{"guid": "9cd06b2f-372d-4ced-ac8e-efdf3dbd890e:19261dec-8deb-47f0-ab9e-29a3785cd461", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3209202294.1", "spisova_znacka": "16CoE/82/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/82/2012 z 12. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. augusta 2012, sp. zn. 16CoE/82/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3209202294.1", "identifikacne_cislo": "3209202294", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2012-08-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19261dec-8deb-47f0-ab9e-29a3785cd461", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3209202294.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3209202294.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3209202294.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/82/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209202294
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3209202294.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. E., naposledy bytom D. L. J., T. E. X, zomr.
XX.XX.XXXX, o vymoženie 680,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er/536/2009-26 zo dňa 11. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa    z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a  zastavil ju podľa § 57
ods. 1 písm. g/ Ex. por. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v danom prípade ide o vykonanie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o., so sídlom Košice, Kmeťova č. 13, sp. zn.: Ep  80260/09 zo dňa 14.04.2009, ktorým bol povinný
zaviazaný na plnenie zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 18.03.2005 medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným. Preskúmaním veci súd zistil, že spoločnosť Quatro, a.s. ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 18.03.2005 Zmluvu o pôžičke (vo formulárovej podobe ), ktorá má
povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj                 s
poukazom na znenie § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z okolností utvárania zmluvy
a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že dodávateľ  pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako          s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na
základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o pôžičke sú aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky
poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. (ďalej len „VOP“), ktoré v článku VIII. - Záverečné ustanovenie,
písmeno p/ upravujú rozhodcovskú doložku. V zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou
zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené
prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom
Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom
tohto súdu. Citoval § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1  Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008, čl. 169 ods. 1 Zmluvy
o fungovaní EÚ, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHs z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a poukázal na rozsudky Súdneho dvora (ES)  vo veci C-240/98 zo dňa
27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, a vo veci C-168/05 zo dňa
26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38. Po preskúmaní veci súd
zistil v predmetnej rozhodcovskej doložke neprimeranú zmluvnú podmienku. Svoj názor o neprijateľnosti
predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza                         v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň



informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal
možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj VOP.
Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť, pričom obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.  Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom, sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES. Použitie smernice sa opiera o nepriamy účinok  práva
Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu.
Nejde teda        o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom  minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd podporil aj o stanoviskom Súdneho dvora (ES)  vo veci C-243/08
zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por.
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu, podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie
okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného tak vyplýva, že súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. Súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul, bez ktorého existencie nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade
rozhodnutie súd opiera práve o neexistenciu relevantného exekučného titulu uplatnením príslušných
ustanovení Obč. zák., Ex. por. a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie
súdom prvého stupňa. Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok. Účelom exekučného konania je nútený
výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom
alebo inom konaní, pričom exekučný súd nemôže konať ako súd vyššej inštancie a meritórne skúmať
súlad plnenia priznaného rozhodcovským súdom s hmotným právom. Exekučný súd nemá právomoc
rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušiť, zmeniť a za týmto účelom vykonať dokazovanie. V opačnom
prípade by mohla vzniknúť situácia, kedy by oprávnený priznané právo nemohol vymôcť, čo by bolo v
rozpore s ustálenou judikatúrou ESD. Exekučný súd, aj pokiaľ ide o dôvody uvádzané v  ust. § 45 ods.
1 písm.  c/ zákona o rozhodcovskom konaní, môže preskúmať len vlastnosti uloženej povinnosti, nie
rozhodnutie samotné. Cieľom jeho prieskumu má byť zistenie, či povaha priznaného plnenia je v súlade
s právom, pričom dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok
ukladal účastníkovi niečo rozporné s právom (napr. spáchať trestný čin). Poukázal na rozsudok Súdneho
dvora zo dňa  6. októbra 2009 vo veci C-40/08, ktorý sa zaoberá právomocou vnútroštátneho súdu,
rozhodujúceho o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa. Podľa súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny
súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale
tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Vzhľadom
na toto nemožno vyvodzovať z európskeho práva zo súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého
by  exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Postupom a rozhodovaním súdu takto dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva
oprávneného na súdnu ochranu. Zdôraznil, že  v období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená
len v Obchodnom zákonníku a zák. č. 258/2001 Z.z. a ustanovenia  § 52 až § 54  Obč. zák. sa na ňu
nevzťahovali. Dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., v zmysle ktorej
dojednanie takejto rozhodcovskej doložky nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť v celom rozsahu.
Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Uplatnil si i trovy odvolacieho konania 40,03 eur.



Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. Zároveň mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Exekúcia v danej veci začala dňa 31.07.2009 na základe návrhu oprávneného a  exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o.,  sp. zn.: Ep 80260/09 zo dňa 14.04.2009

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,
ktorú mu zveruje Exekučný poriadok, keďže exekučný súd nemôže konať ako súd vyššej inštancie a
meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským súdom s hmotným právom, odvolací súd
uvádza, že exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex. por. povinnosť pred vydaním poverenia  na
uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora
vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul  má nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví
exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Ex. por., ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia
udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. por.  preto vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie  nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.
rozhodoval vo vzťahu k povinnému v čase, keď povinný už nebol subjektom práv a povinností.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zomrel dňa 16.05.2011, teda síce po začatí exekúcie, avšak pred
vydaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (11.06.2012).                                              V
čase rozhodovania prvostupňového súdu povinný už nemal právnu subjektivitu, a teda ani spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania, pričom súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Z obsahu spisu
vyplýva, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou č.k. 2D 54/2011-14 zo dňa 31.08.2011.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne zisteného
skutkového stavu veci, existujúceho ku dňu vydania napadnutého uznesenia, a z toho dôvodu z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného totiž  bez ďalšieho nezanikajú   (§ 37 ods. 3 Ex. por.),
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti povinného stávajú subjektom práv a povinností
a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V
tomto prípade však poručiteľ - povinný žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo zastavené
pre jeho nemajetnosť podľa § 175 h ods. 1 O.s.p. V takom prípade bude potrebné exekúciu zastaviť
s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Na základe vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý vychádza i z aktuálnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2006, sp.zn. 2MCdo 1/2006;
uznesenie zo dňa 13.05.2011 sp.zn. 7M Cdo 5/2011) odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého



stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p.  a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
2 O.s.p.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec preskúma v zmysle vyššie neznačeného právneho názoru a
vo veci opätovne rozhodne.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný podľa § 226 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/536/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}