Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/168/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. októbra 2016, sp. zn. 9Co/168/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4314202741.1 Krajský súd Nitra | 9Co/168/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4314202741.1 | 2016-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98ce5788-ef43-4378-95c1-d04a52787941 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4314202741.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/168/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202741
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314202741.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Q. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r.
o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o zaplatenie 234,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 21. októbra 2015 č. k. 7C/32/2014-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 234,35
eura s 8,25% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy, počnúc dňom 07. 02. 2014 až do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 234,35 eura na trovách právneho zastúpenia, a to na
adresu právneho zástupcu žalobkyne, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a
žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eura na účet Okresného súdu
Levice, vedený v Štátnej pokladnici, Radlinského 32 Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 až 3, § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), ods. 5, § 54 ods.
1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a na základe vykonaného dokazovania zistil,
že strany uzavreli dňa 23. 10. 2003 Zmluvu o úvere č. 4091426, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ sa
zaväzuje žalobkyni ako dlžníčke poskytnúť úver v sume 12.000,- Sk (398,33 eura), ktorý sa žalobkyňa
zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.760,- Sk (234,39 eura),
t. j. celkovo zaplatí 18.760,- Sk. Zaviazala sa čerpaný úver splácať v 14 dvojtýždňových splátkach
po 1.340,- Sk (44,48 eura), počnúc dňom 06. 11. 2003. Zo splátkového kalendára zmluvy vyplýva, že
žalobkyňa dňa 20. 11. 2003, 20. 11. 2003, 05. 12. 2003, 18. 12. 2003, 10. 01. 2004, 20. 01. 2004,
12. 02. 2004, 13. 02. 2004, 04. 03. 2004, 13. 03. 2004, 08. 04. 2004, 08. 04. 2004, 24. 04. 2004, 11. 05.
2004 uhradila po 44,48 eura a dňa 13. 02. 2004 uhradila 9,96 eura, t.j. celkovo uhradila žalovanému ako
veriteľovi sumu 632,68 eura. Právny zástupca žalobkyne e-mailom dňa 03. 02. 2014 vyzval žalovaného
na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu. Žiadal o vrátenie 234,35 eura najneskôr do 06.
02. 2014 z titulu bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. 4091426, keďže žalobkyňa
ako dlžníčka dobrovoľne poukázala plnenie vo výške 632,68 eura, hoci bola povinná vrátiť len sumu
vo výške poskytnutého úveru, t. j. 398,33 eura. Je to z dôvodu, že v zmluve absentoval údaj o výške
ročnej percentuálnej miere nákladov, a teda poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný



doposiaľ predmetnú sumu neuhradil. Žalovaný v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva,
že predmetom činnosti žalovaného je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto
vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi
konania na základe zmluvy uzavretej dňa 23. 10. 2003 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné
naň aplikovať ustanovenia tohto zákona, a to bez ohľadu na argumenty uvádzané žalovaným, pre ktoré
by mal súd posudzovať tento vzťah ako obchodnoprávny podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Vyslovený názor o povinnosti aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety Obč. zák. v znení účinnom od
01. 04. 2015, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, je v súlade s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015. Na základe
vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 23. 10. 2003 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) uvádzal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi
konania údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov absentuje. V dôsledku tejto absencie je daný úver
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 398,33 eura. Žalobkyňa vykonala
úhrady v sume 632,68 eura, ktorá okolnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná a je preukázaná aj
splátkovým kalendárom zmluvy. Rozdiel medzi prijatým a vráteným plnením je 234,35 eura. Tento rozdiel
predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, keďže ide o plnenie, na ktoré od počiatku
neexistoval právny dôvod, a preto je žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia povinný žalobkyne
vydať. Z uvedeného dôvodu súd podanej žalobe vyhovel. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania,
preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 234,35 eura, počnúc dňom 07. 02.
2014 (žalovaný bol vyzvaný, aby bezdôvodné obohatenie vydal najneskôr do 06. 02. 2014). O trovách
konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd
jej priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 234,35 eura. Žalobkyňa ako spotrebiteľka
bola oslobodená od platenia súdneho poplatku za žalobu a vo veci mala plný úspech, pričom žalovaný
nie je od platenia tohto poplatku oslobodený, a preto súd podľa § 2 ods. 2 vety prvej zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 eura.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnymi skutkovými zisteniami. Uviedol,
že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia bráni účastníkovi účinne sa brániť a je možné ho považovať
za odňatie možnosti konať pred súdom. Zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti
budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetnom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné
strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva
sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný
zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené, bolo by to v rozpore
so zákonom. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne sa uvedené zmluvy spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, pričom v tomto ustanovení
je aj zmluva o úvere. Súdna prax naviac zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na
dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva
o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Žalovaný sa tiež
nestotožňuje s priznanými trovami konania, nakoľko rozhodnutie súdu považuje za vydané predčasne,
a navyše, nesprávne, rovnako ani s úhradou súdneho poplatku za žalobu, keďže žalobcu nepovažuje
za spotrebiteľa.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods. 1
CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie



žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 234,35 eura s 8,25%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 234,35 eura od 07. 02. 2014 do zaplatenia a náhrady trov právneho
zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 4091426 zo dňa 23.
10. 2003 jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 398,33 eura (t.j. 12.000,- Sk). Zo strany
žalovaného bola uvedená do omylu (predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku)
a na účet žalovaného uhradila sumu vo výške 632,68 eura, teda o 234,35 eura viac než mal žalovaný
nárok. V rozsahu sumy 234,35 eura tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktorú
žalovaný napriek výzve žalobkyne neuhradil.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne právne
posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania
žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

13. K aplikácii Obchodného zákonníka na danú vec odvolací súd dodáva, že aj keď sa odvolací súd
stotožňuje so žalovaným, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, na ktorý sa vzťahuje Obchodný
zákonník, to však nevylučuje posúdenie danej veci aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keďže v danej veci išlo o zmluvu o úvere, pričom žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval
ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala
ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Záver súdu prvej inštancie o tom, že na tento právny vzťah je potrebné aplikovať
aj ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka, je



preto správny. To, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, <. aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva
v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyjadril aj NS SR vo svojich rozhodnutiach
sp. zn. 4M Cdo 17/2014, 8M Cdo 13/2014, 2M Cdo 5/2015, 3M Cdo 12/2014, 4M Cdo 4/2014 a 8 M
Cdo 3/2015, v ktorých uviedol, že keďže ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudlo
účinnosť 1. mája 2014, pričom tento predpis nemá prechodné ustanovenia, od jeho účinnosti
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V týchto rozhodnutiach NS SR posudzoval
to, či sa pri úverovej zmluve, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, má premlčanie posudzovať
podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. K dohode strán o aplikácii Obchodného zákonníka
vo všeobecných obchodných podmienkach odvolací súd ešte dodáva, že takáto dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože k nej dochádza k zneužitiu silnejšieho postavenia podnikateľa voči
spotrebiteľovi tým, že mu nie na základe individuálneho dojednania vnucuje právny režim Obchodného
zákonníka ako právo profesionálov (ktoré ako podnikateľ ovláda), zložitejšie a prísnejšie ako úprava
v Občianskom zákonníku, čím dochádza aj k porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti medzi stranami
záväzkového vzťahu. Takýmto spôsobom je voľba práva zahrnutá do vopred pripravených, malým
písmom písaných všeobecných obchodných podmienok, v ktorých sa bežne očakáva úprava nie týchto
pre zmluvný vzťah najdôležitejších skutočností.

14. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že
právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. <. Ústavy <. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru <..
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odvolací súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom
postupoval a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v rozhodnutí sa vyporiadal so všetkými pre
posúdenie veci podstatnými otázkami, preto je námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku nedôvodná.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, keď námietky uvádzané v odvolaní považoval za nedôvodné.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobkyni
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobkyni žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).