{"guid": "9e39bda6-5dbf-4e60-b25c-ea52b71ee724:ed85d53d-eb9e-4e44-b55e-53649ad5a1c2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115011930.1", "spisova_znacka": "6To/47/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/47/2016 z 28. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. júna 2017, sp. zn. 6To/47/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2115011930.1", "identifikacne_cislo": "2115011930", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 1288, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-1288", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-324.odsek-2", "nazov": "§ 324 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-324.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-324"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed85d53d-eb9e-4e44-b55e-53649ad5a1c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115011930.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115011930.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115011930.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/47/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011930
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115011930.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a členov senátu JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému Z. O., stíhaného pre prečin
útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) , ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave pod sp.
zn . 30T/124/2015 zo dňa 23.8.2016 na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319  Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Z. O., nar. XX.X.XXXX, sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 30T/124/2015 zo dňa 23.8.2016, II. bol obžalovaný
Z. O. uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1  písm. b)
ods. 2 Trestného zákona s  poukazom na § 138  písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že:

dňa 25.10.2014 v presne neustálenom čase v poobedňajších hodinách požiadal svedka A. K., aby tlmočil
poškodenému ppráp. A. A. jeho slová v podobe „tí, čo ho dostali do basy, že to bude mať dohru, že on
sa im pomstí, on si špiniť ruky nebude s nimi, že on má na to ľudí, ktorí ich „vyjebú“ a že aby si dávali
pozor na autá a majetok“, na čo sa následne v presne neustálenom čase v poobedňajších hodinách
dňa 25.10.2014 stretol v priestoroch reštaurácie RELAX v Trnave, na ul. Rybníkovej s príslušníkom
Obvodného oddelenia PZ Trnava nstržm. U. P., ktorému pred reštauráciou Relax potvrdil adresované
vyhrážky t.j. voči ppráp. A. A. a nstržm. A. Z. s tým, že sa im pomstí podpálením ich osobných motorových
vozidiel a že ich dá „rozjebať“ a že svoj skutok spácha, keď to budú menej čakať za to, že bol mesiac
vo väzbe v trestnej veci útoku na verejného činiteľa po tom, ako voči nemu dňa 27.07.2014 vykonali
služobný zákrok ppráp. A. Z., ppráp. A. A. a nstržm. U. P., v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom
PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície Trnava pod ČVS: ORP-1129/1-VYS-TT-2014 a vypovedali ako
poškodení, pričom Z. O. bol v danej trestnej veci rozhodnutím Okresného súdu Trnava pod sp. zn.
7T/12/2015 dňa 24.02.2015 uznaný vinným, čím vzbudil u poškodených nstržm. U. P., ppráp. A. A. a
ppráp. A. Z. dôvodnú obavu o ich zdravie a majetok.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h) Tr. zák. § 38 ods.
4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. § 42 ods.1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu v
trvaní 4 roky.



Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. e)  Tr. zák.
obžalovanému súčastne uložil aj
- Primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas skúšobnej doby
- Primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodeným U. P., A. A. a A. Z.
počas skúšobnej doby.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky spolu s uložením
primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas plynutia skúšobnej doby, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ a § 38 ods. 2 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
24.02.2015 sp. zn. 7T/12/2015, právoplatným dňa 24.02.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Len pre úplnosť Krajský súd dodáva, že rozsudkom Okresného súdu bol obžalovaný Z. O. v 2 bodoch
(I., III.) spod obžaloby Okresného prokurátora oslobodený, pričom ohľadne tejto (oslobodzujúcej časti)
zostal prvostupňový rozsudok právoplatný.

Ako vyplýva z dôvodov nachádzajúcich sa v napadnutom rozsudku mal okresný súd trestnú činnosť
obžalovaného Z. O. v bode II. za preukázanú na základe výpovede poškodených - A. A., U. P.
a A. Z. (príslušníkov policajného zboru) ktorých výpovede tvoria jednoliatu a ucelenú reťaz dôkaz
obžalovaného usvedčujúcich a súčastne vyvracajúcich samotnú obhajobu obžalovaného Z. O.. Tento v
rámci ním produkovanej obhajoby spáchanie trestnej činnosti aj v tomto prípade poprel, pričom na svoju
obhajobu uvádzal, že sa nikomu nevyhrážal, keďže nemal na to dôvod. To, že nechal M. K. odkázať,
aby pozdravoval A. A., to nepovažuje za vyhrážanie, bolo to realizované len v rámci ich vzájomnej
debaty. V minulosti sa poškodeným ospravedlnil, oľutoval, čo sa stalo, pritom za to bol aj potrestaný
podmienečným trestom. Nepoprel stretnutie s U. P. v Relaxe, kde ho od stola pozdravil.  S nikým vtedy
nešiel von, ako mal uviesť tento (I. P.).S poškodenými sa stretol v minulosti v reštaurácii v Relaxe,
kde bol pod vplyvom alkoholu na diskotéke a trošku vyvádzal.  Z výpovede svedka A. A. vyplýva, že
bezprostredne po udalosti sa stretol s A. K., ktorý mu oznámil, že sa stretol s Z. O.. Ten mu hovoril,
aby mu odkázal, že on nezabúda, a tí čo ho dostali do basy, že on to tak nenechá a že to bude mať
dohru. Potom sa osobne stretol s A. K., pričom mu to opakovane potvrdil. Povedal mu tiež, aby si na
neho dával pozor, pretože vie čoho je schopný. Po obdržaní tohto odkazu sa stretol s I. P. pred Relaxom
a všetko mu povedal. Odkaz v ňom vyvolal strach o svoju rodinu, zdravie a majetok. Aj na P. si všimol,
že po oznámení tejto informácie bol vyplašený. Po obdržaní týchto informácii v čase keď mal dennú
službu (cca po 2-3 dňoch) zašiel za vedúcim a povedal mu, čo mu bolo odkázané. Na to jeho vedúci
reagoval, že túto informáciu posunie krajským kolegom. K veci vtedy ešte vypočutý nebol. Udalosť sa
spisovala, až keď vec začala preverovať NAKA cca do týždňa, resp. mesiaca po udalosti, možno aj viac.
Vedel o tom, že na obžalovaného bol podaný návrh na väzbu a bolo to zrejme od kolegov, ktorí robili
eskortu v tej súvislosti. Svedok U. P. v rámci ním produkovanej výpovede potvrdil skutočnosť, že sa
stretol s obžalovaným v reštaurácii Relax. V čase keď už mal informácie od M. A.. Keďže poznal povahu
obžalovaného chcel si to s ním vydiskutovať. Vyšli von vchodovými dverami na roh reštaurácie, kde sa
rozprávali. Pri rozhovore nebol nikto. Tam sa spýtal obžalovaného či s tým náhodou nechce prestať, že
do väzby sa dostal sám svojimi predchádzajúcimi konaniami. Na to mu obžalovaný mal povedať, že si
to s ním vybaví, hlavne s tým čiernovlasým, čo  mal byť A. Z., že on si s nimi špiniť ruky nebude, že
on má dosť ľudí na to, aby to za neho vybavili. Tento rozhovor mohol trvať asi 15-20 minút. Vzápätí
na to svedok U. P. sa vrátil k príslušníkom rodiny do reštaurácie. V tom období mal z informácií A. aj
strach o svoju rodinu, pretože nadobudol podozrenie, že obžalovaný môže svoje vyhrážky aj uskutočniť.
Obžalovaný sa mu súčastne ospravedlnil za kusnutie do prsta v rámci predchádzajúceho služobného
zákroku, ktorý voči nemu vykonával. Obdobné skutočnosti uviedol vo svojej výpovedi aj svedok A. Z..
Po týchto udalostiach vyplývajúcich z obdržanej informácie on osobne spolu s kolegami reagoval tak,
že to oznámili priamemu nadriadenému. Mal obavy, nakoľko vedel o tom, že obžalovaný bol odsúdený
za ublíženie na zdraví v minulosti. Svedok Ing. A. K. v rámci ním produkovaného výsluchu na hlavnom
pojednávaní sa vyjadril len v tom smere, že sa pozná s obžalovaným 10 rokov a pozná tiež poškodeného
A.. Z. ide o odkaz obžalovaného smerom na A., mal ho len pozdravovať, nič viac. Nepočul, že by sa
obžalovaný vyhrážal policajtom v čase spáchania skutku. Pozdrav od obžalovaného si vypočul na futbale



v Trnave, pričom A. to tlmočil pred svojim bytom na S. č. X. Vzhľadom na samotnú (výpoveď svedka
Ing. A. K.) v rámci prípravného konania boli realizované konfrontácie medzi svedkom A. A. a Ing. A.
K., pričom obaja zotrvali na svojich tvrdeniach. Tiež bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom A. A.
a U. P., v rámci ktorej svedok A. A. uviedol, že sa pomýlil, že informácie mu mal svedok poskytnúť cez
telefón. Pravdou je to, že mu tieto (výhražné informácie) tlmočil svedok osobne večer po futbale v ten
deň ako sa udial telefonický rozhovor. V tomto smere je výpoveď svedka A. A. potvrdená výpoveďou
svedka I. P., ktorý uviedol, že v ten istý deň M. A. oznámil čo sa dozvedel priamo od svedka Ing. M. K..

Zohľadňujúc takto vykonané dokazovanie podľa názoru prvostupňového súdu bolo možné vo veci
vysloviť nespochybniteľné závery, že skutok nachádzajúci sa vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého
stupňa sa stal, a že ho spáchal ako trestne zodpovedný subjekt práva obžalovaný Z. O.. Po stránke
právnej vyhodnotil Okresný súd konanie obžalovaného ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa §
324 ods. 1 písm. b) ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., keďže obžalovaný inému
sa vyhrážal ublížením na zdraví a spôsobením malej škody pre výkon právomoci verejného činiteľa čin
spáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách.

Po stránke subjektívnej súd prvého stupňa konanie obžalovaného vyhodnotil ako priamy úmysel
podľa § 15 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone
porušiť záujem chránený týmto zákonom. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladanému
obžalovanému prvostupňový súd zohľadňoval okolnosti prejednávaného prípadu, ako aj samotnú osobu
obžalovaného z hľadiska doterajšieho spôsobu života. Zistil súčastne, že aktuálne posudzovanej trestnej
činnosti sa mal dopustiť skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre inú
jeho trestnú činnosť. Bolo preto potrebné obžalovanému pri uznaní viny ukladať trest súhrnný. Za
zákonu zodpovedajúci považuje Okresný súd u obžalovaného Z. O. súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčastného uloženia probačného dohľadu
nad správaním v trvaní 4 rokov. Súčasťou uloženého (podmienečného trestu odňatia slobody) je aj
stanovenie primeraných obmedzení a to spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok, počas skúšobnej doby a príkaze písomne sa ospravedlniť poškodeným U. P., A. A., A.
Z. počas skúšobnej doby. Napokon v rámci súhrnného trestu Okresný súd zrušil výrok o treste odňatia
slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu  trvania 3 roky spolu s uložením
primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas plynutia skúšobnej doby, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s
použítím § 36 písm. l) § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
24.2.2015 pod sp. zn .7T/12/2005 právoplatný dňa 24.2.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Takto uložený trest podľa názoru vysloveného v napadnutom rozsudku zodpovedá príslušným
(zákonným kritériám) reflektujúcim na zabezpečenie generálnej, ako i špeciálnej prevencie ukladaných
trestov.

Proti rozsudku prvého stupňa podal odvolanie v zákonnej lehote obžalovaný Z. O., ktorý odôvodnil
prostredníctvom obhajcu.

Spochybňuje skutkové závery ustálené prvostupňovým súdom vyúsťujúce do vyhlásenia odsudzujúceho
rozsudku aj v tomto bode II. Poukazuje na výpoveď svedka A. K., ktorý v rámci svojej výpovede uvádza
len to, že mal prenechať odkaz pre Michalčíka v znení, že ho má pozdravovať, iné mu neodkázal.
Nepočul, žeby obžalovaný sa mal vyhrážať policajtom v kritickom čase. Pokiaľ by aj svedok A. K.
skutočne povedal, že sa mal on na adresu policajtov vyjadrovať aj formou vyhrážok, stále pretrváva
pochybnosť, že autorom uvedených (vyhrážok) bol práve on (obžalovaný Z. O.). Tiež poukázal na
rozpory vo výpovediach poškodených A. A. a U. P. hlavného pojednávania, kde U. P. sa mal o vyhrážkach
najprv dozvedieť od A. A., ktorý za ním prišiel do Relaxu. Z výpovede M. A. z hlavného pojednávania ale
vyplýva, že v čase, keď mal U. P. vyhrážky tlmočiť, tak U. P. sa už predtým stretol s Z. O. pred Relaxom,
spomínal mu to U. P. a prehodili spolu pár slov, ale nevedel presne o čom. Pokiaľ aj boli príslušníkom
polície vznesené vyhrážky mali postupovať zákonne súladným spôsobom v podobe podania trestného
oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich, že sa stal trestný čin, prípadne mali postupovať v súlade
so zákonom o policajnom zbore, podľa ktorého ak boli v službe (poškodený A. A. mal dennú službu)
boli povinní vykonať služobný zákrok, ak sa spáchal trestný čin, alebo priestupok, alebo dôvodné
podozrenie z ich spáchania. V tomto kontexte poukázal na to, že skutok sa mal stať 25.10.2014, pričom



až dňa 5.12.2014 bolo podľa § 199 ods.1 ods. 2 Tr. por. začaté trestné stíhanie. Naviac policajt sa o
skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvedel inak ako z trestného oznámenia.
Domáha sa podaným odvolaním aby odvolací súd napadnutý výrok o vine a treste v bode II. rozsudku
prvostupňového súdu zrušil a podľa § 285 písm. a) Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby. Na podklade
podaného a súčastne odôvodneného odvolania, odvolací súd postupoval podľa § 317 ods. 1 Tr. por
tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pokiaľ bol tento postup
konania napádaný, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Z. O. je potrebné ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd preskúmavajúc napadnutý rozsudok, podané odvolanie ako aj príslušný na vec vzťahujúci
sa spisový materiál dospel  k záveru, že súd prvého stupňa aj v časti kde uznal obžalovaného
Z. O. vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti (ohľadne bodu II.) postupoval zákonne
súladným spôsobom. V rámci tejto (odsudzujúcej časti rozsudku) vo veci vykonal vyčerpávajúce
dokazovanie, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako vo vzájomných súvislostiach v smere
ustálenia skutkového stavu nevzbudzujúcom dôvodné pochybnosti. Odvolací súd sa stotožňuje so
spôsobom, akým vyhodnotil vykonané dôkazy v tomto smere súd prvého stupňa, keď výrok o vine
založil na výpovedi poškodených U. P., A. A. a A. Z. (príslušníkov policajného zboru). Výpovede
týchto ako konštatuje prvostupňový súd v napadnutom rozsudku navzájom korešpondujú a vytvárajú
ucelenú podstatným spôsobom nespochybniteľnú reťaz dôkazov navzájom sa doplňujúcich súčastne
obžalovaného usvedčujúcich zo spáchania predmetnej trestnej činnosti. Z dôkazov realizovaných v
rámci príslušného bodu (bodu II.) rozsudku je nespochybniteľné, že v osobách poškodených sa jedná
o príslušníkov policajného zboru, ktorý už v minulosti  vo vzťahu k osobe obžalovaného zasahovali,
pričom, v rámci už predchádzajúcich služobných zákrokov bolo voči obžalovanému vedené trestné
konanie, pričom sa nachádzal aj vo väzbe za jeho protiprávne konanie v minulosti spáchané. Z výpovede
uvedených (poškodených) je zrejmé, že bez informácií ktoré mal dostať svedok M. A. od svedka Ing. A.
K., by k iniciácii žiadneho trestného konania vo vzťahu k osobe obžalovaného nedošlo. V tomto smere
odvolací súd považoval výpovede poškodených za vieryhodné. Aj napriek skutočnosti, že svedok A. K.
v rámci ním produkovaných výpovedí nepotvrdil skutočnosti, ktoré mal uviesť svedkovi A. vyhodnotil
túto výpoveď (svedka A. K.) ako nie celkom objektívnu (zodpovedajúcu skutkovému stavu veci). Je
potrebné poukázať na tú časť výpovede svedka Ing. A. K., ktorý uviedol že samotného obžalovaného
pozná už asi 10 rokov, rovnako tak pozná aj poškodených. Je teda zrejmé, že svedok v rámci priamej
konfrontácie im vypovedaným skutočností majúcich mať priamy dopad na osobu obžalovaného tieto
(ním prezentované) údaje vedome opomenul, resp. nepotvrdil. Súčastne však ako už je konštatované
vyššie, pokiaľ by poškodený osobitne svedok A. A. nebol informovaný o skutočnostiach, ktoré sa mal
dozvedieť od svedka K., a ktoré mali pochádzať od samotného obžalovaného, by zrejme k iniciácii
žiadneho trestnoprávneho konania vo veci nedošlo. V zásadných skutočnostiach ohľadne prezentácie
vyhrážok nasmerovaných na osoby poškodených boli súdom prvého stupňa zistené v podstatných
bodoch spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam trestného poriadku v smere ustálenia skutkových
okolností bezdôvodných pochybností. Preto si aj súd odvolací skutkové zistenia prvostupňového súdu
ako správne zistené v plnom rozsahu osvojil. Stotožnil sa tunajší (krajský súd) aj s hodnotením
protiprávneho konania majúceho sa dopustiť osobou obžalovaného Z. O. ohľadne bodu II. ako prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa  § 324 ods. 1 písm. b) ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j)
Tr. zák., keďže sa inému vyhrážal ublížením na zdraví spôsobením malej škody pre výkon právomoci
verejného činiteľa, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. Správne
hodnotil prvostupňový súd aj subjektívnu stránku konania obžalovaného ako priamy úmysel podľa §
15, písm. a) Tr. zák. lebo obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem
chránený týmto zákonom.

Zákonne súladné sú aj výrok o treste ukladeného obžalovanému Z. O.. V rámci tohto (výroku) o
treste uloženého obžalovanému boli zohľadňované (zákonné kritéria) upravujúce druh a výmeru trestov
ukladaných páchateľom trestných činov v závislosti od okolnosti prípadu, resp. od závislosti od samotnej
osoby obžalovaného z hľadiska doterajšieho spôsobu života. Okrem kritérií všeobecných upravujúcich
druh a výmeru trestu ukladaných páchateľom trestných činov bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť,
že aktuálne posudzovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre inú jeho trestnú činnosť a bolo potrebné ukladať vo veci trest
súhrnný.



Trest uložený súdom prvého stupňa obžalovanému v rozsahu 3 rokov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu v trvaní 4 roky považuje spolu
s primeranými obmedzeniami aj odvolací súd za trest zákonný a súčastne rešpektujúci zásadu
individualizácie ukladaných trestov vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a osobu páchateľa.

Odvolací súd preskúmavajúc napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch nezistil akýkoľvek dôvod
na jeho zmenu alebo zrušenie a preto rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30T/124/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}