Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/174/2015 z 14. 12. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. decembra 2015, sp. zn. 11CoE/174/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3715204020.1
Krajský súd Trenčín | 11CoE/174/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3715204020.1 | 2015-12-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e59ac41-77e8-442e-9b85-8cc68ac05863
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3715204020.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/174/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715204020
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715204020.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou
so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému: J. F., bytom R. XXX, pre
vymoženie 1.646,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 5. júna 2015, č.k. 5Er/330/2015-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súčasne súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekučného konania. Výrok o zastavení exekučného konania po právnej
stránke odôvodnil § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.
Uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podal na tamojší súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 1.646,01 eur s príslušenstvom, a to na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, sp. zn. IIC12100464 zo dňa 09.12.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.02.2012 a vykonateľnosť dňa 13.02.2012. Zo spisu Okresného súdu Považská
Bystrica sp. zn. 10Er/612/2013 bolo zistené, že oprávnený dňa 16.04.2013 podal u súdneho exekútora
Mgr. Jany Sitášovej návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade totožného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, sp. zn. IIC12100464 zo dňa 09.12.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.02.2012 a vykonateľnosť dňa 13.02.2012. Na základe návrhu oprávneného
súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá žiadosť bola uznesením
č.k. 10Er/612/2013-25 zo dňa 18.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k.
23CoE/297/2013-32 zo dňa 20.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2013 a Uznesením
Najvyššieho súdu č. k. 10ECdo/72/2014 zo dňa 30.09.2014 zamietnutá, a to z dôvodu, že súd vyhodnotil
rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie
a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej doložky, teda ide o nespôsobilý exekučný titul podľa § 41
ods.2 písm. d) Exekučného poriadku. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa zistil, že medzi
rovnakými účastníkmi /totožným oprávneným a totožným povinným/ bolo už vedené na Okresnom
súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10Er/612/2013 exekučné konanie pre vymoženie rovnakého
práva, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.
Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje
prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné



ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Záverom s
poukazom na § 200 ods. 2 a § 196 Exekučného poriadku dodal, že náhradu trov exekučného konania
súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor si trovy za výkon exekučnej činnosti neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie,
alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať
a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení
konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.
Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové
dokazovanie skutkového stavu a oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom.
Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím
zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2014. Zároveň citoval časť
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a
č.k. 18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol
porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny
úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu
povinného svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013 a na nálezy sp. zn. III. ÚS
153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím postupom
znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu má odvolací súd preukázané, že v predmetnej veci sa oprávnený
návrhom, doručeným na exekútorský úrad JUDr. Ing. Jána Gaspera dňa 30.03.2015, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.646,01 eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 09.12.2011, sp. zn. IIC12100464, ktorý podľa
vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 09.02.2012 a vykonateľnosť dňa 13.02.2012.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu trov exekučného konania. Zastavenie exekučného konania odôvodnil tým, že na Okresnom
súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10Er/612/2013 bolo už vedené exekučné konanie medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého práva, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu.
Zastával názor, že rozhodnutie o zastavení exekúcie (v konaní sp. zn. 10Er/612/2013 ) pre toto exekučné
konanie predstavuje prekážku res iudicata a pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal



oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania podľa §
104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 10Er/612/2013 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 09.12.2011, sp. zn. IIC12100464,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.646,01 eur s príslušenstvom, a to na
podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2013. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením č.k. 10Er/612/2013-25 zo dňa 18.07.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2013
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/297/2013-32 zo dňa
20.11.2013. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7ECdo/72/2014 zo dňa 30.09.2014 tak, že
dovolanie odmietol a povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Následne súd prvého
stupňa uznesením č.k. 10Er/612/2013-50 zo dňa 18.12.2014 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku zastavil a súčasne súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekučného
konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2015.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,



nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením č.k. 10Er/612/2013-25 zo
dňa 18.07.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danej
veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcovským súdom na základe takejto rozhodcovskej doložky je tak plnením, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného nesporne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.12.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/297/2013-32
zo dňa 20.11.2013. Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. 10Er/612/2013-50 zo dňa 18.12.2014
exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a súčasne súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekúcie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2015.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp.
zn. 10Er/612/2013, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého
stupňa č.k. 10Er/612/2013-25 zo dňa 18.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
23CoE/297/2013-32 zo dňa 20.11.2013 tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti, na podklade rovnakého exekučného
titulu, predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinného, pričom oprávnenému bola daná možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu
a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto
možnosť aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .