{"guid": "9923e194-0575-4611-b4e2-8f441d54cb5e:28dc610e-cdb1-4c8b-8552-e5084c058e7a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3512203672.1", "spisova_znacka": "8CoE/250/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/250/2013 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2014, sp. zn. 8CoE/250/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3512203672.1", "identifikacne_cislo": "3512203672", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28dc610e-cdb1-4c8b-8552-e5084c058e7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3512203672.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3512203672.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3512203672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/250/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512203672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512203672.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Havel,
Holásek & Partners, s.r.o, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti povinnému: K.
P., bytom X. H. X. Y., J. X, o vymoženie 2.124,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. septembra 2013, č.k. 1Er/434/2012-25,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie  súdu  prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.04.2012 bola tamojšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie
2.124,36 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.:
II/2011-6882 vydaného dňa 20.12.2011 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave. Následne, na základe výzvy, bola súdu dňa 02.05.2012 doručená Zmluva o
vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 03.12.2004 spolu s všeobecnými obchodnými
podmienkami.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej
karty uzavretej dňa 03.12.2004 s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa
budú podľa § 262 Obch. zák. spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čo
však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s
dôrazom na ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho
zákonníka. Uvedená zmluva je tak v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka svojou
povahou spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného - Slovenskou
sporiteľňou, a.s., ktorá pri  uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinným ako spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva uzatvorená medzi predchodcom
oprávneného a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou
črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd ja tak povinný už v
tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného
súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi



neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a) v spojení s ods.
2  zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je napokon aj v súlade so
zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Exekučný súd je
povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov
boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj
vtedy, keď je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto
požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 4 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. (Viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011). Súd
zistil, že vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného,  ktoré tvoria
súčasť zmluvy, v článku 18. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 18.1 sa banka a klient dohodli,
že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov ako aj spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. V zmysle čl. 18.3
sa banka a klient dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom rozhodcovského
súdu, najmä štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania pred rozhodcovským súdom. V zmysle čl. 18.4 sa banka a klient dohodli, že sa podriadia
rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné. Nie každá zmluvná
podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná.
Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za
fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví
exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej
zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., § 44 Exekučného
poriadku).

V predmetnej veci nemal exekučný súd preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá
vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Na individuálne dojednanie je
potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľovi za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti zmluvných
podmienok sa zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov,
pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku)
papiera. (Rozhodnutie KS v Prešove 6CoE 66/2012 zo dňa 27.03.2012). Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale



na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky
na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v
ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých
mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá
zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa
rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2007 Z. z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy
nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný
súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečuje bez ohľadu na povahu
spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti
treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice
(rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein-
Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje
takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch
C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). Súd mal za to, že zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach zahrnutých
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná (nakoľko je súčasťou vopred
predtlačených obchodných podmienok) a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa, mohol byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa § 93b
ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť
svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská
zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Návrhom na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v kontexte vyššie citovaného ustanovenia môže byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi
(spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných
mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného
obsahu zmluvy. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú,
ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, a to
dokonca ani nie priamo do zmluvy (o samostatnej rozhodcovskej zmluve ani nehovoriac), ale len do
vlastných všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ)
v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne či často i vôbec neoboznamuje, hoci v zmluve
spravidla potvrdzuje presný opak. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie
vykonanie exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. (Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012). S poukazom na vyššie uvedené dospel súd
k záveru, že rozhodcovská doložka tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je
exekučným titulom v predmetnom konaní, jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou
podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo



požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať
sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodne o udelení poverenia pre
súdneho exekútora,  alebo aby  ho zrušil  a vec vrátil  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na viaceré
rozhodnutia  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  uviedol, že  právoplatný rozhodcovský rozsudok
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, v dôsledku čoho je exekučný súd povinný nakladať
s takýmto rozsudkom  rovnako ako s rozsudkom  všeobecného súdu. V opačnom prípade by  porušil
zásadu rovnocennosti. Dôvodil, že v zmysle  ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.  je možné posúdiť
rozhodcovskú doložku v konkrétnom prípade ako neprijateľnú zmluvnú podmienku len v zmysle  tzv.
generálnej klauzuly - § 53 ods. 1 Obč. zák.. Poukázal na to, že Slovenská sporiteľňa, a.s.  ako banka
mala v zmysle  § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy
povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Nestotožnil sa preto s názorom
súdu prvého stupňa, ktorý posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku už len preto, že
takéto dojednanie znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva  ho
výlučne na vôli  dodávateľa. Ďalej uviedol, že slovenská právna úprava výslovne nevylučuje dojednanie
rozhodcovskej  doložky v spotrebiteľskej  zmluve. S poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a § 45 ods. 2
ZoRK argumentoval, že  tento zákon za určitých okolností pripúšťa kontrolu rozhodcovských rozsudkov
všeobecnými súdmi, a to inštitútom žaloby na zrušenie  rozhodcovského  rozsudku podľa § 40, § 41, §
42 a § 43, čiže vnútroštátna úprava umožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, z
dôvodov a po splnení podmienok uvedených v ZoRK. V prípade, ak vnútroštátne exekučné súdy môžu
vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku  stráca zmysel.  Dôvodil, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s
právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Mal za to,
že podpisom hlavnej zmluvy, ktorá odkazuje na VOP, je v danom prípade rozhodcovská doložka platne
dojednaná a je dodržaná jej písomná forma.  V závere odvolania  navrhol, aby odvolací súd v prípade,
že napadnuté  uznesenie súdu prvého stupňa potvrdí, pripustil  ním navrhnuté  dovolacie otázky.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky
rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje
s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého
rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie
správnosti dodáva:

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Ex. por. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade,
ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom,  žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por. teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so
zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe
možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných    v § 41 ods.
2 Ex. por., zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.



Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi  na ktorých sa právoplatnosť
vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno
znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa
považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými
prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje  väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak
existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych
vzťahov sa na ne hľadí, ako by materiálne právoplatne neboli.  Materiálna právoplatnosť rozhodnutí
preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm.
a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je
podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť
exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie
z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice
je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže
znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny
dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z
tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných
zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej
úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na
ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa
zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie
nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré
sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za
odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na
škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z., správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a smernice Rady 93/13/EHS a
zisťoval, či zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na základe ktorej bol priznaný nárok
oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná.
Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky,
keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech
spotrebiteľa, teda povinného. Rozhodcovskú doložku, v článku 18 Všeobecných obchodných podmienok
opodstatnene považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti, v
dôsledku čoho nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na
vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného
vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie.

Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným



osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné
poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravených všeobecných obchodných
podmienok právneho predchodcu oprávneného. Povinný ako spotrebiteľ bol v postavení, že buď zmluvu
aj s príslušnými obchodnými podmienkami pre úver príjme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu
ako celok odmietnu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti
banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený
včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak ako tomu bolo v predmetnom
prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné
normy chrániace spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 od. 1 O.s.p. potvrdil.

Nakoľko vyššie uvedené rozhodnutie vychádza z ustálenej súdnej judikatúry, odvolací súd  nepovažoval
za potrebné pripustiť dovolanie v danej veci, keďže sa nejednalo o otázky zásadného právneho
významu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/434/2012", "guid": "c0ca8697-45ac-4a23-b64e-76eacddb65da:0be2cdae-2256-4e62-aaf2-73405e84e07b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b9c10230-4585-4fe7-929c-6204e5914f8b:69f5d675-e560-454e-8c82-3ccd24ca6b00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1", "spisova_znacka": "6CoE/66/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/66/2012 z 26. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1"}, {"guid": "5c2a2bfb-c331-4f72-9610-d4c0d0ae0396:da334eab-0cc8-42d9-a352-173b83c3a78f", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/434/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Er/434/2012 z 22. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2018-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5c2a2bfb-c331-4f72-9610-d4c0d0ae0396:da334eab-0cc8-42d9-a352-173b83c3a78f"}], "citovane_v": []}