Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/36/2014 z 28. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. apríla 2014, sp. zn. 11CoE/36/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3212200396.2 Krajský súd Trenčín | 11CoE/36/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3212200396.2 | 2014-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 272 ods. 3 OSP, § 273 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a66484fa-a5d7-4b6d-b2f8-8e8e8e206f2e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3212200396.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212200396
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3212200396.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: S. W., bytom J. C. č. XXX, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Andreja Hlinku 21
proti povinnej: Bc. S. W., bytom D..., W. XXXX/X, o úprave styku oprávneného s maloletým Q. W., trvale
bytom D. R. D., W. XXXX/X, zastúpený v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. marca 2014, č.k. 5Em/1/2012-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t r v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu
rozhodnutia, čo odôvodnil § 251 ods. 1 a § 272 ods. 1 písm. a), ods. 3 a 5 O.s.p. Uviedol, že oprávnený
sa v konaní domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave jeho stretávania sa s maloletým synom
Q. na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k.
2P/18/2011-42 zo dňa 06.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2011 a vykonateľnosť dňa
20.10.2011. V priebehu konania súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa nestretáva s maloletým synom
tak, ako bolo stretávanie upravené vykonateľným rozhodnutím. Konštatoval, že pre nariadenie výkonu
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa nemožno brať do úvahy izolovane iba túto okolnosť, súd
musí aj pri výkone rozhodnutia rešpektovať v prvom rade záujmy maloletých detí. Súd prvého stupňa
uviedol, že v priebehu konania sa otec stretával s maloletým Q. raz týždenne, resp. raz za dva týždne za
prítomnosti psychologičky, ktorá podala súdu správy o stretnutiach. Zo správ je zrejmé, že mal. Q. nie je
zatiaľ pripravený stretávať sa s otcom sám, ale potrebuje podporu inej osoby. Zo znaleckého posudku,
podaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2P/140/2012
Mgr. O. F., tiež jasne vyplýva, že stretávanie syna s otcom podľa rozhodnutia, ktoré je predmetom
výkonu rozhodnutia, nie je vhodné vzhľadom na veľmi vážne narušený psychický stav syna a tento
záver vyplýva aj z ďalších dôkazov, predovšetkým z výpovedí svedkov Mgr. K. W., MUDr. Q. J., K. J.
a O. I.. Z týchto všetkých dôkazov vyplýva, že maloletý Q. nemá s otcom vybudovaný taký vzťah, aby
sa s ním mohol stretávať podľa uvedeného rozhodnutia bez toho, aby to nemalo nepriaznivý vplyv na
jeho ďalší vývoj. Za rozhodujúce považoval súd prvého stupňa výpovede svedkov - odborníkov, ktorí s
maloletým v súčasnej dobe pracujú, a to Mgr. W. a MUDr. J.. Z výpovedí týchto dvoch svedkov je zrejmé,
že maloletý Q. má zo svojho otca strach, a v súčasnosti nie je možné, aby sa s otcom stretával podľa
rozhodnutia súdu, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom. Pokiaľ ide o svedecké výpovede Q. W. a
I. V., tak ich výpovednú hodnotu nepovažoval súd prvého stupňa za relevantnú. Zo všetkých uvedených
skutočností a bez potreby oboznamovania sa s ďalšími dôkazmi mal súd prvého stupňa za preukázané,
že vykonateľné rozhodnutie súdu nie je zo strany povinnej plnené nie z dôvodov na jej strane, ale z
objektívnych dôvodov na strane maloletého, ktorý má strach z otca a trpí psychickými poruchami, pričom
strach a poruchy maloletého majú svoj pôvod práve v správaní sa otca v nedávnej minulosti. Podľa
názoru súdu prvého stupňa tak nie je možné pokračovať v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia a aj
keď je rozhodnutie vykonateľné po formálnej stránke, fakticky je z uvedených dôvodov nevykonateľné,



pretože na prvom mieste je záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý vývin a vývoj. Nie je objektívne
možné, aby v čase, keď sa má otec so synom podľa uvedeného rozsudku stretnúť, uskutočniť výkon
rozhodnutia, teda v párnu sobotu a nedeľu v mesiaci odňať o 09.00 hod. ráno maloletého Q. matke a
odovzdať ho otcovi, s ktorým by mal maloletý následne stráviť 9 hodín. Takýto postup by bol porušením
práv dieťaťa a viedol by len k jeho ďalšej psychickej traume z otca. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený - otec maloletého
dieťaťa, nakoľko zastával názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho a neúplného
skutkového stavu veci a z uvedeného dôvodu dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Oprávnený toto svoje tvrdenie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa rozhodol
predčasne, nakoľko v odôvodnení svojho rozhodnutia sa opiera o skutočnosti z rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2P/140/2012-413 zo dňa 27.01.2014, ktorým tento vyhovel návrhu
matky a zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2P/18/2011-42 zo dňa 06.10.2011
v časti úpravy styku otca s maloletým Q.. Poukázal na skutočnosť, že právom dieťaťa je okrem iného
aj to, aby sa riadne stretávalo so svojím rodičom a trávilo s ním čas. Oprávnený poukázal na správu od
psychologičky Mgr. K. W. zo dňa 14.03.2014, ktorú aj priložil k odvolaniu, z ktorej vyplýva, že maloletý
Q. nemá strach z otca, ako konštatuje súd prvého stupňa. Nestotožnil sa s názorom, že vykonateľné
rozhodnutie súdu nie je zo strany povinnej plnené nie z dôvodov na jej strane, ale z objektívnych dôvodov
na strane maloletého, pričom v tejto súvislosti poukázal na uvedenú správu Mgr. K. W., na správu
PhDr. K. V. zo dňa 08.11.2013, na výpoveď PhDr. S. N. podanej na pojednávaní a na správu PhDr.
Dagmar Zitovej zo dňa 29.09.2011, ktoré majú podľa jeho názoru toto tvrdenie vyvrátiť. Na podporu
svojho tvrdenia pripojil oprávnený aj DVD záznam otca, vyhotovený na stretnutí u psychologičky dňa
11.03.2014, na ktorom maloletý Q. uviedol, že z otca nemá strach. Na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru v Bánovciach nad Bebravou bolo zastavené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby, v ktorom bol vypracovaný posudok znalca z odboru detskej psychológie a týranie zo
strany otca sa nepotvrdilo. Zdôraznil, že súd prvého stupňa rozhodol na základe poskytnutých údajov
od matky a maloletého Q. a výpovedí svedkov, ktoré sa nezakladajú na pravde. Zdôraznil, že psychiater
MUDr. J. videl otca až na pojednávaní a jeho strach z otca diagnostikoval iba na základe tvrdení
matky. Poukázal na nepravdivú výpoveď O. I., ako aj na vady znaleckého posudku Mgr. O. F., ktorá
verí tvrdeniam matky vykresľujúcej oprávneného v zlom svetle, na čo však táto nemá dôkazy a podľa
nich stavia odporúčania ohľadne stretávania maloletého Q. s otcom. Dal do pozornosti zistenie PhDr.
S. N., obsiahnuté v správe z 09.03.2014, podľa ktorej sa u maloletého vyvíja syndróm zavrhnutého
rodiča. Oprávnený zdôraznil, že znalkyňa Mgr. O. F. nemala okrem tvrdení matky ani jeden dôkaz
o tom, že odmietavý postoj Q. k otcovi je oprávnený a skutočnosť, že Q. bol týraný, vyvrátil svedok
MUDr. J.. Záverom poukázal na skutočnosť, že týranie zo strany otca sa nepotvrdilo a rovnako sa
nepotvrdil a nepreukázal žiaden strach maloletého z otca. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

K odvolaniu otca maloletého sa písomne vyjadrila povinná, matka maloletého, ktorá uviedla, že stretnutia
prebiehajú už vyše roka každý týždeň v čase 1 hodina 30 minút, stretnutia v trvaní jednej hodiny
prebiehali v roku 2012. Dieťa sa s otcom stretáva aj v čase choroby, dieťa aj v prítomnosti otca motivovala
k stretnutiu v meste, v obchodnom centre na kúpenie hračky, či k tomu, aby otec mohol prísť k nim zahrať
si s ním hry. Ku všetkému bol syn odmietavý, otec bol toho svedkom a počul to, naposledy vo februári
2014. Podľa rozhodnutia 2P/140/2012 by stretnutia mali prebiehať v prítomnosti psychologičky, dieťa by
si podľa záverov súdnej znalkyne malo vybrať formu stretnutia, ak by potrebovalo matku, nemalo by byť
nútené, že to má zvládať bez nej. Priblížila formu stretávaní sa syna s otcom, resp. s rodičmi. Poukázala
na stretnutia sa maloletého s otcom osamote, kedy dieťa ušlo vždy za ňou, následne malo nočné mory a
odmietalo ísť na stretnutie, kde bolo nakoniec donútené ísť. Dieťa je už osem mesiacov nútené chodiť na
stretnutia s otcom, motivované psychologičkou, ale stretnutia sú nasilu. Dieťa pred stretnutím a niekoľko
dní po ňom musí užívať liek naordinovaný pedopsychiatrom. Vyjadrila nesúhlas odchádzať z budovy
CPPPaP, syn by si mal vybrať, či chce stretnutie za prítomnosti otca, alebo aj matky. Poukázala na
nevhodné správanie sa otca (fotenie a kamerovanie syna na stretnutiach proti jeho vôli, filmovanie rodiny
maloletého oprávneným s aktivistom Ligy otcov proti ich vôli). Dňa 06.03.2014 prebehlo stretnutie otca
s maloletým spolu s psychologičkou, nie bez nej. Zdôraznila, že výpovede svedkov psychologičiek a
ostatných boli v odvolaní vytrhnuté z kontextu. Dala do pozornosti skutočnosť, že otec sa na priloženom
DVD pretvaruje, na súdnych pojednávaniach však dokazoval opak, vyjadroval sa posmešne na adresu



MUDr. J. aj súdnej znalkyne, dostal aj pokutu 100 eur. Záverom uviedla, že oprávnený sa na pojednávaní
2P/140/2012 k bíjavaniu maloletého priznal. Rozhodnutie, ktorého výkonu sa oprávnený domáha, už
bolo zrušené a nahradené novým, podľa ktorého sa maloletý s otcom pravidelne stretáva už rok aj 8
mesiacov.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd
v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

Podľa § 272 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe
vykonateľného rozhodnutia súdu.

Podľa § 272 ods. 3 O.s.p. pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve
povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V
tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že
účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže
naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.

Podľa § 273 ods. 1 O.s.p. ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený
uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu
možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

V danej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súdu Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k.
2P/18/2011-42 zo dňa 6. októbra 2011 upravil stretávanie sa otca s maloletým synom Q. W. tak, že tento
je oprávnený stretávať sa s maloletým Q. každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci v čase od 09,00 hod.
do 18,00 hod. bez prítomnosti matky. Súčasne určil, že matka je povinná maloletého v stanovený čas
pripraviť a otcovi odovzdať v mieste trvalého bydliska, kam ho otec dieťaťa v stanovenú dobu privedie
späť. Uvedené uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2011 a vykonateľnosť
dňa 20.10.2011.

Dňa 30.01.2012 podal oprávnený osobne na súde prvého stupňa návrh na výkon vyššie uvedeného
rozhodnutia č. k. 2P/18/2011-42 zo dňa 6. októbra 2011, nakoľko povinná, t.j. matka maloletého koná v
rozpore s tým, čo ukladá predmetné vykonateľné rozhodnutie. Matka maloletého v odpovedi na uvedenú
výzvu okrem iného uviedla, že syn je na stretnutia riadne pripravený, avšak príčinou, prečo sa maloletý
Q. bráni stretnutiam s otcom, je otcove agresívne správanie, ktorého bol maloletý svedkom. Záverom
dodala, že podá návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom.

Vykonaným šetrením odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sa vedie konanie
o úprave styku otca s maloletým Q. pod sp. zn. 2P/140/2012. Odvolací súd sa oboznámil s jeho
obsahom, predovšetkým s výpoveďami svedkov a podaným znaleckým posudkom a zistil, že vo veci
bolo dňa 27.01.2014 rozhodnuté rozsudkom č.k. 2P/140/2012-143 tak, že došlo k zmene úpravy styku
oprávneného s jeho maloletým synom, čím bol zmenený rozsudok č.k. 2P/18/2011-42 zo dňa 6. októbra
2011. V zmysle nového rozhodnutia o úprave styku č.k. 2P/140/2012-143 je otec oprávnený stretávať
sa s maloletým Q. za prítomnosti psychologičky v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie Bánovce nad Bebravou v každý párny týždeň v pondelok od 08,00 hod do 9,30 hod. a v každý
nepárny týždeň v utorok od 14,30 hod. do 16,00 hod. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť,
nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie.



Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo pre posúdenie skutočnosti, či správanie povinnej
- matky maloletého, keď maloletého neodovzdáva na stretnutia s otcom v súlade s vykonateľným
rozhodnutím, bolo dôvodné, potrebné vychádzať predovšetkým z výpovedí svedkov a zo znaleckého
posudku podaného v konaní o úprave styku sp. zn. 2P/140/2012. Skutočnosť, že toto konanie
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nie je rozhodujúca, nakoľko pre odvolací súd je smerodajný obsah
vykonaného dokazovania v predmetnom konaní, majúci vplyv na rozhodnutie v danej veci.

V predmetnom konaní o úprave styku okresný súd ako svedkov vypočul Mgr. O. F., znalkyňu z
odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, Mgr. K. W., psychologičku Centra pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie Bánovce nad Bebravou, MUDr. Q. J., pedopsychiatra, K. J.,
učiteľku v materskej škôlke, ktorú maloletý Q. navštevuje, O. I., starú matku maloletého, Q. W., starého
otca maloletého Q., I. V., priateľku oprávneného a PhDr. S. N., psychologičku. V konaní bol taktiež
podaný znalecký posudok č. 8/2013, vypracovaný Mgr. O. F..

Odvolací súd zastáva rovnako ako súd prvého stupňa názor, že výpovedná hodnota Q. W., I. V. a PhDr.
S. N. nie je pre predmetné konanie relevantná, nakoľko Q. W. a I. V. neboli a nie sú priamymi svedkami
správania sa maloletého Q. a PhDr. S. N. s maloletým Q. naposledy pracovala takmer pred dvomi rokmi.
Z hľadiska rozhodovania súdu je dôležitý aktuálny stav.

V znaleckom posudku č. 8/2013, vypracovanom pre účely konania o úprave styku sp. zn. 2P/140/2012,
Mgr. O. F., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, okrem iného konštatovala,
že maloletý Q. otcovi nedôveruje, bojí sa s ním byť sám. V prítomnosti tretej osoby a v bezpečnom
známom prostredí sa dokáže s otcom zblížiť. Stretávanie syna s otcom podľa rozhodnutia 2P/18/2011-42
zo dňa 6. októbra 2011 nepovažovala za vhodné vzhľadom na veľmi vážne narušený psychický stav
syna, súvisiaci so strachom z otcovej netrpezlivej, výbušnej agresívnej povahy. Zastávala názor, že
postupne by bolo vhodné v prítomnosti matky zoznámiť Q. s prostredím, v ktorom žije jeho otec. Ako
vhodné riešenie považovala pokračovanie v stretávaní otca so synom v prítomnosti psychologičky raz
týždenne.

Na pojednávaniach vykonaných okresným súdom v konaní o úprave styku Mgr. O. F. uviedla, že u
maloletého Q. sa nejedná o syndróm zavrhnutého rodiča, nakoľko pri tomto syndróme sa jedná o
očierňujúcu kampaň, pri ktorej dieťa očierňuje strateného rodiča, neoprávnene a zveličene. V danom
prípade však ide o opodstatnené obavy matky a maloletého dieťaťa z otca. V tejto súvislosti poukázala na
správanie sa otca, kedy tento počas spolunažívania rodičov vychovával dieťa bitkou, priznal, že matke
nadával, maloletého Q. označil za debilné decko, syn reaguje na stretnutia s otcom nočnými morami,
plačom, pomočovaním. Ďalším vyvrátením uvedeného syndrómu je snaha matky o budovanie vzťahu
otca s maloletým Q.. Znalkyňa taktiež zistila u otca maloletého znaky disociálnej osobnosti F60.2, ktorej
prejavy bližšie popísala.

Svedok MUDr. Q. J., pedopsychiater, u ktorého bol maloletý Q. na vyšetrení dňa 17.07.2013, v uvedenom
konaní o úprave styku uviedol, že maloletému Q. diagnostikoval reaktívny, progresívny syndróm s
prvkami postraumatickej stresovej poruchy v kontexte s agresivitou otca v anamnéze voči mame
a voči nemu samotnému, pričom v pozadí príznakov bola afektívna labilita, desivé sny, v kolísavej
frekvencii pomočovanie, v správaní agresívne správanie voči mame, epizodicky samovražedné hrozby,
komunikačné a sebautišujúce hranie sa s imaginárnymi postavičkami, ktoré používa pre povzbudzovanie
sa a prejavy plachosti. Uviedol, že maloletého vyšetril štandardne, najskôr v prítomnosti matky a potom
bez matky. Základná metóda je vyšetrenie a rozhovor, má v tom 30-ročnú prax. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, keď MUDr. J. vykonal psychiatrické vyšetrenie v súlade so zaužívanými postupmi, sa tak
nemožno stotožniť s názorom oprávneného, namietajúcim správnosť predmetného vyšetrenia. Odvolací
súd ďalej poukazuje na vyjadrenie MUDr. J., že u maloletého Q. boli také príznaky, ktoré opodstatňovali
vyšetrenie a aj následnú liečbu a bolo oprávnené, že matka s maloletým prišla k psychiatrovi. Vyjadril
sa, že keby sa naliehalo na maloletého Q., aby bol so svojím otcom dlhší čas, než maloletý Q. reálne
preukazuje, že je schopný vydržať, tak to bude zhoršovať dôveryhodnosť otca.



Svedkyňa Mgr. K. W., psychologička Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
Bánovce nad Bebravou v predmetnom konaní uviedla, že maloletý Q. bol u nej prvýkrát dňa 29.06.2012,
najskôr sa s ním stretávala iba ona a následne začal na stretnutia chodiť i otec maloletého. Na
pojednávaní konanom dňa 16.10.213 uviedla, že maloletý Q. by nezvládol stretnutia so svojím otcom
bez jej prítomnosti, lebo nemajú medzi sebou vybudovaný bezpečný vzťah. Na pojednávaní konanom
dňa 08.01.2014 uviedla, že maloletý by možno zvládol stretnutia so svojím otcom bez jej prítomnosti,
ťažko povedať, ale bolo by to pre neho príliš stresujúce. Neodporúčala by stretnutia bez jej prítomnosti,
mohlo by sa to odraziť na ďalšom vývine jeho vzťahu k otcovi, a to v negatívnom zmysle. Maloletý Q.
sa nejaví tak, že by sa chcel stretávať so svojím otcom sám, keďže niekedy je na stretnutiach neistý,
na stretnutiach sa dvakrát pomočil. Svedkyňa ďalej uviedla, že od 16.10.2013 nastal krok späť, pričom
maloletý Q. jej na stretnutí konanom dňa 22.10.2013 povedal, že dňa 14.10.2013 otec na matku kričal
v škôlke.

Odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2P/18/2011-42
zo dňa 6. októbra 2011 vyplýva oprávnenie otca maloletého sa v stanovenom čase stýkať s maloletým
Q. a súčasne povinnosť matky maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať. Z
obsahu spisu a zo zistených skutočností má odvolací súd za preukázané, že otec maloletého sa so
svojím synom nestretáva tak, ako bol styk upravený vyššie uvedeným rozhodnutím okresného súdu.
Súd prvého stupňa v súlade s § 272 ods. 3 O.s.p. z uvedeného dôvodu nariadil viacero pojednávaní,
na ktorých boli účastníci konania vypočutí a účastníkom odporučil, aby v záujme maloletého Q., ako aj v
záujme rozvíjania jeho vzťahu s otcom navštevovali psychologické konzultácie. Oprávnený sa následne
s maloletým stretával raz týždenne, resp. raz za dva týždne v Centre pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie za účasti psychologičky Mgr. K. W..

Vzhľadom na obsah rozsiahleho dokazovania vykonaného okresným súdom v konaní o zmene úpravy
styku, z ktorého súd prvého stupňa správne vychádzal, odvolací súd považuje jednoznačne za
preukázané, že vzhľadom na aktuálny psychický stav maloletého Q. a vzhľadom na narušený vzťah
maloletého k svojmu otcovi bolo neplnenie vykonateľného rozhodnutia č. k. 2P/18/2011-42 zo dňa 6.
októbra 2011 matkou dôvodné. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje rovnako ako súd prvého
stupňa za potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie nebolo matkou plnené z dôvodov na jej
strane, ale z objektívnych dôvodov na strane maloletého, ktorý vzhľadom na negatívne správanie svojho
otca trpí psychickými poruchami a má z otca strach. Nútený styk maloletého s otcom proti jeho vôli,
realizovaný bez prítomnosti matky v zmysle rozhodnutia č. k. 2P/18/2011-42, by mal podľa názoru
odvolacieho súdu negatívny vplyv na psychický vývoj maloletého.

K námietke oprávneného týkajúcej sa správnosti znaleckého posudku č. 8/2013, vypracovaného Mgr.
O. F., odvolací súd uvádza, že posudok musí v sebe spájať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou
slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý
je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemá odborné vedomosti.
Predmetný posudok zodpovedá uvedeným požiadavkám, a preto odvolací súd zastáva právny názor, že
súd prvého stupňa nepochybil, keď sa pri svojej rozhodovacej činnosti opieral aj o závery predmetného
znaleckého posudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že aj keď v zmysle vykonateľného
rozsudku č. k. 2P/18/2011-42 zo dňa 6. októbra 2011 bola matka povinná odovzdať maloletého Q. v
súdom stanovenom čase otcovi, správanie matky, ktorá ho síce na styk riadne pripravila, avšak proti
jeho vôli k tomuto styku nenútila, bolo opodstatnené.

Odvolací súd záverom poukazuje na skutočnosť, že hoci rozhodnutie č.k. 2P/140/2012-143, ktorým
bol styk otca so synom upravený, doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, v súlade s týmto rozhodnutím
prebieha styk otca so synom už viac ako rok (t.j. raz týždenne za prítomnosti psychologičky v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bánovce nad Bebravou).

Odvolací súd na základe uvedeného rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.