{"guid": "9affe7eb-6dc7-47a5-a9db-4aa480aa8dcc:da90575d-226b-43ea-b865-e405c24d550f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7613213370.1", "spisova_znacka": "11Co/389/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/389/2015 z 20. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 20. októbra 2015, sp. zn. 11Co/389/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7613213370.1", "identifikacne_cislo": "7613213370", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Sopková Maximová", "sudca_id": 1533, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-sopkova-maximova-1533", "datum_vydania": "2015-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da90575d-226b-43ea-b865-e405c24d550f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7613213370.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7613213370.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7613213370.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 11Co/389/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7613213370\nDátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613213370.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu I. G. S. s.r.o., so sídlom D., D.É. O. XX, IČO: 44 219\n717, právne zastúpený Advokátska kancelária Hovan, Hospudka, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves,\nIng. Kožucha č. 1, IČO: 47 233 419, proti žalovanej D. Q. T. D. T., T., L. C. C. X, IČO: 35 555 777, o\nzaplatenie 288,73 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo\n4. júna 2015 č.k. 2C/198/2013-131\n\nr o z h o d o l :\n\nZrušuje rozsudok v napadnutom výroku o trovách právneho zastúpenia a v rozsahu zrušenia vracia vec\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu škody na motorovom vozidle sumu 264,43 €,  trovy konania 167 €,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v časti 24,30 €  konanie zastavil.\n\nĎalšími výrokmi uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet\nprávneho zástupcu žalobcu v sume 153,83 € a povinnosť zaplatiť na účet súdu preddavkované trovy\nštátu v sume 126,86 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nO trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 ods. 2  Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 307,66 €\n(za 9 úkonov právnej služby, z toho 8 úkonov po 21,58 €, 1 úkon po 10,79 €, k tomu náhrada hotových\nvýdavkov a DPH) priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 153,83 €, t.j. v jednej polovici, súdny\npoplatok vo výške 17 € a zložené náklady za znalecké dokazovanie vo výške 150 €, pričom uviedol, že\ntrovy v priznanej výške považoval za účelne vynaložené. Poukázal na znenie ustanovenia § 150 ods.\n2 O.s.p. a argumentoval, že použitie tohto ustanovenia sa viaže len na splnenie podmienky, že ide o\ndrobný spor a trovy konania by boli neprimerané pohľadávke. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky\ntreba považovať za neprimeraný zákon neustanovuje, preto posúdenie neprimeranosti trov konania voči\npohľadávke zákon ponechal voľnej úvahe súdu, rovnako ako rozhodnutie, či trovy znížiť alebo ich vôbec\nnepriznať.\n\nProti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách právneho zastúpenia, podal včas odvolanie žalobca,\nktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi\nprizná náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške 307,66 €. Zároveň uplatnil trovy právneho\nzastúpenia v odvolacom konaní vo výške 35,96 €, pozostávajúce z úkonu právnej služby vo výške 21,58\n€, náhrady hotových výdavkov, tzv. režijného paušálu v sume 8,39 € a 20% DPH.\n\nŽalobca v odvolaní uviedol, že aj keď trovy právneho zastúpenia vo výške 307,66 € uplatnenú sumu\npo jej čiastočnom späťvzatí prevyšujú o 43,23 €, nie je ich výška neprimeraná výške uplatneného\nnároku, žalobca žiadnym spôsobom nezneužíval svoje postavenie, žalobu bol nútený podať po tom,\n\nako žalovaná odmietala plniť. Spor nie je možné považovať za formulárový návrh, ktorý je postavený na\njednoduchej právnej argumentácii a jednoduchom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Spor\nmedzi nimi nie je možné považovať za bežný, bez zložitých právnych úprav, nakoľko v konaní bolo nutné\nuplatniť niekoľko právnych predpisov (cestný zákon, zákon o cestnej premávke, Obchodný a Občiansky\nzákonník), ktorých uplatňovanie je pre laika takmer nemožné. Právny zástupca žalobcu vykonal vo veci\nlen nevyhnutné úkony. Poukázal na skutočnosť, že výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp.\nbrániť účastníkovi konania v reálnom uplatňovaní základného práva, ktorým v danom prípade je právo\nbyť zastúpený v konaní pred súdom osobou právne vzdelanou. Zdôraznil, že žalobca sa dal právne\nzastúpiť až po tom, čo mu bol doručený odpor žalovanej proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý\nbol spracovaný právne vzdelanou osobou. Žalobca nie je právne vzdelaný, preto bol nútený poveriť\nsvojím zastupovaním v konaní advokáta. Žalovaná odmietala priznať čo i len časť uplatneného nároku,\nna pojednávaniach ju zastupovala osoba právne vzdelaná, a preto bolo na mieste, aby aj žalobca bol\nprávne zastúpený. Žalobca predtým, ako podal žalobu, vyzval žalovanú na úhradu spôsobenej škody,\nčo žalovaná odmietla a na svojom postoji zotrvala počas celého predsúdneho aj súdneho konania. Na\nzáklade tohto jej postoja bolo potrebné v konaní ustanoviť súdneho znalca, ktorý jednoznačne potvrdil,\nže koleso žalobcu nabehlo na výtlk na ceste v správe žalovanej. Žiaden úkon právnej pomoci advokáta\nžalobcu nie je možné považovať za účelovo vykonaný a vyplýval zo stavu konania a postoja žalovanej.\n\nŽalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách\nprávneho zastúpenia spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nje dôvodné.\n\nV preskúmavanej veci žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody vo výške 288,73 € z\ndôvodu, že dňa 4.2.2013 na neoznačenej vozovke na Mlynskej ulici v Smižanoch, ktorá je v jej správe,\ndošlo k poškodeniu disku kolesa na jeho motorovom vozidle Škoda Superb. Žalobca vzal späť svoj návrh\nv časti 24,30 € (oprava prierazu pneumatiky) a v prevyšujúcej časti bol v konaní  úspešný.\n\nPodľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov\npotrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\n\nTrovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným\npostojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného\nnároku, prípadne procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.\n\nPodľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči\npohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.\n\nCitovaným ustanovením bol zákonom č. 384/2008 Z.z., účinným od 15. októbra 2008 novelizovaný\nObčiansky súdny poriadok.\n\nPotrebné je mať na zreteli, že zákon dáva „možnosť“, nie povinnosť, využitia moderačného práva súdu\nv drobných sporoch. V takom prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí\nísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea), postačuje, ak trovy konania\nsú neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou (správnejšie medzi hodnotou\npredmetu sporu a medzi výškou trov), opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu prax. Vzhľadom\nna sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, stanovené všeobecne záväznými\npredpismi, by však bolo zrejme nesprávne za neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne trovy, ktoré\nprevyšujú hodnotu predmetu sporu (komentár k O.s.p.). Samotný zákonodarca v dôvodovej správe k\nnovele Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. uvádza, že obdobne ako v nariadení\nEP a Rady (ES) číslo 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach\ns nízkou hodnotou sporu, predkladateľ navrhol pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči\npohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach trovy konania predstavujú niekoľko\nnásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť\nvymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z\ndôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky\n\nhromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie\ntakýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále\nzostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.\n\nAplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady\nna priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že je namieste náhradu trov konania\nnepriznať, alebo znížiť. Je vždy potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného\nprípadu, ako aj na to, aby sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné\nrozhodnutie vo veci. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky spočíva na oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola jeho právu poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok Ústavy vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51\nÚstavy Slovenskej republiky).\n\nVýklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04-30, okrem iného,\nuviedol: „Pri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania.\nVýklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva\nzaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov\nkonania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi,\nktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s\nkonaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo\nkonanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51\nods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených\npodmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150\nO.s.p.“\n\nPrvostupňový súd sa pri rozhodovaní o trovách konania neriadil vyššie uvedenými právnymi predpismi\na nevyvodil vo veci správny záver.\n\nZ odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, aké právne úvahy podľa ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa odvolal, ho v otázke trov konania viedli k rozhodnutiu\no ich znížení. Prvostupňový súd uviedol, že za účelne vynaložené trovy považuje trovy právneho\nzastúpenia v jednej polovici, neuviedol však, podľa akých kritérií posudzoval účelnosť a primeranosť,\nresp. neprimeranosť uplatnenej pohľadávky vo vzťahu ku trovám konania, a prečo žalobcovi priznal\ntrovy právneho zastúpenia znížené na jednu polovicu.\n\nAj keď sa v danom prípade jedná o drobný spor, odvolací súd dospel k záveru, že priznanie náhrady\ntrov právneho zastúpenia žalobcovi v jednej polovici nie je správne a zákonné, zvlášť s prihliadnutím\nna skutočnosť, že trovy vynaložené v konaní boli účelné pri uplatnení a bránení práva. V tomto smere\nteda záver súdu prvého stupňa nebol správny.\n\nAj keď sa v tomto prípade jedná o druh sporu, ktorý je považovaný za drobný spor, nejde o spor\nna základe tzv. formulárových žalôb, ktoré si nevyžadujú zložitejšiu právnu úpravu, kedy vyhotovenie\nžaloby nemožno považovať za náročný a zložitý proces. Právny zástupca žalobcu musel vykonať\núkony právnych služieb, ktoré sú v danej veci potrebné. Vzhľadom na charakter sporu s prihliadnutím\nna primeranosť trov konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, dospel odvolací súd k záveru, že\ntrovy konania žalobcu sú opodstatnené nielen do výšky zaplateného súdneho poplatku a nákladov na\nznalecké dokazovanie, ale aj v trovách právneho zastúpenia.\n\nOdvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že trovy, ktoré žalobcovi vznikli, je možné\npovažovať za účelne vynaložené pri uplatnení a bránení jeho práva na súde, pričom v spore bol žalobca\núspešný.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto zrušil\nrozsudok v napadnutom výroku (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa.\nJeho úlohou v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov právneho zastúpenia medzi\n\núčastníkmi v súlade so zákonom a právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení\n(§ 226 O.s.p.).\n\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.\n3 O.s.p.).\n\nVýroky rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, konanie bolo zastavené, a žalovanej bola uložená\npovinnosť zaplatiť preddavkované trovy štátu, neboli napadnuté odvolaním ani jedným z účastníkov\nkonania a nadobudli právoplatnosť, preto neboli v odvolacom konaní preskúmavané.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch  v znení účinnom od 01.05.2011).\n\nPoučenie:\n\nProti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/198/2013", "guid": "8b37e0f6-638b-4f13-a733-4a1bddeba25a:76334b50-de3b-4628-9d47-6ac4c0467ada", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}], "citovane_v": []}