Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/268/2012 z 17. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. októbra 2012, sp. zn. 9Co/268/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5612200168.1 Krajský súd Žilina | 9Co/268/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5612200168.1 | 2012-10-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ee020a4-4a76-4a68-89a5-e91fb76a1d90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612200168.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/268/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200168
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612200168.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kotrčovej, členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská
energetika, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, zastúpeného Mgr. Pavlom
Karmanom, advokátom so sídlom v B., Y. S. XXA proti odporcovi Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.
XXX/FW, v konaní o zaplatenie 1 269,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/34/2012-37 zo dňa 5. 3. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, m e n í tak, že odporca j
e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania zo sumy 1 269,- eur od 30. 4. 2010
do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 10,- eur mesačne, splatných do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi na trovách konania 559,27 eur a tieto uhradiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, Mgr. Pavla Karmana, advokáta so sídlom v B., do 3 dní.

V ostatnej časti krajský súd rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 1 269,- eur v mesačných
splátkach po 50,- eur mesačne, splatných do 15. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že odporcovi vznikol dlh na úhrade elektrickej
energie, ktorý bol celkovo navrhovateľom ustálený na 1 269,- eur. Pokiaľ sa týkalo požadovaných úrokov
z omeškania, okresný súd s prihliadnutím na sociálnu situáciu odporcu, ktorý je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi, navrhovateľovi právo na úrok z omeškania pre rozpor s dobrými mravmi nepriznal, keď
prihliadol na dobromyseľnosť odporcu, z ktorého obrany vyplýva, že žil v domnení, že všetky podlžnosti
vo vzťahu k navrhovateľovi má vyrovnané, nakoľko mu bol v inom fakturačnom období vrátený dokonca
preplatok. Pokiaľ sa týkalo náhrady trov prvostupňového konania, aplikoval ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ mal a mohol uplatniť inštitút započítania, kedy by odporcu
upozornil na existenciu nedoplatku a zároveň by tým ovplyvnil i výšku súdnych trov.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval, že podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý si



svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní, pričom ďalej toto ustanovenie OZ umožňuje veriteľovi,
aby v prípade, že dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, požadoval od neho popri plnení aj úroky z
omeškania. Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka,
resp. je doplnený novými právami a povinnosťami, pričom pokiaľ i okresný súd uviedol, že v danom
prípade požadovať úroky z omeškania je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, neupresnil, v čom
konkrétne rozpor s dobrými mravmi spočíva. Bolo preukázané, že úrok bol uplatnený v zákonnej výške
a dlžník bol nesporne v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Zároveň poukazoval, že je vylúčené
uplatnenie si moderačného práva súdu pri uplatnení zákonných úrokov z omeškania a že iba navrhovateľ
má možnosť disponovať s návrhom, a teda aj prípadnou možnosťou uplatnenia, či neuplatnenia si úrokov
z omeškania. Nesúhlasil ani s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania.
Uviedol, že odporca bol na existenciu dlhu pred podaním návrhu na súd upozornený. O existencii
nedoplatku mal vedomosť, o čom svedčí aj žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 28. 4. 2010. Na základe
uvedenej žiadosti bola zo strany navrhovateľa vyhotovená zmluva o uznaní záväzku a splátkach dlhu,
pričom výzva na úhradu dlhu bola zasielaná i dňa 31. 1. 2011. Pokiaľ i súd tvrdí, že právne vzťahy
účastníkov sú poznamenané neprehľadnosťou, toto tvrdenie nemá opodstatnenie v zistenom skutkovom
stave, naopak súdom navrhovaný postup je založený neprehľadnosťou a chaosom vo vyúčtovaniach
za jednotlivé obdobia, ktorý je u navrhovateľa logický a rovnaký u všetkých odberateľov. Navrhovateľ
uzatvára samostatne každé zúčtovacie obdobie, nakoľko opačný postup by zneprehľadnil existujúce
vzťahy medzi ním ako dodávateľom a odberateľmi elektrickej energie a spôsoboval by problémy a
neprehľadnosť evidencie záväzkov a pohľadávok a rovnako aj pri vedení účtovníctva. V nadväznosti na
uvedené s tým, že splnil všetky podmienky pre priznanie náhrady trov prvostupňového i odvolacieho
konania žiadal, aby mu tieto boli na podklade podaného odvolania v prípade úspechu priznané.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Krajský súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal rozsudok okresného súdu iba v
odvolaním napadnutej časti, a teda čo do nepriznania úroku z omeškania a náhrady trov prvostupňového
konania.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania
nepostupoval správne, vec nesprávne právne posúdil, nakoľko omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník
v stanovenom čase nezariadi všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinností potrebné. K omeškaniu
dlžníka dochádza uplynutím doby splatnosti dlhu priamo zo zákona. V tomto smere je potrebné prisvedčiť
navrhovateľovi, že iba veriteľ má možnosť disponovať s právom uplatniť si, resp. neuplatniť si úroky z
omeškania, nakoľko táto sankcia vyplýva priamo z ust. § 517 OZ, a teda zo zákona. Za nie bez významu
v tejto súvislosti krajský súd tiež považoval skutočnosť, že odporca sám listom zo dňa 28. 4. 2010
požiadal navrhovateľa o splátkový kalendár práve na úhradu v konaní uplatňovaného dlhu, a teda o jeho
existencii nesporne vedel.

Krajský súd taktiež nesúhlasil s postupom okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania, nakoľko
v danom prípade vzhľadom na postoj odporcu, ktorý i napriek vedomosti o existencii dlhu vo výške
1 696,80 eur, neskôr zníženého na 1 269,- eur, neplnil si svoje povinnosti splácať dlh v dohodnutých
pravidelných mesačných splátkach, svojím správaním zavdal príčinu k začatiu súdneho konania a
uplatneniu si práv navrhovateľa na súde. V nadväznosti na to krajský súd postupom podľa § 224 ods. 2
O.s.p. zmenil rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania a tieto navrhovateľovi
priznal v ním vyčíslenej výške tak za prvostupňové, ako i odvolacie konanie.

Trovy prvostupňového konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 76,- eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 400,42 eur, pozostávajúcich z 3 úkonov právnej pomoci po 61,41 eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie PR, zastupovanie na pojednávaní dňa 5.
3. 2012), cestovné 50,52 eur, strata času 76,25 eur, 1 x režijný paušál 7,41 eur, 2 x režijný paušál po
7,63 eur, 20 % DPH, 66,74 eur.



Zároveň krajský súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 82,85 eur za podanie
odvolania 61,41 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20 % DPH.

Krajský súd rozhodol o veci postupom bez nariadenia pojednávania s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti, efektivity súdneho konania s tým, aby zbytočne nenavršoval jeho trovy. Urobil tak najmä s
prihliadnutím na tú skutočnosť, že predmetom preskúmania nebolo rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej o pohľadávke navrhovateľa ako takej, ale iba o príslušenstve pohľadávky - úrokoch z omeškania,
nárok na ktoré vznikol navrhovateľovi priamo zo zákona, v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ.

V časti, ktorá odvolaním účastníkov napadnutá nebola, ponechal krajský súd rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .