{"guid": "9896e2e4-00fc-4163-8a88-332eb5b3da73:73322347-9cec-4020-9f32-4341d4dc83ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2014200721.3", "spisova_znacka": "14S/177/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/177/2014 z 3. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. februára 2016, sp. zn. 14S/177/2014, ECLI:SK:KSTT:2016:2014200721.3", "identifikacne_cislo": "2014200721", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Pavol Laczo", "sudca_id": 1362, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-laczo-1362", "datum_vydania": "2016-02-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "nazov": "§ 244 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "nazov": "§ 247 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i", "nazov": "§ 250i OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73322347-9cec-4020-9f32-4341d4dc83ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2014200721.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2014200721.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2014200721.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 14S/177/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2014200721\nDátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200721.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu\nJUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Alojz Horváth, Hlavná\n992/45, 924 01 Galanta, IČO: 30 347 963, právne zast.: JUDr. Ľubica Masárová, advokátka, so\nsídlom Púchovská 12, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.1100306/1/347747/2014/4779 zo dňa 30. júla 2014 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nSúd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč.1100306/1/347747/2014/4779 zo dňa 30.7.2014  z r u š u j e  podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec  mu\nvracia na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur za zaplatený súdny poplatok\na trovy právneho zastúpenia vo výške 541,13 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ľubice\nMasárovej, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v G. G., a.s., (V.: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,\nH.: W.) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou doručenou súdu dňa 09.10.2014 sa žalobca zastúpený advokátkou domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného  č.1100306/1/347747/2014/4779 zo dňa 30.7.2014,  ktorý postupom\npodľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9211401/5/540611/2014\nzo dňa 10.2.2014   o vyrubení rozdielu dane vo výške 9.778,09 eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie november 2008, vydané podľa  § 68 ods. 5 Daňového poriadku.\n\nŽalobca v prvom rade namietal hrubé porušenie práva na spravodlivé konanie správcom dane vo\nvyrubovacom konaní ako i žalovaným v odvolacom konaní, ktoré je garantované čl.48 ods. 2 Ústavy\nSR a to porušenie dvojinštančnosti daňového konania, keď správca dane vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2008 - december 2011, pri ktorej  správca\ndane nepostupoval v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď daňovému subjektu - žalobcovi\nneoznámil existenciu pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených\nžalobcom,  nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, vysvetlil a chybné údaje opravil\nalebo preukázal ich pravdivosť, ktorý postup žalobca označil za odopretie možnosti počas daňovej\nkontroly uvádzať tvrdenia a navrhovať dôkazy.\n\nO výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený  Protokol č. 9211401/5/5397928/2013 zo dňa 04.12.2013,\nktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu spolu s výzvou zo dňa 09.12.2013 na\nvyjadrenie sa. Po doručení Protokolu splnomocnený zástupca žalobcu podal námietky zo dňa\n08.01.2014, na ktoré ale správca dane neprihliadol a podaním č. 9211401/5/214830/2014/Sme zo dňa\n20.01.2014 žalobcovi oznámil, že s poukazom na ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku predmetnú\npísomnosť považuje za bezpredmetnú, nakoľko daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má\npovinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami, žalobca ako daňový subjekt túto povinnosť\nnerešpektoval, vyjadrenie k Protokolu spôsobom predpísaným zákonom nepodal, na základe ktorého\nzáveru správca dane na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky žalobcu a vydal prvostupňové\nrozhodnutie.\n\nPodľa názoru žalobcu ale správca dane bol povinný sa predmetným podaním zaoberať a podľa ust. §\n13 ods. 8 Daňového poriadku ho vyzvať na odstránenie nedostatkov, pre ktoré podanie nie je spôsobilé\nna prerokovanie, k čomu žalobca poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 238/06-39 zo dňa 16.12.2008,\npodľa ktorého, ak sa daňové konanie pre žalobcu začalo bez prvej daňovej inštancie, teda len odvolacím\nkonaním, správca dane tak svojím postupom porušil základné zásady daňového konania. Zákonnou\núpravou uvedenou v ust. § 14 Daňového poriadku v spojení so spôsobom jej aplikácie zo strany\ndaňových orgánov bola žalobcovi  odňatá   možnosť sa v prvostupňovom konaní k veci vyjadriť, čím bolo\nporušené aj právo žalobcu na spravodlivé a riadne konanie. Žalobca bol na základe takéhoto právneho\npredpisu proti svojej vôli nútený sprístupniť informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva  svojej\ndcére, aby tak zabezpečil elektronické doručovanie, pretože vzhľadom na  svoj vyšší fyzický vek,\nzdravotný stav  a počítačovú negramotnosť nemohol konať inak. Takýto vynútený postup žalobca označil\ni za zásah do súkromia a s odkazom na uvedenú argumentáciu dal podnet konajúcemu súdu, aby\npodal návrh Ústavnému súdu SR na preskúmanie súladu ust. § 14 Daňového poriadku s Ústavou SR,\nkonkrétne  s čl.19 ods. 2, čl. 20, v spojení s čl.12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4.\n\nZa porušenie práva na spravodlivé konanie garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR označil žalobca aj\nskutočnosť, že v jeho veci nerozhodoval nestranný a objektívny orgán, čím bolo porušené ust. § 60 ods.\n1 a 2 Daňového poriadku, pretože verejné výroky plk. Ing. S. Q., generálneho riaditeľa  daňovej a colnej\nsekcie Finančného riaditeľstva SR vytvárajú silný náznak jeho presvedčenia  o spáchaní daňového\npodvodu zo strany žalobcu, prezentované ešte v štádiu neukončenej daňovej kontroly a v čase, keď\nžalobca ani nebol oboznámený s výsledkami kontroly. Táto osoba preto mala byť vylúčená z daňového\nkonania z dôvodu pochybností o jej nestrannosti a naviac, osoby, ktoré sú v priamej riadiacej pôsobnosti\nplk. Ing. S. Q. ovplyvňovali aj priebeh úkonov počas daňovej kontroly, z čoho možno nadobudnúť dojem,\nže mali vplyv aj na hodnotenie dôkazov a ich právne posúdenie prvostupňovým orgánom v Protokole\nz kontroly a následne vydanom prvostupňovom rozhodnutí. Ak tie isté osoby súčasne mali vplyv na\nrozhodovanie žalovaného je tým porušená zásada dvojstupňového konania, pretože podľa ust. § 60\nods. 2 Daňového poriadku je právom daňového subjektu, aby v prípade druhostupňového konania konal\nnestranný orgán aj vo vzťahu k zamestnancom zúčastňujúcim sa rozhodovania na prvom stupni.\n\nĎalej žalobca namietal nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly, ktorá bola prerušená\nod 12.04.2013, napriek tomu ale správca dane sám z vlastného podnetu v daňovej kontrole pokračoval,\nkeď dňa 19.04.2013 uskutočnil tri ústne pojednávania so žalobcom, čím fakticky došlo k pokračovaniu\ndaňovej kontroly a lehota na jej vykonanie začala opätovne plynúť. Okrem toho, že neboli splnené ani\npodmienky na prerušenie daňovej kontroly v materiálnom zmysle, k čomu  žalobca poukázal na Nález\nÚS SR sp. zn. III. ÚS 24/2010-57, podľa ktorého nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej\nkontroly je porušením zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní, pričom správca dane mohol\npokračovať v kontrole aj bez informácií, ktoré mal získať medzinárodnou výmenou, pretože výsledkom\ninformácií, pre ktoré  správca dane kontrolu prerušil bolo oznámenie českej daňovej správy, podľa\nktorého nie je možné uskutočniť výsluch požadovanej osoby. K tomuto  zisteniu správca dane nevykonal\nžiadne iné úkony, ktoré by smerovali k výsluchu tejto osoby a v Protokole absentuje akákoľvek zmienka\no potrebe vykonať uvedený dôkaz, alebo z akého dôvodu takýto dôkaz nebude vykonaný. Podľa žalobcu\nsprávca dane takýmto konaním zneužil právomoc, ktorá mu vyplýva z ust. § 61 ods. 1 Daňového\nporiadku.\n\nV ďalšej časti žaloby žalobca namietal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a právne\nposúdenie veci, k čomu dal do pozornosti judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne  - rozsudok v\nspojených veciach C-80/11 a V-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21.06.2012, rozsudok vo veci\nC-324/11 Gábor Tóth zo dňa 06.09.2012, rozsudok vo veci C-18/13 Maks Pen zo dňa 13.02.2014  a\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.02.2013 C-563/11 z ktorých vyplýva, že dôkaznú povinnosť\npreukázania takých  objektívnych skutočností, na základe ktorých žalobca vedel alebo musel vedieť, že\njemu dodávané plnenie je dotknuté nezákonnosťou, majú daňové orgány.\n\nK nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom LAKY,\ns.r.o. žalobca poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti Ladislava Kižnanského (konateľ spoločnosti\nv dotknutom zdaňovacom období) ktorý potvrdil, že žalobcovi dodával tovar od  svojich dodávateľov\n- českých spoločností, popísal priebeh spolupráce so žalobcom, spôsob dodávky a prepravy tovaru\npre žalobcu, potvrdil vystavenie faktúr aj pokladničných dokladov, prevzatie úhrad za predmetný\ntovar, označil osobu, ktorá  spoluprácu sprostredkovala  a zúčastňovala  sa obchodu za spoločnosť\nLAKY, s.r.o., ktorou bol C. T., ktorý pri výsluchu uvedené skutočnosti týkajúce sa spolupráce medzi\ndodávateľom  LAKY, s.r.o. a žalobcom tiež potvrdil.  Tvrdenie správcu dane, podľa ktorého je sídlo\nspoločnosti LAKY, s.r.o. zapísané v obchodnom registri (od 08.06.2010) iba fiktívne považuje žalobca\nza irelevantné, nakoľko sporné dodávky sa uskutočnili v mesiaci november 2008, preto správcom dane\nzistený skutkový stav nemôže byť dostatočný na prijatie záveru, že dodávateľ LAKY, s.r.o. nedodal\nžalobcovi tovar deklarovaný na sporných faktúrach a že to je žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal splnenie podmienok podľa  ust. § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods.\n1 písm. a) zákona  o dani z pridanej hodnoty, resp. že došlo k zneužitiu práva alebo k daňovému\npodvodu zo strany jeho dodávateľa, o ktorom žalobca vedel alebo mal vedieť. V tejto časti žalobca\noznačil rozhodnutie žalovaného za nezákonné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Žalovaným\nnebola spochybnená existencia plnenia (tovaru) ani skutočnosť, že žalobca bol zdaniteľnou osobou\na použil predmetný tovar na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení,  faktúra má všetky náležitosti\na osoba, ktorá faktúru vystavila bola v danom čase platiteľom dane z pridanej hodnoty, čím boli\nsplnené aj podmienky požadované Smernicou 2006/112 tak, ako ich definoval Súdny dvor EÚ vo\nsvojich rozhodnutiach a dôkazné bremeno preukázania, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia,\nktoré sú predmetom sporu sú dotknuté daňovým podvodom sa v plnom rozsahu presúva na daňové\norgány, ktoré sú povinné predložiť konkrétne indície o existencii daňového podvodu. Okrem toho u iných\nodberateľov spoločnosti LAKY, s.r.o., žalovaný rovnaký skutkový stav zistený správcom dane považoval\nza postačujúci na uplatnenie odpočítanie dane, preto žalobca namieta, že takýmto postupom správcu\ndane ako aj žalovaného došlo k porušeniu zásady materiálnej rovnosti plynúcej z ust. § 3 ods. 9 a zásady\nprocesnej rovnosti upravenej v ust. § 3 ods. 7 Daňového poriadku, a tým aj k porušeniu Ústavou SR\nzaručeného práva na rovnosť, podľa ktorého je potrebné, aby v skutkovo zhodných alebo podobných\nprípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a bol voči všetkých subjektom uplatnený rovnaký procesný\npostup.\n\nDaňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nvšeobecne požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na\nzáklade ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby,  či disponovala\npredmetným tovarom a či bola schopná ho dodať a tým splnila povinnosť podať daňové priznanie a\nuhradiť daň z pridanej hodnoty s cieľom ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov\nnedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu. Je povinnosťou daňových orgánov, aby vykonali\nu zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a podvodov a uložili tresty takejto\nzdaniteľnej. Žalobca zastáva názor, že nemá dôkaznú povinnosť k preukázaniu nadobudnutia tovaru\njeho dodávateľmi a vzniku práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistovali žiadne objektívne\nokolnosti, ktoré by v ňom vzbudili pochybnosti o akejkoľvek nezákonnosti. Prevod práva nakladať\ns tovarom ako vlastník nie je závislý od existencie vlastníckeho práva k predmetnému tovaru a\nod „fyzického prebratia“ tovaru jeho dodávateľom a následného predaja žalobcovi, pretože takáto\npodmienka z ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty nevyplýva. Zdaniteľná osoba\nnadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník v okamžiku, keď môže ona sama alebo ňou určená\ntretia osoba s daným tovarom vo vlastnom mene disponovať, čo vyplýva i z rozhodnutí Súdneho\ndvora EÚ, konkrétne C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, kedy každé plnenie sa musí posúdiť\nsamostatne a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu\n\npredchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Ak žalovaný ako i správca dane odopierajú právo\nžalobcu na odpočítanie dane z faktúry vystavenej jeho dodávateľom z dôvodu, že žalobca neprijal\nvšetky potrebné opatrenia a neobstaral si ďalšie dôkazy preukazujúce, že jeho dodávateľ uvedený na\nfaktúre skutočne predmetný tovar prijal a dodal okrem tých, ktoré predložil a ktoré sú obvyklými dokladmi\nv obchodnej praxi a vyžadované zákonom o dani z pridanej hodnoty a zákonom o účtovníctve pri\npreukazovaní dodania uvedeného druhu tovaru, konajú v rozpore so závermi plynúcimi  z rozhodovacej\npraxe Súdneho dvora EÚ. Žalobca splnil vecné ako aj formálne podmienky vzniku a výkonu práva, ktoré\nmu nemožno odoprieť len z dôvodu žalovaným tvrdenej dôkaznej núdze, resp. nepreukázaním, že by sa\nžalobca dostatočne ubezpečil, že dodávateľ, resp. jeho subdodávatelia sú schopní predmetné plnenie\nposkytnúť, ak žalovaný zároveň nepreukázal, že žalobca disponoval informáciou, ktorá ho oprávňovala\npredpokladať vznik nezákonnosti na strane jeho dodávateľa.\n\nŽalobca dal do pozornosti aj rozsudok NS SR vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011,\npodľa ktorého daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho\nplnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovaru od určitého dodávateľa, čo žalobca dodržal.\n\nŽalobca namietal porušenie svojich práv i pri výsluchu svedka W. Y., keď mu nebolo umožnené byť\nprítomný na jeho vypočutí, čím správca dane porušil zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti ako aj ust. §\n25 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca po oboznámení sa s Protokolom a dôvodmi, pre ktoré mu správca\ndane nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa LAKY, s.r.o. kontaktoval W.  Y. a spolu\nsa dňa 14.02.2014 dostavili ku správcovi dane, kedy mal W. Y. k dispozícii doklady spoločnosti LAKY,\ns.r.o. preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi. Pracovníci správcu dane však odmietli spísať so žalobcom\nzápisnicu s tým, že kontrolóri nie sú na pracovisku a doklady už nie sú relevantné. Vzhľadom na takýto\npostup  žalobca nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti LAKY,\ns.r.o. špecifikovaných v rozhodnutí žalovaného považuje za nezákonné, ktoré vychádza z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, pri ktorom žalovaný nerešpektoval\nzáväzný výklad Súdneho dvora EÚ o výklade  čl. 167, čl.168 písm. a), čl.178 písm. a) a čl.273 Smernice\n2006/112. .\n\nK nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa REAL KOMPLEX s.r.o.\nžalobca opätovne poukázal už na vyššie označené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-563/11 a uviedol,\nže pri prevzatí tovaru vo svojej prevádzke preveril množstvo i kvalitu tovaru, teda konal dobromyseľne,\ntento obchod sa ničím neodlišoval od spôsobu obstarávania tovaru od iných dodávateľov a nemal dôvod\nmať pochybnosti o tom, že daná transakcia je poznačená akoukoľvek nezákonnosťou a  spoločnosť\nREAL KOMPLEX s.r.o. ako dodávateľ si neplní svoje daňové povinnosti. Žalovaný ani v tomto prípade\nnepreukázal, že žalobca disponoval informáciou, podľa ktorej mohol predpokladať vznik nezákonnosti\nna strane jeho dodávateľa.\n\nOkrem toho žalobca namietal, že mu neboli predložené všetky doklady t. j. celý kompletný materiál s\nktorým nemal možnosť oboznámiť sa.\n\nV záverečnej časti žaloby žalobca stručne zhrnul v žalobe podrobne rozvedené žalobné dôvody a\nnavrhol, aby súd po prejednaní veci zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.\n\nK žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 08.12.2014 a žiadal žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n\nK  námietke týkajúcej sa nesprávne zisteného skutkového stavu uviedol, že správca dane počas daňovej\nkontroly viedol dokazovanie v súlade s ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, zo svojich zistení vyvodil\nprávne závery, ktoré sú súčasťou správcom dane vydaného rozhodnutia. Tam obsiahnuté zistenia\n\nboli posudzované jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, bolo prihliadnuté na všetko, čo pri\nspráve daní vyšlo najavo, vydané rozhodnutie obsahuje ustanovenia tak hmotnoprávnych predpisov\n(zákon o dani z pridanej hodnoty) ako aj procesných predpisov (Daňový poriadok), podľa ktorých bolo\nrozhodované.\n\nK námietke porušenia čl.48 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku uviedol, že žalobca\nbol riadne oboznámený s pochybnosťami správcu dane a bola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa\nku všetkým zistením skutočnostiam, vysvetliť nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázať. Ust. §\n46 ods. 5 Daňového poriadku neustanovuje formu, akú má mať oboznámenie daňového subjektu o\nvzniknutých povinnostiach správcom dane, bolo tak urobené vo výzve na vyjadrenie sa k pochybnostiam,\nktorej predchádza samotné oboznámenie sa s nimi, pričom táto zákonná podmienka splnená bola.\n\nK porušeniu princípu dvojstupňového  konania žalovaný poukázal na to, že konanie prebehlo podľa\nustanovení Daňového poriadku, bolo vedené tak prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným,\nskutkový stav bol vyhodnotený zo všetkých zistení správcu dane. V danom prípade sa jednalo o rozsiahly\nproces dokazovania a v súvislosti s pochybnosťami o dodávkach tovarov prostredníctvom označených\ndodávateľov bolo na žalobcovi tieto pochybnosti  vyvrátiť a na základe ním predložených dôkazov\nnastoliť takú situáciu, ktorá by bola pri uplatňovaní práva v súlade s ust. § 49 a § 51 zákona o dani z\npridanej hodnoty.\n\nK protiústavnosti elektronického doručovania upraveného v ust. § 14 Daňového poriadku žalovaný s\nodkazom na ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku uviedol, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane striktne postupoval v zmysle\nprocesných ustanovení o elektronickom doručovaní podaní, preto námietku žalobcu o počítačovej\nnegramotnosti vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože zákon určuje rovnaké pravidlá pre všetky daňové\nsubjekty, ktoré majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.\n\nK odmietnutiu práva na odpočítanie dane žalovaný konštatoval, že vznik daňovej povinnosti zo\nzdaniteľných plnení je viazaný na ich reálnosť. Dodávateľ v rámci obchodného reťazca ale nepreukázal,\nže disponoval formálnym, alebo materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú\npodstatu svojej obchodnej transakcie, pretože tá vytvárala hlavný predpoklad, na ktorom je pojem\npodnikanie založené. Spoločnosť LAKY, s.r.o. neopodstatnene vystupuje v obchodnom reťazci ako\npriamy žalobcov dodávateľ, ktorý ale nepreukázal, že predmetný tovar nadobudol od svojho dodávateľa\na stal sa skutočným vlastníkom tovaru, čo by ho ďalej oprávňovalo tovar predávať. Predmetná\nspoločnosť navyše so správcom dane nekomunikuje, od mája 2010 nepodáva daňové priznania a\nregistrácia na dani z pridanej hodnoty mu bola zrušená z úradnej moci dňa 30.09.2010. Sídlo spoločnosti\nje od 08.06.2010 registrované na adrese Trojičné nám. 181, Tvrdošín k čomu bolo zistené, že na\nuvedenej adrese táto spoločnosť nikdy fyzicky nepodnikala a jej konateľ Michal Ťapaj bol v čase od\n05.04.2011 do 12.06.2013 vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad\nVáhom, táto spoločnosť svoju daňovú povinnosť žiadnym spôsobom pred správcom dane neobhájila\na nebolo možné ju preveriť ani po vyčerpaní riadnych procesných prostriedkov. Uplatnenie práva na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tejto spoločnosti ako dodávateľa znamenalo iba umelú\nkonštrukciu s dopadom na štátny rozpočet, nakoľko na strane žalobcu došlo k odpočítaniu dane z\ndeklarovanej dodávky, pričom na strane dodávateľa nebol vznik daňovej povinnosti preveriteľný.\n\nK námietke žalobcu vzťahujúcej sa k zaujatosti osôb z prostredia Finančnej správy SR žalovaný uviedol,\nže uvedená námietka nebola súčasťou odvolacieho konania a nesúvisí s uplatneným právom žalobcu\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n\nZákonnú dĺžku daňovej kontroly žalovaný rešpektoval, kontrola trvala celkom 362 dní, pričom iné\nnámietky týkajúce sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly neboli predmetom odvolacieho\nkonania. K námietke, podľa ktorej správca dane i počas  prerušenej daňovej kontrole vykonával ďalšie\n\núkony  žalovaný uviedol, že správca dane môže aj počas prerušenia daňovej kontroly (alebo daňového\nkonania) pri správe daní postupovať podľa ust. § 2 písm. a) Daňového poriadku a vykonávať ďalšie\nčinnosti, pričom pojmom „ďalšia činnosť“ možno rozumieť aj úkony súvisiace so zabezpečením priebehu\na účelu správy daní podľa Tretej hlavy Daňového poriadku, v tomto prípade konkrétne ust. § 19.\n\nK neuznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného priameho dodávateľa\nžalovaný uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly zistil rozpor pri uplatňovaní práva na\nodpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o dani z pridanej hodnoty, pretože žalobca a jeho dodávatelia formálne a vecne nepreukázali,\nže na faktúrach deklarované plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobami, ktoré vystupovali\nv pozícii dodávateľov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je\nsúčasne spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového\nsubjektu na správcu dane je výnimkou, ako vyplýva i z judikatúry vnútroštátnych súdov rešpektujúcej\njudikatúru Súdneho dvora EÚ. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie\nplatiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je „esenciálnou“ podmienkou pre odpočítanie\ndane. Správca dane preukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na faktúrach, ktoré mali realizovať\nspoločnosti LAKY, s.r.o. a REAL KOMPLEX s.r.o. nenesú v sebe ekonomický charakter obchodných\ntransakcií, preto na takéto transakcie nemožno prihliadať. Predmetné spoločnosti nijakým spôsobom\nnepreukázali, že vo faktúrach deklarovaný tovar aj skutočne dodali a zároveň, že práve tieto\nspoločnosti boli priamymi účastníkmi, ktorí fyzicky tovar najskôr preberali a následne ďalej predali svojim\nodberateľom. Zo strany dodávateľov nebolo správcovi dane preukázané, že reálne došlo pri dodaní\ntovaru k jeho prevodu a tak ku vzniku práva vlastníka s ním nakladať, ako predpokladá ust. § 8 ods. 1\npísm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty.\n\nSkutkový stav bol zistený dostatočne a námietky žalobcu odkazujúce na judikatúru Súdneho dvora\nEÚ, týkajúce sa jeho vedomosti, resp. predpokladanej vedomosti, že predmetné plnenia sú poznačené\npodvodom žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa zistenia správcu dane bol žalobcovi tovar\ndodávaný priamo od zahraničných (českých) dodávateľov, čo žalobca ani nepopieral a práve vstupom\ntuzemskej spoločnosti do obchodného reťazca došlo na strane žalobcu k získaniu daňovej výhody z\nprijatej faktúry od tuzemského dodávateľa, ktorý následne prestáva so správcom dane komunikovať, čím\nje znemožnené u neho preveriť skutočnosti uvedené v podanom daňovom priznaní, následne vystaví\ndaňový doklad s tuzemskou daňou a žalobca si takto prijaté plnenie „zlegalizuje“ vo forme uplatnenia\npráva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n\nK rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, na ktoré žalobca v podanej\nžalobe odkázal, žalovaný uviedol, že ich nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v tomto prípade\nje podvodným konaním poznačené priamo plnenie, ktoré malo byť uskutočnené pre žalobcu priamym\ndodávateľom a nie plnenie, ktoré podvodnému plneniu predchádzalo, resp. nasledovalo po plnení\nplatiteľa dane.\n\nK námietke žalobcu, podľa ktorej mu nebolo umožnené byť prítomný na vypočutí svedka p. Y.alovaný\nuviedol, že spolupráca s uvedeným svedkom bola problematická, čo vyplýva aj z predloženého\nspisového materiálu, správca dane musel využívať všetky zákonné možnosti už len na zabezpečenie\nosobného kontaktu s touto osobou a až po predvedení menovaného mohol byť správcom dane vypočutý.\nSprávca dane oznámil žalobcovi dňa 15.01.2013 prostredníctvom telefonického spojenia predvedenie\nmenovanej osoby a zároveň tú skutočnosť, že bude s touto osobou spísaná zápisnica o vypočutí\nsvedka. Žalobca na predmetné oznámenie reagoval vyjadrením, ktoré je obsahom Úradného záznamu\nč. 9211401/5/184378/2013 zo dňa 15.01.2013.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa ust.\n§ 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca\na jeho právna zástupkyňa, ktorých k veci vypočul.\n\nPrávna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.1.2016 uviedla, že sa pridržiava v\nplnom rozsahu písomne podanej žaloby a dôvodov v nej uvedených. Poukázala na to, že čo sa týka\nvyjadrenia žalovaného, tak v súvislosti s procesnou námietkou ktorú  uviedla, že sa neuskutočnilo so\nžalobcom prvostupňové konanie tým, že daňový úrad neprihliadol na námietky žalobcu proti protokolu,\nčo odôvodnil ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku, poukázala na § 13 Daňového poriadku, ktorý\nnespája v súvislosti s listinnou formou podania jeho neplatnosť tohto podania ako takého. Poukázala,\nže v danom prípade bolo porušované ústavou garantované právo žalobcu na spravodlivý proces,\nkeď podľa jej názoru v súvislosti s výkladom § 13 a § 14 Daňového poriadku, kedy daňový úrad\npri nepredložení podania zo strany daňového subjektu formou určujúcou v § 14 ods. 1 Daňového\nporiadku je povinný vyzvať daňový subjekt na doplnenie takéhoto podania. Poukázala aj na to, že\nv súvislosti s retroaktivitou táto je v oblasti správneho práva prípustná ak je v prospech subjektu\nktorého právo bolo porušené. Podľa jej názoru takýto výklad ust. § 14 si vyžadoval postup aj v čase\nkeď podal žalobca námietky voči protokolu, teda ešte pred účinnosťou nového zákona. V súvislosti s\nnámietkou týkajúcou sa zaujatosťou osôb ktoré mohli ovplyvňovať priebeh daňovej kontroly, predložila\nsúdu organizačnú štruktúru Finančného riaditeľstva SR, z ktorej je zrejmé, že spomenuté osoby mohli\nzasahovať do rozhodovania, navyše osoba plk.Ing.Q. je osobou ktorá priamo riadi odbor boja proti\ndaňovým podvodom a keď sa táto osoba vyjadrovala v tlači, tak táto osoba mala byť vylúčená z\nrozhodovacieho procesu. V súvislosti s námietkou nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly\npoukázala jednak na skutočnosť, že po prerušení daňovej kontroly robil daňový úrad ďalšie úkony\na zároveň túto námietku spojila aj s námietkou manipulovania s daňovým spisom a nepredložením\nkompletného spisu žalobcovi. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR č. 1Sžp 1/2010, ktorý sa\ndotýka práva účastníka byť informovaný a pod týmto sa rozumie právo účastníka nahliadať do spisu\nktorý tvorí chronologicky usporiadaný celok. Ďalej poukázala že dňa 4.12.2013 ešte pred vydaním\nprotokolu žalobca požadoval predloženie určitých listín, na čo mu daňový úrad oznámil, že tieto listiny\nsa v spise nachádzajú, ale neboli mu predložené. Predložila súdu zápisnicu z ústneho pojednávania zo\ndňa 18.9.2014, ktorá potvrdzuje, že ani súdu nebol predložený kompletný spisový materiál, keďže v tejto\nzápisnici sa nachádza zoznam dokladov tvoriaci spis daňového subjektu, pričom ak porovnáme tieto\ndoklady s obsahom predloženého spisu, je zrejmé že spis všetky tieto doklady neobsahuje. V súvislosti\ns námietkou nesprávne zisteného skutkového stavu je zrejmé, že daňový úrad namieta spornosť faktúr\nod dvoch dodávateľov. Pokiaľ ide o spoločnosť LAKY s.r.o., daňový úrad po viac ako jeden a pol roku\nkonštatuje fiktívnosť sídla tejto spoločnosti v súvislosti s tým, že táto spoločnosť len zmenila toto sídlo.\nPoukázala na to, že v celom rozhodnutí žalovaného sa spomína, že dodávateľ neuniesol dôkazné\nbremeno a teda nepriznané právo žalobcovi bolo z dôvodu spornosti dodávateľa. K tomuto tvrdeniu\ndaňový úrad došiel na základe jediného argumentu, že tovar bol dodávaný žalobcovi českými kamiónmi,\nteda priamo žalobcovi, v tejto súvislosti  poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora č. C 245/04, C\n430/09 ako aj nové rozhodnutie ktoré  nemali k dispozícii pri podaní žaloby, keďže bolo vydané až v\noktóbri 2015 - č. C 277/14, pričom tieto rozhodnutia sa zaoberali reťazovými obchodmi, kedy medzi\nviacerými dodávateľmi sa uskutočnila len jedna preprava. V súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora č.\nC 277/14 dáva do pozornosti bod 35. Zároveň toto rozhodnutie predložila súdu. Poukázala ďalej na to,\nže výsluchom konateľa spoločnosti LAKY s.r.o. bolo potvrdené dodanie tovaru žalobcovi ako aj to, že\nžalobca za tento tovar riadne zaplatil. Žalobca nikdy nerokoval s českými spoločnosťami, ani nevedel\nktoré české spoločnosti sú zapojené v tomto reťazci a teda nešlo o umelú transakciu. Poukázala aj\nna tom že majú vedomosť o tom, že v súvislosti so spoločnosťou LAKY s.r.o. boli vykonané daňové\nkontroly aj u iných daňových subjektov. Skonštatovala, že z dôvodu zachovania daňového tajomstva,\nnemôže dôkazy ohľadne týchto skutočností predkladať, nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí aj\nv tom, že žalobcovi nebola umožnená účasť na výsluchoch. Pokiaľ ide o úradné záznamy ktoré sa\nnachádzajú v spisovom materiáli, na ktoré žalovaný poukazuje, že žalobca bol viackrát telefonicky volaný\na mal sa vyjadriť, že nemá záujem sa zúčastniť týchto výsluchov, tak tieto sa nezakladajú na pravde,\nboli dodatočne vypracované, tak isto nie je pravdivé ani tvrdenie že svedka Kižňanského predviedla\npolícia, tento bol totiž vypočutý v iný deň ako bol určený daňovým úradom a výsluch bol vykonaný na\nzáklade dohody medzi daňovým úradom a týmto svedkom. Bolo teda povinnosťou daňového úradu\ninformovať žalobcu o tomto výsluchu a umožniť mu sa tohto úkonu zúčastniť. V súvislosti s dodávateľom\nReal komplex s.r.o. poukázala na to, že spochybnení konatelia ktorí mali byť podľa tvrdenia správcov\ndane bezdomovcami sú konateľmi riadne zapísaní v Obchodnom registri ako štatutárni zástupcovia\nspoločnosti a okrem toho žalobca konal pri všetkých obchodných transakciách s p. D., ktorý zastupoval v\njednaniach Real komplex s.r.o., hoci nebol jej štatutárnym zástupcom. Táto osoba bola žalobcovi známa,\nkeďže sa jedná o otca vnučky žalobcu. Ak daňové orgány vychádzali z výsledkov trestného konania,\ndošlo k prezumovaniu viny žalobcu a k porušeniu čl.50 Ústavy. Poznamenala, že daňové orgány brali len\n\núčelovo z trestného spisu tie výsluchy a tie dôkazy ktoré im vyhovovali a okrem toho je nepochopiteľné\nako mohli daňové orgány vedieť presné čísla jednotlivých dôkazov výsluchov s presným označením\nčísla listov. Na záver uviedla, že žiada aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil ako nezákonné.\n\nŽalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci mal doručenie riadne vykázané a lehotu na prípravu na\npojednávanie zachovanú, preto súd konal v jeho neprítomnosti.\n\nŽalobca  Alojz Horváth na pojednávaní uviedol, že koncom roka 2013 spoločne s p. Y. a advokátom\nJUDr. R. bol na Daňovom úrade v Galante priamo za riaditeľom, keďže ľudia vykonávajúci u neho daňovú\nkontrolu tam neboli. P. Y. doniesol všetky doklady - kontrolné výkazy, avšak tieto boli zo strany daňového\núradu odmietnuté prevziať z dôvodu, že nie sú na daňovom úrade dotyční ľudia ktorí vykonávajú daňovú\nkontrolu.\n\nPodľa § 244 O.s.p.\n(1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\n(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").\n\n(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,\nako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť.\n\nPodľa § 247 O.s.p.\n(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\n(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa\ntejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\n\nPodľa § 250i O.s.p.\n(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 2 Daňového poriadku\nNa účely tohto zákona sa rozumie\na) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie\nčinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1);\n\nPodľa § 3 Daňového poriadku\n(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy\nštátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov\na iných osôb.\n\n(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n\nPodľa § 14 Daňového poriadku\n\n(1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má\na) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,\n\nb) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,\n\nc) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,\n\nd) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej\nhodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.\n\nPodľa § 13 Daňového poriadku\n(5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne\npodľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a\nmusí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 20) osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt\nchce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive\npodľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane\npísomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického\ndoručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.\n\nPodľa § 24 Daňového poriadku\n(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\n\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\n\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\nPodľa § 44 Daňového poriadku\n(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v\nrozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n(2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.\n\n(3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý patrí do miestnej\npríslušnosti iného správcu dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.\n\n(4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať\nu toho istého daňového subjektu aj opätovne,\na) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,\n\nb) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35)\n\nc) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva,\n\nd) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.\n\nPodľa § 45 Daňového poriadku\n(1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"),\nmá vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie\n1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\n2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,\n\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\n\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy\ndostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,\n\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\n\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\n\nf) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo\nnavrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\n\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\n(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\n\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\n\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\n\nd) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné\ndoklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom\ndane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo\nsprávcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\n\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,\nf) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho\nprevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\n\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,\n\nh) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa\nna prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.\n\nPodľa § 46 Daňového poriadku\n(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie\no daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,\ndruh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.\nSprávca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie\ndaňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu\nnemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový\ntermín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone\ndaňovej kontroly.\n\n(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej\nkontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa\nodseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový\nsubjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa\nosobitných predpisov, 1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu\naj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo\nvýzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má\nkontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt\npredloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v\nsume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať\nalebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu\nsa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v\ndôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)\n\n(9) Daňová kontrola je ukončená dňom\na) doručenia protokolu podľa odseku 8,\n\nb) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo\n\nc) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)\n\n(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie\ndaňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré\nurčujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety\npred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.\n\nPodľa § 61 Daňového poriadku\n(1) Správca dane daňové konanie\n\na) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,\n\nb) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je\npotrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)\n\n(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť\nskorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými\nprostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť\nskorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\n\n(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového\nkonania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku\n2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\n\n(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\n\nPodľa § 68 Daňového poriadku\n(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci\ndeň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia\nrozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.\nVyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo\nvyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení\nprotokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane,\nktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné\nriaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný\nsprávca dane.\n\n(5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti\nvyrubenej dani.\n\nPodľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom znení\n(1) Dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\nchlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí;\n\nPodľa § 19 zák. č. 222/2004 Z. z.\n(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom\ndodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej\nobdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)\nje dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n\nPodľa§ 49 zák. č. 222/2004 Z. z.\n(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané;\n\nPodľa§ 51 zák. č. 222/2004 Z. z.\n(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71;\n\nDaňový poriadok definuje základné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho\nštátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej legislatívy pri  aproximácii daňového práva SR a\nkrajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom\nna zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených\nv daňovom konaní. Daňový poriadok je procesným predpisom upravujúcim postupy, pomocou ktorých\nsprávcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a\nje zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov. Medzi podstatné princípy  Daňového poriadku patrí\nzásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi (ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady\nsúčinnosti (ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej\nsúčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších\nzásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej\nsprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti\n(ust. § 3 ods. 7 Daňového poriadku), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní\nrovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl.\n47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca\ndane, ktorý vedie daňové konanie, pričom všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\npreukazuje daňový subjekt, ak bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového\nkonania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť  (ust.\n§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Pri realizovaní tejto činnosti daňové orgány vychádzajú zo zásady\n\nvoľného hodnotenia dôkazov,  zakotvenej v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane dbá, aby\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je\npri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku), pričom využíva\nprostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti,\npre posúdenie, či predmetná dodávka tovaru je alebo nie je oslobodená od dane a  tieto vo svojom\npodmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v\nrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n\nPredmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie  november 2008 vo výške  9778,09 eur.\n\nZ obsahu súdneho spisu a k nemu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa\n23.05.2012 začala v súlade s ust. 46 ods. 3 Daňového poriadku pre dôvodné podozrenie, že účtovné\nalebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené, daňová kontrola dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2008, január - december 2009, január - december\n2010 a január - december 2011. O  uvedenej skutočnosti bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní\nč. 9211401/5/512890/2012 zo dňa 23.05.2012.\n\nDňa 12.04.2013 bolo vydané rozhodnutie č. 9211401/5/1488990/2013, ktorým príslušný správca dane\npodľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku v spojení  s ust. § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku\nprerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti, rozhodujúcej pre vydanie\nrozhodnutia a to zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií Finančnej správe Českej republiky\nvo veci vypočutia svedka - konateľa spoločnosti GEWEX s.r.o. Oznámením č. 9211401/5/3838994/2013\nzo dňa 19.08.2013 správca dane oznámil pominutie prekážky prerušenia daňovej kontroly.\n\nDňa 20.08.2013 bolo vydané ďalšie rozhodnutie č. 9211401/5/3860745/2013, ktorým  správca dane\nprerušil daňovú kontrolu z dôvodu získania potrebných informácií spôsobom podľa osobitného predpisu.\nOznámením č. 9211401/5/4949345/2013 zo dňa 05.11.2013 (žalobcom prevzatým dňa 11.11.2013)\nsprávca dane oznámil pominutie prekážky prerušenia daňovej kontroly.\n\nDňa 04.12.2013 bol pod č. 9211401/5/5397928/2013 vypracovaný Protokol z daňovej kontroly za\nzdaňovacie obdobia január - december 2008, január - december 2009, január - december 2010 a január\n- december 2011, výsledkom ktorého bolo aj konštatovanie, že v súvislosti so zdaňovacím obdobím\nnovember 2008  žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku,  a\nto vo vzťahu  k spoločnosti LAKY, s.r.o.  a vo vzťahu k spoločnosti REAL KOMPLEX s.r.o. ,  v súhrne\n9.778,09 eur.\n\nVýzvou č. 9211401/5/5404810/2013 zo dňa 04.12.2013 (prílohu ktorej tvorí v zmysle ust. § 46\nods. 8 Daňového poriadku príslušný protokol) bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam\nuvedených v Protokole  najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa Potvrdenia o\ndoručení protokolu č. 9211401/5/5447863/2013/Sme zo dňa 06.12.2013 bol príslušný Protokol zo strany\nsplnomocneného zástupcu žalobcu prevzatý dňa 09.12.2013.\n\nNa podklade kontrolných zistení vydal správca dane -Daňový úrad Trnava dňa 10.02.2014 pod č.\n9211401/5/540611/2014 podľa ust. 68 ods. 5 Daňového poriadku Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane,\nktorým vyrubil dňovému subjektu - žalobcovi                    rozdiel dane v sume 9.778,09 eur na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008.\n\nŽalobca podal proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane odvolanie, v ktorom namietal rešpektovanie\nmaximálnej dĺžky daňovej kontroly, vo vzťahu k spoločnosti LAKY, s.r.o. uviedol, že v čase, kedy s\ntouto spoločnosťou obchodoval (obdobie roku 2009), táto nemala sídlo v Tvrdošíne (od 08.06.2010),\nale v Seredi (od 08.11.2006 do 07.06.2010), a teda argumentáciu správcu dane o tom, že spoločnosť\nnekomunikuje so správcom dane a je vo svojom sídle (Tvrdošín) nekontaktná považuje vzhľadom\n\nna uskutočnené obchodné aktivity v roku 2009 za irelevantnú. K výsluchu svedka W. Y. namietal\nporušenie práva klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní, nakoľko k výsluchu nebol prizvaný,\nčím a správca dane porušil ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. K povinnosti preverovať\nsvojich dodávateľov poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-642/11, body 49 a 50, C-324/11,\nbod 43 a spojené veci C-80/11 a C-142/11, body 61 a 65). Žalobca popieral, že by sa zúčastnil, resp.\nmal vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, pričom mal za to, že\nsprávca dane uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo vzťahu k spoločnosti REAL\nKOMPLEX s.r.o. žalobca uviedol, že spoločnosťou dodaný a vo faktúrach deklarovaný tovar nakúpil,\na následne z nákupu si uplatnil odpočítanie dane, osoby, ktoré predmetný tovar doviezli nepreveroval,\nnebolo jeho povinnosťou preverovať účtovné a iné doklady dodávateľa, nakoľko by to bolo v rozpore tak\ns Obchodným zákonníkom ako aj zákonom o ochrane osobných údajov. V závere taktiež poukázal na\nuž skôr označené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-80/11 a C- 142/11, body 61 a 65, C-324/11, bod\n43 a C-642/11) a navrhol odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušiť.\n\nŽalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/347747/2014/4779 zo dňa 30.07.2014 postupom podľa ust.\n§ 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Trnava o vyrubení rozdielu dane\nvydanom pod č. 9211401/5/540611/2014  zo dňa 10.02.2014 potvrdil keď dospel k záveru, že\nžalobca nepreukázal materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia a jeho použite platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení. Správca dane dostatočne preukázal, že v súvislosti s preverovaním\nuskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťami LAKY, s.r.o. a REAL KOMPLEX\ns.r.o. došlo k zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, konkrétne získaním daňovej výhody\nu platiteľa na základe prijatých deklarovaných plnení. Správca dane má právo preveriť podrobne\nskutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na platiteľovi, aby  predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne\npotvrdili, že predmetný obchod s dodávateľom nebol uskutočnený za účelom získania daňovej výhody.\n\nŽalovaným boli  spochybnené obchodné transakcie v oblasti deklarovaných tovarov, k čomu iba\npredloženie vyhotovených daňových dokladov nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena\nna strane platiteľa dane (žalobcu). Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty použiteľný len vtedy ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\nSprávca dane na základe zistení spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené tuzemskými\ndodávateľmi a to spoločnosťami LAKY, s.r.o. a REAL KOMPLEX s.r.o., ich zapojenie do obchodného\nreťazca možno považovať za umelo vytvorený článok bez akéhokoľvek ekonomického a hospodárskeho\ncieľa, pretože ani jedna z uvedených tuzemských dodávateľských spoločností nijakým dôveryhodným\nspôsobom nepreukázali, že nimi vo faktúrach deklarovaný tovar aj dodali tak, ako je uvedené na\npríslušných dokladoch - faktúrach, a že práve oni boli priamymi účastníkmi, ktorí fyzicky tovar najprv\npreberali a následne ďalej predávali pre svojich odberateľov. Konaním žalobcových dodávateľov nebolo\npreukázané, že podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. došlo pri dodaní tovaru k\nprevodu práva vlastníka nakladať s hmotným majetkom a zo zistení vykonaných správcom dane tak\nbolo preukázané, že dodávateľské spoločnosti vystupovali v obchode ako „formálni dodávatelia“, ktorých\ndeklaroval samotný platiteľ.\n\nVznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. sa viaže na ust. § 8 ods. 1 písm.\na)  zákona, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, teda dňom, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo však v danom prípade nebolo preukázané.\nZáverom žalovaný skonštatoval, že bolo úlohou platiteľa dane, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky\nrozumné opatrenia a starostlivosť plynúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu\njeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré\nsamé o sebe zneužívajú právo poskytované a plynúce zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.\nŽalovaný v súlade s názorom správcu dane dospel k záveru, že neboli zistené dôvody na to, aby mohlo\nriadne žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 v spojení s ust. § 51 zák. č.\n222/2004 Z. z., správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol podstatný obsah prednesov,\nstručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje\nskutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy\na posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.\n\nŽalobca má za to,  že podmienky na odpočet dane boli v jeho prípade splnené a riadne správcovi\ndane preukázané a rozhodnutie, ktoré žiada preskúmať označuje za nezákonné, nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal trpí takými vadami konania, ktoré mohli\nzákonnosť rozhodnutia výrazne ovplyvniť a preukazujú i hrubé porušenie práva na spravodlivé konanie.\n\nPre posúdenie zákonnosti postupu rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal\nz administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom spisy žalovaného správneho\norgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál\nsprávneho orgánu v danej veci vrátane originálu dokladov o doručení ( R 66/1988).\n\nV prípade že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis resp. predloží\nneúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a\nrozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie\no rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takejto situácie súd v\nsprávnom súdnictve nemôže posúdiť či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho\nalebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu\nspisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu,\npri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre\nnepreskúmateľnosť ( 8Sžf 41/2011).\n\nKrajský súd upozorňuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR je povinnosťou správneho\norgánu predložiť úplný administratívny spis a nie je úlohou súdu aby po predložení nekompletného\nadministratívneho spisu opakovane vyzýval správny orgán na doplnenie všetkých podkladov ktoré by v\nadministratívnom spise mali byť ( 2Sžo 158/2010).\n\nKrajský súd rovnako nezastáva právny názor žalovaného ktorý bol prezentovaný v inom konaní na\ntunajšom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 20S/75/2014,  že doklady ktoré neboli predložené nemôžu\nmať vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže túto otázku nemôže riešiť sám\nsprávny orgán, môže ju posúdiť len súd v rámci preskúmavacieho konania a len v prípade že mu je\npredložený kompletný spisový materiál.\n\nKrajský súd síce v predmetnej veci nariadil pojednávanie aj keď postup v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p.\numožňuje, aby rozhodol vo veci bez pojednávania a to aj napriek tomu, že námietka nekompletného\nspisu bola obsahom žalobného dôvodu.\n\nV tejto súvislosti krajský súd musí konštatovať, že išlo o námietku resp. o tvrdenie žalobcu ktoré\nnebolo predložené relevantným dôkazom v čase podania žaloby, ale až následne na pojednávaní dňa\n14.1.2016, keď právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa\n18.9.2014, ktorá sa týkala ústneho pojednávania, ktorého sa zúčastnila za žalobcu splnomocnená\nzástupkyňa G. C. a za daňový úrad Ing. U. U. a Ing. V. D., zamestnanci správcu dane. Z obsahu tejto\nzápisnice vyplýva, že  táto obsahuje aj doklady chronologicky usporiadané a tvoriace spis daňového\nsubjektu. Súd konštatuje, že v predloženom spisovom materiáli je podstatne menej príloh a dokladov ako\nje uvedené v predmetnej zápisnici a navyše v spisovom materiáli sa nenachádza predmetná zápisnica\nzo dňa 18.9.2014. Je zrejmé, že takýto rozdiel v dokladoch je nespochybniteľným dôkazom, že ani\nsúdu nebol predložený kompletný spisový materiál, čo je dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n\nV danom prípade bolo úlohou daňového úradu, keďže sa jednalo o jednu daňovú kontrolu za viacero\nzdaňovacích období minimálne v jednom prípade predložiť kompletný spisový materiál obsahujúci\nvšetky dôkazy a listiny ( v origináloch) ktoré správca dane zabezpečil v rámci tejto daňovej kontroly\ns možnosťou v ďalších spisoch týkajúcich sa ostatných zdaňovacích období poukázať, že kompletný\noriginál spisového materiálu je obsahom jediného spisu s uvedením značky tohto spisu.\n\nZ uvedeného dôvodu preto krajský súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia pre jeho\nnepreskúmateľnosť z dôvodu nepredloženia kompletného originálneho spisového materiálu.\n\nNad rámec svojej povinnosti  krajský súd potrebuje zdôrazniť, že ani postup správcu dane v súvislosti s\nneakceptovaním námietok žalobcu zo dňa 8.1.2014 proti Protokolu č. 9211401/5/5397928/2013 zo dňa\n4.12.2013 nebol v súlade so zákonom. Je síce pravdou, že § 14 ods. 1 Daňového poriadku vyžaduje,\naby žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty doručoval podania na daňový úrad elektronickými\nprostriedkami, avšak v prípade že nedošlo k doručeniu podania žalobcom v predpísanej forme,\nnezakladá dôvod  na to, aby sa daňový úrad týmto doručením nezaoberal. Správca dane resp. Finančné\nriaditeľstvo je povinné prihliadať aj na takéto podanie, pričom nedodržanie povinnosti doručovať podanie\nelektronickými prostriedkami však môže byť považované za správny delikt, za ktorý môže byť uložená\ndaňovému subjektu pokuta. Krajský súd považoval za potrebné túto skutočnosť zdôrazniť, hoci v danom\nprípade nešlo o námietku ktorá bola zrušovacím dôvodom, z dôvodu že podľa jeho názoru po zrušení\nrozhodnutia a vrátení veci  žalovanému sa žalovaný môže vysporiadať aj s touto otázkou.\n\nKrajský súd sa ostatnými námietkami žalobcu nezaoberal z dôvodu, že došlo k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p..\n\nO náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 611,13 eur spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku\nvo výške 70 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 541,13 eur. Trovy právneho zastúpenia\npozostávali z troch právnych úkonov - príprava a prevzatie zastupovania 134 eur + režijný paušál 8,04\neur, spísanie žaloby 134 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 14.1.2016 suma 143 eur\n+ režijný paušál 8,58 eur celkovo 435,66 eur. Ďalej súd priznal právnej zástupkyni žalobcu aj cestovné\nvo výške 3,84 eur a náhradu za stratu času vo výške 11,44 eur. Celková suma trov právneho zastúpenia\npredstavuje sumu 450,94 eur bez DPH, keďže právna zástupkyňa žalobcu preukázala, že je platcom\nDPH bola jej priznaná aj 20% DPH zo sumy 450,94 eur a to suma 90,19 eur. Celkové trovy právneho\nzastúpenia s DPH predstavujú sumu 541,13 eur.\n\nVzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozsudku.\n\nToto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004\nZ.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu  odvolanie nie je prípustné.\nProti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou\ntunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 238/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a"}], "citovane_v": []}