Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/239/2012 z 17. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. septembra 2012, sp. zn. 23CoE/239/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3812203091.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/239/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3812203091.1 | 2012-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, § 57 ods. 2 EP, § 219 ods. 1 OSP, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9cce032-778f-4ccf-9a0b-32332578fcaa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3812203091.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/239/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812203091
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812203091.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36432105, právne zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so
sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36715662, proti povinnému: Y. L., bytom W. XXX, o vymoženie
995,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
15Er/552/2012-12 zo dňa 16. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana
Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
§ 44 ods. 2 Ex.por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4
a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 04.01.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 995,82 eur
s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. M0410012 zo dňa 02.02.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2011 a vykonateľnosť dňa 04.03.2011. Z predloženého exekučného
titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 16.10.2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným uzavretá zmluva o úvere č. 6095575106, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo
výške 995,82 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v splátkach. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Preskúmaním predmetných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere,
konkrétne článku 9 bod 9.2, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať čiže
predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje,
kto rozhoduje, v tomto prípade je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom
ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí
v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou, na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na
absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej



doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Na záver súd prvého stupňa uviedol, že po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého postup súdu prvého stupňa
nie je správny. Uviedol, že cieľom úpravy § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava
považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať, nie iba v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky ale, ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná
podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za
neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej
doložky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 9CoE/18/2010. Pokiaľ pred dňom
01.01.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt spĺňajúci podmienky pre
jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z takto
uzavretej úverovej posudzovať podľa ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Pretože
v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť,
či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o
ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Rozpor s
týmito zákonmi nebol súdom prvého stupňa v rozhodcovskom rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy
zistiteľný. V prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný a vykonateľný aj
z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní -
žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Zásada uvedená v odseku 47 rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-40/08 stanovuje hranice pre konanie exekučného súdu bez návrhu, a to práve
v neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je formou mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno
prirovnať k dovolaniu na Najvyšší súd. Aj právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád
uvedených v § 237 O.s.p., zostáva exekučným titulom v zmysle § 41 Ex.por., pokiaľ nie je na základe
podaného dovolania zrušené. To platí aj v prípade, že sa takýmto rozsudkom rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu. Oprávnený poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, sp.zn.
18CoE/924/2009, sp.zn. 18CoE/927/2009, sp.zn. 18CoE/954/2009. Súd prvého stupňa napriek tomu,
že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, bez ďalšieho
konštatoval, že rozsudok sa prieči dobrým mravom, pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru
dospel. Oprávnený žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho
exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne.
V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. 2 Ex.por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či
návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený
potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103
O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.

Námietka oprávneného, že v prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný a
vykonateľný z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 zákona o rozhodcovskom
konaní - žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, neobstojí. Exekučný



súd síce nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, to však ešte
neznamená, že nedohliada na to, aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. Ak totiž zistí, že
je dôvod na jej zastavenie, tak ju zastaví, prípadne aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex.por.). Túto možnosť a aj
povinnosť má v ktorejkoľvek fáze exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že aj eventuálne vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného
konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi
uvedenými v § 63 Ex.por. sú pre exekučný súd z tohto pohľadu právne irelevantné.

Exekučný súd je v zmysle vyššie uvedeného, teda v každej fáze exekučného konania ex offo povinný
skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť
mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno
zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex.por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex.por. alebo osobitného zákona.
Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa
potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na takéto plnenie.

Pokiaľ bol vo veci vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý vychádzal z neplatnej rozhodcovskej doložky,
súd prvého stupňa už v tomto štádiu exekučného konania, keď rozhodoval o tom, či exekútora poverí
vykonaním exekúcie alebo nie, na základe jeho žiadosti, túto správne zamietol, a preto mal odvolací
súd za to, že boli splnené predpoklady pre potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.