu, čo nepotvrdili ani výpovede v konaní vypočutého
svedka Ing. Z. a K.. Dokazovanie preukázalo, že dielo ako celok nebolo nikdy  zhotovené riadne,
bola zhotovená iba jeho časť, s ktorou skutočnosťou sa prvoinštančný súd  nevysporiadal, hoci i z
výpovede svedka Ing. Z. vyplynulo, že videl zhotovenú iba časť diela, vyrobené z akrylátu, hoci žalobca
uvádza, že dielo zhotovoval z hliníkového profilu a šponovacej látky. Okrem toho odvolateľ označil
túto výpoveď za neobjektívnu, ako i niektoré ďalšie ním uvedené nepravdivé tvrdenia, ktoré smerovali
proti žalovanému, s ktorým bol u žalovaného ukončený pracovný pomer práve z dôvodu subjektívnych
sporov s p. N., ale i s konateľom žalobcu, keď uvedený svedok v mailovom podaní zo dňa 26.05.2008
konštatuje nevykonanie diela v celom rozsahu. Rovnako ani svedecká výpoveď svedka K. nepotvrdila,
že by videl zhotovené celé dielo, čo znamená logo i nápis SAMSUNG LCD. Celé zhotovené dielo nikdy



nikto zo strany žalovaného nevidel, existuje iba fotodokumentácia niektorých písmen, existenciu diela
ako celku nepotvrdil ale ani jeden zo svedkov. Odvolateľ k tomu považuje za zarážajúce, že žalobca,
ktorý niekoľko rokov dielo dokonca skladoval, nevyhotovil z neho žiadnu fotodokumentáciu. Okrem toho
v mailovej správe zo dňa 26.05.2008 sám žalobca potvrdzuje, že je zhotovená len časť diela a nie
dielo celé, preto nevyzval žalovaného na odovzdanie diela. Súd prvej inštancie sa opiera o výpovede
svedkov, hoci závery, ku ktorým prvoinštančný súd dospel sú v rozpore s nimi. Odvolateľ poukázal i na
skutočnosť, že neskôr sa rozhodol žalobca celé dielo zošrotovať, ale počas prebiehajúceho súdneho
sporu, ak likvidáciu údajne vykonal v roku 2013, nikoho neupozornil na skutočnosť, že by dielo bolo
uskladnené. Dôkaz, ktorý na preukázanie svojho tvrdenia súvisiaci s uskladnením a zničením diela
predložil konateľ žalobcu s poukazom na to, že mal náklady na skladovanie diela v spol. ALINEX je
tvrdenie nepreukázané a odvolateľ ho považuje za účelové. Okrem toho súd nevzal do úvahy námietky,
ktoré znášal voči zhotovovanému dielu žalovaný v priebehu celého konania s poukazom na nesprávne
materiálové vyhotovenie, nesprávne skosenie písmena  „G“ v nápise SAMSUNG a nesprávny  odtieň
modrej farby, ktoré  dôkazy sa nachádzajú i v súdnom spise a z čoho vyplýva, že dielo nebolo zhotovené
riadne a včas. Okrem toho v spise na nachádza i logo zhotovené žalobcom pre spol. SAMSUNG
Electronics Slovakia s.r.o., so sídlom v Galante, a je na prvý pohľad zrejmé, že uvedené logá sú
rozdielne, nie sú dodržané ani základné proporcie loga ani farebné vyhotovenie. Práve predložená
fotodokumentácia preukazuje, že vykonaná časť diela nezodpovedá vzorovým podkladom, ktoré mali
byť žalobcovi známe,. Žalovaný má ochrannú známku SAMSUNG registrovanú Úradom priemyselného
vlastníctva SR, kde práve posledné písmeno „G“ nesmie byť príliš zrezané, ale má opticky pretŕčať
cez modré pozadie, ale žalobcom vyhotovené logo takéto zobrazenie nerešpektuje, preto ho žalovaný
žiadal o prepracovanie diela tak, aby bolo vyhotovené a zodpovedalo zaužívaným označeniam a farbám
typickým pre žalovaného v spojení s ochrannou známkou. Žalovaný síce popiera, že by zvesenie loga
SAMSUNG preukazovalo akceptovanie vytknutých vád, ale po jeho zvesení žalovanému neoznámil
žiadne výhrady, na ktoré poukazoval v priebehu súdneho konania. Z vyjadrením žalovaného je zrejmé,
že vady diela boli žalobcovi oznámené aj po jeho druhej inštalácii, čo tak isto súd prvej inštancie
pri rozhodovaní nevzal do úvahy, čím prekročil akceptovateľné hranice právnej úvahy, keď účelové
a nepotvrdené tvrdenia žalobcu akceptoval ako fakty zakladajúce neplatnosť odstúpenia žalovaného
od zmluvy o dielo. Je ale preukázané a nepochybné, že žalobca dielo nevykonal riadne a včas a to
ani v opakovane dohodnutých lehotách, preto ho práve žalovaný listom zo dňa 08.07.2008 vyzval na
dodatočné splnenie si tejto povinnosti, poskytol mu primeranú lehotu 5 dní od doručenia uvedenej výzvy,
ktorá bola podľa názoru žalovaného primeranou, keďže bol žalobca v omeškaní s dodaním loga viac
ako 6 mesiacov a po márnom uplynutí tejto poskytnutej lehoty žalovaný dôvodne od zmluvy odstúpil.
Lehotu v rozsahu 5 dní poskytol žalovaný práve z dôvodu, že montáž vedel žalobca vykonať v lehote 4-5
dní, hoci tvrdil, že táto lehota nebola primeraná. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že i keby táto lehota
nebola primeraná, účinky odstúpenia od zmluvy o dielo nastali ex lege, keďže žalobca do dnešného
dňa dielo nezhotovil, nepreukázal, že je vykonané, čím sa prvoinštančný súd tiež nezaoberal, preto
žalovaný odvolateľ zotrváva na tvrdení, že dielo nebolo riadne a včas zhotovené, tieto závery súdu prvej
inštancie sa nezhodujú so skutočnosťou a nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na
výpovede zaznamenané v zápisniciach z konania v spojení s výpoveďou žalobcu odvolateľ uviedol,
že žalobca si prispôsobuje argumentáciu v súvislosti s lehotou na zhotovenia diela a ďalších sporných
skutočností v priebehu súdneho konania a tak má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza i
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne právne
vec posúdil keď skonštatoval, že žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo bez právneho dôvodu a neposkytol
spolupôsobenie, čím mal vzniknúť žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny. Odvolateľ zdôrazňuje, že
žalobca nevykonal žiaden úkon, ktorý mu ukladajú príslušné právne predpisy pri zhotovení diela, a preto
sa do omeškania dostal nie žalovaný ale žalobca, preto bol nedôvodne súdom prvej inštancie žalobcovi
priznaný celý nárok v žalovanom rozsahu, hoci nikdy nedošlo k inštalácii a montáži diela a žalobca sa
tak obohatil nad rozsah zmluvne dohodnutej odmeny, a takýto nárok mu nemôže byť i s prihliadnutím
na príslušnú právnu úpravu vyplývajúcu z Obchodného zákonníka nikdy priznaný a rozsudok je treba
považovať za nezákonný. Okrem toho žalobca uvádzal, že do diela mal byť zapracovaný hliník v objeme
3.670 kg, ktorý mal byť po zapracovaný dodaný žalovanému. Pri likvidácii hliníka žalobca inkasoval
sumu, a nevykonaním diela a priznaním nároku na zaplatenie žalovanej istiny získal väčší prospech ako
vykonaním diela. Odvolateľ neuvádza  žiadne nové skutočnosti, ktoré by závery súdu prvej inštancie,
ktoré boli prijaté už v rozsudku zo dňa 27.01.2011 vyvrátili, práve súdnym konaním bolo preukázané,
že žalobca dielo nevykonal v lehote, nikdy ho nevykonal v požadovanom rozsahu, a tak mu nemohol
vzniknúť ani nárok na zaplatenie odmeny, ktorej sa v tomto konaní domáha.



11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.02.2015, ktorým žiadal rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s tým, že konanie práve preukázalo, že dielo bolo
zhotovené, preto sa domáhal jeho odovzdania. Keďže sa mu riadne odovzdanie diela nepodarilo
dosiahnuť žiadal, aby žalovaný prevzal dielo v jeho dielni v stave, v akom sa nachádza bez inštalácie
práve z dôvodu, že žalovaný požadoval opakovane doobjednávky, a tak už v čase prvej inštalácie nebolo
žalobcovi umožnené časť diela odovzdať. Prvá inštalácie prebehla v areáli žalovaného dňa 31.01.2008,
druhá dňa 06.02.2008. Keď bola časť diela zhotovená a nainštalovaná v súlade so zmluvou, žalovaný
požiadal opäť o jeho demontáž s odôvodnením, že sa mu nepáči a dodatočne doplní požiadavky na
zmeny, ktoré ešte požaduje na logu vyhotoviť. Žalobca vyzval žalovaného na mimosúdne jednanie a
prevzatie diela listom zo dňa 27.09.2013, čo bolo ešte pred jeho likvidáciou, a práve v súvislosti s
týmto konaním je ťažké predpokladať, aby ho vyzýval na prevzatie diela, ktoré by nebolo dokončené.
Žalovaný mohol od februára 2008 do septembra 2010 zhotovené dielo kedykoľvek prevziať príp. si ho
odfotografovať.

12. O odvolaní žalovaného bolo rozhodnuté dňa 27.10.2015 rozsudkom č.k. 21 Cob/24/2015-414
vydaným Krajským súdom v Trnave ako súdom odvolacím, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdený.

13. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný dovolanie ktorým namietal,
že odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania, pričom mu nikdy nebolo doručené
vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu a takýmto postupom odvolacieho súdu bola porušená jedna z
požiadaviek spravodlivého súdneho procesu, bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k úkonu druhého
účastníka, čo založilo procesnú vadu  konania a dovolací dôvod.

14. Dovolací súd rozhodnutím č.k. 1Obdo/22/2016-563 zo dňa 31.05.2016 rozsudok odvolacieho súdu
č.k. 21Cob/24/2015-414 zo dňa 27.10.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu existencie
vady zakladajúcej prípustnosť dovolania, ktorú vadu doručenia musí odvolací súd napraviť a opätovne
vo veci samej rozhodnúť.

15. Súd prvej inštancie, ktorému bol po rozhodnutí dovolacieho súdu spis predložený,  vykonal príslušné
právne úkony a spis predložil odvolaciemu súdu.

16. Odvolací súd doručil odvolateľovi vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.02.2015 k odvolaniu na podanie
odvolacej repliky, ktorý ho dňa 28.11.2016 prevzal.

17. Dňa 12.12.2016 žalovaný v odvolacej replike zo dňa 08.12.2016 žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 390 ods.1 C.s.p. zmenil, návrh ako nedôvodný zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania. Repliku rozdelil na časť označenú ako I. Pripomenutie skutkového
stavu, v ktorej zopakoval tvrdenia a vyjadrenia vykonané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
a ktoré uvádzal i v podanom odvolaní, zopakoval, že z ponuky žalobcu je nepochybná farba, veľkosť
zhotovenia, umiestnenie na budove žalovaného a cena za zhotovenie diela „LOGO SAMSUNG“, čo je v
súlade s registrovanou ochrannou známkou. Spôsob vyhotovenia možno odvodiť i z fotodokumentácie
vyhotovenia loga v závode Galanta, podľa ktorej je nepochybné, že ide o akrylát. Dokazovanie
preukázalo, že zhotovenie písmen SAMSUNG LCD ako druhej časti diela bolo podmienené zhotovením
loga bez vád, čo sa nenaplnilo, pretože za riadne zhotovenie a odovzdanie diela možno považovať
až inštaláciu oboch častí a to tak loga Samsung ako i písmen SAMSUNG LCD. Preukázané bolo, že
žalobca prvú časť diela v lehote do konca roku 2007 nezhotovil, preto mu žalovaný poskytol dodatočnú
lehotu do konca januára, ale inštalácia loga prebehla až 31.01.2008, ktorá ale vykazovala vady , keď
nebola riadne napnutá látka, bola pokryvená hliníková konštrukcia, preto montáž nebola ukončená,  zo
strany žalobcu bolo logo z budovy demontované, čo žalovaný považuje za uznanie vád  diela, následkom
čoho bola žalobcovi poskytnutá dodatočná lehota na opakované plnenie a umiestnenie loga na budove.
Odvolateľ namietal spôsob zhotovenia loga, ktoré nezodpovedalo vyobrazeniu na ochrannej známke,
preto žalobca druhýkrát demontoval logo, čo žalovaný považuje za výsledok jeho opätovnej reklamácie.
O špecifikácii diela medzi stranami prebehla rozsiahla komunikácia a žalobca mal vedomosť žalobcu o
spôsobe zhotovenia diela i z minulosti, keď obdobné logo vyhotovoval pre prevádzku v Galante a tiež
prevádzku v Maďarsku. V konaní nebolo preukázané ani zhotovenie písmen pre názov SAMSUNG LCD
a žalobca tak bol v omeškaní aj so zhotovením druhej časti diela, ktorá nebola vyhotovená, nakoľko
existuje iba fotodokumentácia o výrobe písmena M a L, aj to  spôsobom, ktorý nezodpovedal ponuke,



pretože písmená mali byť vyhotovené z akrylátu a nie z hliníka a plachty. Okrem toho jedinou osobou,
ktorej malo byť dielo odovzdané a ktorá bola oprávnená ho prevziať a rozhodnúť o jeho inštalácii bol B.
R. N., čo bolo žalobcovi známe, pretože zastupoval žalovaného pri rokovaniach  o diele, preto ostatné
výpovede v konaní vypočutých svedkov nemajú pre rozhodnutie vo veci žiadny zásadný význam. B.
R. N. ale nikdy druhú časť zhotoveného diela nevidel, opak žalobca nepreukázal a práve výzvou zo
dňa 08.02.2008 adresovanou písomne žalobcovi mu žalovaný poskytol tretiu dodatočnú lehotu, ktorú
žalobca nevyužil, vytknuté vady logas ako prvej časti neodstránil a nepreukázal ani zhotovenie druhej
časti diela a tak bol žalobca jednoznačne v omeškaní so splnením, čo založilo právo žalovaného na
odstúpenie od zmluvy, preto neexistovala žiadna povinnosť žalovaného poskytnúť spolupôsobenie,
keďže bol žalobca v omeškaní so zhotovením. Napriek tomu bol žalovaný zaviazaný rozhodnutím súdu
prvej inštancie na zaplatenie ceny celého diela hoci mu nikdy nebolo dodané ani nebolo preukázané, že
by bolo riadne zhotovené. Žalobca tak neuniesol podľa názoru odvolateľa dôkazné bremeno, a naviac
počas súdneho konania dielo zničil.

18.  Ďalšiu časť odvolacej repliky označil odvolateľ ako II. Pripomenutie procesnej histórie, ktorou
považoval za potrebné sa vyjadriť k minulému procesnému stavu konania  a k jednotlivým rozhodnutiam
prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho súdu. Zdôraznil, že závery súdu prvej inštancie, ktorý
vo svojom v poradí prvom rozsudku žalobu zamietol nemožno ponechať bez povšimnutia. Uvedenú
procesnú históriu odvolací súd nepovažujme za potrebné opakovane opisovať a uvádzať, pretože tieto
skutočnosti sú  popísané vyššie a ich opakované opisovanie považuje súd za neefektívne.

19. V časti označenej ako III. Sporné skutočnosti odvolateľ opäť zdôraznil, že v konaní nikdy nebolo
preukázané vykonanie diela, existujú neboli odstránené rozpory vo výpovediach svedkov, vady loga
Samsung ako prvej časti diela boli preukázané,  konkrétne nedostatočné zrezané písmeno „S“ a
príliš zrezané písmeno „D“, logo nebolo vyhotovené v správnej farebnosti. K tvrdeniu žalobcu, ktorý
poukazoval na to, že žalovaný oslovil iného dodávateľa diela, odvolateľ zdôraznil, že tento zhotovoval
pre žalovaného dielo úplne odlišné od diela, ktoré je predmetom tohto sporu, preto argumentácia súdu
prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy sa javí ako účelové nemôže obstáť. Odvolateľ opakovane
poukazoval na nedodržanie termínu zhotovenia diela, súd sa nedostatočne zaoberal podobou diela,
zisťovaním, kto bol oprávnený dielo prevziať, žalobca nepreukázal existenciu diela ako celku a tak
neuniesol dôkazné bremeno. Vyjadril sa i k nesplneniu povinnosti, na ktorú poukázal prvoinštančný
súd pri posúdení jeho súčinnosti pri montáži a odovzdaní diela, k čomu uviedol skutočnosti, na ktoré
poukázal už v odvolaní, z toho dôvodu odvolací súd  nepovažuje za potrebné ich pri uvádzaní obsahu
repliky opakovať. Zdôraznil, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať relevantné ustanovenia zákona
pri posúdení zmluvy o dielo a to § 560 ods. 1,4 v spojení s § 420 ods. 3 a § 422 ods. 1 Obchod. zák. a tak
súd prvej inštancie poskytol žalobcovi ochranu pre prípad riadneho nesplnenia zmluvy o dielo keď ustálil
neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalovaným, napriek tomu, že z úradnej povinnosti môže súd vysloviť
neplatnosť právneho úkonu iba v prípade jeho absolútnej neplatnosti. Súd prvej inštancie ale deklaroval
relatívnu neplatnosť odstúpenia bez toho, aby existoval návrh žalobcu na určenie tejto neplatnosti, čo je
neprípustné a navyše uvedený úkon podlieha premlčaniu. Odvolateľ nemietol i nezákonnosť priznaných
úrokov z omeškania s poukazom  na § 369 ods. 1 Obchod. zák. účinný do 14.01.2009 a od 15.01.2009
a za nesprávny označil i ich výpočet. V časti označenej ako IV. Záver rozhodnutie zhrnul a zopakoval
argumenty, ktoré uvádzal v predchádzajúcich v častiach odvolacej repliky .

20. Odvolaciu repliku žalovaného odvolací súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ju dňa
21.12.2016 prevzal. Dňa 16.01.2017 bola odvolaciemu súdu doručená odvolacia duplika žalobcu, ktorý
považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny s tým, že odvolacia replika neobsahuje žiadne nové
skutočnosti, ku ktorým by považoval za potrebné sa opakovane vyjadrovať.

21. V priebehu odvolacieho konania došlo k dobrovoľnému výmazu pôvodného žalobcu a jeho zlúčeniu
so spoločnosťou STEGATON TRADE s.r.o., o ktorej skutočnosti odvolací súd rozhodol uznesením č.k.
21 Cob/110/11/2016 zo dňa 11.09.2017.

22. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak,  platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú



zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a  že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti
tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.
23.  Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu
očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných
úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd
poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase
rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli
použité súdom prvej inštancie.

24.  Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

25.  Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám  miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil,  pretože
strany o to nepožiadali.

26. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
žalovaným v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa
odvolací súd  zaoberal námietkami,  podľa ktorých  vo veci došlo k vadám  konania i k vadám  rozhodnutia



( § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f)  Os.p.).  Odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm.a/ Os.p. v spojení
s § 221 ods.1 písm.h) O.s.p.  znamená, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepožil správne ustanovenie právneho predpisu  a nedostatočne zistil skutkový stav. K tomu, aby tento
odvolací dôvod založil zrušenie rozhodnutia musia byť splnené obe podmienky súčasne.

29. Odvolateľ namieta, že súd nereflektoval na rozpory vo výpovediach žalobcu počas súdneho konania
ako aj rozpory vo výpovediach v konaní vypočutých svedkov, ktorými sa nevyporiadal a ich neodstránil,
obmedzil sa iba na hodnotenie a akceptovanie dôkazných prostriedkov, ktoré navrhol žalobca. Súd sa
nevysporiadal tým, že v konaní nikdy nebolo preukázané riadne vykonanie diela a to zhotovenie loga
a nápisu SAMSUNG LCD, pričom mailová komunikácia preukazovala, že žalobca bol so zhotovovaním
diela v omeškaní a kompletne ho nikdy nemal ukončené.  S uvedeným tvrdením sa spája i námietka
súvisiaca s použitým materiálom, z ktorého malo byť dielo zhotovené. Nie je sporné, že zmluvný vzťah
vznikol na základe objednávky žalovaného zo dňa 13.12.2007 adresovanej žalobcovi, ktorej ale nie je
konkrétne určený a jednoznačne vymienený materiál, výlučne z ktorého by malo byť dielo zhotovené.
Z obsahu spisu je preukázané, že predtým, ako došlo k samotnému uzatvoreniu zmluvy o dielo bola zo
strany žalobcu žalovanému predložená cenová ponuka zo dňa 31.08.2007 (č.l. 46), v ktorej už žalobca
ako zhotoviteľ upozornil žalovaného a neodporučil zhotovenie diela z akrylátu  vzhľadom na jeho rozmery
a s tým spojenú statiku, čo v uvedenej písomnej cenovej ponuke i zvýraznil. Bol to teda žalovaný
objednávateľ, ktorý žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by  výslovne trval na zhotovení diela z
akrylátu. V čase montáže loga už žalovaný musel vedieť, z čoho je dielo zhotovené, práve s poukazom
na cenovú ponuku, v ktorej zhotoviteľ akrylát neodporúčal, čo nakoniec bolo zjavné pred jeho montážou
na určené miesto na objekte.  Za vadu diela v zmysle právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku
nemožno považovať iba námietku žalovaného,  že sa mu dielo nepáči. Z takéhoto  tvrdenia nie je
možné ustáliť, že by dielo trpelo vadami a to iba s poukazom na fotodokumentáciu ktorou odvolateľ
uvádza, že tak malo dielo vyzerať. Žalovaný nepreukázal, že by namietal vady diela spočívajúce v
materiálovom zhotovení. V prospech žalovaného nemožno hodnotiť ako  preukázaný a  kvalifikovaný
spôsobom uplatnenia vád diela tvrdenie, podľa ktorého pre vady bolo dielo opakovane demontované z
miesta, na ktorom malo byť umiestnené.  Uvedený spôsob konania žalobcu s prihliadnutím na ostatné
súvisiace okolnosti pri zadaní diela žalovaným, ktorý presne nešpecifikoval predmet diela a odkázal iba
na iné podobné diela zhotovené žalobcom pre žalovaného na iných miestach,  považuje odvolací súd
za prijateľný, ktorý bez ďalšieho s prihliadnutím na predmet  diela, ktoré obsahovalo nielen materiálové
zhotovenie ale i montáž,  okamžite nezakladá existenciu vád  diela. Odvolací súd tak nepovažuje za
vady diela jeho opakované inštalovanie, ale snahu žalobcu vyhovieť pomerne nekonkrétnym predstavám
žalovaného o tom , ako by malo zhotovené dielo skutočne vyzerať, s presne uvedenými rozmermi
a materiálovým vyhotovením.   Ak bol žalovaný presvedčený o tom , že vyhotovenie a najmä farba
diela nezodpovedá jeho predstave neznamená, že dielo bolo zhotovené s vadami. Pokiaľ ale logo,
ktoré  nebolo zhotovované z rovnakého materiálu práve z dôvodu veľkosti a rozdielnych rozmerov pri
porovnaní s logom inštalovaným žalobcom pre žalovaného v jeho závode v Galante nevylučuje, že i
rovnaká farba, ale použitá na rôznych materiáloch sa javí rozdielne. Táto skutočnosť ale nemôže byť
hodnotená v prospech žalovaného, pretože tento si konkrétnu farbu nevymienil a tak jej voľbu ponechal
na zhotoviteľovi. Okrem toho v konaní vypočutý svedok Ing. J. Z., ktorý v mene žalovaného priebežnú
kontrolu zhotovovaného diela zabezpečoval a vykonával akceptoval materiál použitý na zhotovenie
diela. Dokazovanie preukázalo, že pri prvej inštalácii diela, čo potvrdil v konaní vypočutý svedok B.
R. N., ktorý ako zamestnanec žalovaného uviedol, že bol ústne oprávnený konateľom žalovaného
k uzatváraniu zmlúv, a ktorý požiadal žalobcu ešte o úpravu po montáži a to skryť transformátor a
došponovať látku loga, čo žalobca vykonal a dielo opäť nainštaloval. Dokazovanie tiež preukázalo,
že kvalitatívne posúdenie zhotoveného diela vykonával Ing. J. Z., ktorý uviedol, že podľa neho bolo
dielo vykonané riadne a včas, a ani B. R. N., prítomný pri oboch inštaláciách diela  vady nevytýkal,
iba pri druhej inštalácii odkázal na názor konateľa žalovaného podľa ktorého sa  mu dielo nepáčilo
bez toho, aby bližšie nedostatky konkretizoval. Ďalej svedok potvrdil, že neskôr vzhľadom na názor a
stanovisko prezidenta spoločnosti bolo vyrobené úplne iné logo, iným zhotoviteľom. Po oboznámení sa
s výpoveďami v konaní vypočutých svedkov a najmä  Ing. J. Z. odvolací súd nemá za to, že by v jeho
výpovediach boli rozpory a vzájomne sa vylučujúce tvrdenia. Odvolateľ ale zrejme účelovo v odvolaní
zdôrazňuje len niektoré  časti výpovedí  v konaní vypočutých svedkov, ktoré ale súd pri rozhodnutí o veci
vyhodnocuje vo vzájomných súvislostiach a komplexne a z ktorých tak bolo preukázané, že svedkovia
a konkrétne Ing. J. Z. i O. K. potvrdili, že videli zhotovené logo i písmená, ktoré bolo potrebné umiestniť
a namontovať na určené miesto, čím by mohlo byť dielo riadne zhotovené, k čomu ale bola potrebná
zo strany žalovaného súčinnosť a následné by mohlo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu diela, a  žalovaný



by následne mohol namietať, že dielo nebolo zhotovené riadne a podľa zmluvy.  V tejto súvislosti je
potrebné tiež uviesť, že práve z výpovede svedka B. R. N.  vyplynuli rozpory, pretože ak mal výlučne on
oprávnenie zhotovenie dielo kontrolovať, mal na  výzvy žalobcu na jeho odsúhlasenie pred montážou
reagovať, čo pre pracovnú vyťaženosť neurobil. Ak bol Ing. Z.  oprávnený iba na činnosť súvisiacu s
osadením diela, bolo na svedkovi, aby v mene žalovaného objednávateľa so žalobcom komunikoval
a odstránil tak nezhodu medzi svojimi predstavami a reálnym zhotovovaním diela. Mnohé z činností
súvisiace so zhotovením diela  vykonával práve Ing. Z., hoci to svedok popieral, ale v konaní vypočutý
svedok D. M., ktorý pre žalovaného zhotovoval iné logo  potvrdil, že s ním v súvislosti so zhotovovaním
diela komunikoval  práve Ing. Z.. Uvedené hodnotí súd ako vyvrátenie výpovede svedka   tom, že iba
on bol oprávnený dielo kontrolovať a prebrať.  Odvolací súd má za to, že predstavy B. R. N., ktorý
objednával zhotovenie diela  neboli z hľadiska technického zrejme realizovateľné, čo mu ale žalobca
preukazateľne oznámil v cenovej ponuke, ktorý po tejto informácii  ale zhotovenia diela z iného materiálu
jednoznačne nevylúčil, tak predpokladal, že neprevzatím diela sa záväzkový vzťah so žalobcom skončí
bez povinnosti plniť.

30. Odvolací súd s odkazom na  výsledky vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom v spojení
s tvrdením  odvolateľa, podľa ktorého dielo nikdy nebolo riadne zhotovené, ukončené  a ako celok
mu odovzdané uvádza, že potom nie je zrejmá opodstatnenosť žalovaným tvrdených „ reklamácií“ a
vytýkanie vád diela, ktoré s prihliadnutím na omeškanie zhotoviteľa mali založiť  dôvody pre  odstúpenie
od zmluvy.  Až odovzdaním diela  možno posúdiť, či dielo zodpovedá výsledku  určenému v zmluve
(§560 ods.1 Obchod. zák.), a ak tomu tak nie je,  vzniká objednávateľovi nárok na uplatnenie vád.  Ak
dielo nebolo ako celok ukončené a nedošlo ani k jeho odovzdaniu, ako zdôrazňuje odvolateľ, nemohlo
mu  vzniknúť  právo uplatniť si nárok z vád, pretože by bol predčasný.

31.  Odvolateľ tvrdí, že dielo malo faktické vady, pretože nezodpovedalo dohodnutému výsledku v
materiálovom vyhotovení, vo farbe a v skosení okrajov niektorých písmen, pre existenciu ktorých si
uplatnil nárok z vád, a súčasne tvrdí, že zhotovené dielo ako celok mu nikdy nebolo riadne a včas
odovzdané a pre toto omeškanie so zhotovením diela  od zmluvy o dielo odstúpil.  V tomto sú rozporné
a navzájom sa vylučujúce tvrdenia žalovaného, ktorý  existenciu vád v konaní nepreukázal, nepredložil
žiaden dôkaz o namietaných  konkrétnych nedostatkov, preto  súd prvej inštancie správne postupoval,
keď zameral dokazovanie na  posúdenie poskytnutia súčinnosti žalovaného, aby  umožnil žalobcovi dielo
riadne odovzdať a tak mohol súd posúdiť dôvodnosť odstúpenia od zmluvy pre omeškanie so splnením
povinnosti a neopodstatnenosť žalobou uplatňovaného nároku. Ak pre neposkytnutie súčinnosti zo
strany žalovanému nebolo žalobcovi  umožnené dielo žalovanému ako celok odovzdať, keďže dielo
zahŕňalo i montáž, nemožno právo na odstúpenie od zmluvy pre nedodržanie lehoty na zhotovenie
priznať. Súd prvej inštancie preto nevyslovoval platnosť či neplatnosť odstúpenia od zmluvy, čo ani
nebolo žalované, ale hodnotil, či úkon žalovanej strany mohol založiť zamietnutie návrhu na zaplatenie
ceny diela.

32. Odvolateľ uvádza, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ktorá sa týka porušenia ustanovení zákona upravujúceho konanie.
Za takúto vadu sa zvyčajne označuje porušenie povinnosti napr. pri vypočúvaní svedka či účastníka,
postup, ktorý je v rozpore s § 120 ods. 4 O.s.p., existenciu ktorej vady ale odvolací súd i s poukazom
na odvolacie dôvody v konaní nezistil.

33.   Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú
nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je
nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným
dôkazom, Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov a existuje tak logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti,  dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti,
prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť



zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namieta
skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí
sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi argumentami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej,
pričom nie je úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania si účastníci
uplatnia a dáva na ne vo svojom rozhodnutí odpoveď, ale súd sa má vo svojom rozhodnutí zaoberať len
skutočnosťami, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci, čo určuje súd a nie účastník konania, pričom
tieto skutočnosti musí po odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom vysvetliť (rozhodnutie ÚS
SR sp.zn. II.ÚS410/06). S poukazom na vyššie uvedené táto odvolacia námietka nie je opodstatnená.

34. K námietke odvolateľa ktorý uvádza, že sa do omeškania dostal žalobca a nie žalovaný, preto nie
je dôvodné ani priznanie nároku na úrok z omeškania od 16.08.2008  odvolací súd poukazuje na to,
že nárok bol prvoinštančným súdom určený od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2801253,
hoci nárok na zaplatenie ceny diela vzniká už jeho odovzdaním, a ak odovzdanie povinná strana zmarí,
neznamená to, že sa nedostala do omeškania.

35.  V závere odvolací súd uvádza, že na ďalšie námietky uvedené v odvolacej replike - Vyjadrenie
žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu (č.l. 581),  ktorá bola podaná iným právnym zástupcom než
tým, ktorý podal odvolanie a po tom, ako bolo rozhodnutie odvolacieho súdu dovolacím súdom zrušené
už neprihliadal a zaoberal sa iba tými odvolacími dôvodmi, ktoré boli uvedené v odvolaní podanom dňa
11.12.2014 v rámci odvolacej lehoty.

36. S poukazom na vyššie rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p.  nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.  možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cb/65/2009", "guid": "c18e2e68-f091-4995-84a0-bd1a79fb194b:becdced0-ea4b-4d72-897b-3c8619e8432f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "9e4eceed-cbe4-4169-95af-30eb6aef608a:6230f6ff-5389-4d16-949c-48cd01a789a3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3", "spisova_znacka": "21Cob/110/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/110/2016 z 22. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.3"}], "citovane_v": []}