{"guid": "9e00a23d-4b62-4efa-a27d-9631c46f3228:9a69c992-a863-42ef-a9d7-c51eb2962316", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7110223075.2", "spisova_znacka": "2Co/523/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/523/2016 z 28. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 28. decembra 2016, sp. zn. 2Co/523/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7110223075.2", "identifikacne_cislo": "7110223075", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2016-12-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a69c992-a863-42ef-a9d7-c51eb2962316", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7110223075.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7110223075.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7110223075.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/523/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110223075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110223075.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr.
Viery Bodnárovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu W. T., narodeného XX.X.XXXX, bývajúceho
v W., V. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č.
28, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č.
82, zastúpenému Allianz-Slovenskou poisťovňou a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4,
IČO: 00 151 700, právne zastúpeného Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom so sídlom v
Bratislave, Kýčerského 5, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadnom zvýšení bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, o náhradu trov konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I, č. k. 12C/183/2010-109 zo dňa 27.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  uznesenie a  vec   v r a c i a    súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie zaviazal žalobcu povinnosťou
do troch dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu
vedeného v Slovenskej sporiteľni trovy konania vo výške 6.560,57 €.

2.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba žalobcu vo veci samej (o náhradu škody z ublíženia na
zdraví a o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia) bola rozsudkom
Okresného súdu Košice I, č.k. 12C/183/2010-47 zo dňa 14.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, č.k. 4 Co/86/2012-72 zo dňa 21.5.2015 zamietnutá a žalovanému bola priznaná
náhrada trov konania v 100%-nej výške, s tým, že o sume týchto trov malo byť rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. O celkovej výške týchto trov bolo rozhodnuté práve napadnutým
uznesením. Súd prvej inštancie za použitia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel preskúmal vyčíslené trovy právneho
zástupcu žalovaného, ktoré si uplatnil v sume 7.638,50 €. Keďže žalobca sa domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu z titulu zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia 7.005.000,-Sk (232.523,40 €) a 14.570,-Sk (483,63 €) základná sadzba tarifnej odmeny,
vypočítaná zo súčtu uvedených súm predstavuje sumu za jeden úkon 891,33 €. Okrem odmeny priznal
súd v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky režijný paušál a § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky náhradu
za stratu času, ako aj náhradu cestovných nákladov v súvislosti s účasťou na pojednávaniach za
použitie osobného motorového vozidla advokáta. Odmenu jeden úkon 891,33 € priznal za účasť na
pojednávaniach dňa 20.1.2009, 8.11.2011, 14.2.2012, za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa
19.12.2011, vyjadrenie k odvolaniu z 9.5.2012, k tomu režijný paušál 1 x 6,95 €, 2 x 7,41 €, 2 x 7,63 €.
Keďže právny zástupca žalovaného je platcom DPH, súd mu odmenu vrátane režijného paušálu zvýšil
o 20% a celkovo zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému na účet jeho advokáta 6.560,57 €. Nepriznal
odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom za deň 20.1.2009, pretože
o týchto trovách už bolo právoplatne rozhodnuté skorším uznesením pod č.k. 12C/189/2003-127 zo dňa
18.2.2009.



3.V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou domáhal mimoriadneho zvýšenia odškodnenia
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej sume 232.523,40 € podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu uvedenú v odsekoch 1 a 2. Z
citovaného ustanovenia je teda zrejmé, že o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia môže rozhodovať len súd. Znamená to, že výška tohto mimoriadneho
odškodnenia nie je definovaná či upravená, a to ani približne žiadnym právnym predpisom, ale stanovuje
ju svojou zo zákona vyplývajúcou autoritou konajúci súd samotným rozhodnutím o výške odškodnenia,
ktoré má konštitutívny charakter. Pred samotným rozhodnutím súdu o mimoriadnom odškodnení totiž
nemá poškodená osoba právny nárok na takéto mimoriadne zvýšené odškodnenia. Má len právny nárok
požiadať súd, aby v jej prípade zvážil, či je prípadom hodným osobitného zreteľa a ak áno, súd svojou
úvahou stanoví výšku primeraného mimoriadneho zvýšenia a tým sa stanoví autoritatívnym rozhodnutím
právny nárok poškodenej osoby na toto odškodnenie. Rozhodnutie súdu o mimoriadnom zvýšení nemá
deklaratórny charakter, ktorý by potvrdzoval právo, ktoré už žalobca predtým mal a nejde o typickú
žalobu na plnenie, pri ktorej bol žalobca už v okamihu podania žaloby nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia, len rozhodnutie súdu o mimoriadnom zvýšení odškodnenia bude zakladať právo, ktoré
pred takýmto rozhodnutím neexistovalo. Možno teda vyvodiť, že žaloba, ktorú podával poškodený
žalobca a ktorou žiadal súd, aby mu priznal mimoriadne zvýšenie, nemá povahu presného stanovenia
predmetu konania, pokiaľ ide o jeho výšku. Samotná žalovaná suma uplatňovaná poškodeným na súde z
právneho titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
nepredstavuje tarifnú hodnotu v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ale túto môže predstavovať
až výška odškodnenia stanovená právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý konštitutívne zakladá právo
poškodeného v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Vzhľadom k tomu nie je možné pri
určovaní sumy trov konania brať ako smerodajnú výšku ním uplatňovaného nároku ako tarifnej odmeny
veci. Pri zachovaní nevyhnutného stupňa právnej istoty a ochrany práv žalobcu nie je totiž od neho
možné spravodlivo požadovať, aby presne vymedzil a neomylne predpokladal, akým spôsobom by
súd konštitutívnym rozhodnutím zakladajúcim nový právny nárok v konkrétnej výške v jeho prípade
rozhodol. S prihliadnutím aj na stabilnú judikatúru a súdmi rešpektované rozhodnutie najvyššieho súdu
z 24.6.1969, publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk MS SR  pod č. 28/1970, výška náhrady
trov konania sa má správne stanoviť z hodnoty priznanej rozhodnutím súdu, pričom bude zachovaná
aj zásada pomernosti úspechu žalobcu vo veci. Tieto východiská je potrebné zohľadniť aj v prípade,
ak bol žalobca v konaní neúspešný a súd žalovanej strane priznal právo na náhradu trov konania,
ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Za tarifnú hodnotu veci v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. nie je možné v žiadnom prípade považovať žalobcom požadovanú sumu odškodnenia,
nakoľko ňou nedefinoval presne výšku svojho požadovaného nároku a tým ani hodnotu veci. Za tarifnú
hodnotu by bolo možné považovať jedine súdom určenú výšku odškodnenia, ktorú by súd stanovil
svojím konštitutívnym rozhodnutím. Keďže v tomto prípade výška odškodnenia požadovaného žalobcom
nebola určená a žaloba žalobcu bola zamietnutá, nie je možné s prihliadnutím na všetky okolnosti presne
stanoviť hodnotu veci a ani ju určiť. V danom prípade preto mal súd postupovať v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

4.K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne, navrhol, aby odvolací súd toto uznesenie v celom rozsahu potvrdil a uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní a poukázal na
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré prisudzuje účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech aj nárok na náhradu
trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Poukázal tiež na znenie ust. § 9 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a teda pre
stanovenie tarifnej hodnoty, z ktorej sa vypočítava odmena za poskytované právne služby, je hodnota,
resp. cena sporu a rozhodujúcim okamihom pre stanovenie hodnoty sporu je začiatok poskytovania
právnej služby. Začiatkom poskytovania právnej služby bol deň 17.2.2004, t.j. deň, kedy právny zástupca
žalovaného prevzal jeho právne zastúpenie v konaní, vtedy vedenom ešte pod sp. zn. 12C/189/03.
Žalovaný si uplatnil nárok vo výške 7.005.000,-Sk z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia



spoločenského uplatnenia, a preto úvahy žalobcu v odvolaní, týkajúce sa povahy rozhodnutia vo veci
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, považuje za nerelevantné. Žalobca sám už pri
uplatnení nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
určil požadovanú náhradu v peniazoch a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, aby preukázal, že
existujú dôvody na takéto mimoriadne zvýšenie. Preto musí uniesť aj procesnú zodpovednosť za
výsledok sporu. Žalobca dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady nepreukázal, dôkazné bremeno
neuniesol, žalovaný sa preto domnieva, že žalobca musí niesť aj procesnú zodpovednosť za plný
neúspech v tomto konaní a tomuto presvedčeniu zodpovedá aj zásada úspechu v konaní a relevantná
právna úprava (ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Nakoniec poukázal aj na to, že aj pre výšku súdneho poplatku
v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov platí základné pravidlo, že pokiaľ nie je ustanovená osobitná sadzba, sadzba
súdneho poplatku sa určuje z ceny predmetu konania alebo hodnoty predmetu sporu, pričom pri vzniku
poplatkovej povinnosti taktiež nie je vopred jasné, do akej miery bude žalobca úspešný.

5. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením v čase účinnosti  zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), žalobca podával odvolanie a krajský súd vec
prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku  (účinného od
1.7.2016)

6.Podľa ust. § 470  ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku  (ďalej len CSP) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 veta prvá  tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel  k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu
napadnutého rozhodnutia.

8.Žalobca použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii  práva  ide vtedy, ak
súd použil  právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9.Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o výške trov konania na nesprávnom právnom posúdení
(čo sa týka ustálenia tarifnej hodnoty sporu) a v dôsledku toho aj nesprávne vo veci rozhodol. Z predmetu
sporu ( žalobcom uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia) a zákonných ustanovení vyplýva, že určenie výšky navrhovateľom uplatneného nároku
záviselo od úvahy súdu. V prípade čo i len čiastočného úspechu žalobcu by boli z hľadiska rozhodovania
o náhrade trov konania naplnené zákonné podmienky pre použitie v čase rozhodovania účinného
ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. (keď by mal žalobca v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie záviselo
od úvahy súdu). Súdna prax súdov Slovenskej republiky i judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. rozhodnutia 2MCdo 5/2007 z 25.3.2008, 3MCdo 9/2007 z 30.7.2007, 4MCdo 8/2007
z 26.6.2008) v týchto prípadoch pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza z tarifnej hodnoty
ako súdom priznanej sumy. Nie je možné zaťažiť žalobcu zodpovednosťou za výsledok (podľa žiadanej
sumy) rovnako ako v prípadoch deklaratórnych rozhodnutí, pretože nie je namieste vyžadovať, aby
presne a bez pochybností predpokladal, ako súd svojim konštitutívnym rozhodnutím zakladajúcim nový
právny nárok o konkrétnej výške rozhodne.

10.Vo veci samej bol uplatnený nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v súvislosti so škodou na jeho zdraví zamietnutý, súd teda konštitutívnym
rozhodnutím nezaložil nový právny nárok  a teda v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, lebo nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Žalobca utrpel vážne poškodenie zdravia, subjektívne pociťoval



doposiaľ priznané odškodnenie ako nedostatočné a využil svoju zákonnú možnosť v zmysle § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. požiadať súd o primerané zvýšenie. Keďže  jeho žaloba bola zamietnutá, podľa
názoru  odvolacieho súdu nie je možné „trestať“ ho povinnosťou nahradiť trovy konania úspešnému
žalovanému podľa tarifnej hodnoty, vychádzajúcej so žalobcom žalobou uplatnenej sumy. Odvolací
súd sa preto prikláňa k  názoru žalobcu, že hodnotu sporu nie je po rozhodnutí vo veci samej možné
jednoznačne určiť, je preto namieste použitie vyššie uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. / vyhl. č.
655/2004 Z.z. a úspešnému žalovanému priznať náhradu trov konania v sume, ktorá bude výsledkom
výpočtu odmeny za úkony právnej služby podľa tohto ustanovenia.

11.Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/
CSP, keďže je založené na nesprávnom právnom posúdení.

12.Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí opätovne rozhodnúť o výške náhrady trov konania s
použitím správneho právneho predpisu.

13.Rozhodnutie bolo prijaté  senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom  hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/183/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "196c6337-3b6c-4544-a213-4d0190675b54:418067d0-1438-4748-8253-f954dddbbe83", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3111205237.1", "spisova_znacka": "4Co/86/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/86/2012 z 6. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-11-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3111205237.1"}], "citovane_v": []}