Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/162/2012 z 9. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. apríla 2013, sp. zn. 41Cob/162/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6107210184.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/162/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6107210184.2 | 2013-04-09 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ, § 548 ods. 2 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4585f59-54fb-4cd6-9b16-ab5ef7ceacdf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6107210184.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/162/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107210184
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6107210184.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Kiržanovej a
členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu OGA,
spol. s.r.o., so sídlom Majerská 2, 821 07 Bratislava, IČO: 31 383 220, právne zastúpeným JUDr. Peter
Arendacký, advokát, so sídlom Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému GALLOP, s.r.o., so
sídlom Dolná 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 048 500, právne zast. URBÁNI & Partners, so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4 740,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 63 Cb/188/2007-305 zo dňa 20. júna 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 63 Cb/188/2007-305 zo dňa 20. júna 2012 potvrdzuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 214,53,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 63 Cb/188/2007-305 zo dňa 20. júna 2012 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4 740,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne z dlžnej istiny odo dňa 29. 01. 2010 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške
703,30 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 5 147,34 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu . Žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 38,78 Eur a vo zvyšku
žalobu zamietol.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 4.740,09 Eur s
príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný si objednávkou zo dňa 26.10.2006 objednal dodávku a montáž
bezrámovej presklenej konštrukcie s posuvnými dverami v cene 5,135, 10 Eur ( 154.700,-Sk) vrátane
DPH. Žalobca na základe objednávky zabezpečil v požadovaných rozmeroch tovar, ktorý žalovaný
odmietol prevziať z dôvodu, že sa nestal nájomcom priestorov, v ktorých mala byť konštrukcia
namontovaná. Z tohoto dôvodu odmietol zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku.

Súd prvého stupňa prvý krát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.9.2010 a žalobcovi priznal právo
na zaplatenie uplatnenej pohľadávky. Na základe podaného odvolania žalovaným Krajský súd Banská
Bystrica rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením zo dňa 4.5.2011 a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu posúdil nárok žalobcu podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka titulom zaplatenia ceny diela.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o dielo, ktorá vznikla tým, že žalovaný objednávkou zo dňa 26.10.2006 prijal cenovú
ponuku žalobcu zo dňa 25.10.2006. Predmetom zmluvy o dielo bola dodávka a montáž bezrámových



zasklených konštrukcií a rolovacej mreže v hodnote 4.315,21 Eur (130.000,-Sk) bez DPH. Keďže
predmetom zmluvy bola aj montáž dodávaného materiálu jedná sa o zmluvu o dielo podľa § 536 a
nasl. Obchodného zákonníka. Obsahom zmluvy bola aj dohoda účastníkov, že žalovaný zaplatí zálohu
vo výške 80 % s tým, že doplatok ceny mal byť uhradený v hotovosti po odovzdaní zákazky. Termín
vykonania diela bol dohodnutý tak, že k dodávke a montáži žalobca pristúpi 20 pracovných dní po
úhrade zálohy na stavebne pripravenom mieste. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 537 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalobca bol povinný vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo v
dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy, alebo z povahy
diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Uviedol, že z
tohto ustanovenia a obsahu zmluvy nevyplýva zákaz žalobcovi dodať dielo pred dojednaným časom tj.
20 pracovných dní po úhrade zálohovej faktúry vystavenej žalobcom žalovanej. Poukázal aj na výpoveď
svedka G. D. na pojednávaní dňa 26.3.2009, ktorý potvrdil, že úhrada zálohovej faktúry bola len ohľadne
dodávky a montáže zabezpečeného zariadenia žalobcom do miesta určeného žalovaným. Tovar, ktorý
sa mal stať predmetom diela žalobca musel zabezpečiť u iného dodávateľa, pričom sa jednalo o sklá,
konštrukcie i mreže, vyrábané na mieru do prestoru, v ktorom mali byť namontované. Práva z tohto
dôvodu po uzavretí zmluvného vzťahu žalobca začal objednávať predmetný tovar potrebný pre realizáciu
zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorých rozmery zistil pri osobnom zameraní priestoru označeného
žalovaným. Svedok G. D. potvrdil, že predmetný tovar bol dodaný do miesta určeného žalovaným, v
ktorom sa následne mala vykonať montáž Žalobca v konaní predložil dôkazy o nákupe a dodaní tohto
materiálu. Z dodacích listov súd prvého stupňa zistil, že k dodávke tovaru došlo po uzavretí zmluvného
vzťahu medzi účastníkmi konania.

Okresný súd posudzoval podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka aj právny úkon žalovaného
zo dňa 2.2.2004, označený ako zrušenie zákazky. Právny úkon považoval za neplatný podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pretože žalobcovi bol doručený až po prijatí návrhu zmluvy. Žalovaný mohol
právny úkon urobiť iba do prijatia jeho objednávky žalobcom t.j. do 25.10.2006. Žalovaný v zmysle §
344 a nasl. Obchodného zákonníka nemal právo od uzavretej zmluvy odstúpiť. Zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania teda trval až do odstúpenia od zmluvy žalobcom v zmysle podania zo dňa 25.1.2010
doručeným žalovanému na pojednávaní dňa 28.1.2010. Zmluva o dielo teda platne zanikla až dňom
28.1.2010. Odstúpenie od zmluvy o dielo žalobcom súd prvého stupňa považoval za platné i napriek
námietkam žalovaného ,že žalobca tak urobil až po 4 rokoch. Poukázal na ustanovenie § 390 a §
397 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa premlčí právo uskutočniť právny úkon v premlčacej
dobe 4 roky. Oprávnenie žalobcovi odstúpiť od zmluvy vzniklo doručením podania žalovaného zo dňa
2.2.2007, ktoré pomenoval ako zrušenie zákazky a uviedol dôvody, pre ktoré si nemôže plniť povinnosti z
uzavretej zmluvy. Premlčacia lehota uskutočniť právny úkon žalobcu - odstúpiť od zmluvy, začala plynúť
dňom doručenia podania žalovaného. Keďže súdu nebol známy dátum doručenia podania, vychádzal
z dátumu, ktorý je na tomto úkone uvedený dňa 2.2.2007. Je zrejmé, že lehota by uplynula až dňa
2.2.2011. Žalobca odstúpil od zmluvy dňa 28.1.2010 , t.j. počas plynutia 4-ročnej premlčacej doby,
z dôvodu omeškania žalovaného. Dôvodnosť práva žalobcu odstúpiť od zmluvy súd prvého stupňa
odvodil od listinného dôkazu predloženého žalobcom zo dňa 29.1.2007, ktoré pomenoval ako prevzatie
zákazky v spojitosti s podaním žalovaného zo dňa 2.2.2007, v ktorom žalovaný uviedol dôvody, pre
ktoré si nemôže splniť svoju povinnosť z uzavretej zmluvy odovzdať priestor na realizáciu zákazky. K
oprávnenosti žalobcu odstúpiť od zmluvy súd prvého stupňa poukázal, že v zmysle ustanovenia § 554
ods. 3 Obchodného zákonníka sa malo uskutočniť odovzdanie diela v mieste, v ktorom sa malo dielo
vykonať a miesto vykonania diela bolo určené žalovaným v priestoroch nákupného centra ESC, BB.
Pokiaľ žalovaný namietal, že miesto dodania bolo dohodnuté v sídle žalovaného a v prípade montáže
dodaného zariadenia na mieste určenom žalovaným mal žalobca dohodnúť termíny, ak mu bolo miesto
plnenia známe k čomu nedošlo. Súd prvého stupňa uviedol, že tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal,
pretože žalobca preukázal, že povinnosť vykonať dielo v celom rozsahu v mieste určenom žalovaný
mohol len vtedy, ak žalovaný sprístupní priestory, v ktorých mal dielo vykonať žalobcovi. Uviedol,
že žalovaný v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, neposkytol
spolupôsobenie potrebné na to, aby žalobca mohol splniť svoj záväzok v celom rozsahu. V žiadnom
prípade žalobca nebol povinný osobitne vyzvať žalovaného k poskytnutia súčinnosti, pretože žiadne
ustanovenie Obchodného zákonníka a ani zmluva mu takúto povinnosť neukladá. Zdôraznil, že žalovaný
v podaní označenom ako zrušenie zákazky zo dňa 2.2.2007 uviedol dôvody, pre ktoré priestor nikdy
nesprístupní, dielo neprevezme, res. nezaplatí jeho cenu.. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do



omeškania so splnením svojich povinností, vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody, resp. právo na
odstúpenie od zmluvy, ktoré žalobca využil.

Ďalej súd posudzoval obranu žalovaného z dôvodu vypovedania resp. zrušenia zmluvného vzťahu
medzi ním a prenajímateľov priestorov, v ktorom mal byť objednaný tovar žalobcom namontovaný.
Zistil, že žalovaný v zmysle zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, si nesplnil povinnosti uložené pre
riadne uzatvorenie nájomnej zmluvy, keď nezaplatil preddavok vo výške mesačného nájomného. Z tohto
dôvodu nebola uzavretá nájomná zmluva medzi žalovaným a prenajímateľom, a preto súd prvého stupňa
mal za to, že liberačný dôvod uvádzaný žalovaným nie je daný. V čase zistenia prekážky splnenia
svojich povinností žalovaný túto prekážku žalobcovi neoznámil bez zbytočného odkladu potom, čo sa o
prekážke dozvedel. ( § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

Súd prvého stupňa k námietke žalovaného, ktorý poukazoval na § 553 ods. 1 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého si zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať
s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554, a ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa
vykonať montáž zhotovenej, opravenej, alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním
tejto montáže, pričom tvrdil, že žalobca nepredložil súdu o týchto skutočnostiach žiaden dôkaz, súd
prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého,
ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku, alebo na pozemku, ktorý objednávateľ
obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva
neurčuje niečo iné. Predmetné priestory , v ktorých mal byť dodaný tovar a v ktorých sa mala uskutočniť
montáž, je nutné považovať za priestory objednávateľa. Tieto priestory zabezpečoval žalovaný a pre
žalobcu bol povinný zabezpečiť ich sprístupnenie. Súd prvého stupňa mal preukázané, že miestom
dodávky a montáže boli priestory v nákupnom centre ESC, BB, ktoré žalovanému boli prenajímateľom
sprístupnené v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy
vedel a musel vedieť, že v týchto priestoroch bude žalobca dielo vykonávať . Predmetom diela bolo
práve uzavretie obchodného priestoru, rolovacou mrežou spolu so sklami.

Zo svedeckej výpovede svedka p. D. zistil, že materiál potrebný pre realizáciu zákazky dopravil žalobca
do priestoru určeného žalovaným . Dodanie sklenených stien, mreží, oceľových konštrukcií, potvrdil aj
ďalší svedok L.. S. U., ktorý zabezpečoval prenájom priestorov v nákupnom centre v BB. Z tohto dôvodu
súd neprihliadol na námietky žalovaného v súvislosti s tým, že dielo žalobca nevykonal. Dielo podľa
zmluvy malo byť dokončené realizáciou montáže dodaných častí diela , pričom k montáži nedošlo z
dôvodu nesplnenia si povinnosti zo strany žalovaného, ktorý neposkytol v súlade s § 378 Obchodného
zákonníka spolupôsobenie potrebné na to, aby žalobca mohol splniť svoj záväzok. Nesprístupnil
priestory, v ktorých mal žalobca vykonať montáž predmetného zariadenia. Z uvedených dôvodov súd
prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny podľa uzavretej zmluvy
o dielo zo dňa 26.10.2006. Od tejto ceny odpočítal to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaným diela v
plnom rozsahu. Keďže žalobca časť diela vykonal dodaním materiálu potrebného na realizáciu diela
do priestoru určeného žalovaným, a nevykonal montáž, súd navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie
uplatnenej pohľadávky, pričom zohľadnil výšku zľavy, ktorú poskytol žalobca žalovanému za práce
týkajúce sa montáže diela. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného
záväzku, navrhovateľovi priznal aj uplatnené právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka ale len vo výške 9 % ročne z priznanej dlžnej istiny od 29.1.2010. Vo
zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania návrh žalobcu zamietol. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní plne úspešný.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.740,9 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.1.2010 do zaplatenia, v časti výroku o trovách
konania a v časti výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť štátu trovy 38,78 Eur,
podal zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že celá zmluva o dielo bola výsledkom
aktivity žalobcu, ten vypracoval cenovú ponuku , ktorú zaslal žalovanému o čom svedčí e-mailová
komunikácia medzi účastníkmi zo dňa 26.10.2010, kedy žalovaný akceptoval upravenú cenovú ponuku.
V zmysle cenovej ponuky sú uvedené platobné podmienky a rovnako tak dodávka a montáž. V tejto
súvislosti považuje závery prvostupňového súdu za nesprávne, pretože z cenovej ponuky jasne vyplýva



odkladacia podmienka, ktorá predstavuje dojednanie o dodávke a montáži - 20 pracovných dní po
úhrade zálohy. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi zálohu vo výške 80 % a časť plnenia bol
jednoznačne naviazaný na úhradu tejto zálohy. Výklad súdu prvého stupňa ohľadne možností a času
plnenia by bol správny v prípade, pokiaľ by boli pevne stanovené termíny, a nejednalo by sa o zálohu, ale
riadnu platbu dvoch platobných termínov. Celá zmluva bola závislá na uhradení 80 % zálohy a pred jej
uhradením nebola daná povinnosť plniť. Rovnako termín dodania a montáže bol stanovený s ohľadom
na úhradu zálohy, t.j. plnenie bolo stanovené presne 20 dní po úhrade zálohy.

Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že miesto plnenia nebolo nikde presne špecifikované , avšak malo sa
jednať o stavebne pripravené dielo. Žalobca nemal žiadny právny dôvod vykonať svojvoľne dodávku
na akomkoľvek mieste bez vedomia žalovaného, ale len na stavebne pripravenom miesto. Zo strany
žalovaného nikdy nedošlo k oznámeniu stavebne pripraveného miesta a to z dôvodu, že sa nestal
nájomcom priestorov v obchodnom centre BB. V odvolaní namietal, že žalobca veci potrebné na
vykonanie diela nemohol nikde zložiť bez súhlasu a vedomia žalovaného a také konanie žalobcu
považuje za svojvoľné. Žalovaný má sídlo v BB na konkrétnej adrese , a preto, pokiaľ žalobca veci
niekde skladal, bolo by logické ich uložiť u žalovaného. Inde tak mohol urobiť jedine s výslovným
pokynom alebo súhlasom žalovaného, čo sa v tomto prípade nestalo. Tvrdí, že žalobca dielo nezhotovil,
preto nemá nárok na žiadne plnenie zo strany žalovaného. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne
vyhodnotil výpoveď svedka O., pretože žalovaný nikdy žalobcovi netvrdil, že je nájomcom alebo
oprávneným užívateľom priestorov v nákupnom centre. Svedok potvrdil, že priestor, o ktorý mal žalovaný
záujem bol absolútne stavebne nepripravený, a preto tvrdenia žalobcu, že v tomto priestore zložil veci
potrebné na zhotovenie diela, neobstoja. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca a požadoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny. Uviedol, že zo skutkového stavu v prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca
zhotovoval dielo v priestoroch žalovaného. Pod týmto priestorom nemožno chápať iba miesto podnikania
žalovaného, ale tiež miesto jeho prevádzky, či predajne, ktoré nemusí byť v jeho vlastníctve. Stačí ak
mu svedčí právo užívať ich. Takéto oprávnenie žalovaný mal, keďže zabezpečil sprístupnenie priestorov
pre zameranie. Vzniknutú škodu vyčíslil iba vo výške, v akej sa podľa rozmerov požadovaného diela
mali predmetné komponenty použiť. Uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume
214,53 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., z hľadiska
rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
potvrdil ako vecne správny.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplynulo, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o dielo v rozsahu ,ktorý vyplýva z cenovej ponuky žalobcu zo dňa 25.10.2006.
Túto následne žalovaný potvrdil e-mailom dňa 26.10.2006. Žalovaný záväzne objednal realizáciu
dodávky a montáže bezrámových kovových konštrukcií a rolovacej mreže podľa cenovej ponuky zo dňa
25.10.2006. Podľa uzavretej zmluvy o dielo mala byť zaplatená záloha vo výške 80 % dohodnutej ceny
diela a doplatok bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi po odovzdaní zákazky. Dodávka a montáž sa
mala uskutočniť 20 pracovných dní po úhrade zálohy a cena bola dohodnutá vo výške 4.315,21 Eur bez
DPH pri zohľadnení zľavy vo výške 136,56 Eur. Cenová ponuka obsahovala aj bližší popis jednotlivých
častí, ktoré mali tvoriť predmet zmluvy o dielo. Uzavretie zmluvy o dielo žalovaný nerozporoval, ale v
konaní tvrdil, že celá zmluva bola závislá na uhradení 80 % zálohy žalovaným a keďže záloha nebola
uhradená, nebol žalobca povinný plniť. Po uzavretí zmluvného vzťahu žalobca začal objednávať tovar
potrebný pre realizáciu dohodnutého diela. Na základe predložených listinných dôkazov a svedeckých
výpovedí súd prvého stupňa zistil, že tovar potrebný na vykonanie montáže bol žalobcom dodaný do
priestorov určených žalovaným. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný neuzavrel s
prenajímateľom nájomnú zmluvu na priestory, v ktorých žalobca mal realizovať predmet diela z dôvodu
nesplnenia si povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu omeškania



žalovaného a uplatnil si právo na zaplatenie ceny diela dohodnutej v zmluve a zohľadnil jej výšku v
súvislosti s montážou diela, ktorú nevykonal.

Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ odstúpi od zmluvy pre omeškania
objednávateľa . Ak prekážka pre splnenie povinností objednávateľa nespočíva v okolnostiach
vylučujúcich zodpovednosť ( § 374 ), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od
tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Aj v prípade
zániku nesplneného záväzku má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny podľa uzatvorenej zmluvy, keď
odstúpi od zmluvy preto, že objednávateľ je v omeškaní, napríklad s dodaním veci, ktoré sú potrebné k
vykonaniu diela, prípadne splnením iných povinností a toto omeškanie nebolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca bol nútený odstúpiť od zmluvy pre
nesplnenie povinnosti na strane žalovaného, ktorý žalobcovi neumožnil vykonať montáž zhotovenej
veci z dôvodu, že s prenajímateľom neuzavrel nájomnú zmluvu na nebytové priestory, v ktorých mal
žalobca dielo pre žalovaného vykonať. V konaní bolo preukázané, že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi
žalovaným a prenajímateľom nedošlo z dôvodu na strane žalovaného, keď nesplnil povinnosť zložiť
depozit vo výške 3-mesačného nájmu prenajímateľovi.. Žalovaný nepreukázal existenciu liberačného
dôvodu, prekážku, ktorá by mu bránila splniť povinnosti a nastala nezávisle od jeho vôle. Po zhodnotení
skutočností zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v
tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď žalobe žalobcu o
zaplatenie ceny diela vyhovel.

Postup súdu prvého stupňa je v súlade aj s právnym záverom odvolacieho súdu vysloveným v
zrušujúcom uznesení č.k. 41 Cob 325/2010 zo dňa 4.5.2011. Súd prvého stupňa správne právne posúdil
vec. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
prvostupňový súd vec posúdil podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu
síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa na zistený skutkový
stav použil správny predpis a správne ho aj interpretoval. Opäť odvolací súd zdôrazňuje, že vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo, na základe
zmluvy o dielo bol žalobca povinný pre žalovaného vykonať dielo dohodnuté v zmluve. Bolo zistené,
že žalovaný z dôvodu prekážky vzniknutej na jeho strane neumožnil žalobcovi dielo vykonať, a preto
žalobca od zmluvy o dielo odstúpil. Súd prvého stupňa správne nárok žalobcu posúdil podľa § 548 ods.
2 Obchodného zákonníka v súvislosti a so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny diela podľa
§ 548 ods. 2 Obchodného zákonníka a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu
prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že všetky námietky, ktoré boli v konaní na súde prvého stupňa
uvádzané účastníkmi konania, prvostupňový súd zohľadnil a žalovaný neuviedol žiadnu relevantnú
námietku, pre ktorú by musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť, prípadne
zrušiť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku potvrdil ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
v prospech žalobcu, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú z trov
právneho zastúpenia za l úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu vo výške 170,97,-Eur, z režijného
paušálu vo výške 7,81,-Eur a z 20 % DPH vo výške 35,76,-Eur podľa § 14 ods. 1 písm.b), § 16 ods. 3



a ! 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení. Žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
spolu vo výške 214,53,-Eur.

Rozsudok bol jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.