{"guid": "9d2992f2-42e3-43a1-b664-0b9da862315c:218ef789-3a73-49db-adee-81724a4029d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1", "spisova_znacka": "8Cdo/90/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/90/2018 z 27. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Cdo/90/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1", "identifikacne_cislo": "1111244606", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/218ef789-3a73-49db-adee-81724a4029d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/90/2018\n1111244606\n27. 09. 2018\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne K. D., bývajúcej v I., H., zastúpenej spoločnosťou\nFUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, v mene ktorej\nkoná JUDr. Daniel Futej, CSc., konateľ a advokát, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná\nNárodná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, IČO: 30 844 789, o náhradu\nškody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 193/2011, o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2015 sp. zn. 10 Co 184/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. decembra 2014 č.\nk. 14 C 193/2011-423 zamietol návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru\nEurópskej únie, zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.\nZamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v prejednávanej veci nebola preukázaná podmienka nesprávneho\núradného postupu, ako jedna z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa §\n9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 18. júna 2015\nsp. zn. 10 Co 184/2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a žalovanej náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou\nsprávnosťou (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.) majúc predovšetkým za to, že súd prvej inštancie dospel k\nsprávnemu záveru o neporušení povinností žalovanej pri výkone verejnej moci, resp. o nepreukázaní\nporušenia takejto povinnosti.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).\nDovolaním napadla tento rozsudok vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. V\ndovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Namietala, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako rozhodnutie súdu prvej inštancie) je vecne aj právne nesprávne\na konanie (prvoinštančné aj odvolacie) je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (R 111/1998), (§ 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 C. s. p.). Podľa názoru žalobkyne\nodvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o jej odvolaní svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Uviedla, že\nodvolací súd neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval\nza vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, resp. ani nespomenul. Podľa žalobkyne\nrozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich\nskutočností a je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, pretože vychádzajú z\nvykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré je neúplné. Žalobkyňa považuje rozhodnutie\n\nodvolacieho súdu za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý\nsúdny proces, a teda k odňatiu možnosti konať pred súdom podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Žalobkyňa\npoukázala na skutočnosť, že odvolací súd a aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnili,\nresp. nevyhodnotili správne žalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to správu správcu konkurznej podstaty\núpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní\nsp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne\nvylučuje možnosť žalobkyne ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010. Vzhľadom na\nuvedené žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podľa jej názoru rozsudok odvolacieho súdu vychádza\nz náležite zisteného stavu veci a správneho právneho posúdenia. Preto navrhla dovolanie žalobkyne\nodmietnuť, resp. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), pristúpil k\nskúmaniu splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.\n6. V prvom rade sa zaoberal dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 písm. f)\nC. s. p.\nZa zmätočnostnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia označila dovolateľka nepreskúmateľnosť\nrozsudku odvolacieho súdu. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu konanie pred odvolacím\nsúdom takouto vadou postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho\nriadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť\nsporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie\npráva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok\ntotiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k\nprerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých\nvyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom\nprvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho\nsúdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v\nplnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku\niba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\nDovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný;\npričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho\nneodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolanie v tejto časti preto bolo potrebné odmietnuť\npre neprípustnosť podľa § 447 písm. c) C. s. p.\n7. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľkou tvrdenou vadou vyplývajúcou\nz § 420 písm. f) C. s. p., súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného\ndovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b)\nC. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Tento postup zvolil v súlade s rozhodnutím veľkého\nsenátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o spornej otázke prípustnosti\nkumulácie dovolacích dôvodov uplatnených podľa § 420 a § 421 C. s. p. v dovolaní tak, že v uznesení\nsp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018 (ďalej len „rozhodnutie sp. zn. 1 VCdo 1/2018“) vyslovil právny\nnázor, že kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná.\n8. Vychádzajúc z právneho názoru o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov vysloveného v\nrozhodnutí sp. zn. 1 VCdo 1/2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat\nlegi priori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla\n2017, pristúpil najvyšší súd k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho\ndôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Dospel pritom k záveru, že i keď dovolateľka v\ndovolaní formálne označila za dovolací dôvod uvedené ustanovenie, vychádzajúc z obsahu dovolania\nv skutočnosti vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Napr. na strane\n2 dovolania v piatom odseku uviedla, že „rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych\n\nskutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania\nprvostupňovým súdom, ktoré je neúplné“. Ak je v dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci\nodôvodnené tým, že skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový záver sú chybné, teda že skutkový\nstav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je z obsahového\nhľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428 C. s. p., a to jeho odôvodnenie\ndovolacími dôvodmi. V tomto ustanovení sa totiž za jednu z náležitostí dovolania považuje aj uvedenie\ntoho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody). Civilný sporový\nporiadok pritom v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy dovolacích dôvodov. V prvom prípade\n(§ 420 C. s. p.) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu existencie tzv. zmätočnostných vád a v druhom\nprípade (§ 421 C. s. p.) sa jedná o dôvod dovolania spojený s právnym posúdením veci. Nesprávne či\nnedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod C. s. p. nepozná.\n9. V predmetnej veci v súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá,\nt. j. že nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými subjektmi,\ndovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že z predložených listinných dôkazov vyplýva opak. To\nznamená, že namietala skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci\nskutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako aj v prípade námietky voči ďalšiemu záveru\nodvolacieho súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody môže byť\núspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v\nkonkurznom konaní, výslovne uviedla, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil správne\nňou navrhnuté dôkazy. Nesprávne zistenie skutkového stavu však, ako už bolo uvedené vyššie, nie je\npodľa C. s. p. dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery\nodvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.).\nTáto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti\nprávneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený\nskutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá\nspochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových), preto\nnemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových\nzáverov odvolacieho súdu. Preto dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej formálne uviedla, že ho podáva aj\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. nespĺňalo náležitosti vyplývajúce z § 428 C. s. p., čo bolo dôvodom\nna jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d) C. s. p.\n10. Aj v prípade, ak by sa malo vychádzať z toho, že uvedením ustanovenia § 421 C. s. p. v\ndovolaní je bez ďalšieho splnená náležitosť dovolania v zmysle § 428 C. s. p. (teda jeho odôvodnenie\ndovolacím dôvodom, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci), bol by v preskúmavanej veci daný\ndôvod na odmietnutie dovolania v časti uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu, a to pre nesplnenie\npožiadavky vyplývajúcej z § 432 ods. 2 C. s. p., t. j. pre nevymedzenie, v čom spočíva nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach\na povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris).\nIch riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio fakty), teda zistenie skutkového stavu.\nPrávne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak\nposúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú\nprávnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového\nstavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej\ninterpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní\nžalobkyne absentuje. Nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p.\nje dôvodom na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) C. s. p.\n11. Napokon dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti s právnym záverom odvolacieho\nsúdu, že nárok na náhradu škody môže byť úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno\ndosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní, nešlo o právnu otázku,\nod ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (to záviselo od záveru o nepreukázaní prvého\nzákladného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to predpokladu nesprávneho úradného\npostupu; neexistencia škody bola uvedená len ako argument navyše). V dôsledku toho (ak by dovolanie\ninak spĺňalo všetky náležitosti) by, pokiaľ ide o túto otázku, nebol splnený predpoklad prípustnosti\n\ndovolania vyplývajúci z § 421 ods. 1 C. s. p., čo by zakladalo dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447\npísm. c) C. s. p.\n12. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol.\n13. Úspešnej žalovanej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej trovy v\ntomto konaní nevznikli.\n14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/184/2015", "guid": "37e1cb2d-20e5-4f0d-8c0c-852eaeb668d9:ac9a4b8a-0d73-43d0-9e1e-a6982a723247", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "e5a9d67a-46f3-47e6-8390-3e82634a23f9:b94ce433-20cc-4543-bd17-54fb04304a0b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614205304.1", "spisova_znacka": "10Co/184/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/184/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614205304.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9d2992f2-42e3-43a1-b664-0b9da862315c:cdae214d-a325-4af3-917f-3860721cfad9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1", "spisova_znacka": "8Cdo/90/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/90/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244606.1"}]}