Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/72/2014 z 19. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2014, sp. zn. 43CoE/72/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6205205591.3 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/72/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6205205591.3 | 2014-03-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, OZ, § 22 OZ, § 39 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/feb64dfa-1860-41d1-b66c-6d256cbf0784 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6205205591.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/72/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6205205591
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6205205591.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému S. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. J. XXX/XX, XXX XX I. H., prechodne bytom I.. Y. XXX/XXX, I. H., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava pod sp. zn. EX 2419/05 o vymoženie pohľadávky vo výške 477,99 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Er/1044/2005-46 zo dňa 10. októbra
2013 a o návrhoch oprávneného na prerušenie konania jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Er/1044/2005-46 zo dňa 10. októbra 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím vyhlásil okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 2419/05 za neprípustnú a túto zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 2009/2005, NZ
21437/2005 spísaná dňa 14.05.2005 JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, na
základe ktorej navrhol oprávnený výkon exekúcie. Na základe tejto uznal S.. Y. H. ako splnomocneného
zástupcu dlh oprávneného v celkovej výške 18.113 Sk, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 20.10.2004. Súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje ustanovenie, ktorým povinný ako dlžník
splnomocňuje S.. Y. H. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v mene dlžníka
uznal záväzok z úveru tak, aby sa stala notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom.

Súd prvého stupňa poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy povinný
nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé,
že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala
meno S.. Y. H.. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba
oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri udelení
plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu
pri voľbe svojho splnomocnenca.

Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v
čase uznania existoval (trval). Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti
môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa
citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré



môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v
čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení S.. Y. H. neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška,
v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie a taktiež nemohol splnomocniť
S.. Y. H. na takéto právo.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho
záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné.

Notárska zápisnica bola spísaná len so zástupcom povinného. Na základe súdnej praxe je možné dôjsť
k záveru, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť spísaná tak s povinnou, ako
aj s oprávnenou osobou, v prípade ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu a teda notárska zápisnica
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a S.. Y. H.,
advokátom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná a z tohto dôvodu tu chýba ďalší
predpoklad na to, aby táto notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom.

Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného o tom, že uznaný
dlh zaplatí v lehote, ktorý si určil pravdepodobne zástupca povinného sám, bez toho, aby mu povinný
udelil plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho
dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom
na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Okresný súd v danom prípade teda konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu,
ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a
násl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka
spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu,
že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul, a preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil
z toho dôvodu, že exekučný titul notárska zápisnica sa podľa názoru súdu stal neúčinným.

Oprávnený podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom namietal, že okresný súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, a to nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, na základe ktorej sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho kompletné
preskúmanie exekučného titulu, pričom mal za to, že exekučný súd nemá právomoc vykonávať úkony
smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. Výsledkom takéhoto rozhodovania je
úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Oprávnený považoval za potrebné pripomenúť, že k
takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu
so zákonom postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s výsledkom absolútnej nerozpornosti,
pričom k posúdeniu súladu úkonu obsahujúceho právny záväzok so zákonom a dobrými mravmi, ako aj
k súhlasu s vykonateľnosťou došlo už ex offo zo strany notára podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku.
Oprávnený mal za to, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Ak právny poriadok osobitne upravuje
nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, okresný súd ich musí
rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne
nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že všeobecný súd vo veci oprávneného (veriteľa) nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Notárska
zápisnica ako exekučný titul má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto okresný súd
musí s akýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade,
ak oprávnený uplatňuje svojej právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
postup v prípade, keď uplatňuje práva na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára.



Mal za to, že notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je okresný súd viazaný rovnako ako
rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd v rámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) a nedisponuje ani právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je
exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

Oprávnený navrhol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, aby postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. I. ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre jeho rozpor s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice konal mimo rámec zverenej
právomoci a predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom
prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej
povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania. Uviedol, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť rovnaká, v
konaní pred okresným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne.
Tvrdil, že v rámci Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva
na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval
relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval
ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval
ústavne nesúladným spôsobom. Namietal, že nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie,
v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a
tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Poukázal aj na skutočnosť, že okresný súd
založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, a to Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva,
a preto sa ňou nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce
konečné rozhodnutie. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých
rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. Ďalej namietal, že exekučný súd vo vzťahu k meritu
veci vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku a úplným uskutočnením judiciálneho
procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania,
ktorej porušenie je v podmienkach právneho štátu neprípustné.

Oprávnený k platnosti plnomocenstva uviedol, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je
dostatočne určité a zrozumiteľné. Ďalej uviedol, že právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh
(záväzok) v čase jeho vzniku, t.j. súčasne s uzavretím zmluvy, na základe ktorej vzniká. Povinný tak
mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a teda nejde o právo, ktoré by povinnému
vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Zároveň oprávnený poukázal, že
žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje nemožnosť povinného po udelení plnomocenstva dlh uznať
vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a
mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie
vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu
udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby
mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh
splatený. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici
uviesť do kedy povinný dlh splatí. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zástupca nehájil záujmy
povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len
jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo. Okresný súd pritom neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore so záujmom
povinného. Ďalej nesúhlasil s tým, že notárska zápisnica ako exekučný titulu musí byť spísaná nielen
povinným, ale aj oprávneným. Nakoniec poukázal na to, že okresný súd opätovne posudzoval vec, o
ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.



Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu za nezákonné a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní EU. Tvrdil, že exekučný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy úvere
považoval za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust.
§ 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a preto ho vyhodnotil za neplatné,
pričom neprimeranosť videl v tom, že je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami
povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Namietal, že súd sa nevysporiadal
s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za
neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým
dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby
v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je
nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto
sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej
únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd z odvolania oprávneného zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie
prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. súd konanie preruší, ak

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.



Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Súdny dvor v rozsudku zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia
uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre
účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov
konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný
usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu
obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa
vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci
zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto
súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je
relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať
nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného
konania.

Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj
§ 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je
možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou
je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným
zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

Odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 psím.
c) O.s.p. dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného ustanovenia, s
tým že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru Európskej únie ako predbežné
otázky predložené, je odvolací súd povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie vždy vtedy, ak
považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a keď je vyriešenie
uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade
postupuje ex officio, a teda nie je potrebný návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom
prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu
k prebiehajúcemu konaniu, pretože ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci
spor. V predmetnom konaní súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku predovšetkým v ustanovení § 52 a nasl. Zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ani Smernici Rady 93/13/EHS.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiaden z dôvodov uvedených
v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania, a to ani podľa osobitného zákona, preto
odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.



Odvolací súd pri preskúmaní odvolania z predloženého spisu zistil, že na základe žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor okresnému súdu dňa 11.10.2005 na
vykonanie exekúcie pre exekučný titul - notárska zápisnica č. N 2209/2005, NZ 21437/2005, ktorú
spísal JUDr. Ondrej Ďuriač notár dňa 14.05.2005, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie
zo dňa 02.09.2005, ktorým žiadal oprávnený voči povinnému vymoženie pohľadávky v sume 14.400,-
Sk a jej príslušenstva vydal okresný súd exekútorovi dňa 12.10.2005 poverenie č. 5610 001595 *, a
to podľa § 45 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že oprávneným predložená notárska zápisnica
nezodpovedá požiadavkám notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného
ku dňu 04.10.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 20.10.2004, zástupcom je ten, kto je
oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť,
len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho
zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne
a na doplnenie, s prihliadnutím na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní uvádza nasledovné. Súd



môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania
alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania,
nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ súd zistí,
že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu
zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej
mal exekučný súd prekročiť rámec svojej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011,
v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného na základe
plnomocenstva povinného (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel
oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Dlžník
ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka
veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony, a to nielen v Centrálnom
depozitári cenných papierov SR, a.s., na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda
aby splnomocnenec v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého v úverovej
zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa §
274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok,
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo
podpísal dlžník - povinný dňa 20.10.2004. Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť
voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej
už bola osoba splnomocnenca presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom -
povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a
brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami
povinného. Takáto dohoda o plnomocenstve je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom absolútne neplatným.

Na základe takéhoto splnomocnenia následne splnomocnenc vyhlásil pred notárom, že záväzok zo
zmluvy o úvere za povinného uznáva a súhlasí v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 08.06.2005 s
exekúciou podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku s tým, že notárska zápisnica bude
použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.

Je potrebné uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý bol v tom čase zároveň advokátom
oprávneného, ide nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v
dôsledku čoho musí zákon zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len
právneho úkonu, ku ktorému mal byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov
zástupcu a zastúpeného. Základným predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí
len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie
vykonané advokátom obsiahnuté v notárskej zápisnici. Je len málo pravdepodobné, že by substitučný
splnomocnenec konal za splnomocnenca tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal
pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
O tejto skutočnosti nemusel mať povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý
nemohol spôsobiť platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41
Exekučného poriadku.



Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať exekúciu
na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby, aj keď je
tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom,
rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony
zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sú podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.
júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného
nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.

Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri
rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože
jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný
súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou
pre výkon exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv, ako účastníka konania, a to
práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza,
že exekučný súd k právnemu záveru o neprípustnosti exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov
predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva
oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj
námietku oprávneného o údajnom vylúčení dvojinštančnosti konania. Proti uzneseniu exekučného súdu,
ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia alebo v prípade zastavenia
exekúcie z dôvodu uvedeného ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda pre
neprípustnosť jej vedenia je odvolanie prípustné, a to podľa § 44 ods. 2 veta posledná a § 58 ods. 4
Exekučného poriadku. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako
súdu prvého stupňa môže byť preto predmetom odvolacieho - druhostupňového konania.

Odvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného, ktoré sa týkajú neprípustnosti aplikácie cit. Smernice
Rady ES a judikatúry Súdneho dvora ES, ako aj nesprávnosti právneho posúdenia spotrebiteľského
vzťahu nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami napadnuté rozhodnutie neodôvodnil, v
dôsledku čoho ich odvolací súd považoval za irelevantné.

Okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu zastavil, avšak na základe nesprávneho zákonného
ustanovenia, keďže v danom prípade mal exekúciu zastaviť a vyhlásiť za neprípustnú podľa § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, na
podklade ktorého by sa mohla viesť exekúcia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.