Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/143/2015 z 6. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. októbra 2015, sp. zn. 13CoE/143/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3815206800.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/143/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3815206800.1 | 2015-10-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bafcb4a5-48bb-4989-b3a0-75cc582eb239 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3815206800.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/143/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206800
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815206800.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnej: C. G., bytom O., C. XXX/XX
(predtým bytom Y., C. V. X/X), o vymoženie 812,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. mája 2015, č.k. 16Er/1351/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.3.2015
domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 812,64 eur s príslušenstvom,
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDA0310005 vydaný dňa
15.04.2011 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. a ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 10.06.2011. Súdny exekútor I.. W.. I. N., G.. dňa 28.04.2015 doručil súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd preukázané, že exekučné
konanie vedené pod sp. zn. 9Er/3870/2011 (EX 3350/2011) v prospech oprávneného: PRO CIVITAS
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnej: C. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. V. X/X, Y., bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/3870/2011-63
zo dňa 05.11.2012 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako Okresný súd Prievidza
uznesením č.k. 9Er/3870/2011-13 zo dňa 29.12.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/228/2012-55 zo dňa 20.09.2012
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom
konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IDA0310005 zo dňa 15.04.2011. Okresný
súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 9Er/3870/2011-13 zo dňa 29.12.2011 okrem iného uviedol,
že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným, na podklade
ktorej oprávnený inicioval voči povinnej rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a
považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne
neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné
konanie zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné
konanie vedené pod sp. zn. 9Er/3870/2011 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto



exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok
oprávneného voči povinnej. Súd prvého stupňa konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci
- rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania
v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o
procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto
exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1351/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
č.k. 9Er/3870/2011-13 zo dňa 29.12.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie
odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol,
že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi
udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne
rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom
by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v
Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd nie je oprávnený
rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp.
neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že exekučný súd pri
skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu,
pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd mu teda
uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa
čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2014. Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a č.k. 18CoE/635/2011-36
zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne
zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej, svojím konaním
a svojou vôľou bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ustavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj na nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom
rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale
predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že súd
prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 812,64 eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 15.04.2011,



sp. zn. IDA0310005, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 06.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 10.06.2011.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1351/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
č.k. 9Er/3870/2011-13 zo dňa 29.12.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a
toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 9Er/3870/2011 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 15.04.2011, sp. zn. IDA0310005,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 812,64 eur s príslušenstvom, a to na podklade
návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.09.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 29.12.2011, č.k. 9Er/3870/2011-13 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2012 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.09.2012, č.k. 23CoE/228/2012-55.
Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 05.11.2012, č.k. 9Er/3870/2011-63, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.12.2013, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie



zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.12.2011, č.k.
9Er/3870/2011-13 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok,
vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 20.09.2012, č.k. 23CoE/228/2012-55. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 05.11.2012,
č.k. 9Er/3870/2011-63, právoplatným dňa 05.12.2013, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp.
zn. 9Er/3870/2011, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 29.12.2011, č.k. 9Er/3870/2011-13 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 20.09.2012, č.k. 23CoE/228/2012-55 tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi
rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého
exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej
veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastav iť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd dodáva, že v postupe súdu prvého stupňa nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinnej, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a
právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený túto možnosť
aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .