Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoE/54/2012 z 2. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 2. mája 2012, sp. zn. 17CoE/54/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8504111419.2
Krajský súd Prešov | 17CoE/54/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8504111419.2 | 2012-05-02 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OZ, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31429b43-c8af-4244-b9b1-92eb5c057c4e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8504111419.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/54/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8504111419
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8504111419.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnej Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A. XX, XXX XX F., o vymoženie 66,39
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
4Er/64/2004-23 zo dňa 03.11.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie, o
trovách exekúcie a súvisiacom výroku o trovách účastníkov konania.

V r a c i a   vec vo výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora bez rozhodnutia
o odvolaní prvostupňovému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Exekúciu zastavil.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi priznal trovy exekúcie vo výške 99,90 eur a zaviazal
ich uhradiť súdnemu exekútorovi oprávneným.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, §§ 2 ods. 2; 23; 31
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi návrh na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa
20.05.2004. V priebehu exekúcie podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora.

Prvostupňový súd po preskúmaní exekučného titulu a zmluvy o úvere č. 7220081 zistil, že oprávnený s
povinný uzavreli dňa 18.06.2003 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 5 000,- Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu s príslušným poplatkom vo výške 3 500,-
Sk v 17-týždňových splátkach po 500,- Sk, počnúc dňom 02.07.2003. Keďže povinný bol v omeškaní
s plnením svojho záväzku, Mgr. Kušnír, substitučne zastúpený Mgr. Žlnayom, ako zástupca povinného
uznal do notárskej zápisnice N 928/2004, Nz 15431/2004 zo dňa 22.02.2004 v mene povinného dlh



v celkovej výške 5 872,- Sk, z čoho úver a poplatok činili 2 500,- Sk. Suma, predstavujúca úver a
poplatok  sa podľa uvedenej notárskej zápisnice má úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne
od 22.12.2003 do zaplatenia. Úrok z omeškania si oprávnený v exekučnom konaní aj uplatnil. Zástupca
povinného zároveň súhlasil, aby v prípade neplnenia povinnosti zo strany povinného bola notárska
zápisnica exekučným titulom podľa § 41 od. 2 Exekučného poriadku.

Vo vzťahu k uvedenému prvostupňový súd konštatoval, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní
exekučným titulom, bola notárom spísaná na podnet Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného
dlžníkom, splnomocnením obsiahnutým v Zmluve o úvere, ktorý ju za povinného podpísal, resp. na
podnet ním splnomocneného koncipienta alebo substitučného zástupcu. Celý text splnomocnenia,
vrátane osoby splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník -
povinný splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného aj na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok
dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho
dlhu a jej príslušenstva. Podľa splnomocnenia notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok,
označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby
povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre súdny výkon rozhodnutia
alebo exekúciu. Súčasťou zmluvy bolo teda aj splnomocnenie, ktoré je umiestnené v strede textu bez
ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu, uzavretého medzi advokátom a klientom. Toto dlžník
samostatne nepodpisoval. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú vôľu mienil
dlžník prejaviť podpísaním zmluvy, teda či okrem súhlasu s prijatou sumou a s jej vrátením v navýšenom
rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy, mienil dlžník podpísaním úverovej zmluvy
uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. V danom prípade išlo o typovú zmluvu, v ktorej sú na predtlačenom
formulári pripravené zmluvné ustanovenia, ktoré záujemca o uzavretie zmluvy nemôže ovplyvniť, a v
ktorej sa uplatňujú len identifikačné údaje dlžníka a výška poskytovaného úveru. Súdu prvého stupňa
je z jeho činnosti známe, že tieto zmluvy boli podpísané v stovkách prípadov. Každý dlžník pritom
splnomocnil na uznanie dlhu a na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu Mgr. Tomáša
Kušníra. V prípadoch úverových zmlúv, uzatváraných s oprávneným, sa javí, že zástupca, ktorého dlžník
splnomocnil na určité úkony, zatupoval záujmy oprávneného. Predtlačené formuláre zmlúv pripravoval
oprávnený, ktorý si v podstate vybral advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníkov. Tento v nejednom
prípade uznal dlh dlžníka aj s úrokmi z omeškania, dosahujúcimi výšku 91,25% ročne a v mene dlžníka
sa ich zaviazal splatiť, pričom uznal aj trovy právneho zastúpenia (čiže svoje trovy) a trovy za spísanie
notárskej zápisnice. Mgr. Kušnír následne zastupoval oprávneného v exekučnom konaní. Z uvedeného
je možné vyvodiť, že záujmy zástupcu dlžníka sú v rozpore so záujmami zastúpeného a konanie takéhoto
zástupcu považuje súd za absolútne neplatné.

Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že vymáhanie nároku od povinného na základe
notárskej zápisnice spísanej v mene povinného zástupcom, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami
povinného, je neprípustné. Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Tomuto postupu,
podľa súdu prvého stupňa, nebráni skutočnosť, že vo veci už prebieha exekúcia, pretože počas celého
exekučného  konania môže súd preskúmať, či sú plnené podmienky pre výkon exekúcie a v prípade
zistenia, že tieto splnené nie sú, príp. neboli, exekúciu zastaví.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, súd prvého
stupňa konštatoval, že tento návrh zamietol pre neúčelnosť rozhodovania o zmene súdneho exekútora
vzhľadom na skutočnosť, že je tu dôvod pre zastavenie exekúcie.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a podľa vyhl. č. 288/1995 Z. z., pričom konštatoval, že súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie vo výške 99,90 eur a zaviazal oprávneného na ich úhradu do 15 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia, pretože podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu na základe
neplatného plnomocenstva oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.



K trovám súdneho exekútora, súd prvého stupňa konštatoval, že tieto pozostávajú z hodinovej odmeny
za počet hodín, účelne vynaložených na vykonanie exekúcie, a to za:

- prijatie, štúdium a zápis návrhu    30 minút

- spracovanie žiadosti o udelenie poverenia   20 minút

- spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie  25 minút

- spracovanie žiadosti o súčinnosť od SP   25 minút

Spolu: 100 minút = 2 začaté hodiny á 6,64 eur/hod. 13,28 eur

DPH          2,66 eur

paušálna odmena za:

- získanie poverenia        3,32 eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie    3,32 eur

- zisťovanie platiteľa mzdy povinného - soc. poisť.    3,32 eur

- DPH          1,99 eur

hotové výdavky za:

- poštovné         2,36 eur

- cestovné za cestu z Košíc do Podolínca a späť

dňa  18.01.2005 ((226 km x 6,20 Sk) +

(226 km x 7,00l/100 km x 34 Sk/l : 100)) = 1 939,08 Sk 64,37 eur

náhrada za stratu času

za cestu Košice - Stará Ľubovňa a späť dňa

10.07.2004 - 8 polhodín á 0,66 eur      5,28 eur

Spolu trovy exekútora:     99,90 eur

Vo vzťahu k samotnej výške trov súdneho exekútora súd prvého stupňa uviedol, že pri priznávaní
odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z
logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny
súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov.
Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov.
Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej
činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15
ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď
každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by
nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do
30.4.2008 vychádzal z gramatického výkladu uvedených ustanovení a vzťahu medzi nimi, teda z výkladu



založeného na tom, že medzi uvedenými písmenami § 14 ods. 1 nie je žiadna spojka, čo zodpovedá
spojke „a". Exekútorovi teda patrí odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a
paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Paušálna odmena za úkony ako doručenie
rôznych listín v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhlášky je odmenou za ich
doručenie, ale na ich vypracovanie je potrebné vynaložiť určitý čas, ktorý sa odmeňuje podľa § 14 ods.
1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 cit. vyhlášky (samozrejme po posúdení účelnosti toho ktorého úkonu
a posúdení jeho časovej náročnosti v zmysle predchádzajúceho odseku). Spracovanie určitého úkonu
teda súd prvého stupňa nepovažoval pre určenie odmeny exekútora za úkon totožný s jeho doručením.

Odmenu uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2. toho ustanovenia priznal
súd prvého stupňa iba za 2 hodiny a nie za exekútorom uplatnené 4 hodiny. Hoci exekútor časovo
špecifikoval náročnosť toho ktorého úkonu, výsledkom tejto špecifikácie bolo, že si uplatnil sumu 6,64 eur
(200,-Sk) za každý úkon exekučnej činnosti. Vzhľadom na skutočnú časovú náročnosť takýchto úkonov,
ich rozsah, ako aj s prihliadnutím na časové špecifikácie iných exekútorov, na vykonanie jednotlivých
úkonov stačil exekútorovi účelne aj čas. ktorý je uvedený vyššie, a ktorý bol za ten ktorý úkon priznaný,
celkovo spolu 100 minút.

Súd prvého stupňa taktiež priznal súdnemu exekútorovi za „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie"
iba 3,32 eur a nie 6,64 eur, pretože v zmysle § 15 ods. 1 písm. c) vyhl. 288/95 Z.z. je tento úkon
odmeňovaný paušálnou sumou 3,32 eur. Zo znenia § 15 ods. 1 písm. b), c),d), e) a písm. í) vyhl. 288/95
Z.z. vyplýva, že doručenie týchto písomností je odmeňované paušálnou sumou 3,32 eur bez ohľadu
na počet doručení. Ak by zákonodarca mal v úmysle odmeňovať každé jednotlivé doručenie, upravil by
znenie §-u 15 ods. 1 písm. b) až í) podobne, ako je to upravené v § 15 ods. 1 písm. g) až j), t.j. že
paušálnou sumou sa odmeňuje každé doručenie predmetných písomností.

Náhradu za stratu času priznal súd exekútorovi iba vo výške 5,28 eur a nie vo výške požadovanej
exekútorom (10,56 eur za 2 pracovníkov) vzhľadom k tomu, že z § 23 vyhl. č 288/95 Z.z. nevyplýva,
že by exekútorovi prislúchala uvedená náhrada za každého pracovníka, ktorý sa cesty za povinným
zúčastnil. Táto podľa názoru súdu prislúcha exekútorovi za čas strávený pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť iba vo výške zodpovedajúcej strate času jednej osoby.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4
O.s.p. tak, že títo nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení
návrhu ma vykonanie exekúcie súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, udelené dňa 20.05.2004. Notárska zápisnice bola teda predmetom skúmania zo
strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd v tomto konaní uznal
exekučný titul za súladný, preto následne poverenie súdnemu exekútorovi udelil. Plnomocenstvo skúmal
notár JUDr. E. P. pri spísaní notárskej zápisnice a zaoberal sa ním aj súd prvého stupňa pri posudzovaní
súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia.

Pokiaľ sa týka vadnosti udeleného plnomocenstva, v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie
povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia
§ 24 Občianskeho zákonníka vyplýva, že že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné,
pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom v prípade, ak to
dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Dôležité je, že povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak
neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril
možnosť uznania záväzku aj na osobu splnomocniteľa. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením, že v čase



uzavretia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Kušníra. Z platných
právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania presným číselným
vyjadrením.  Zákon nepredpisuje ani povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Ak
by mal exekučný súd vykonať preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť
v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Počas celého trvania exekučného konania nedošlo k
zmene skutkového a ani právneho stavu. Po právoplatnosti napadnutého uznesenia si už oprávnený
nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, lebo pohľadávka bude premlčaná.

Oprávnený nesúhlasil ani s výškou trov exekúcie, pričom namietal, že súd prvého stupňa pochybil pri
priznaní odmeny za úkon označený ako prijatie, štúdium a zápis návrhu, ktorý nie je možné označiť ako
účelne vynaložené na exekúciu. Z predloženej špecifikácie trov súdneho exekútora je tiež evidentné, že
došlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti, konkrétne za úkony spracovanie
žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie exekúcie a spracovanie upovedomenia
o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu,
že sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, a preto nariadil predložiť vec odvolaciemu
súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 od. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení §
212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a
zistil, že odvolanie oprávneného vo vzťahu k výrokom, ktorými súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, exekúciu zastavil, priznal trovy súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi vo výške
99,90 eur,  nie je dôvodné. O dôvodnosti odvolania, podaného oprávneným proti výroku uznesenia,
ktorým súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, rozhodne sudca prvého stupňa,
pretože odvolaním proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému výroku zákon odvolanie
nepripúšťa, sa tento výrok zrušuje.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ods. 9 citovaného zákonného ustanovenia, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení
(ďalej len O.s.p.), odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného
zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych
pohľadávok podľa osobitného zákona.



Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Vo vzťahu k I. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd v súlade s horecitovanou právnou úpravou konštatuje,
že rozhodnutie v predmetnej veci vydal vyšší súdny úradník a ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa. Preto sa podaním odvolania  napadnuté uznesenie zrušilo zo zákona a vo veci
musí opätovne rozhodnúť sudca. V predmetnej veci podaním odvolania teda nenastal devolutívny účinok
odvolania, ale odvolaním napadnutý uvedený (I.) výrok uznesenie sa zo zákona zrušil. Preto odvolací
súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa bez rozhodnutia.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu v ostatnej časti, t. j. vo výrokoch, ktorými súd prvého stupňa vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, priznal trovy súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi
Mihalovi vo výške 99,90 eur a vo výroku o trovách konania účastníkov, odvolací súd konštatuje, že v
uvedených výrokoch je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne.

Súd prvého stupňa v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

K dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a preto ju zastavil,
odvolací súd len dopĺňa, že rozhodnutie exekučného súdu, ktorým vyhlási exekúciu za neprípustné
a zároveň exekúciu zastaví, zodpovedá zásade hospodárnosti, ak súd rozhoduje o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a vysloví ju súčasne so zastavením exekúcie jediným rozhodnutím,
pretože ide o dva vzájomne závislé výroky a už v prípade napadnutia jedného z nich opravným
prostriedkom nenastane právoplatnosť ani druhého výroku. O neprípustnosti exekúcie nie je potrebné
rozhodovať samostatne, resp. v inom konaní.

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný pri nútenom
výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný nepripustiť, aby
notárska zápisnica, ktorá je v predmetnej veci exekučným titulom, a ktorá bola vyhotovená za vyššie
uvedených podmienok, bola exekučným titulom a na základe ktorej by sa mala viesť exekúcia proti
povinnému. Takejto notárskej zápisnici ako exekučnému titulu chýba totiž dôležitá vlastnosť, a to jej
materiálna vykonateľnosť.

K odvolacím dôvodom oprávneného, že exekučný súd preskúmaval exekučný titul potom, ako ho už
raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už raz udelil poverenie na vykonanie
exekúcie na základe tohto exekučného titulu, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd má právo
preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia



exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh
účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania,  alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je
povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.

Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom
štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS
545/2010-15.

K odvolacím námietkam oprávneného vo vzťahu k priznanej výške trov súdneho exekútora odvolací súd
len konštatuje, že je nedôvodnou jeho námietka v tom, že úkony prijatie, štúdium a zápis návrhu nie sú
úkonmi účelnými pre exekúciu. Ide o úkony účelné, smerujúce k ukončeniu exekúcie. Bez týchto úkonov
nie je možné požiadať exekučný súd o poverenie na vykonanie exekúcie a viesť exekúciu zákonným
spôsobom. Čas, potrebný na vykonanie tohto úkonu, bol súdom prvého stupňa správne stanovený v
rozsahu 30 minút, pretože aj podľa odvolacieho súdu ide o čas primeraný na vykonanie tohto úkonu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súdny exekútor si duplicitne uplatnil odmenu, a to
za úkony spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie exekúcie a
za úkony spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
odvolací súd konštatuje, že ide o samostatné úkony. Skutočnosť, že ide o samostatné úkony, vyplýva
už z samotnej formulácie tejto časti odmeny. Preto je odvolacia námietka oprávneného o duplicitnom
uplatnení a priznaní odmeny za tieto úkony nedôvodná.

Preto odvolací súd uznesenie v časti, uvedenej v I. výroku tohto uznesenia, ako vecne správne v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.