{"guid": "9c8ebf39-981c-4b95-a2f3-161f2cc65e11:7d3ddea4-7b43-4eb9-ab2c-b8d2cecc3426", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6112223079.1", "spisova_znacka": "43Cob/74/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/74/2015 z 23. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. júna 2015, sp. zn. 43Cob/74/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6112223079.1", "identifikacne_cislo": "6112223079", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2015-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d3ddea4-7b43-4eb9-ab2c-b8d2cecc3426", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6112223079.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6112223079.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6112223079.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/74/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223079
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223079.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa WEBCOM a.s., so sídlom U plynárni 1002/97, 101 00 Praha 10, Česká republika, IČO:
25 820 826, zast. advokátkou JUDr. Soňa Illner Pajerová, Dlouhá 16, 110 00 Praha 1 proti odporcovi
STABO, s.r.o., so sídlom Príboj 558, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31 620 582, zast. advokátom JUDr.
Evarist Zuzan, Horná 65A, 976 32 Banská Bystrica o zaplatenie sumy 21.729,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/174/2012-450, IČS:
6112223079 zo dňa 5. decembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/174/2012-450, IČS: 6112223079 zo dňa 5.
decembra 2014  p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 21.729,-
Eur so 7,75% úrokom z omeškania ročne od 17.11.2011 do zaplatenia s tým, že o trovách
prvostupňového konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu nepomenovanej
zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi „maintenance“, t.j. údržbu
počítačového programu a rozšírenie užívateľov do licencie, za poskytnutie ktorých sa zaviazal odporca
zaplatiť navrhovateľovi cenu v zmysle kalkulácie zo dňa 15.09.2011. Z dôvodu, že odporca od tejto
zmluvy písomným úkonom zo dňa 16.11.2011 odstúpil s odôvodnením, že mu neboli poskytnuté
navrhovateľom fakturované služby, pričom to bol odporca, ktorý porušil svoju zmluvnú povinnosť
poskytnúť navrhovateľovi potrebnú súčinnosť a dodať mu potrebné kódy a dáta, aby mohol navrhovateľ
svoj záväzok riadne splniť, a teda naplánovať a uskutočniť implementáciu nových licencií pre spoločnosť
odporcu, dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ sa nemohol dostať do omeškania so splnením
svojho záväzku. Nebol preto daný dôvod pre odporcu k tomu, aby od zmluvy uzavretej dňa 16.09.2011
označenej ako Zmluva na obnovu „maintenance“ a dokúpenie licencií Incadea prostredníctvom e-
mailovej korešpondencie odstúpil. Okresný súd preto úkon odstúpenia od zmluvy odporcom vyhodnotil
ako neplatný. Z dôvodu, že odporca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že navrhovateľom požadovanú
súčinnosť na implementáciu licencií poskytol, bol okresný súd toho názoru, že si navrhovateľ uplatnil
právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla vo výške 21.729,- Eur tým, že po uzavretí zmluvy s
odporcom dňa 16.09.2011 v ten istý deň objednal požadované licencie od spoločnosti Incadea GmbH,
Salzburg, ktorá mu požadované licencie dňa 28.09.2011 prostredníctvom verejnej dátovej siete dodala
a ktorej túto sumu preukázateľne zaplatil, dôvodne. O úhrade Incadea GmbH fakturovanej sumy
navrhovateľovi  svedčí daňový doklad predložený navrhovateľom pod č. 481101508 zo dňa 30.09.2011,



ktorým spoločnosti Incadea GmbH uhradil ňou fakturovanú sumu 3.566,06 Eur dňa 02.11.2011 a uhradil
jej aj faktúru č. 481101555 zo dňa 30.09.2011 na sumu 9.869,83 Eur dňa 02.11.2011, faktúru č.
481101590 na sumu 774,48 Eur jej zaplatil navrhovateľ dňa 23.10.2012, faktúru č. 481300046 zo dňa
01.01.2013 v sume 2.167,20 Eur zaplatil dňa 19.02.2013 a faktúru č. 481101590 zo dňa 01.10.2011 na
sumu 312,- Eur a 156,- Eur zaplatil tejto spoločnosti dňa 22.10.2012. Keďže odporca navrhovateľovi
faktúru č. 381101458 vystavenú dňa 02.11.2011, ktorou mu vyfakturoval položku Microsoft Dynamics
NAV maintenance do 31.12.2012 v sume 2.623,89 Eur, položku Incadea - propadlá maintenance +
penalty free (30%) v sume 3.647,63 Eur, položku Incadea maintenance do 31.12.2011 v sume 2.359,08
Eur (10 ks), prevod licencie z MBL modelu na BRL v sume 6.700,- Eur, za dokúpenie užívateľov
do licencie Incadea v sume 5.775,- Eur za 5  ks a za Upgrade licencie Incadea v sume 623,70 Eur
za 5 ks v lehote splatnosti nezaplatil, vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú si uplatnil v prejednávanej
veci ako skutočnú škodu v rozsahu peňažného plnenia poskytnutého spoločnosti Incadea GmbH.
Jej výška korešponduje so všetkými položkami a ich ocenením tak, ako boli uvedené v Kalkulácii
navrhovateľa zo dňa 15.09.2011, ktorú doručil odporcovi a na základe ktorej si odporca dňa 16.09.2011
u navrhovateľa objednal dodanie nových licencií Incadea a obnovu maintenance, okrem  prevedenia
fyzického prečíslovania objektov databázy v sume 1.120,- Eur,  ku ktorému z dôvodu nečinnosti
odporcu nedošlo. (viď vyjadrenie navrhovateľa z č. l. 378 a nasl.).  Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
svojmu dodávateľovi riadne zaplatil a odporca mu ním objednané služby nezaplatil, pričom tieto bolo
možné poskytnúť na základe objednávky odporcu len jemu a nie inému užívateľovi, je daná príčinná
súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti odporcom a škodou vzniknutou navrhovateľovi, pretože
sa jeho majetok zavineným protiprávnym konaním odporcu nesporne zmenšil. Okresný súd priznal
navrhovateľovi okrem skutočnej škody aj ušlý zisk, ktorý predstavuje u neho predpokladaný výnos, ktorý
by bol získal, keby nebolo došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti odporcom a ktorý predstavuje tzv.
maržu uplatnenú v rozpätí 8 - 38%. Maržou je rozdiel medzi cenou uhradenou navrhovateľom svojmu
dodávateľovi a cenou, na ktorej sa dohodol navrhovateľ s odporcom a ktorú do vopred pripravenej
kalkulácii, ešte pred uzavretím nepomenovanej zmluvy uzatvorenej s odporcom, voči  ktorej nemal
odporca žiadne výhrady, zahrnul.

Okresný súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania za oneskorenú úhradu peňažného
záväzku odporcom vo výške 7,75% ročne v súlade s § 365 a § 369 ods.1 Obch. zák. v znení účinnom
do 31.12.2013 v spojení s Nařízením vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb.

Okresný súd posúdil vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom, ktorý je zahraničnou právnickou osobou
so sídlom v Českej republike a odporcom ako obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom.
Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie veci vyplýva z Kapitoly II, odd. 1, čl. 2 bod 1
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach. Podľa Kapitoly II, čl. 4 bod 1 písm.a/ a b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) je rozhodným právom právo
Českej republiky, ktoré okresný súd na prejednávanú vec aplikoval.

Okresný súd neprihliadol na tvrdenie odporcu o tom, že vzťah, ktorý vznikol je vzťahom z licenčnej
zmluvy, ktorá je pre absenciu zákonných náležitostí od začiatku neplatná a ani na jeho tvrdenie, že vzťah
je potrebné posúdiť podľa ustanovení Autorského zákona, pretože jeho predmetom malo byť poskytnutie
užívacích práv k dielu - počítačovému programu Incade - engine, ku ktorému je nositeľom výhradných
autorských majetkových práv spoločnosť Incadea GmbH so sídlom München v Spolkovej republike
Nemecko. Nesúhlasil ani s tým tvrdením odporcu, že s poukazom na § 9 ods.1 a § 10 zák.č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa právne vzťahy upravujúce záväzkové vzťahy
k počítačovému programu Incadea majú riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky z dôvodu,
že sídlo príjemcu na užívanie počítačového programu Incadea sa nachádza na území Slovenskej
republiky. Okresný súd bol toho názoru, že rozhodným právom pre úpravu vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom je právo Českej republiky.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal, že porovnaním obsahu Zmluvy na obnovu, maintenance a dokupu licencií Incadea (ďalej
Zmluva), k uzavretiu ktorej malo dôjsť na základe e-mailovej objednávky odporcu, v ktorej akceptoval
cenovú kalkuláciu ako ponuku navrhovateľa a obsahu faktúry č. 381101458 vystavenej navrhovateľom
vyplýva, že navrhovateľ nevyfakturoval vo faktúre položku č. 7 zo Zmluvy, t.j. prevedenie fyzického
prečíslovania objektov databázy MBL/BRL, ktorú  mali v sídle odporcu vykonať jeho dvaja zamestnanci.



Podľa názoru odporcu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky položky uvedené vo faktúre
sú licenčnými poplatkami, t.j. odplata licencie za súhlas autora s používaním jeho diela, na zaplatenie
ktorej musí najskôr existovať samotná licencia, ktorá podľa Autorského zákona vzniká výhradne na
základe licenčnej zmluvy. Medzi zmluvnými stranami však k platnému uzavretiu licenčnej zmluvy
nedošlo. Odporca poukázal na jeho vyjadrenie zo dňa 30.09.2013 (čl. 337 a nasl. spisu), ako aj na
§ 40 ods.2 zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom s
účinnosťou od 01.01.2009 do 30.11.2012, podľa ktorého musí  mať licenčná zmluva písomnú formu,
inak je neplatná. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom nespĺňala náležitosti uvedené
v § 40 ods.1 Autorského zákona,  preto ju  nie je možné považovať podľa § 39 zák.č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka za platnú. Napriek tomu sa okresný súd s argumentáciou odporcu o neplatnosti
zmluvy uzavretej  medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá mala podľa jeho názoru charakter licenčnej
zmluvy, nevysporiadal.

Poukázal tiež na tú skutočnosť, že obsahom spornej zmluvy malo byť „maintenance “ - t.j. autorská
údržba už existujúcej licencie, prevod licenčného modelu už existujúcej licencie MBL na licenčný model
BRL a rozšírenie existujúcej licencie o ďalších 5 užívateľov. Jednalo sa o licencie na dva počítačové
programy, a to 1. Incadea a 2. Microsoft Dynamics NV, ktoré mal mať odporca udelené na základe
licenčnej zmluvy s predchádzajúcim zmluvným partnerom - spoločnosťou WBI s.r.o., a to na základe
Zmluvy o poskytnutí práva na používanie aplikačného programového vybavenia zo dňa 31.10.2008.
Podľa tvrdenia odporcu ani na základe tejto Zmluvy nedošlo k vzniku platnej licenčnej zmluvy, a teda ani
ku vzniku licencie, hoci táto Zmluva mala písomnú formu, pretože dôvodom jej neplatnosti bola absencia
zákonných náležitostí podľa § 40 ods.1 Autorského zákona. Odporca tiež tvrdil, že túto zmluvu priložil do
spisového materiálu, avšak po nahliadnutí do neho sa v ňom nenachádzala, preto ju k odvolaniu priložil
opakovane.( nachádza sa na č. l. 191 a nasl.)

Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že zmluva, ktorá vznikla medzi ním a navrhovateľom
nie je zmluvou licenčnou, ale inominátnou s prvkami kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo. Poukázal na
rôzne názory vyslovené okresným súdom na obsah spornej zmluvy, keď sám uvádza v odôvodnení
rozhodnutia, že na základe uzatvorenej Zmluvy a oprávnenia partnera VAR bol navrhovateľ oprávnený
svojim zákazníkom ponúkať a poskytovať aj pridanú hodnotu vo vzťahu k udeleniu licencií (čl. 8 zmluvy) a
služby spojené s údržbou (čl. 9 zmluvy) a na inom mieste odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že považoval
za preukázané, že navrhovateľ bol osobou oprávnenou uzatvoriť s odporcom zmluvu na dodanie nových
licencií Incadea a obnovu maintenance, no napriek tomu, že túto dohodu sám označil ako Zmluvu na
dodanie nových licencií Incadea a obnovu maintenance vzápätí vo svojom odôvodnení uviedol, že súd
záväzkový vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu obsahujúcu v sebe najmä
prvky a znaky kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo. Takáto právna kvalifikácia zmluvného vzťahu podľa názoru
odporcu je v rozpore s platnými právnymi predpismi, je nelogická, zmätočná a v rozpore s právnym
názorom, ktorý prezentoval súd na pojednávaní dňa 04.10.2013. Právne posúdenie okresným súdom
je preto podľa jeho názoru v hrubom rozpore s § 18 ods.5 Autorského zákona, pretože autorské práva a
ani ich časť nie je možné za žiadnych okolností prevádzať a už vôbec nie kupovať. Hlavným dôvodom,
prečo okresný súd nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah vzniknutý medzi ním a navrhovateľom
bolo nesprávne zistenie obsahu pojmu maintenance súdom. Hlavným dôkazom, z ktorého vyplýva obsah
tohto pojmu je Znalecký posudok č. 11/2013 súdneho znalca Ing. R. I., C., ktorého existenciu súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho konštatoval a s ktorým sa dôsledne neoboznámil. Poukázal
na  definíciu tohto pojmu na str. 23 znaleckého posudku a zdôraznil, že poplatok za maintenance,  ktorý
bol vyfakturovaný navrhovateľom pod položkami 1-3 je vlastne forma licenčného poplatku za činnosť
autora, ktorou autor svoje dielo, v tomto prípade počítačový program zdokonaľuje v čase potom, ako
udelil užívateľovi licenciu. Z tohto dôvodu sa poplatok za maintenance zvyčajne platí spravidla za jeden
rok, avšak  nejedná sa o cenu žiadnej služby a už vôbec tieto služby nemohol poskytnúť navrhovateľ ako
sprostredkovateľ uzavretia licenčnej zmluvy, čo vyplýva aj z výsluchu svedka M. D.. Okresný súd však
obsah tohto pojmu vyložil v rozpore so zisteným stavom ako údržbu počítačového programu a rozšírenie
užívateľov do licencie, ako aj záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu v zmysle kalkulácie zo dňa
15.09.2011. Keďže navrhovateľ nebol autorom ani jedného z počítačových programov, nemohol vykonať
ani maintenance, pretože táto činnosť prináleží výhradne autorovi.

V odôvodnení rozhodnutia tiež absentuje ozrejmenie, na základe čoho dospel súd k záveru, že
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je založený na základe inominátnej zmluvy s prvkami kúpnej
zmluvy a zmluvy o dielo a prečo súd považoval maintenance za službu poskytovanú navrhovateľom,



keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o autorskú činnosť na diele, za ktorú
prináleží autorovi licenčný poplatok. Táto absencia odôvodnenia právneho posúdenia súdom spôsobuje
nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia. Takýmto postupom súdu došlo k odňatiu možnosti odporcu
konať pred súdom, teda jedná sa o vadu konania podľa § 221 ods.1 O.s.p.

Ďalším dôvodom nesprávneho, resp. neúplne zisteného skutkového stavu je, že obsahom údajnej
zmluvy nebol len vyššie uvedený maintenance k programom Microsoft Dynamics NV a Incadea (položky
1 až 5 zmluvy), ale aj samotné licencie v položke 8 zmluvy - dokoupení užívatelů do licence Incadea - 5
ks a Incadea maintenance - 5 ks, keďže obidve položky sú opäť licenčnými poplatkami, čo preukazuje aj
počet užívateľov, koľkým bola licencia udelená. Tieto dve položky zmluvy súd v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nespomenul a ani sa s nimi správne nevysporiadal. Súd sa nevyjadril ani k časti zmluvy, ktorá je
v kalkulácii pod položkou 6 - převod licence z MBL modelu na BRL, pri ktorej sa jedná o činnosť autora,
ktorou sa mení spôsob licencovania a za ktorú si autor uplatňuje od užívateľov odmenu, t.j. licenčný
poplatok.

Poukázal aj na svedeckú výpoveď p. Seiferta, z ktorej vyplynulo, že navrhovateľ mal v danom kontrakte
vystupovať ako sprostredkovateľ uzatvorenia zmluvy, predmetom ktorej mala byť licencia, resp. jej
rozšírenie k počítačovým programom, pričom navrhovateľ nemohol zasahovať do programu, pretože
tento je chránený autorským právom. Mal možnosť len na základe samostatnej servisnej zmluvy, k
uzavretiu ktorej nikdy nedošlo, poskytovať podporu pri užívaní programu a pomáhať riešiť problémy,
ktoré sa s užívaním programu vyskytnú. To je podľa názoru odporcu dôvod, prečo nebola vo faktúre
uplatnená  položka č. 7 zo zmluvy, a to provedení fyzického přečíslování objektu databáza MBL/BRL
společnost WEBCOM, 2 člověkodný (560,- Eur/MD) 1.120,00 Eur. Podľa názoru odporcu bola táto
činnosť jedinou reálnou činnosťou a službou navrhovateľa, ktorá však spadala pod servisnú zmluvu,
preto ju navrhovateľ odporcovi spolu s licenčnými poplatkami nefakturoval. Okresný súd si podľa názoru
odporcu zmýlil obsah dvoch pojmov, a to maintenance a servisnej zmluvy, ktoré považoval za totožné,
avšak v skutočnosti sa jedná o dva zásadne odlišné pojmy, keďže predmetom maintenance programu
je zásah autora do samotného diela - do programu za účelom jeho vylepšenia a predmetom servisnej
zmluvy je poskytovanie pomoci užívateľovi pri používaní programu, v dôsledku čoho vec nesprávne
právne posúdil.

Na záver odvolania uviedol, že úplne nesúhlasí s určením rozhodného práva tak, ako to uviedol okresný
súd v odôvodnení rozhodnutia, a to z toho dôvodu, že určiť ho je možné až po posúdení všetkých
skutočností, ktoré odporca namietal. Podľa jeho názoru sú v prejednávanom právnom vzťahu zahrnuté
tri samostatné právne vzťahy, a to prvý je vzťah z licencie k počítačovému programu Microsoft Dynamics
NV založený vzťahom medzi spoločnosťou Microsoft Corporation Ireland, so sídlom Dublin v Írsku,
ktorý je autorom počítačového programu a odporcom, ktorý je jeho užívateľom. Na tento vzťah je
potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Nariadenie Rím I) podľa kapitoly II čl. 3 bod 1 a
čl. 18 písm.b/ licenčných podmienok k predmetnej licencii čl. 341 spisu je tento rozhodným právom
pre užívateľov mimo USA právo krajiny užívateľa, a teda právny poriadok Slovenskej republiky. Ďalším
právnym vzťahom je vzťah z licencie k počítačovému programu Incadea, pri ktorom nie je známa
voľba rozhodného práva medzi spoločnosťou Incadea GmbH so sídlom München v Spolkovej republike
Nemecko ako autorom a odporcom ako užívateľom, preto podľa jeho názoru prichádza pre určenie
rozhodného práva do úvahy použitie čl. 4 kapitoly II Nariadenia Rím I. V bode 1. uvedeného článku sa
nedá ani k jednej z možností priradiť vzťah, ktorý vzniká z licencie medzi autorom a užívateľom diela a
ani následná aplikácia čl. 2 tej istej kapitoly nie je pre daný vzťah možná, keďže v danom prípade nie
je možné súhlas autora s užívaním diela jednoznačne subsumovať pod pojem plnenie charakteristické
pre zmluvu. Podľa názoru odporcu je preto rozhodné právo potrebné určiť na základe bodu 3 čl. 4,
II. kapitoly Nariadenia Rím I ako rozhodné právo použiť právo Slovenskej republiky. Tretím právnym
vzťahom obsiahnutým v bode 7 Zmluvy je vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorého
malo byť poskytnutie služby. Tento vzťah by sa podľa kapitoly II čl. 4 bod 1 písm.b/ Nariadenia Rím I
posudzoval podľa právneho poriadku Českej republiky. Odplaty za túto službu sa však navrhovateľ v
tomto konaní nedomáha, preto je právny poriadok Českej republiky pre toto konanie neaplikovateľný.

Odporca tiež namietal neúplné zistenie skutkového stavu na to, aby súd priznal navrhovateľovi celý,
ním uplatnený nárok, pretože navrhovateľ súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že mu vznikla škoda
tým, že zaplatil za maintenance spoločnosti Microsoft Corporation Ireland (položka č. 1 faktúry vo



výške 2.623,89 Eur). V konaní preukázal len tú skutočnosť, že plnil spoločnosti Incadea GmbH, pričom
osobou oprávnenou prijať licenčný poplatok za maintenance k programu Microsoft Dynamics je výhradne
spoločnosť Microsoft Corporation Ireland (Microsoft), prípadne ňou poverená osoba. Navrhovateľ však
v konaní nepreukázal, že by bol býval touto oprávnenou osobou prijať v mene spoločnosti Microsoft
uvedené plnenie, preto mal okresný súd v tejto časti pre nepreukázanie nároku návrh navrhovateľa
zamietnuť. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu z vyššie uvedených dôvodov zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal
na opätovne účelové skresľujúce tvrdenia odporcu ohľadom vzťahu medzi ním a navrhovateľom,
ako aj na nesprávnu interpretáciu pojmu licencia, maintenance, upgrade a update, ktoré sú pre
posúdenie tohto vzťahu podstatné. Nesúhlasil s tvrdením odporcu v odvolaní, že predmetom vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom malo byť len poskytnutie užívacích práv k počítačovým programom,
pretože vzťah zahŕňal aj činnosti, ktoré mal vykonať navrhovateľ. Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu
v odvolaní, že maintenance je označenie pre vylepšenie diela jeho autorom a vo vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom ide o licenčný poplatok za možnosť užívať dielo potom, ako bolo autorom
zdokonalené. S pojmom maintenance sa podľa právneho názoru odporcu nespája žiadna služba, ktorú
by bol poskytol navrhovateľ, s ktorým názorom navrhovateľ nesúhlasil, pretože takouto interpretáciou
dochádza k zámene termínov upgrade, update a maintenance. Tak, ako vyplynulo z výsluchu svedka
p. D., len samotná zmena programu vykonaná autorom sa nazýva upgrade alebo update. Termínom
upgrade je v odbornej literatúre označovaná nová verzia programu, ktorá obsahuje nové funkcie či
schopnosti  a termín update nová verzia programu, ktorá opravuje chyby alebo poskytuje drobné
vylepšenia programu. Update a upgrade nie sú účinné samé o sebe a vyžadujú implementáciu v
zariadení koncového užívateľa. Naproti tomu termín maintenancia (údržba) sa používa pre označenie
služieb poskytovaných priebežne predajcom, v tomto prípade navrhovateľom zákazníkovi - odporcovi
v spolupráci s výrobcom programu. Zo záväzku poskytovať maintenance vyplýva najmä povinnosť
poskytovať technické rady a tiež opravovať chyby v softwarovom zariadení svojho klienta podľa svojich
možností, pokiaľ by software nebol funkčný a nebolo by ho možné predajcom opraviť (žalovaným), tak by
sa predajca musel obrátiť na výrobcu (Incadea GmbH), ktorý by v nadväznosti na to vytvoril programové
riešenie, ktoré je implementované predajcom - navrhovateľom klientovi. Súčasťou maintenance je aj
poskytnutie upgrade a update zo strany výrobcu a následná inštalácia týchto softwarových riešení do
počítača klienta predajcom - navrhovateľom, bez ktorej nie je poskytovanie maintenance fakticky možné.
Kooperácia medzi navrhovateľom a spoločnosťou Incadea GmbH vyplýva najmä z bodov 8 a 9 Dohody o
partnerstve VAR (ďalej Dohoda) uzavretej medzi Incadea GmbH a navrhovateľom dňa 02.01.2008, ktorú
navrhovateľ predložil ako listinný dôkaz v konaní pred súdom prvého stupňa. Táto upravuje vzťah medzi
navrhovateľom a spoločnosťou Incadea GmbH a súčinnosť oboch zmluvných strán pri poskytovaní
podpory. Takémuto obsahu činnosti zodpovedá aj rozloženie platby za položky maintenance na časť,
ktorú navrhovateľ zaplatil spoločnosti Incadea GmbH a na maržu navrhovateľa, čo navrhovateľ v konaní
pred súdom prvého stupňa preukázal.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu v bode 7 jeho odvolania o jeho výklade obsahu pojmu maintenance
a služby poskytovanej na základe servisnej zmluvy. Podľa jeho tvrdenia by bola akákoľvek podpora,
ktorú by navrhovateľ poskytol vo vzťahu k predmetných počítačovým programom zahrnutá len pod
servisnú zmluvu, čo je tvrdenie nepravdivé. Predmetom servisnej zmluvy je iný druh služieb, než sú
služby poskytované v rámci maintenance, pretože na základe servisnej zmluvy navrhovateľ vykonáva
pre zákazníkov napr. školenia v ich priestoroch, službu on line podpory, tzv. Helpdesk, konzultácie a
iné. Uviedol tiež, že pokiaľ by odporca mal len záujem získať licenciu, nemal by žiaden dôvod konať
o nej s navrhovateľom, ale sa mohol obrátiť priamo na výrobcu softwaru spol. Incadea GmbH. Z jeho
konania napriek tomu, že mu bol výrobca známy je zrejmé, že mal záujem o viac, než len o oprávnenie
na používanie softwaru.

Podstatná nie je definícia sporných termínov či už účastníkom alebo súdom, ale obsah vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom a ich právne konanie. Samotnému konkludentnému uzatvoreniu inominátnej
zmluvy odporcom dňa 16.09.2011 na základe navrhovateľom dňa 15.09.2011 zaslanej ponuky vo forme
kalkulácie pre obnovu maintenancie a dokup licencie Incadea predchádzali niekoľkomesačné jednania,
pri ktorých bol obsah vzťahu dohodnutý. Odporca si bol vedomý tej skutočnosti, že obsahom záväzku
bude nevyhnutne nutná tiež činnosť navrhovateľa a dodanie funkčného softwarového vybavenia, čo



bolo prezentované aj v konaní pred súdom prvého stupňa. Odporca najskôr svojim konaním potvrdil
uzavretie zmluvy medzi ním a navrhovateľom a až neskôr v priebehu súdneho konania namietal
neplatnosť zmluvy. Nasvedčuje tomu aj odpoveď p. O. C., konateľa odporcu na žiadosť p. C. J. zo dňa
17.10.2011 o poskytnutie súčinnosti na splnenie povinnosti navrhovateľa, ktorý navrhovateľovi oznámil,
že keďže nedostal faktúru za obnovenie a dokúpenie licencií, je unáhlené zatiaľ venovať sa realizácii
implementácie. Odporca preto sám počítal s tým, že mu bude poskytnutá služba zo strany navrhovateľa
spočívajúca v kontrole softwaru, jeho implementácii do počítača odporcu a následne kontrola funkčnosti.
Neposkytnutie súčinnosti odporcom, ktoré bolo nevyhnutné na to, aby mohol navrhovateľ svoj záväzok
splniť a dodať odporcovi službu, na ktorú sa zaviazal, bola súdom v konaní zistená. Nesúhlasil ani s
tvrdením odporcu, že by bol súd prvého stupňa považoval predmet zmluvy za licenciu a takéto tvrdenie je
v rozpore so skutočným oznámením súdu v rámci pojednávania a s obsahom odôvodnenia rozhodnutia.

Nesúhlasil ani s interpretáciou odporcu o tom, že vzťah, ktorý medzi nimi vznikol je vzťahom, ktorý
spadá pod režim Autorského zákona, pretože navrhovateľ netvrdil, že by predmetom zmluvy uzavretej
medzi ním a odporcom mal byť odplatný prevod, či zhotovenie všetkých autorských práv. Napriek
tomu zmluva, ktorá medzi zmluvnými stranami vznikla vykazovala niektoré znaky kúpnej zmluvy, ako
aj zmluvy o dielo, čo nakoniec uviedol aj sám konateľ odporcu pred súdom vo svojom vyjadrení
dňa 21.06.2013. Práve v dôsledku protiprávneho konania odporcu vznikla navrhovateľovi škoda, keď
neposkytnutím potrebnej súčinnosti na splnenie záväzku navrhovateľom a následným odstúpením od
zmluvy, ktoré bolo súdom prvého stupňa vyhodnotené ako neplatné. Jeho konanie rozhodne nie je podľa
navrhovateľa v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, keď najskôr navrhovateľa utvrdzuje
v dobrej viere v zmluvu uzavretú medzi ním a odporcom a v momente, kedy navrhovateľ na vlastné
náklady zabezpečí plnenie pre odporcu najskôr neposkytne súčinnosť a protiplnenie a následne, bez
platného dôvodu od zmluvy odstúpi. Škoda, ktorú si navrhovateľ uplatnil sa skladá z dvoch zložiek, a to
zo skutočnej škody, ktorá vznikla navrhovateľovi poskytnutím peňažného plnenia spoločnosti Incadea
GmbH za požadované licencie pre odporcu. Toto softwarové vybavenie, ktoré malo byť súčasťou plnenia
navrhovateľa pre odporcu je presne individualizované a môže byť použité len pre jeden subjekt, a teda
pre konečného príjemcu - odporcu (nesprávne uvedené pre navrhovateľa). Keďže odporca odmietol
poskytnúť súčinnosť, je softwarové vybavenie bezcenné a majetok navrhovateľa sa protiprávne zmenšil
o plnenie uhradené spoločnosti Incadea GmbH. Druhou zložkou škody, ktorá vznikla navrhovateľovi je
ušlý zisk, ktorý predstavuje predpokladané obohatenie vo forme marže na poskytnutých plneniach na
strane navrhovateľa, ktoré by nastalo, pokiaľ by odporca neporušil svoju zmluvnú povinnosť. Celková
cena plnenia, ktorá obsahovala aj maržu bola odporcovi od začiatku známa a bola ním schválená.
Odporca ani nerozporoval tvrdenie navrhovateľa, že by mu nebola v dôsledku jeho protiprávneho
konania vznikla škoda, avšak neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by tvrdenie, že škoda na
strane navrhovateľa nevznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi právo na náhradu
škody, výšku ktorej určil na sumu 21.729,- Eur spolu so 7,75% úrokom z omeškania ročne od 17.11.2011
až do zaplatenia. Vychádzal pritom z konkludentne uzavretej nepomenovanej Zmluvy na obnovu
maintenance a dokúpenie licencií Incadea prostredníctvom mailovej korešpondencie dňa 16.09.2011,
keď odporca na základe jeho ponuky súhlasil s  kalkuláciou ceny vyhotovenou navrhovateľom dňa
15.09.2011, zaslanou odporcovi, ktorý v nadväznosti na ňu potvrdil objednávku na dodanie a obnovu
maintenance a na dokúpenie licencií Incadea vrátane ich implementácie prostredníctvom dátovej siete
odporcovi. Na základe tejto zmluvy objednal navrhovateľ v ten istý deň, dňa 16.09.2011 odporcom
požadovaný predmet plnenia v spoločnosti Incadea GmbH, Salzburg, ktorá mu ho dňa 28.09.2011
prostredníctvom verejnej dátovej siete dodala. Dňa 17.10.2011 C. J., ktorý konal za navrhovateľa a
bol poverený vykonať implementácie licencií Incadea u odporcu zaslal e-mail konateľovi odporcu, v
ktorom ho požiadal o poskytnutie potrebnej súčinnosti na splnenie záväzku navrhovateľa, a to aby
dodal prístupové kódy pre vzdialené pripojenia a ďalšie dáta potrebné k vzdialenej implementácii licencií
prostredníctvom internetu, bez ktorých nemohol navrhovateľ svoj záväzok pre odporcu splniť. Odporca
v ten istý deň mailovou formou podmienil poskytnutie údajov dodaním faktúry vystavenej navrhovateľom



pre odporcu. Dňa 02.11.2011 vystavil navrhovateľ faktúru č. 381101458 na sumu 22.849,30 Eur a túto
zaslal odporcovi, na čo odporca reagoval odstúpením od zmluvy z dôvodu, že mu navrhovateľom neboli
poskytnuté služby a že sa správal neprofesionálne. Prílohou listu bola aj vrátená faktúra.

Zo súdom vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že kalkuláciu pre dokúpenie nových užívateľov do
licencie Incadea (čl. 376) zaslal M. D. za spoločnosť navrhovateľa odporcovi mailovým podaním zo dňa
15.09.2011. Kalkulovaná cena za obnovenie maintenancie, prevedenie licenčného modelu a dokúpenie
5 užívateľov do licencie bola stanovená navrhovateľom na sumu 22.849,30 Eur. Táto pozostávala z ceny
za obnovenie maintenance v sume 8.630,- Eur, ktorú tvorila Incadea - prepadnutá maintenance počítaná
do 22.07.2011 v sume 2.805,87 Eur, penalty free (30%) v sume 841,76 Eur a Incadea maintenance
počítaná do 31.12.2012 v sume 2.359,08 Eur, ktorú tvorila Microsoft - prepadnutá maintenance v sume
953,96 Eur a štandardná maintenance v sume 1.669,93 Eur. Ďalšími položkami ceny boli náklady na
prevod licencie z MBL modelu na BRL v sume 6.700,- Eur a prevedenie fyzického prečíslovania objektov
databázy v sume 1.120,- Eur. Poslednou položkou bolo dokúpenie užívateľov do licencie Incadea v sume
1.155,- Eur a Incadea maintenance v sume 124,75 Eur, všetko pre 5 užívateľov spolu v sume 6.398,70
Eur. Mailovým podaním zo dňa 16.09.2011 konateľ odporcu oznámil Ondřejovi D., že si objednáva
dodanie nových licencií Incadea a obnovu maintenance na základe ich kalkulácie pre obnovu a dokup
licencií na základe ponuky zo dňa 05.09.2011.

Fakturovanú sumu podľa faktúry č. 381101458 tvorili položky Microsoft Dynamics NAV maintenancia
do 31.12.2012 v sume 2.623,89 Eur, Incadea - prepadnutá maintenancia + penalty fee (30%) v sume
3.647,63 Eur, Incadea maintenancia do 31.12.2011 v sume 2.359,08 Eur (10 ks), prevod licencie z MBL
modelu na BRL v sume 6.700,- Eur a dokúpenie užívateľov do licencie Incadea v sume 5.775,- Eur za
5 ks a upgrade licencie Incadea v sume 623,70 Eur za 5 ks.

Navrhovateľ s odstúpením odporcu od zmluvy nesúhlasil a považoval ho za neplatné. Objednávku
odporcu zo dňa 16.09.2011 doručenú v tento deň navrhovateľovi považoval naďalej za záväznú, pretože
na jej základe sám navrhovateľ objednal plnenie požadované odporcom dňa 16.09.2011 priamo v
spoločnosti Incadea v Salzburgu, ktorá mu aj objednané licencie a maintenance pre odporcu zaslala a
navrhovateľ ich prevzal dňa 28.09.2011. Keďže tieto sú určené priamo pre odporcu a nie je možné ich
využiť pre iného užívateľa, pričom ich možno implementovať na mieste alebo zavedením - inštaláciou
na diaľku až po odovzdaní potrebných prístupových kódov pre vzdialenie pripojenia, ktorý spôsob si
odporca sám zvolil, považoval navrhovateľ konanie odporcu za konanie v omeškaní s úhradou platby a
poskytnutím súčinnosti preto, aby sám mohol splniť záväzok pre odporcu.

Z Dohody o partnerstve VAR zo dňa 07.01.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Incadea GmbH, Salzburg, ktorú predložil v konaní navrhovateľ súd zistil, že zmluvné strany ňou
nadviazali spoluprácu, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal predávať software Incadea. Zmluvné
strany zároveň dohodli, že po dobu, po ktorú bude navrhovateľ držiteľom oprávnenia, bude mať právo
kupovať licencie od spoločnosti Incadea GmbH, predávať softwarové produkty a udeľovať licencie na
softwarové produkty zákazníkom na danom území, keď zákazníkom sa rozumela akákoľvek osoba, či
už právnická alebo podnik, ktorý nadobudol alebo chce nadobudnúť právo používať softwarové produkty
pre svoje vlastné vnútorné operácie spojené so spracovávaním údajov, nie však právo na ich distribúciu
alebo následný predaj.

Súčasne bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že licenciou sa bude rozumieť nevýhradné, obmedzené
právo používať konkrétny softwarový produkt zo strany jedného užívateľa na jednej databáze, keď
strany budú definovať a dohodnú sa na rozsahu, miere a obsahu licencie s ohľadom na konkrétny
softwarový produkt a s ohľadom na počet licencií pre každého zákazníka (čl. 1 bod 1.16 zmluvy).
Zmluvné strany tiež definovali, že údržbou sa rozumejú služby na úrovni služieb a služby spojené
s aktualizáciou, ktoré má poskytnúť spoločnosť Incadea GmbH v súvislosti s konkrétnou podpornou
verziou a vydaním v súlade s touto dohodou vrátane v tom čase platnej dohody o úrovni služieb
„služby spojené s aktualizáciou pre každého zákazníka zvlášť“, čl. 1 bod 1.20 zmluvy. Definovali tiež
to, že podnikovými riešeniami spoločnosti Microsoft sa bude rozumieť pridružený podnik spoločnosti
Microsoft alebo obchodná divízia člena skupiny Microsoft, ktorý je zodpovedný za vývoj a distribúciu
softwaru Navision, ktorý bude znamenať štandardnú verziu softwarového programu pre plánovanie
zdrojov podniku, ktorý je vo vlastníctve skupiny Microsoft a ktorej skupina Microsoft predáva pod týmto
alebo podobným názvom. Navrhovateľ bol podľa čl. 8 a 9 tejto zmluvy oprávnený ponúkať a poskytovať



svojim zákazníkom aj pridanú hodnotu vo vzťahu k udeleniu licencií a služby spojené s údržbou. Pokiaľ
ide o charakter licencie, boli dohodnuté výlučne nevýhradné licencie tak, že navrhovateľovi a jeho
zákazníkom  budú udelené len vo vzťahu k softwarovým produktom, opravám, záplatám, servisným
balíkom alebo novým vydaniam softwarových produktov tak, ako to vyplýva z čl. 14 bod 14.1 zmluvy.

Zo spisového materiálu je ďalej zrejmé, že daňovým dokladom č. 481101508 zo dňa 30.09.2011
spoločnosť Incadea GmbH fakturovala navrhovateľovi za licenciu Incadea pre odporcu sumu 3.566,06
Eur, ktorú mu navrhovateľ zaplatil dňa 02.11.2011. Faktúrou č. 481101555 zo dňa 30.09.2011 fakturovala
táto spoločnosť navrhovateľovi sumu 9.869,83 Eur za Upgrade licenciu NAV pre odporcu v sume
1.868,68 Eur, Upgrade licenciu Incadea v sume 3.311,15 Eur a Transfér  v sume 4.690,- Eur, ktorú
navrhovateľ zaplatil dodávateľovi dňa 02.11.2011. Faktúrou č. 481101590 fakturovala navrhovateľovi
táto spoločnosť sumu 774,48 Eur za maintenance k NAV objektom (27.09.2012 až 31.12.2013), ktorú
sumu mu zaplatil navrhovateľ dňa 23.10.2012. Faktúrou č. 481300046 zo dňa 01.01.2013 fakturovala
táto spoločnosť navrhovateľovi sumu 2.167,20 Eur za MTN Incadea v sume 2.167,20 Eur, ktorú platbu
navrhovateľ zaplatil dňa 19.02.2013 a faktúrou č. 481101590 zo dňa 01.10.2011 fakturovala táto
spoločnosť navrhovateľovi sumu 312,- Eur za Upgrade licencia Incadea pre odporcu a sumu 156,- Eur
za uUrade licenciu Incadea, ktoré sumy zaplatil navrhovateľ dňa 22.10.2012.

Z výsluchu W.. M. D. vyplýva, že ak by bol odporca poskytol navrhovateľovi súčinnosť, na ktorú bol
vyzvaný navrhovateľom dňa 17.10.2011, boli by sa zamestnanci navrhovateľa pripojili k databáze a
vykonali by fyzické prehodenie zo starého licenčného modelu na nový a nahrali by nový licenčný kľúč,
pričom zákazník by mal v tom momente všetko funkčné.

Odporca sa v konaní bránil nedostatkom aktívnej legitimácie navrhovateľa, keď tento nepreukázal, že by
bol osobou oprávnenou poskytovať oprávnenie na používanie licencie na počítačový program Incadea,
pretože podľa jeho názoru sa zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom spravuje
Autorským zákonom. Ako listinný dôkaz na svoje tvrdenia predložil odporca Znalecký posudok č. 11/2013
vypracovaný znalcom W.. R. I. C., znalec z odboru kriminalistická informatika a všeobecné licenčné
podmienky pre software Microsoft Dynamics.

Okresný súd vyhodnotil vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom, ktorý je zahraničnou právnickou
osobou a odporcom ako záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, podliehajúci režimu nepomenovaných
zmlúv, ktorý v sebe obsahoval prvky a znaky kúpnej zmluvy, ako aj zmluvy o dielo upraveného
právnym poriadkom Českej republiky. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že takto konkludentne
uzavretá nepomenovaná zmluva je zmluvou licenčnou spravujúcou sa Autorským zákonom a že je od
počiatku neplatná z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Bol toho názoru, že záväzok navrhovateľa
poskytnúť odporcovi „maintenance“ znamená poskytnúť mu  údržbu počítačového programu a rozšírenie
užívateľov do licencie, pričom odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za poskytnuté plnenie cenu
podľa kalkulácie zo dňa 15.09.2011. Odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že odporcovi neboli poskytnuté
fakturované služby vyhodnotil okresný súd ako neplatný právny úkon, ktorý nemá podstatnejší vplyv
na navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody uplatnené v tomto konaní. Odporca v konaní
netvrdil a ani nepreukázal, že by bol navrhovateľom požadovanú súčinnosť na implementáciu licencií,
ktoré sám objednal v Salzburgu a aj ich cenu zaplatil, poskytol, a teda že by sa nebol dopustil žiadneho
protiprávneho konania, ktoré by malo za následok vznik škody, a to nielen pokiaľ ide o výšku ceny
plnenia, o ktorú sa majetok navrhovateľa po vyplatení spoločnosti Incadea, Salzburg zmenšil, ale aj
pokiaľ ide o maržu, ktorá je pre navrhovateľa ušlým ziskom, o ktorý prišiel práve z dôvodu, že mu
odporca ním vyfakturované plnenie nezaplatil. Navrhovateľ si tiež uplatnil právo na úrok z omeškania
vo výške 7,75% ročne v súlade s § 365 a § 369 ods.1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.12.2013 podľa
ust. Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky v spojení s Nariadením vlády ČR č.
142/1994.

Podľa § 269 ods.2 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom do 31.12.2013 účastníci
mohou uzavřít i takovou smlouvu, která není upravena jako typ smlouvy. Jestliže však účastníci
dostatečně neurčí předmět svých závazků, smlouva uzavřena není.

Podľa § 370 Obch. zák. věřitel je v prodlení, jestliže v rozporu se svými povinnostmi vyplývajícími
ze závazkového vztahu nepřevezme řádně nabídnuté plnění nebo neposkytne spolupůsobení nutné k
tomu, aby dlužník mohl splnit svůj závazek.



Podľa § 373 Obch. zák. kdo poruší svou povinnost ze závazkového vztahu, je povinen nahradit škodu
tím způsobenou druhé straně, ledaže prokáže, že porušení povinností bylo způsobeno okolnostmi
vylučujícími odpovědnost.

Podľa § 379 Obch. zák. nestanoví-li tento zákon jinak, nahrazuje se skutečná škoda a ušlý zisk.
Nenahrazuje se škoda, jež převyšuje škodu, kterou v době vzniku závazkového vztahu povinná
strana jako možný důsledek porušení své povinnosti předvídala nebo kterou bylo možno předvídat s
přihlédnutím ke skutečnostem, jež v uvedené době povinná strana znala nebo měla znát při obvyklé péči.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
právne správne posúdil, keď návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia a len s prihliadnutím na rozsah
dôvodov uvedených v odporcom podanom odvolaní dopĺňa nasledovné skutočnosti.

Navrhovateľ si v prejednávanej veci uplatnil právo na zaplatenie náhrady škody vo výške 21.729,-
Eur, ktorá mu vznikla tým, že mu odporca neumožnil podľa Zmluvy na obnovu, maintenance a dokup
lincencie Incadea (ďalej Zmluva) v zmysle jeho e-mailovej objednávky dodať a implementovať vzájomne
dohodnutý rozsah činností, za ktoré sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi pôvodne dohodnutú sumu
22.849,30 Eur, ktorú navrhovateľ vo faktúre č. 381101458 upravil na sumu 21.729,- Eur, pretože
predmetom dodania nebolo vykonanie fyzického prečíslovania objektu databázy MBL/BRL v sume
1.120,- Eur, ktorú mali v sídle odporcu vykonať jeho dvaja zamestnanci, a to z toho dôvodu, že odporca
od tejto zmluvy odstúpil. Odporca v odvolaní zotrval na svojom tvrdení, že vyššie uvedená zmluva, a to
aj s prihliadnutím na jednotlivé položky obsiahnuté vo vyššie uvedenej faktúre potvrdzujú, že všetky tieto
položky sú licenčnými poplatkami, t.j. odplata za licencie ako súhlas autora s používaním jeho diela, na
vznik ktorých je potrebné mať uzavretú písomnú licenčnú zmluvu podľa § 40 ods.2 zák.č. 618/2003 Z.z. o
autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, (ďalej Autorský zákon) v znení účinnom do
30.11.2012. Keďže k uzavretiu licenčnej zmluvy nedošlo, pre absenciu zákonom stanovených náležitostí
je Zmluva podľa § 39 OZ neplatná, s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožnil.

Predmetom dokazovania v prejednávanej veci nemalo byť tak, ako to odporca v odvolaní tvrdil, právne
hodnotenie troch samostatných právnych vzťahov, pretože vzťahy z licencie k počítačovému programu
Microsoft Dynamics NV založený vzťahom medzi spoločnosťou Microsoft Corporation Ireland, so sídlom
Dublin v Írsku, ktorý je autorom počítačového programu a rovnako ani vzťah z licencie k počítačovému
programu Incadea GmbH so sídlom München v Spolkovej republike Nemecko a odporcom, ktorý
je jeho užívateľom nie sú s prihliadnutím na obsah Zmluvy, ktorú uzavrel odporca s navrhovateľom
relevantné, pretože relevantný je len obsah záväzku vyplývajúci z právneho vzťahu vzniknutého medzi
navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorého malo byť poskytnutie služby. Predmetom sporu preto
nie je zaplatenie odplaty tak, ako to nesprávne odporca uviedol v odvolaní, ale právo na náhradu škody
za to, že si odporca ním objednanú službu a činnosti neprevzal a ani nezaplatil.

Pri posudzovaní právomoci súdu Slovenskej republiky konať v prejednávanej veci správne vychádzal
okresný súd z toho, že účastníkom sporu, ale aj zmluvného vzťahu je navrhovateľ ako zahraničná
právnická osoba so sídlom v Českej republike a odporca, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území
Slovenskej republiky, pričom obaja sú podnikateľmi, v dôsledku čoho sa medzi nimi jedná o vzťah, ktorý
vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou ako obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným
prvkom, ktorým je ich rôzne sídlo podnikania, nachádzajúce sa v rôznych štátoch Európskej únie. Z
tohto dôvodu správne určil okresný súd právomoc  na prejednanie tejto veci podľa Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
účinného v čase podania návrhu na súd, a to podľa Kapitoly II, odd. 1, čl. 2 bod 1 cit. Nariadenia tak, že
na prejednanie tejto veci je daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Pretože ide o spor z obchodného
kontraktu, je splnená aj podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia.

Keďže medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o voľbe rozhodného slovenského práva,  je na
daný právny vzťah, ktorý vznikol  po 17. decembri 2009 potrebné s prihliadnutím na čl. 28 Kapitoly
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky Rím I, ku ktorému Slovenská republika pristúpila na základe Dohody o pristúpení zo
dňa 14. 04. 2005 (Oznámenie č. 474/2006 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí SR o prijatí Dohovoru



o pristúpení Slovenskej republiky dňa 14. apríla 2005 k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky, otvorené na podpis v Ríme dňa 19. júna 1980) a ktoré nahradilo Rímsky dohovor (Kapitola
III čl. 24) a v rozsahu predmetu svojej úpravy a časovej pôsobnosti aj ust. § 9 až § 13 zák. č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom aplikovať jeho čl. IV ods.1 písm.a/ a b/, v zmysle
ktorých sa v prejednávanej veci na existujúci vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom použije
právo krajiny obvyklého pobytu predajcu pri zmluve o predaji tovaru alebo právo krajiny obvyklého pobytu
poskytovateľa služieb, z ktorého škoda vznikla.

Podľa čl. 12 cit. Nariadenia sa rozhodným právom, ktorým sa spravuje zmluva uzavretá medzi účastníkmi
sporu podľa ods. 1, písm. a) až d) spravuje aj výklad zmluvy, plnenie zmluvných záväzkov, dôsledky
porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych
predpisov, rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie a aj dôsledky neplatnosti zmluvy.
Neobstojí preto tvrdenie odporcu o tom, že s poukazom na § 9 ods.1 a § 10 zák.č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa právne vzťahy upravujúce záväzkové vzťahy
k počítačovému programu Incadea majú riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky z dôvodu,
že sídlo príjemcu na užívanie počítačového programu Incadea sa nachádza na území Slovenskej
republiky z dôvodu, že predmetom záväzku navrhovateľa nebolo dodanie práv duševného vlastníctva,
ale poskytnutie tovaru a služieb tak, ako to správne posúdil aj okresný súd. Aj z obsahu § 10 ods. 2,
písm. a) ZMPS vyplýva rovnaký postup, ako zvolil pre posúdenie rozhodného práva súd prvého stupňa,
a to, že len ak osobitný predpis neustanovuje inak, sa kúpne zmluvy a zmluvy o diele spravujú spravidla
právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia kúpnej
zmluvy a zmluvy o diele. Pritom osobitným predpisom je práve Nariadenie Rím I, ktorého ustanovenia
okresný súd správne aplikoval. Správne preto určil ako rozhodné právo pre prejednávanú vec právo
Českej republiky, keďže poskytovateľom tovaru a služieb bola právnická osoba so sídlom na území
Českej republiky.

Pre právne posúdenie vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi sporu, v ktorom nebolo dohodnuté žiadne
rozhodné právo nie je nutné predkladať znalecké posúdenie, pretože procesný postup súdu pri zisťovaní
jeho právomoci vyplýva z § 103 O.s.p., keďže súd ex offo skúma základné podmienky súdneho konania.
Či je daná právomoc súdu konať v prejednávanej veci a aké právo pri rozhodovaní o nej aplikuje je súd
schopný posúdiť aj sám bez toho, aby sa musel riadiť znaleckým posudkom predloženým odporcom.

Podľa názoru odvolacieho súdu jediný právny vzťah, ktorý medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
bol vzťah založený objednávkou odporcu zaslanou navrhovateľovi e-mailovou poštou dňa 16.09.2011,
ktorou si u navrhovateľa objednal dodanie nových licencií Incadea a obnovu maintenance na základe
kalkulácie navrhovateľa pre obnovu maintenance a dokup licencie Incadea zo dňa 15.09.2011,  ktorý
nemá tak, ako sa mylne domnieva odporca charakter licenčnej zmluvy, ale je klasickým záväzkovým
vzťahom, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pri ich podnikateľskej činnosti, predmetom
ktorého bolo poskytnutie služby spočívajúcej v prevode licencie z MBL modelu na BRL a v ostatnom
predmete sa jedná o technickú údržbu počítačového programu, o jeho obsluhu a udržiavanie,
zachovanie, podporu a pod., ktoré pojmy je možné subsumovať pod pojem „maintenance“ tak, ako to
vyplýva aj z prekladu anglického významu slova maintenance do slovenského jazyka prezentovaného
na web slovníku, za čo si navrhovateľ uplatnil poplatky, ktoré vyčíslil a o ktorých odporca pri vystavovaní
objednávky vedel. Jedná sa o položky, a to poplatok za počítačový program, za pravidelnú aktualizáciu
aplikačného programového vybavenia, za poskytovanie podporných služieb, ako aj za maintenance,
ktoré podľa ich obsahu nie je možné posúdiť podľa právnej kvalifikácie obsiahnutej v § 40 ods.1
Autorského zákona, a teda ako záväzok z licenčnej zmluvy. Pod pojmom maintenance  je treba rozumieť
tak, ako to vyplýva aj z web slovníka, údržbu, zachovanie, obsluhu, podporu, udržovanie, technickú
údržbu a pod..

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že okresný súd správne posúdil vzťah, ktorý vznikol medzi
navrhovateľom a odporcom podľa § 269 ods.2 Obch. zák. v znení do 31.12.2013 platného na území
Českej republiky ako zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku, a teda
ako zmluvu inominátnu, obsahujúca jednotlivé znaky kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obch. zák.,
ale aj zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., pretože navrhovateľ nielen dodával služby, ale
tieto mal aj implementovať do zariadenia odporcu. Okrem predmetu nepomenovanej zmluvy, ktorým bol
záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi „maintenance“, t.j. údržbu počítačového programu mal podľa
objednávky odporcu zabezpečiť odporcovi aj rozšírenie užívateľov do licencie v počte 5 ks ako nových



užívateľov v zariadení odporcu ako koncového užívateľa s tým, že súčasťou záväzku navrhovateľa bolo
poskytnúť samotnú zmenu programu vykonanú autorom, ktorá sa nazýva upgrade alebo update tak,
ako to uviedol aj svedok p. D.. Tieto však nemôžu byť účinné samé o sebe a vyžadujú implementáciu v
zariadení odporcu. Podľa web slovníka sa pod pojmom upgrade označuje nová verzia programu, ktorá
obsahuje nové funkcie či schopnosti a pojmom update nová verzia programu, ktorá opravuje chyby
alebo poskytuje drobné vylepšenia programu tak, ako to aj navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu správne
uviedol, bez ktorých nemohol maintenance navrhovateľ reálne poskytnúť.

V posudzovanom zmluvnom vzťahu navrhovateľa a odporcu vystupuje navrhovateľ ako predajca, a nie
ako sprostredkovateľ a ani ako autor počítačového programu, ktorý počas celého jeho trvania poskytuje
klientovi len služby, na ktoré sa zaviazal, pričom klient je povinný priebežne poskytovať odporcovi
súčinnosť, ktorá je nevyhnutná pre to, aby v spolupráci s výrobcom programu mohol navrhovateľ svoj
záväzok plniť, a teda poskytovať klientovi technické rady, ako aj technickú údržbu a obsluhu tak, aby
sa v softwarovom zariadení klienta - odporcu nevyskytovali žiadne chyby a aby bol tento funkčný.
Len ak by navrhovateľ nebol schopný sfunkčniť softwarový program odporcu, bol by oprávnený na
základe záväzkového vzťahu, a to Dohody o partnerstve VAR uzatvorenej medzi Incadea GmbH a ním
dňa 02.01.2008 spolupracovať tak, aby táto spoločnosť vytvorila také programové riešenie, ktoré by
mohol navrhovateľ implementovať odporcovi. Bez poskytnutia upgrade a update zo strany výrobcu a ich
následnej inštalácie do počítača odporcu navrhovateľom nie je fakticky maintenance - technická údržba
možná.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením odporcu, že maintenance programu je zásah autora do
samotného diela, t.j. do programu za účelom  jeho vylepšenia a ani s tvrdením, že navrhovateľ žiada
zaplatiť licenčný poplatok za rozšírenie licencie, t.j. možnosť užívať dielo - program potom, ako bolo toto
dielo - program autorom zdokonalené, pretože navrhovateľ podľa vyššie uvedenej Dohody neprevzal
na seba oprávnenie prevádzať na odporcu autorské práva a ani ich predávať. Bol však oprávnený
podľa Dohody so súhlasom spoločnosti Incadea GmbH, Salzburg predávať software Incadea, mal
právo kupovať licencie od tejto spoločnosti, udeľovať ich na softwarové produkty zákazníkom na území
SR, a to v prípade, že by zákazník už mal nadobudnuté alebo chcel by nadobudnúť právo používať
softwarové produkty pre svoje vlastné vnútorné operácie spojené so spracovaním údajov. Navrhovateľ
a spoločnosť Incadea GmbH, Salzburg v Dohode zároveň dohodli, že licenciou sa rozumie nevýhradné,
t.j. obmedzené právo používať konkrétny softwarový produkt zo strany jedného užívateľa na jednej
databáze potom, keď strany zadefinujú a dohodnú rozsah, mieru a obsah licencie práve s ohľadom na
konkrétneho užívateľa a jeho softwarový produkt s prihliadnutím na počet licencií pre každého zákazníka
(čl. 1 bod 1.16 Dohody). V Dohode bolo jednoznačne zadefinované, čo sa rozumie údržbou, a teda že
ňou sú služby na úrovni služieb spojené s aktualizáciou, ktoré má poskytnúť spoločnosť Incadea GmbH v
súvislosti s konkrétnou podpornou verziou a v súlade v tom čase platnej Dohody o úrovni služieb „Služby
spojené s aktualizáciou“ pre každého zákazníka zvlášť, čo vyplýva z jej čl. 1 bod 1.20. Zmluvné strany
presne zadefinovali aj to, že podnikovými riešeniami spoločnosti Microsoft sa bude rozumieť pridružený
podnik spoločnosti Microsoft alebo obchodná divízia člena skupiny Microsoft, ktorý je zodpovedný za
vývoj a distribúciu softwaru Navision, ktorý bude znamenať štandardnú verziu softwarového programu
pre plánovanie zdrojov podniku, ktorý je vo vlastníctve skupiny Microsoft a ktorý táto skupina predáva
pod týmto alebo podobným názvom tak, ako to vyplýva z čl. 1, bod 1.22 a 23 Dohody. Na základe
takto uzatvorenej zmluvy navrhovateľa s Incadea GmbH, Salzburg a oprávnenia spoločnosti Incadea bol
navrhovateľ oprávnený svojim zákazníkom ponúkať a poskytovať podľa čl. 8 Dohody aj pridanú hodnotu
vo vzťahu k udeleniu licencií a tiež služby, ktoré sú spojené s údržbou tak, ako to vyplýva z čl. 9.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že podľa čl. 14 bod 14.1 Dohody bolo z hľadiska práva duševného
vlastníctva zmluvnými stranami dohodnuté, že navrhovateľovi a jeho zákazníkom budú udelené len
nevýhradné licencie vo vzťahu k softwarovým produktom, opravám, záplatám, servisným balíkom alebo
novým vydaniam softwarových produktov. Z takto uzatvorenej Dohody tak, ako to správne okresný súd
skonštatoval a poukázal na vyššie uvedené články Dohody bol navrhovateľ osobou oprávnenou uzatvoriť
zmluvu aj na dodanie nových licencií Incadea, ako aj na obnovu maintenance. Tvrdenia odporcu o tom,
že nebol osobou oprávnenou poskytovať oprávnenie na používanie - licenciu na počítačový program
Incadea a z tohto dôvodu nebol ani aktívne legitimovaný na podanie návrhu v prejednávanej veci preto
právne neobstojí. Rovnako neobstojí ani jeho tvrdenie, že právna kvalifikácia zmluvného vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom je podľa názoru okresného súdu zmätočná a v rozpore s platnými právnymi
predpismi.



Odvolací súd sa nestotožnil ani s tým tvrdením odporcu v jeho odvolaní, že obsahom spornej zmluvy
malo byť maintenance - autorská údržba už existujúcej licencie, pretože v čase, kedy uzatváral odporca
s navrhovateľom Zmluvu, už žiadnu Zmluvu na údržbu jeho softwarového programu, ktorú mal pôvodne
uzavretú so spoločnosťou WBI s.r.o. Bratislava dňa 31.10.2008 uzavretú nemal, pretože táto stratila
platnosť dňa 31.05.2010. Spoločnosť WBI s.r.o. Bratislava už následne nebola oprávnená poskytovať
právo na používanie aplikačného programového vybavenia spoločnosti Microsoft Dynamics NAV, ako ani
poskytovať právo na používanie programového vybavenia Incadea oprávnených držiteľov autorských
práv spoločnosti Incadea GmbH v súlade s licenčnými podmienkami pre jednotlivé produkty pre vtedy
platnú dodávku verzie Incadea.engine, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý sa obrátil na navrhovateľa, pretože
potreboval pokrytie prevádzky softwarového programu z dôvodu jeho ďalšieho používania

Ak by bol mal odporca záujem získať len licencie, nemal žiadny dôvod jednať o nich s navrhovateľom,
ale sa mohol obrátiť priamo na vyššie uvedené spoločnosti Microsoft a Incadea GmbH, čo však neurobil.
Z takéhoto správania sa odporcu potom jednoznačne vyplýva, že mal záujem o väčší rozsah služieb a
činností, než len o získanie oprávnenia na používanie softwaru.

Na argumentáciu odporcu v bode IV jeho odvolania o právnom posúdení veci zákonným sudcom je
potrebné uviesť, že zo strany súdu bolo na pojednávaní prezentované len predbežné posúdenie, ktoré s
prihliadnutím na ďalšie dokazovanie nemalo za následok to, že by zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
mala byť zmluvou licenčnou, ako sa odporca mylne domnieva. K znaleckému posudku č. 11/2013
súdneho znalca W.. R. I., C., ktorý predložil odporca, na obsah ktorého súd pri rozhodovaní neprihliadol
a z ktorého podľa názoru odporcu jednoznačne vyplýva obsah pojmu maintenance odvolací súd uvádza,
že na výklad práva je oprávnený jedine súd, ktorý pojem maintenance nevyložil v rozpore s názorom
vysloveným v znaleckom posudku, v ktorom je uvedené, že maintenance je činnosť, ktorá prináleží iba
nositeľovi výhradných autorských majetkových práv a ak takéto majetkové práva previedol autor na tretiu
osobu, ktorej udelí licenciu alebo súhlas s použitím diela tak, ich môže s jeho súhlasom tak, ako tomu
bolo aj v prejednávanej veci, vykonávať tretia osoba, a teda navrhovateľ. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že predmet Zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, a to údržba počítačového
programu - maintenance, ako aj rozšírenie užívateľov do licencie je obchodným záväzkovým vzťahom,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, platného na území Českej republiky,
a nie Autorský zákon platný na území Slovenskej republiky tak, ako to nesprávne tvrdí odporca, a to
bez ohľadu na to, komu sa za maintenance platí licenčný poplatok. Platenie poplatkov je len dôsledok
poskytnutia presne špecifikovaných činností navrhovateľom so súhlasom výrobcu programov Incadea,
ale aj so súhlasom spoločnosti Microsoft, ktorá spoločnosť udelila súhlas pre Incadeu. Jedná sa o
činnosti, ktoré nie je možné vykonávať pre klientov navrhovateľom bezplatne.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že obsah zmluvy dohodnutej medzi  navrhovateľom a odporcom,
ako aj jej predmet nie je totožný s predmetom servisnej zmluvy, ktorá medzi navrhovateľom a odporcom
ani uzavretá nebola, pretože keby tomu tak bolo, nebol by žiaden dôvod uzatvárať na tú istú činnosť
dve rôzne zmluvy.

Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odporcu, že by si bol okresný súd zmýlil pojmy „maintenance“ a
„servisná zmluva“ a považoval tieto za totožné. Naopak z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu
jednoznačne vyplýva, že pojem „maintenance“ okresný súd jednoznačne vyložil, pričom jeho výklad nie
je v rozpore s tvrdením navrhovateľa a ani jeho pracovníka, ktorý vypovedal ako svedok a korešponduje
aj s prekladom z anglického jazyka uvedenom vo viacerých slovníkoch, dostupných aj na internete.
Poskytovanie maintenance navrhovateľom znamená údržbu, ale aj technickú údržbu a udržiavanie
softwarového programu u zákazníka - odporcu, pričom predmet servisnej zmluvy okresný súd žiadnym
spôsobom nehodnotil, pretože to nebolo predmetom sporu. Servisná zmluva, pokiaľ by bola bývala
uzavretá, by bola riešila iné portfólium služieb, a to najmä zabezpečenie následnej údržby softwaru
potom, ako by bola implementácia do softwarového počítačového programu odporcu navrhovateľom
vykonaná. Na základe servisnej zmluvy navrhovateľ vykonáva pre zákazníkov napr. školenia v ich
priestoroch, službu on line podpory, tzv. Helpdesk, konzultácie a iné činnosti, na ktorých sa s ním odporca
dohodne..

Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že vo všetkých položkách, ktoré navrhovateľ fakturoval
odporcovi je fakturovaná odplata za súhlas autora používať dielo - počítačový program, t.j. odplata



za licenciu, ktorú môže udeliť výhradne autor, pretože predmetom fakturácie nebolo iba poskytnutie
užívacích práv k počítačovému programu odporcom, ale aj úpravy počítačového programu odporcu tak,
aby ho mohol užívať. Táto úprava bola vykonaná spoločnosťou Incadea a spoločnosťou Microsoft, ale
aj zamestnancami navrhovateľa a jej súčasťou mala byť aj implementácia počítačových programov do
zariadenia odporcu prevedená na diaľku prostredníctvom internetu, k čomu však zavinením odporcu
nedošlo. Šlo tak o faktickú činnosť, a nie iba poskytnutie užívacích práv tak, ako to odporca nesprávne
tvrdil, pretože by inak nebolo nutné na splnenie záväzku navrhovateľa upravovať počítačové programy,
ktoré už odporca mal, ako aj jeho softwarové vybavenie.

Okresný súd dostatočne jasne zdôvodnil, prečo je nutné zmluvný vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom
a odporcom posúdiť ako inominátnu zmluvu s prvkami kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo a prečo považoval
maintenance za službu poskytovanú navrhovateľom, pretože sa nejednalo o autorskú činnosť na diele,
keďže navrhovateľ ani autorom nebol, preto mohol vykonávať len ten rozsah činností a prác, na ktoré
mu Incadea a Microsoft udelili súhlas, za ktoré mu patrila vopred dohodnutá suma. Tvrdenie odporcu o
tom, že odôvodnenie právneho posúdenia súdom spôsobuje nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia a
že takýmto postupom súdu došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, právne neobstojí.

Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením odporcu v odvolaní, že navrhovateľ mal v danom kontrakte
vystupovať len ako sprostredkovateľ uzatvorenia zmluvy, predmetom ktorej mala byť licencia, resp.
jej rozšírenie k počítačovým programom z dôvodu, že navrhovateľ nemohol zasahovať do programu,
keďže je chránený autorským právom, pretože takéto tvrdenie nemá oporu v Dohode uzatvorenej medzi
navrhovateľom a Incadea, ktorou súd vykonal dokazovanie a pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa,
ale aj s ohľadom na tvrdenia odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa sa s týmto tvrdením
odporcu dostatočne vysporiadal. Je vylúčené uvažovať tak, ako to odporca v odvolaní uviedol, že
navrhovateľ mal možnosť len na základe samostatnej servisnej zmluvy, k uzavretiu ktorej nikdy nedošlo,
poskytovať podporu pri užívaní programu a pomáhať riešiť problémy, ktoré sa s užívaním programu
vyskytnú. Takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a najmä nie v Zmluve, ktorú s
navrhovateľom dobrovoľne a bez výhrad uzavrel. Na tejto skutočností nič nemení to, že vo faktúre
vystavenej navrhovateľom vo vzťahu k odporcovi si neuplatnil  položku č. 7 zo Zmluvy, pretože fyzické
prečísľovanie objektu databáza MBL/BRL nemohol vykonať z dôvodov na strane odporcu. Že si mohol
uplatniť vo vzťahu k odporcovi z tejto položky aspoň maržu a že tak dobrovoľne neurobil, nemôže ísť
na jeho ťarchu.

Záverom odvolací uvádza, že pre posúdenie práva navrhovateľa na náhradu škody je podstatný obsah
predmetu záväzku, ktorý odporca porušil, keď si ním objednané plnenie bez relevantných dôvodov, ktoré
ho neoprávňovali bezdôvodne od zmluvy odstúpiť, následne neprevzal.

Tak, ako to vyplýva zo Zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, v Zmluve nebola dohodnutá
možnosť odstúpenia od nej, preto k platnému odstúpeniu mohlo dôjsť len za podmienok stanovených
Obchodným zákonníkom v § 344 a nasl. Obch. zák. platného na území Českej republiky. Dôvody
uvádzané odporcom v jeho odstúpení od Zmluvy právne neobstoja, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ
bol pripravený plniť odporcom objednaný predmet obsiahnutý v jeho objednávke, a to o to skôr, že si
ho musel sám objednať u spoločnosti  Incadea, čo v konaní jednoznačne preukázal. Preukázal nielen
dodanie celého predmetu objednávky zaslanej mu odporcom okrem položky 7, ktorú zabezpečoval
navrhovateľ sám, ale aj úhradu všetkých položiek tak, ako to správne okresný súd zistil, pričom
cenu, ktorú mu vyfakturovala spoločnosť Incadea ako dodávateľ navrhovateľa,  odporca navrhovateľovi
na základe ním vystavenej faktúry nezaplatil. Nezaplatením faktúry vznikla navrhovateľovi majetková
ujma, keďže sa jeho majetok o sumu zaplatenú spoločnosti Incadea znížil, a to výlučne v príčinnej
súvislosti s konaním odporcu. Navrhovateľ bez súčinnosti odporcu nemohol splniť svoj záväzok zo
Zmluvy, ku ktorému malo dôjsť na diaľku po poskytnutí vstupných údajov, dát a kódov zo strany
odporcu, ktorý túto súčinnosť odmietol napriek tomu, že navrhovateľ bol pripravený svoj záväzok zo
Zmluvy plniť, čo aj v konaní preukázal. Navrhovateľ si uplatnil škodu skutočnú, a to v rozsahu plnenia,
ktoré poskytol spoločnosti Incadea GmbH za požadované licencie pre odporcu. Jednalo sa pritom o
softwarové vybavenie, ktoré malo byť súčasťou plnenia navrhovateľa výlučne pre odporcu, keďže je
presne individualizované podľa požiadaviek konkrétneho zákazníka a nie je možné ho použiť pre inú
tretiu osobu. Z dôvodu, že odporca odmietol poskytnúť súčinnosť, je softwarové vybavenie, ktoré si
navrhovateľ objednal u spoločnosti Incadea GmbH bezcenné. Druhou zložkou škody, ktorá vznikla
navrhovateľovi je ušlý zisk - marža, a teda predpokladané zvýšenie sumy za navrhovateľom poskytnuté



plnenia v prospech odporcu, ktoré keby bolo nastalo, bolo by bývalo pre navrhovateľa finančným
navýšením za splnenie zmluvnej povinnosti. Obidve peňažné plnenia boli súčasťou vopred dohodnutej
ceny, ktorá bola odporcovi známa a s ktorou aj súhlasil, inak by nebol zasielal navrhovateľovi písomnú
objednávku. V konečnom dôsledku odporca ani v priebehu konania nenamietal, že by navrhovateľovi
nebola v dôsledku jeho konania vznikla škoda a túto ani nevyvrátil, rovnako ako nevyvrátil to tvrdenie
navrhovateľa, že vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu. Odporcom uvedené
námietky ohľadom výšky škody obsiahnuté v čl. X jeho odvolania ohľadom sumy 2.623,89 Eur ako
„maintenance“ spoločnosti Microsoft Corporation Ireland - položka č.1 faktúry, ktorú podľa jeho názoru
navrhovateľ v konaní nepreukázal, keďže preukazoval len tú skutočnosť, že plnil spoločnosti Incadea
GmbH a osobou, ktorá je oprávnená prijať licenčný poplatok za maintenance k programu Microsoft
Dynamics je výhradne spoločnosť Microsoft Corporation Ireland, prípadne ňou poverená osoba, v
dôsledku čoho bol nárok v tejto časti priznaný súdom navrhovateľovi protiprávne nepovažoval odvolací
súd za také, ktoré by boli vyšli najavo až po rozhodnutí súdu prvého stupňa a ktoré by práve z
tohto dôvodu nebol mohol odporca namietať, preto na ne neprihliadol. Odporca mohol tieto námietky
vznieť už počas prvostupňového konania, pretože sa nejedná o novú skutočnosť. Odvolací súd preto
s prihliadnutím na § 205a ods. 1, písm. d) O.s.p., podľa ktorého sú skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa na tento dôvod nemohol v odvolacom konaní prihliadnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho v celom rozsahu potvrdil.

Podľa § 224 ods.4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/174/2012", "guid": "f8be65fa-767b-441f-abef-507e0f5d8c37:4610e46f-f5fc-4648-bb92-61100f63ed58", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}