Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/674/2015 z 10. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. októbra 2016, sp. zn. 11CoP/674/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1112223477.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/674/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1112223477.1 | 2016-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad68d9fc-694b-46d0-b08f-bfdea06f026c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1112223477.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/674/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112223477.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa N. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Z. republiky a T. republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova, 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
rodičov: matky - Ing. O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX, G. - C., T. republika, štátna občianka
T. republiky, zastúpenej JUDr. Barbora Holíková, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava,
a otca - P. Ivanova, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX/XXX, XXX XX F., okres Z., štátny občan
Z. republiky, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 821 08 Bratislava, o
návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého do cudziny a o udelenie súhlasu na výber
základnej školy pre maloletého, na odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
17.08.2015, č.k. 3P/57/2012-1909, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0)

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie :
- udelil matke súhlas k vysťahovaniu maloletého N. L., nar. XX.XX.XXXX do T. republiky.
- uložil matke povinnosť otca písomne informovať o zdravotnom stave, školskej dochádzke, záujmových
a mimoškolských aktivitách ako aj iných závažných skutočnostiach, týkajúcich sa maloletého a to v
pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho ktorého mesiaca.
- udelil za otca maloletého N. L., nar. XX.XX.XXXX súhlas matke s výberom základnej školy - R. škola
O., so sídlom I. XXXX/X, G. - C., T. republika na plnenie povinnej školskej dochádzky a poskytovanie
základného vzdelávania maloletého.
- zamietol protinávrh otca na výber základnej školy pre maloletého.
- zamietol návrh matky na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku
- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.4,5, § 26, § 35, § 43 Zákona o rodine a tým, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázanú nezhodu v otázke vysťahovania sa maloletého z územia Slovenskej
republiky a potrebu autoritatívneho rozhodnutie súdu v zmysle návrhu matky. Súd prvej inštancie
dôvodil špecifikami daného prípadu, naďalej komplikovaným vzťahom rodičov, ako aj potrebou ochrany
maloletého pred negatívnym dopadom nedostatku rodičovskej kompetencie spočívajúcej v schopnosti
dohodnúť sa v zásadných otázkach týkajúcich sa maloletého. Poukázal na závery znaleckého posudku
vypracovaného znalcom O.. O. N., dospejúc k záveru o tom, že vysťahovanie maloletého do krajiny
pôvodu jeho matky do T. republiky, kde má matka pre výchovu a starostlivosť o dieťa vytvorené



stabilné rodinné zázemie, je z hľadiska záujmu dieťaťa plne na jeho prospech. Prihliadal aj na hľadisko
výkonu práv a povinností rodičov a na zásah do rodičovských práv otca s odôvodnením, že záujem
dieťaťa na výchovu v stabilnom výchovnom prostredí, kde matka lepšie a plnohodnotnejšie ( a to
nielen po stránke materiálnej, ale po všetkých stránkach ) dokáže zabezpečiť potreby dieťaťa, preváži v
konaní presadzovaný záujem otca na zotrvaní maloletého na území Slovenskej republiky. V neprospech
maloletého považoval výrazne narušené vzťahy medzi rodičmi, vyvolané najmä nepriateľským postojom
otca voči matke, ktorú aj naďalej obviňoval z bránenia mu v styku s maloletým napriek tomu, že
matka v pravidelných súdom určených intervaloch prítomnosť maloletého na území Slovenskej republiky
zabezpečovala. Uviedol, že maloletý sám za prítomnosti sudkyne, prokurátorky a pred psychologicky
kvalifikovaným sociálnym pracovníkom vyjadril vlastnú vôľu žiť s matkou v T. republike - G. a s otcom
sa pravidelne stretávať ako doposiaľ. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 43 ods. Zákona o rodine
venoval náležitú pozornosť názoru maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
ho bol schopný samostatne prejaviť, a spolu s výsledkami rozsiahleho dokazovania bol jedným z
podkladov pre rozhodnutie. Poukázal na výsledky odborného posúdenia znalca. z ktorých vyplynulo,
že subjektívna preferencia maloletého vo vzťahu k miestu jeho bydliska už má vzhľadom na jeho vek
určitú výpovednú hodnotu a je potrebné ju zohľadniť. Vzhľadom na obrannú pozíciu maloletého, ktorý sa
nechce otvorene prikloniť k jednému rodičovi na úkor druhého a v rámci rodičovského konfliktu zaujíma
intuitívne neutrálnu pozíciu, je ešte vo väčšej miere potrebné prihliadať na objektívne charakteristiky,
ktoré súvisia s osobnostnými dispozíciami a rodičovskými kompetenciami otca a matky. Poukázal na
závery znalca, podľa ktorého je v záujme maloletého N., aby zostal v osobnej starostlivosti aktuálneho
rezidenčného rodiča t.j. matky a naďalej si udržiaval a tiež rozvíjal svoj vzťah s nerezidenčným rodičom
t.j. s otcom. Vychádzal zo záverov znalca, že súčasná úprava rozsahu styku rodičov s maloletým vytvára
dostatočne porovnateľnú východiskovú pozíciu pre znalecké dokazovanie oboch rodičov, ale najmä pre
znalecké posudzovanie maloletého, ktorý sa pravidelne stretáva aj s nerezidenčným rodičom, s ktorým
má vytvorený pozitívny vzájomný vzťah. Pokiaľ otec namietal nevhodnosť prostredia v G. pre zdravý
vývoj maloletého, ktorej ovzdušie je podľa výsledkov meraní, na ktoré poukazoval, značne znečistené
súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by kvalita ovzdušia v G. bola nepriaznivá do tej miery,
že by akýmkoľvek negatívnym spôsobom vplývala na zdravie dieťaťa. Uviedol, že kvalita ovzdušia
je podľa všeobecne známych zistení pravidelne monitorovaná príslušnými orgánmi T. republiky, ktoré
sú povinné prijať opatrenia na ochranu zdravia obyvateľstva pred prípadnými škodlivými účinkami a
zdôraznil, že takéto skutočnosti v konaní preukázané neboli. Poukázal na skutočnosť, že rodinný dom
vo S., na ktorý otec v súvislosti s vysťahovaním maloletého poukazuje a ktorého prostredie v tejto
súvislosti porovnáva s prostredím, do ktorého chce matka dieťa vysťahovať, patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a pokiaľ otec mal skutočne záujem na blahu svojho dieťaťa, tak ako to
prezentuje v súvislosti s prostredím, v ktorom má dieťa vyrastať, nie je zrejmé, prečo po rozvode
manželstva, v rámci ktorého sa s matkou dohodli na zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti a ich
rodičovská dohoda bola podkladom pre súdne rozhodnutie v otázke úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva pripustil, aby matka maloletého spolu s maloletým na konci
roku 2009 opustili rodinný dom vo S. a odsťahovali sa do prenájmu. V konaní mal súd prvej inštancie za
preukázané, že maloletý má v T. republike zabezpečené vyhovujúce bývanie, školskú dochádzku, ako
aj zdravotnú starostlivosť a hoci vyrastal na Slovensku, ovláda slovenský aj český jazyk. Vyjadril názor
že vzhľadom na geografickú a jazykovú blízkosť T. a Slovenskej republiky, neexistuje jazyková alebo
kultúrna bariéra, ktorá by komplikovala jeho pomery v prostredí T. republiky. Zdôraznil, že vzhľadom na
ust. § 154 O.s.p. vychádzajúc zo skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia, vzal do úvahy, že maloletý
bol právoplatným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá má právo mať dieťa u seba,
čo je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právo rodičov a deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Mal za to, že rozhodnutím o udelení súhlasu matke k
vysťahovaniu maloletého do T. republiky, krajiny jej pôvodu nedôjde k zásadnej zmene v realizácii
úpravy styku, nastolenej rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 10C 16/2019-29 zo dňa 15.10.2009
o rozvode manželstva, práva otca na styk s maloletým ostávajú zachované a uvedená úprava je v
záujme maloletého a obstojí do budúcna aj popri výkone tohto rozhodnutia. V záujme udržiavania
väzby medzi otcom a maloletým súd prvej inštancie v súlade s ust. § 24 ods. 5 veta prvá Zákona
o rodine zaviazal matku k informovaniu otca o zdravotnom stave, školskej dochádzke, záujmových
a mimoškolských aktivitách maloletého dieťaťa v mesačných intervaloch. V nadväznosti na verdikt
súdu týkajúci sa otázky vysťahovania maloletého rozhodol súd aj o návrhu matky na výber základnej
školy, keď poukazujúc na záver týkajúci sa rozhodnutia o udelení súhlasu k vysťahovaniu maloletého,
udelil aj súhlas matke na výber základnej školy pre maloletého, konkrétne Základnej školy O., so
sídlom I. XXXX/X, G. - C., T. republika, ako základnej školy na plnenie povinnej školskej dochádzky a



poskytovanie základného vzdelávania maloletého. Poukázal na neodkladné opatrenie Krajského úradu
O. kraja zo dňa 19.09.2013, ktorým bolo Základnej škole O. uložené, aby maloletému poskytovala
základné vzdelávanie a umožnila mu plniť povinnú školskú dochádzku. Maloletý určenú základnú školu
už tretím rokom navštevuje, je preto plne v jeho záujme, aby v školskej dochádzke na uvedenej
škole pokračoval. Vzhľadom na verdikt súdu ohľadom spornej otázky vysťahovania súd prvej inštancie
protinávrh otca na výber základnej školy pre maloletého logicky zamietol. Návrh matky na vyslovenie
predbežnej vykonateľnosti rozsudku súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že v danom prípade
neboli splnené zákonné podmienky predpokladané ust. § 162 ods. 3 O.s.p., s poukazom na v konaní
doposiaľ platné neodkladné opatrenie č.k. 3P 57/2012-719 zo dňa 15.2.2013, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 20CoP 43/2013-854 zo dňa 23.4.2013, ktorým súd dočasne udelil
maloletému N. súhlas vycestovať a zdržiavať sa s matkou v cudzine - T. republike v čase osobnej
starostlivosti matky, s úpravou styku otca s maloletým počas bežného týždňa kalendárneho roka každý
párny víkend v mesiaci od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd v
zmysle § 221 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý
rozsudok považoval za predčasný, nezákonný a zmätočný. Súdu prvej inštancie vytkol, že vo veci
rozhodol napriek existujúcej prekážke litispendencie, na ktorú viac krát v konaní upozorňoval. Poukázal
na konanie začaté pred Okresným súdom Bratislava V na jeho návrh, č.k. 22P 438/2010 o zmenu
zverenia, v ktorej v rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa 05.06.2013 bolo vyslovené porušenie
jeho ústavných práv uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo 10/2012 zo dňa 06.12.2012, a v
dôsledku ktorého Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, na podklade ktorého Krajský
súd v Bratislave uznesením 11CoP 380/2015-253 zo dňa 13.08.2015, zrušil uznesenie Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 03.02.2011 č.k. 22P 438/2010-46, ktorým bolo konanie zastavené a vec
mu vrátil na ďalšie konanie o jeho pôvodnom návrhu na zmenu zverenia. Tvrdil, že konanie na
Okresnom súde Bratislava V o jeho návrhu na zmenu zverenia a konanie na Okresnom súde Bratislava
I majú identický predmet aj účastníkov konania, preto Okresný súd Bratislava I mal konanie zastaviť
a nie vydať napádaný rozsudok. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojej podstate
odopiera maloletému právo na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a za absurdné považoval
tvrdenie súdu, že jeho úprava styku s maloletým upravená v rozsudku o rozvode manželstva obstojí
do budúcna aj keď bude maloletý žiť v G., keď styk v stredu pri vyzdvihovaní maloletého zo školy
neprichádza vzhľadom na vzdialenosť bydlísk do úvahy. Poukázal na uznesenie súdu prvej inštancie
3P 57/2012-719 zo dňa 15.02.2013, ktorým udelil matke dočasný súhlas vycestovať a zdržiavať sa s
maloletým v T. republike, v ktorom sudkyňa považovala potrebné tomuto stavu prispôsobiť aj jeho styk
s maloletým. Uviedol, že súd nerozhodol o doplňujúcom návrhu matky doručenom súdu 29.11.2012
o úprave styku, čím sa dopustil ďalšej procesnej chyby. Namietal postup súdu prvej inštancie pri
zisťovaní názoru maloletého dieťaťa s odôvodnením čí sudkyňa, prokurátorka či kolízna opatrovníčka
prítomné pri výsluchu maloletého sú kompetentné posúdiť, či maloletý vyjadril svoju vôľu. Namietal,
že súd rozhodol dňa 14.08.2015 bez toho, aby bol v záujme objektívneho posúdenia veci vypočutý
maloletý prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý mu na vypočutie dieťaťa
zaslal pozvánku, o ktorej však z dôvodu dovolenky mimo územia SR nevedel. Mal za to, že súd prvej
inštancie sa zameral iba na názor maloletého vyslovený v súdnej miestnosti a vôbec sa nezaoberal
inými názormi maloletého, ktoré konštantne vyjadrovali vôľu maloletého žiť s ním na Slovensku. V
tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie maloletého pri šetrení pomerov Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Pezinok v jeho domácom prostredí vo S., ako aj na odborné vyjadrenie Výskumného ústavu
detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave A.. S. O. zo dňa 27.01.2014 a na trestné stíhanie
vedené proti matke ORPZ v Pezinku, za prečin marenia súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k znaleckému
dokazovaniu namietal, že súd prvej inštancie znalca nijako neinformoval a nekonfrontoval so závažnými
nedostatkami jeho znaleckého posudku, na ktoré vo svojom vyjadrení zo dňa 28.06.2015 poukazoval.
Za nemožné považoval, že súdom ustanovený znalec O.. N. dospel vo svojom znaleckom posudku k
diametrálne odlišným záverom, ako ním oslovený uznávaný psychológ PhDr. S. O., ktorý sa s ním, jeho
partnerkou a maloletým viac krát rozprával. Mal za to, že súd skôr ako nariadil znalecké dokazovanie,
sa mal v prvom rade riadne vysporiadať s ním predloženými vyjadreniami A.. S. O., ktorého závery
nemal dôvod spochybňovať. V tejto súvislosti vyslovil názor, že súd má pri hodnotení ako znaleckého
posudku, tak aj odborného vyjadrenia predloženého účastníkom postupovať rovnako, ako by išlo o
znalecký posudok vyžiadaný súdom. Namietal, že súd nevyhovel jeho návrhu o nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania. Mal za to, že súd prvej inštancie mu svojim postupom odňal možnosť konať



pred súdom, keď nariadil pojednávanie na deň 17.08.2015 v mesiaci, kedy sa výlučne venuje synovi
a keď konal a rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že súdu dňa 08.08.2015 doručil žiadosť
o odročenie z dôvodu absolvovania letnej dovolenky. Tvrdil, že postup súdu prvej inštancie je vecne
nesprávny, nakoľko nebol dostatočne zistený skutkový stav, súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neprávne právne posúdil.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a
právne správny potvrdiť. V súvislosti s namietanou otázkou litspendencie poukázala na rozhodnutie
súdu prvej inštancie 3P 57/2012-1883 zo dňa 17.08.2015, ktorým súd konanie o zmene úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností z dôvodu možnosti existencie prekážky litispendencie vylúčil na
samostatné konanie, v ktorom bude existencia prekážky skôr začatej veci posúdená. Zdôraznila, že v
konaní začatom na jej návrh je predmetom konania udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého a o
návrhu otca a matky o udelenie súhlasu s výberom školy pre maloletého, teda ide o odlišný predmet
konania, akým je predmet konania vedeného na okresnom súde Bratislava V č.k. 22P 438/2010 o
návrhu otca na zmenu zverenia. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu
na zmenu úpravy styku uviedla, že v takom prípade prichádza do úvahy doplnenie rozsudku o tú časť
predmetu konania, o ktorej súd rozhodnúť opomenul. Otec uvedené opomenutie zaradil ako odvolací
dôvod, čo podľa jej názoru vo vzťahu k predmetnému konaniu nie je prípustné. K otázke zisťovania
názoru maloletého uviedla, že názor maloletého bol v konaní opakovane zisťovaný a to výsluchom na
súde, ako aj v rámci znaleckého posudku, ktorého závery otec vo svojom odvolaní zrejme úmyselne
opomína. Poukázala na záver znalca, ktorý v posudku konštatoval, že výpovede maloletého vo vzťahu
k matke a k otcovi sú nemenné v prítomnosti matky aj počas jej neprítomnosti, čo nasvedčuje tomu,
že maloletý vypovedal slobodne. Zdôraznila, že znalecký posudok poskytol rodičom rovnakú príležitosť
na preskúmanie ich vzťahu s maloletým, pričom otec napriek ústretovosti znalca v snahe vyhovieť
požiadavkám otca, svoju príležitosť dobrovoľne nevyužil. Znalec vypracoval rozsiahly znalecký posudok,
ktorý bol dostatočne podložený stretnutiami s ňou a s maloletým, ako aj štúdiom rozsiahleho spisového
materiálu. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v konaní neprihliadol na jednostranné závery
PhDr. S. O., ktoré boli vypracované bez jej oslovenia a bez toho, aby jej bola daná možnosť byť účastná
odborného vyšetrenia, boli vypracované bez objektivizácie informácií o skutkovom stave a na základe
informácii od otca a jeho priateľky. K otcom namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom uviedla,
že podmienky na odročenie pojednávania dňa 17.08.2015 podľa § 119 O.s.p. splnené neboli, keď otec
mal informáciu o dátume pojednávania takmer v dvojmesačnom predstihu, a mohol si dovolenku zariadiť
tak, aby nezasahovala do vopred naplánovaného a riadne oznámeného pojednávania. Pokiaľ ide o to,
či súd svojim rozhodnutím prejudikoval rozsudok mala za to, že k prejudikovaniu rozsudku predbežným
opatrením nedošlo. S ohľadom na predmet sporu nepochybne existovala potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania po dobu konania vo veci samej, pričom súd následne vykonával rozsiahle
dokazovanie, na základe ktorého vo veci riadne rozhodol. Ku skutočnosti týkajúcej sa jej trestného
stíhania na základe trestného oznámenia otca uviedla, že uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok
zo dňa 02.11.2015 bolo uznesenie o začatí trestného stíhania ako neopodstatnené zrušené, pričom
vyšetrovateľ následne v súlade s právnym názorom prokuratúry uznesením OR PZ v Pezinku zo dňa
01.112015 trestné oznámenie odmietol.

5. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6. Okresný prokurátor pre Bratislavu I v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
bol maloletý právoplatným rozsudkom súdu zverený do osobnej starostlivosti matke. V konaní bolo
preukázané, že maloletý má v Českej republike matkou vytvorené vhodné rodinné zázemie, vyhovujúce
bývanie, zdravotnú starostlivosť a povinnú školskú dochádzku. Poukázal na gegografickú a jazykovú
blízkosť Slovenskej a T. republiky s tým, že maloletý ovláda slovenský aj český jazyk. Poukázal na závery
znaleckého posudku, ako aj zisťovaný názor maloletého v konaní. Uviedol, že prvoradou zákonnou
povinnosťou matky je prioritne si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému, pričom matka si po rozvode
manželstva v krajine svojho pôvodu v T. republike našla zamestnanie s ohodnotením, na Slovensku
sa však s takýmto ohodnotením zamestnať nevedela. Dieťa má vybudovaný pozitívny vzťah k obom
rodičom, ktorý sa vo vzťahu k otcovi bude udržiavať a rozvíjať pravidelným stretávaním. Mal za to,
že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi namietanými
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom
na vykonané dokazovanie a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež na ním prijaté právne závery.



7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“),
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vo vzťahu k návrhom rodičov
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd udáva, že konanie vo veci začalo podaním návrhu matky na nahradenie súhlasu otca
s vysťahovaním maloletého do T. republiky doručenom súdu dňa 06.03.2012, pričom na konanie sa
aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto
predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné
ustanovenia v konaniach v niektorých statusových veciach fyzických osôb (akým je i predmetné konanie)
boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol
účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej
právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo
na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované
princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na
súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných
noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov
vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie
účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov
súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére
svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného
predpisu.

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s
výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Podľa § 387 ods.2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa týkajúcimi sa jeho výrokov, v ktorých
udelil matke súhlas k vysťahovaniu maloletého do T. republiky, udelil matke za otca súhlas s výberom
základnej školy a protinávrh otca zamietol, uložil matke informačnú povinnosť, ako aj to, že nezmenil
doposiaľ platnú úpravu styku otca s maloletým. Keďže súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne
zopakoval v podanom odvolaní, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú
mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p..

12. Odvolací súd pre doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa
s odvolacími námietkami otca ako prvoradé konštatuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak
len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na
zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať



podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k
námietkám otca o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie možné konštatovať, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje.

13. Vo vzťahu k otcom namietanej prekážke litispendencie na základe existencie ktorej mal súd prvej
inštancie konanie o návrhu matky o nahradenie súhlasu otca s vysťahovaním maloletého do cudziny
zastaviť, odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci, túto vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom
prípade súd prvej inštancie konal o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca s vycestovaním maloletého
do cudziny a o návrhoch rodičov o udelení súhlasu s výberom školy t.j. išlo o konanie, ktoré je možné
začať iba na návrh v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine, iniciované rodičmi z dôvodu ich nezhody o
podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, pričom konania začaté
na návrhy otca o zmenu zverenia maloletého podané na Okresnom súde Bratislava V, sú konania, ktoré
môže súd začať aj bez návrhu. Je možné preto uzavrieť, že ide o konania s odlišným predmetom konania
a preto postupoval súd prvej inštancie správne keď uznesením 3P 57/2012-1883 zo dňa 17.08.2015
vylúčil návrh otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 112 ods. 2 Os.p.
na samostatné konanie, na ktorého odôvodnenie odvolací súd poukazuje. Pokiaľ súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 17.08.2015 z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 22P/438/2010
vedeného Okresným súdom Bratislava V vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. L., v konaní o návrhu
otca na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov zistil, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením, č.k. 11CoP/380/2015-253 zo dňa
13.08.2015 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.02.2011, č.k. 22P/438/2010-46,
ktorým prvoinštančný súd konanie o uvedenom návrhu otca zastavil a vec prvostupňovému súdu vrátil
na ďalšie konanie, zohľadniac aj návrh otca na zastavenie konania z dôvodu litispedencie a vyhodnotiac
uvedené, ako novú skutočnosť, pre ktorú je potrebné nanovo posúdiť existenciu podmienok konania
podľa § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. ( rozhodnúť, či konaniu o návrhu otca na zmenu o osobnej starostlivosti
zo dňa 05.03.2012 pôvodne vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3P/57/2012
nebráni prekážka skôr začatej veci podľa § 83 O.s.p.), postupoval správne, keď uvedené konania
( tých istých účastníkov konania, ale s rozdielnym predmetom konania) v záujme hospodárnosti s
poukazom na rôzne procesné štádiá, v ktorých sa v dôsledku uvedenej novej skutočnosti ocitli, „rozpojil“.
Odvolací súd sa stotožnil aj s tvrdením súdu prvej inštancie, že takýmto postupom súdu nie sú nijakým
spôsobom dotknuté práva účastníkov konania na súdnu ochranu, nakoľko o návrhu otca na zmenu
zverenia maloletého zo dňa 05.03.2012 bude rozhodnuté v samostatnom konaní ( Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 122/05 zo 14. Júna 2006).

14. Za nedôvodné odvolací súd posúdil námietky otca, týkajúce sa nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie, keď neprihliadol na ním predložené odborné stanoviská psychológa A.. S. O., spôsobu
zisťovania názoru maloletého a jeho vyhodnotenia, ako aj poukazovanie na závery súdom ustanoveného
znalca, ktorý podľa jeho názoru dospel k nesprávnym a diametrálne odlišným záverom, ako ním
kontaktovaný A.. S. O.. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v konaní neprihliadol na závery
A.. S. O., iniciované otcom, za prítomnosti jeho priateľky, bez prizvania matky, vyhotovené bez zistenia
objektívnych informácií, na základe zadania otca a iba ním prezentovanej celkovej situácie v rodine.
Odvolací súd potrebuje zdôrazniť, že odborné vyjadrenie A.. S. O. nemožno z pohľadu objektivity a
spôsobu zistených informácií, jeho záverov a účelu pre ktoré bolo vyhotovené, považovať za nestranné
a profesionálne a preto ani naň prihliadať.

15. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhoch
rodičov riadne zistil skutočný stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Súd prvej inštancie správne zohľadnil názor maloletého



N. a jeho postup pri jeho zisťovaní bol správny, keď súd maloletého vypočul vhodným spôsobom, za
prítomnosti kolízneho opatrovníka a v danom prípade aj prokurátora. Vychádzajúc z obsahu Zápisnice
z výsluchu maloletého vykonaného súdom prvej inštancie je treba uviesť, že súd prvej inštancie k
zhodnoteniu výsluchu maloletého pristupoval diferencovane, zvážil jeho dosah najmä s ohľadom na vek,
rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť maloletého a správne vyhodnotil, že dieťa je schopné vyjadriť
svoj názor k predmetu prejednávanej veci, ktorá sa ho týka. Názor maloletého bol rovnako zisťovaný aj v
rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania, ktoré jednoznačne dalo odpovede na sporné otázky
a ktorého záverom v záujme maloletého zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie. Závery znalca
vychádzali z preskúmania rozsiahleho spisového materiálu, vyšetrenia maloletého a matky, pričom otec
sa znaleckého dokazovania, napriek ústretovosti znalca dobrovoľne nezúčastnil. Odvolací súd preto
námietky otca v tomto smere a spochybňovanie záverov znalca vyhodnotil ako účelové.

16. Za nedôvodné posúdil odvolací súd aj námietky otca o tom, že súd prvej inštancie nerozhodol o
jeho návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Je treba uviesť, že obsahom práva
na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda
vždy vecou konajúceho súdu a nie účastníkov konania. V súvislosti s hore označeným návrhom
otca na doplnenie dokazovania odvolací súd poznamenáva, že v kontexte skutkových okolností prípadu
veľmi dôsledne zistených súdom prvého stupňa ( vrátane výsluchu maloletého dieťaťa a vykonaného
znaleckého dokazovania, ktorého sa otec zámerne nezúčastnil ) sa mu toto dokazovanie správne javilo
byť nadbytočné, nesmerujúce k preukázaniu okolností potrebných pre právne a skutkové posúdenie
zisteného stavu veci. Rovnako za nedôvodné odvolací súd považoval námietku otca v súvislosti s ďalšou
potrebou zisťovania názoru maloletého kolíznym opatrovníkom, ktorý na pojednávaní dňa 17.08.2015
a po výsluchu znalca nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k odopretiu maloletému
práva na zachovanie vzťahu k obom rodičom a že súd nerozhodol o celom predmete konania ( keď
opomenul vo výroku rozhodnúť aj o doplňujúcom návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s
maloletým ) je treba uviesť, že konanie o zmene výkonu rodičovských práv a povinností je konaním,
ktoré je možno začať aj bez návrhu, v ktorom súd nie je viazaný návrhom účastníka.
Odvolací súd udáva, že rozhodnutím súdu o udelení súhlasu matke k vysťahovaniu maloletého do
T. republiky, vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Pezinok 10C 16/2009-29 zo dňa
15.10.2009, ktorý upravuje výkon rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva,
vrátane rozsiahlej úpravy styku otca s maloletým, právo na zachovanie vzťahu maloletého s otcom
dotknuté nebolo. V súlade so záujmom maloletého bol aj postup súdu prvej inštancie, keď aj s ohľadom
na stanovisko znalca, do pôvodnej úpravy styku nezasiahol, keďže tá by v konečnom dôsledku v rámci
návrhu matky, právo otca na styk s maloletým obmedzila. Súd svoj záver v odôvodnení napádaného
rozsudku riadne zdôvodnil konštatovaním, že pre zmenu v úprave styku otca s maloletým podmienky
splnené neboli. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie rozhodol aj o jeho návrhu na výber základnej
školy pre maloletého, podaného v zmysle § 35 Zákona o rodine, ktorý však nepodal, odvolací súd mu
dáva do pozornosti, že dňa 03.03.2014 bol súdu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne doručený
jeho návrh vo veci samej, ktorým sa domáhal určenia, že maloletý bude na plnenie povinnej školskej
dochádzky navštevovať základnú školu M.R. S. na B. ulici v N.

18. K námietke otca, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý konal a rozhodol na pojednávaní
dňa 17.08.2015 v jeho neprítomnosti, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd po



preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru o jej nedôvodnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec o
termíne pojednávania vytýčeného na deň 17.08.2015 vedel od 23.06.2015, pričom dňa 08.07.2015
bola súdu doručená urgencia otca o urýchlené konanie vo veci. Dňa 10.08.2015 bola súdu doručená
žiadosť otca o odročenie pojednávania z dôvodu, že si plánovanú dovolenku na posledný augustový
týždeň 2015 stornoval a dňa 07.08.2015 zakúpil nový zájazd v termíne od 11.08.2015 do 18.08.2015,
bez preukázania závažných pracovných či rodinných dôvodov. Správne postupoval súd prvej inštancie,
keď v zmysle ust. § 119 O.s.p. zmenu termínu vopred plánovanej dovolenky otca nevyhodnotil ako
dôležitý dôvod, spĺňajúci podmienky uvedeného ustanovenia pre odročenie pojednávania a obratom mu
aj oznámil, že na jeho dôvody na odročenie pojednávania neprihliada.

19. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade so zákonom, pri zohľadnení
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní
starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne
závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).