{"guid": "989505c5-e9da-4436-b9cc-c2448b14421a:2a224542-cb3e-452e-aa20-514e68385b2c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8814203586.1", "spisova_znacka": "19CoE/9/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/9/2015 z 30. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. marca 2015, sp. zn. 19CoE/9/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8814203586.1", "identifikacne_cislo": "8814203586", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2015-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a224542-cb3e-452e-aa20-514e68385b2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8814203586.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8814203586.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8814203586.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203586
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814203586.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, J. nad X., o
vymoženie 1.885,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 11Er/374/2014-45 zo dňa 05.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 23a ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, §§ 39; 52 ods. 1; 53 ods. 1; 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok, ktorý
je vo veci exekučným titulom znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Ide o neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber  vzhľadom na je splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne
aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.  Rozhodcovský súd je
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom  samotnej štandardnej
zmluvy a dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takýto záver podporuje
aj množstvo exekučných vecí vedených na konajúcom súde s obdobným skutkovým základom, kde
rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú
dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou
stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo
strany rozhodcov. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku len povinnosť ponúknuť svojim klientom
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. ustanovenie bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok
však neobsahuje návrh banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú doložku, bez
možnosti jej ovplyvnenia spotrebiteľom - klientom. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou doložkou. Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom, neexistujúcom právnom
úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je
vydaný v rozpore so zákonom.



Preto  súd prvého stupňa zamietol žiadosť stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že
súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Poukazujúc na slovenský preklad Smernice Rady 93/13/EHS a na rozhodnutie vo veci Asturcom
oprávnený ďalej  namietal, že rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný
a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.

Podľa oprávneného v kontexte so Smernicou nie je možné dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť
za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a
je súčasťou civilného práva.  Zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu
nie je možné vyvodiť záver. Podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a
nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie  konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len na doplnenie konštatuje nedôvodnosť odvolacej
námietky oprávneného, že súdy zastávajú nesprávny názor, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci
ASTURCOM.

Odvolací súd  k uvedenej námietke oprávneného konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa z
uvedeného rozhodnutia nevychádza a je právne odôvodnené v súlade s platným právnym poriadkom
SR.

Pokiaľ oprávnený namietal nemožnosť exekučného súdu skúmať exekučný titul, odvolací súd s takouto
námietkou nesúhlasí. K uvedenému dodáva, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď v zmysle
horeuvedených zákonných ustanovení preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom v súvislosti
s týmto preskúmaním správne konštatoval, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť,
že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým
mravom.



Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku (res iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,
patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené  vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na
základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, nebola v danom prípade
spotrebiteľom - povinným osobitne dojednaná a ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý
na to nemal právomoc, potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu a dôsledkom je zastavenie
exekučného konania, zastavenie exekúcie alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré má v konečnom ten dôsledok, že v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa exekučné
konanie zastaví.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/374/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c6a23d46-e682-4eb4-88e8-51f74a6d0ee3:7c3e1cc1-fc04-4d28-8d98-aeecb544ec9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/374/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11Er/374/2014 z 18. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2019-04-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c6a23d46-e682-4eb4-88e8-51f74a6d0ee3:7c3e1cc1-fc04-4d28-8d98-aeecb544ec9f"}], "citovane_v": []}