Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/43/2012 z 8. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. mája 2012, sp. zn. 13CoE/43/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4111227968.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/43/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4111227968.1 | 2012-05-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4eddf250-ccd2-4662-b6ac-e41e7032dfaa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4111227968.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/43/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227968
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4111227968.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou, Mostná 72, Nitra, proti povinnej
E. F., bytom X. M. č. d. XX, o vymoženie 663,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. januára 2012, č.k. 5Er/805/2011-21, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného Partizánske zo dňa 30. januára
2012, č.k. 5Er/805/2011-21.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 15.08.2011
sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny 663,88 eur s
príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 8.4.2011, sp. zn. IDC0410077,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2011 a vykonateľnosť dňa 13.06.2011. Rozhodcovská
doložka nebola osobitne dojednaná a je súčasťou Obchodných podmienok pre úver verzia 2/2008
právneho predchodcu oprávneného. V Článku 11 bod 11.2 bolo dojednané, že spory zmluvných
strán budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4, 5 a Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prejednávanej veci všeobecné obchodné podmienky,
ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná
rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Rozhodcovské konania
okrem toho podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní
komisie 98/257/ES zo dňa 30.03.1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne
urovnávanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych
zásadách. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania
proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil vo všeobecných obchodných
podmienkach a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa
musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú
doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak
práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá



nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak by bol spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa po posúdení
doplnených listinných dôkazov, aplikujúc právo Európskej únie, vnútroštátne právo Slovenskej republiky,
rešpektujúc judikatúru ESD a eurokonformný výklad ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa dospel
k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a v rozpore s citovanou smernicou, na
podklade neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že sa
vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo prvostupňové
uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil
svoje oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky od § 44 Exekučného poriadku v spojení s § 45ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a niektorých judikátov ESD. Okresný súd nekonal ako exekučný súd,
ale ako súd vyššej inštancie o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne
meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého
súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je nezákonný
a protiústavný. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku okresný súd porušil právo
oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS
SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných exekučných titulov. Oprávnený dal
do pozornosti § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v súvislosti s čl. 10.2 bod 2 písm. b)
VOP platných v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom (bankou) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinnému bolo v rozhodcovskej doložke
priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Právo voľby súdu
prináleží povinnému vždy, pokiaľ bude v spore žalobcom. Právny predchodca oprávneného plnil všetky
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o úvere. Oprávnený namietal, že prvostupňový súd nezohľadnil
procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania
žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej
veci platobný rozkaz, považoval oprávnený názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti
rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného za nerelevantný. V tejto spojitosti poukázal na § 26
ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na jednotlivé ustanovenia Rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Oprávnený
zastával názor, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom
zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a bola v predmetnom rozhodcovskom konaní
aj riadne poskytnutá veriteľovi ako aj spotrebiteľovi. Zmluva o úvere je bankový produkt Poštovej banky,
a.s. NBS, prostredníctvom ktorého sa poskytujú peňažné prostriedky v zmysle § 1 ods. 3 písm. a)
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Z uznesenia oprávnený vyvodil, že okresný
súd spochybňuje rozhodcovské konanie ako také. Prvostupňový súd svojím rozhodnutím, vytvoril právny
stav v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo
na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom
ustanoveným postupom. Ak by si oprávnený uplatnil namiesto rozhodcovského súdu svoj nárok na
všeobecnom súde, pričom banka bola povinná podľa § 93b zákona o bankách ponúknuť klientovi
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu s ním aj uzavrela,
na všeobecnom súde povinného by mohlo dôjsť k situácii, že všeobecný súd by na základe námietky
žalovaného s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a vec
postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu. V prípade, ak by v predmetnej veci rozhodol rozhodcovský
súd a dlžník by napriek tomu pohľadávku dobrovoľne neuhradil veriteľ by bol nútený podať návrh na
vykonanie exekúcie. Ak však takto dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená
právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu
ochranu.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu
je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu
aplikácie a interpretácie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení
s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., teda neobstojí odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín, podľa ust. § 44 Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom
rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným
titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c)), resp. či rozhodcovský
rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní. Ak zistí
tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v
dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má
charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch),
potom exekučný súd, taktiež v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č.
244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu,
či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné
exekučné konanie zastaviť.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z,
správne okresný súd vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
Smernice 93/13/ES a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri
skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje
v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
4 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku opodstatnene
považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna
povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl.
1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za
ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá
zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že
spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok,
a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ
môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu,
s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že za
neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou OP, ktoré
predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť.

Krajský súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok
ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku).

Krajský súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .