Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/114/2013 z 15. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 15. apríla 2013, sp. zn. 6CoE/114/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812213306.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/114/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3812213306.1 | 2013-04-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 44 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae2a10e4-2cf5-4e1c-be2b-325d03491d71 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812213306.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/114/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213306
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812213306.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., T.
18, 815 63 X., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Branislav Zuberec, advokát so sídlom
Michalská 9, Bratislava, proti povinnému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., o vymoženie 2.773,68
eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
9Er/2553/2012-36 zo dňa 21. januára 2013, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 1, ods.
2, Ex. por., § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní a príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Ďalej uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.06.2012 domáha
vykonania exekúcie proti povinnému, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku,
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre
rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp.zn. II/2011-7678,
ktorý bol vydaný jediným rozhodcom JUDr. Ľubomírom Džačárom dňa 20.02.2011. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2012 a vykonateľnosť dňa 08.03.2012. Dňa 26.07.2012 doručil súdny
exekútor okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich
súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nie je
spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého
exekučného titulu - vyššie špecifikovaného rozhodcovského rozsudku, okresný súd zistil nasledovné
skutočnosti, že dňa 05.08.2009 bola medzi oprávneným a povinným, uzatvorená Úverová zmluva č.
85091-3435122/7500 /ďalej len zmluva/, na základe ktorej poskytol povinnému peňažné prostriedky
formou spotrebného úveru, do výšky úverového limitu 2.600,00 Eur. Okresný súd ďalej preskúmal
zmluvu, ktorú s povinným uzatvoril oprávnený a zistil, že podľa článku VII bod 1. Zmluvy, zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov, vyplývajúcich z tejto zmluvy, resp.
akékoľvek prípadné spory zo zmlúv, súvisiacich s týmto obchodom, budú predložené na rozhodnutie
Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, /ďalej len
rozhodcovský súd/. Dlžníci svojim podpisom na tejto zmluve vyjadrili svoj súhlas s rozhodcovskou
zmluvou podľa tohto bodu. Zmluvné strany vzali na vedomie Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského
súdu, s ktorými sa oboznámili, s tým, že rozhodcovský rozsudok, bude pre zmluvné strany záväzný.
Dlžníci nie sú povinní prijať návrh rozhodcovskej zmluvy podľa tohto bodu, čo vyznačia pripojením
klauzuly na mieste k tomu určenom, nad svojím podpisom. Zánikom tejto zmluvy nebude dotknutá
platnosť tejto rozhodcovskej doložky. Podľa článku VII bod 2. Zmluvy, zmluvné strany vzali na vedomie,
že majú možnosť riešiť akékoľvek prípadné spory, vyplývajúce z tejto zmluvy, aj mimosúdnou cestou,



resp. že dlžník je oprávnený navrhnúť riešenie prípadných sporov pred miestne a vecne príslušným
všeobecným súdom. Okresný súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu, ktorá vytvára právny rámec
vzťahu medzi pôvodným oprávneným, ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom a dospel k záveru,
že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe
uvedeného okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol
poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.
Na druhej strane je nepochybné, že právny predchodca oprávneného, uzatváral predmetnú zmluvu
v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z
obchodného registra. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na
predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzatvárali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov, čo
mal súd preukázané z viacerých konaní, vedených na okresnom súde. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím
na právne postavenie účastníkov zmluvy má okresný súd za to, že úver, bol povinnému poskytnutý
ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.258/2001 Z.z.. Okresný súd dospel
k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (právnym
predchodcom oprávneného) a dlžníkom (povinným), je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Aplikácia spotrebiteľského práva sa vzťahuje aj na každého ďalšieho veriteľa, ktorý pohľadávku
voči povinnému z tejto zmluvy, nadobudol. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný
si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje
nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v článku VII bod 1 zmluvy,
kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním článku VII bod
1. zmluvy, vzhliadol okresný súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V
danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári, dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému
rozhodnutiu povinného, si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu
zmluvy povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky podľa
ktorej, všetky spory , ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk, čím došlo k vylúčeniu, riešiť prípadný spor pred všeobecným
súdom. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania okresný súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa
budú prípadne spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru okresného súdu, je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Dohoda strán o
tom, že spor medzi nimi, predložia k prejednaniu Rozhodcovskému súdu, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah, v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán, určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len
od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili, čo v ich vzťahu spôsobuje
značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským
súdom, zrejme nebol náhodný. Oprávnený, ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich
obdobných zmlúv, zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre
riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil
pred všeobecným súdom. V predmetnej veci vydal rozsudok rozhodcovský súd, ktorý bol vydaný
jediným rozhodcom, JUDr. Ľubomírom Džačárom. Rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá
oprávnený, je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom
návrhu, uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom.
Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu,
výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), dochádza k porušeniu uplatňovania
práv, na strane spotrebiteľa. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa musí spotrebiteľ podrobiť



rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným, je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto potrbné
vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii,
uplatňuje ako oprávnený, spotrebiteľ. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka, nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou, na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, okresný súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý mal za to, že okresný súd v prejednávanej veci nesprávne právne posúdil danú vec. Poukazuje
na to, že oprávnený je bankou, pričom titulom jeho pozície, sa na neho vzťahuje zákonná povinnosť,
vyplývajúca z ustanovenia § 93b zákona o bankách, ponúknuť klientovi neodvolateľný návrh na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Samotná banka, nemá možnosť v tomto smere si zvoliť, akým
spôsobom sa bude domáhať svojho nároku v prípade, že spotrebiteľ poruší svoje povinnosti, vyplývajúce
zo zmluvy. Ďalej poukazuje na to, že samotná existencia podmienky, ktorá vyvoláva nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ešte neznamená, že táto je neprijateľná. Takáto podmienka
musí založiť hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami v neprospech spotrebiteľa, aby bolo na
mieste konštatovanie, že táto je neprijateľná. Zastáva názor, že ak by súd postupoval v zmysle zákona,
smernice ,ako aj judikatúry súdov, nemohol by dospieť k názoru, že rozhodcovská doložka je neplatná,
keďže nie je neprijateľnou, nakoľko spotrebiteľ mal možnosť uplatnenia nárokov aj súdnou cestou.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 76,10 Eur,
pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby. Zároveň
žiadal, aby odvolací súd, rozhodol o možnosti dovolania, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného, písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie okresného súdu, je potrebné potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu, v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie okresného súdu, bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzatvorli dňa 05.08.2009 a v kolerácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiaden právne významný dôvod, na
odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade, pri posudzovaní doložky. Okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 , v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací
súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach, na odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu a zároveň považuje za potrebné dodať:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Exekučného poriadku, v
spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský
rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným
titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok
má nedostatok ,uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez
návrhu zastaví.



Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy (zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa), potom exekučný súd, v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2
zák. č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z
aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom, nemá taký charakter, pre ktorý úplne, alebo čiastočne,
je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Uvedený postup súdu, je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z., ktorý umožňuje,
za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor
oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nie je
oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok a
exekučný titul. Ak má exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie,
ktoré je charakterizované v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/ alebo
b/ zákona č. 244/2002 Z. z. ,nevyhnutne je potrebné vychádzať v prípade spotrebiteľského úveru zo
spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej, bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z, správne
súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a smernice
Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri
skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje
v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa,
teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
Rozhodcovskú doložku, upravenú v bode VII. Všeobecných obchodných podmienok pre úver, správne
považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo,
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy, považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní, za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorými sú aj prenesenie
sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje
mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú, je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
obchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola
individuálne dojednaná a jej obsah, povinný ani nemohol ovplyvniť.

Odvolací súd akcentuje osobitnú právnu úpravu v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, z ktorej pre súd vyplýva povinnosť ex offo sa zaoberať exekučným titulom. Ak exekučný titul
bol vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania musia byť v súlade s ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nemôže obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú v rovnováhe, a preto
sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému
exekučnému titulu, možno odoprieť vykonateľnosť.

Na podporu tohto názoru, odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, má súd
kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné, jeho prípadne zrušenie postupom, podľa vnútroštátnych predpisov.



Odvolací súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok
ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie, na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia, na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku).

V postupe okresného súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nezistil
odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, vrátane práva na spravodlivý proces.

Odvolací súd z uvedených dôvodov, uznesenie okresného súdu, ako vecne správne, podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu, ako navrhoval oprávnený,
pretože otázky riešené v tomto uznesení, korešpondujú s ustálenou súdnou praxou a nejde teda o otázky
zásadného právneho významu, o ktorých riešení, by nastali pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.