Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/35/2016 z 16. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. mája 2017, sp. zn. 3Sa/35/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201367.1 Krajský súd Košice | 3Sa/35/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016201367.1 | 2017-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 73 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z., § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab2cdbb1-1a00-47d2-82d9-e9796121c0d1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201367.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/35/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201367
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201367.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: G. O. M. N. M.
D., bytom K. Č.. XXX, XXX XX Š., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Stanko, Advokátska kancelária
so sídlom Obrody č 25, 040 11 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v
Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 z 18.11.2016, ktorým podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 24.08.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu
o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne,
ústredie

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov, t. j. dávkového spisu žalovaného, ako aj posudkového
spisu (zdravotná dokumentácia žalobcu) bolo zistené, že žalobca neformálnou žiadosťou požiadal o
zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, z ktorého dôvodu nemôže si
nájsť vhodné zamestnanie a nemôže ani sa riadne zamestnať. Žalobca je poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku od 27.07.1999 pre stav po mnohopočetných poraneniach mozgu, nôh a rúk
následkom dopravnej nehody. Žalobca k žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku predložil odborné
vyšetrenia od viacerých psychiatrov, bol opakovane psychologicky vyšetrený, hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení, ale aj psychiatrickej liečebni, opakovane boli vyšetrené mozgové štruktúry,
elektroencefalografické vyšetrenie a klinicky neurologický nález. Všetky vyšetrenia dokumentujú
stacionárny nález, bez dokumentovania zhoršenia u pravdepodobne nonkompliantného pacienta. Počas
hospitalizácií nebol zaznamenaný ani raz epileptický záchvat, naposledy mal záchvat v roku 2015,
kedy bol prijatý na OAIM a bolo zistené, že neužíva antiepileptiká. Je dobre orientovaný vo všetkých
zložkách, intelektovo amnesticky je dokumentované pásmo subnormy, pretrváva vysoká emociálna
dráždivosť, najmä v záťažových situáciách, čo zodpovedá stredne ťažkej poruche mozgových funkcií
(po úraze mozgu v roku 1998). Uvedené odborné lekárske nálezy posúdil posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka O.S. dňa 09.08.2016. Posudkový lekár posudzoval zdravotný
stav ohľadne zvýšenia invalidného dôchodku, jednak podľa zákona č. 100/1988 Zb., pretože žalobca
bol uznaný čiastočne invalidným od 27. júla 1999 a zároveň posudzoval jeho zdravotný stav aj podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Posudkový lekár po zhodnotení odborných lekárskych
nálezov konštatuje, že u žalobcu nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, naďalej je dokumentový



pokles pracovného potenciálu o menej ako 50 %, pričom zostávajúci pracovný potenciál je väčší než
50 % na výkon sústavného zamestnania, ktoré je schopný vykonávať za zvlášť uľahčených pracovných
podmienok. Žalobca nie je schopný vykonávať fyzicky a psychicky náročné práce, práce vo výškach,
rotačných strojoch pri bazénoch a práce s priamym ohňom, prácu v noci. Je schopný naďalej vykonávať
ľahšie fyzické práce za zvlášť uľahčených pracovných podmienok pod dohľadom inej osoby, napr. denný
vrátnik, nádvorný robotník, pomocný skladník, práce v chránenej dielni na skrátenú pracovnú dobu
a teda je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Keďže posudkový lekár zdravotný stav navrhovateľa na účely invalidity posudzoval aj podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení konštatuje, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je
stav po mnohopočetnom poranení a pohmoždení mozgu a s traumatickým syndrómom so zlomeninou
ľavej stehennej kosti a oboch horných končatín ho zaradil do kapitoly XV, oddiel F položka 1 písm.
c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 24.08.2016 č. XXX XXX XXXX X zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie
invalidného dôchodku

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca, ku ktorému boli
pripojené lekárske správy z neurologického vyšetrenia z 18.04.2016 a 02.03.2016, prepúšťacia správa
z Psychiatrického oddelenia v O. od 11.05 do 31.05.2016, z psychologického vyšetrenia z 09.02.2016, z
prepúšťacej správy z Psychiatrickej liečebne O. od 17.06. do 08.07.2016, z hospitalizácie na ARO O. z
21.09.2015, z MR mozgu z 10.12.2015, z traumatologického vyšetrenia z 08.08.2016, z psychiatrického
vyšetrenia z 03.02.2016 a 08.06.2016 a 30.07.2016. Posudkový lekár po posúdení aj novo doložených
odborných lekárskych nálezov dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je
stav po mnohopočetnom poranení a pohmoždení mozgu a s traumatickým syndrómom so zlomeninou
ľavej stehennej kosti a oboch horných končatín, preto podľa kapitoly XV, oddiel F, položka 1 písm. c)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 40 %, t. j. na hornej hranici stanoveného rozpätia. Za ostatné zdravotné postihnutia a
to poúrazový organický psychosyndróm - nepsychotický intelekt v pásme subnormy, chronický bolestivý
syndróm chrbtice zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu o 10 % tak, že
celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu podľa zákona o sociálnom
poistení je 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň konštatuje, že žalobca je naďalej
čiastočne invalidný podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, lebo je schopný
naďalej vykonávať sústavné zamestnanie za osobitne uľahčených pracovných podmienok.

4. Na základe takto doplneného dokazovania žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 18.11.2016
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

5. Včas podanou žalobou žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v
rozpore s § 195 ods. 1, 2, 3, § 71 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení.
Z rozhodnutia vyplýva, že o návrhu žalobcu na zvýšenie o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté na
základe posudku o jeho zdravotnom stave, v ktorom posudkový lekár konštatuje, že k zhoršeniu
zdravotného stavu nedošlo, naďalej je dokumentový pokles pracovného potencionálu o menej ako 50
%, je schopný vykonávať ľahšie fyzické práce za zvlášť uľahčených podmienok pod dohľadom inej
osoby. Lekársky posudok je len jedným z podkladov na základe ktorých sociálna poisťovňa rozhoduje
a nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2010 sp. zn. 7 So 138/2009). Hodnotenie záverov
lekárskeho posudku - v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého
podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma
aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania a teda, či
taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v
dostatočnom rozsahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.05.2011 sp. zn. 9 Sžso
24/2011). V danej veci lekársky posudok posudkového lekára nezohľadnil jeho tvrdenie, že vzhľadom
na svoj zdravotný stav nie je schopný vykonávať žiadnu prácu.

6. Žalobca v žalobe odcitoval ustanovenie § 195 zákona o sociálnom poistení a má za to, že žalovaný
presne a úplne nezistil skutočný stav veci, nevychádzal aj z jeho vyjadrenia, dôkladne neobjasnil
skutočností svedčiace v jeho prospech. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej



dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,
stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, z komplexných funkčných vyšetrení a ich
záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Základnou úlohou je, že každý posudok posudkového lekára lekársku správu alebo inú odbornú listinu
je potrebné ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Následné poznatky získané
v tomto hodnotiacom procese musí správny orgán v jasnej, stručnej a najmä presvedčivej forme
vyjadriť prostredníctvom zrozumiteľného odôvodnenia, t. j. prevodom odborných medicínskych výrazov
potrebných pre skutkové zistenia s využitím bežných výrazových prostriedkov do právnych úvah a
výsledných záverov, pričom žalobca nesplnil tú ktorú zákonnú podmienku na priznanie invalidného
dôchodku, resp. jeho výšky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 146/2014 z
24.08.2016).

7. Podľa priloženej lekárskej správy z Neurologickej ambulancie MUDr. C. T. žalobca pre postraumatickú
epilepsiu i ťažký organický psychosyndróm a poruchou správania, kognitívnych funkcií, defekt v zložke
mentálnej kontroly, zníženú odolnosť voči záťaži, emočnú labilitu, depresiu nie je schopný sústavne
vykonávať žiadne povolanie. Preto tvrdí, že žalovaný nezohľadnil všetky skutočnosti majúce vplyv na
napadnuté rozhodnutie. Má za to, že rozhodnutie je v rozpore s § 195 ods. 1, 2, 3, § 71 ods. 4 písm.
a), b) zákona o sociálnom poistení.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. ako nedôvodnú
zamietnuť z dôvodu, že námietky uvádzané žalobcom v žalobe nie sú dôvodné.

9. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby,
písomným vyjadrením žalovaného, obsahom pripojených administratívnych spisov a to žalovaného, ako
aj posudkového spisu v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa §
107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je zvýšenie invalidného dôchodku.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako 1 rok.

13. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri
posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia,
ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možností poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

15. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.



16. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

17. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno
zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/ 2003 Z. z. nie je uvedené
zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia
uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

19. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť pri výkone
dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

20. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti
posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo
musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekára.

21. Z uvedeného teda vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom
a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania a to na základe vlastného
vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

22. Zdravotný stav žalobcu po podaní žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku na základe vlastného
vyšetrenia a predložených odborných lekárskych nálezov posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka O.Ž. dňa 09.08.2016 a potom aj 03.10.2016 a na základe zhodnotenia
odborných lekárskych nálezov došiel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa sa podstatne nezhoršil a
navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
a je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravotnou dokumentáciou. Po podaní odvolania žalobcom
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zdravotný stav žalobcu posúdil aj posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v G. dňa 26.09.2016 a dospel
k zhodnému záveru ako posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka v O., teda že nedošlo k
zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu oproti tomu, keď bol uznaný za čiastočne invalidného, pretože
všetky vyšetrenia dokumentujú stacionárny nález bez dokumentovania zhoršenia u pravdepodobne
nonkompliantného pacienta. Žalobca je schopný vykonávať naďalej ľahšie fyzické práce za zvlášť
uľahčených pracovných podmienok pod pohľadom inej osoby, napr. denný vrátnik, nádvorný robotník,
pomocný skladník, práce v chránenej dielni na skrátenú pracovnú dobu a pod..

23. Žalobca k podanej žalobe pripojil lekársku správu z Neurologickej ambulancie C. T. z 09.12.2016,
teda ide o lekársku správu, ktorá bola vyhotovená až potom, čo rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa
18.11.2016 a ktorou dokazuje, že u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Krajský súd poukazuje
na to, že žalobca ak má odborné lekárske nálezy vydané potom, čo rozhodla vo veci žalovaná a
ktoré svedčia o zhoršení zdravotného stavu, môže podať opakovanú žiadosť o zvýšenie invalidného
dôchodku, ku ktorej predloží novo doložené odborné lekárske nálezy, ktoré opätovne posúdi posudkový
lekár (§ 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení).

24. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,
podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie je možné v preskúmavacom konaní
prihliadať na novo doložené odborné lekárske nálezy, ktoré neboli predložené správnemu orgánu, ktorý
je povinný zistiť skutočný stav veci. Naviac v danom prípade žalobca ani nežiadal počas správneho
konania, aby bol doplnený jeho diagnostický zoznam a ani nepredložil ďalšie nové odborné vyšetrenia.



Krajský súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, z ktorého
dôvodu na účely invalidity nie je oprávnený posudzovať iný odborný lekár, ale odborné lekárske správy
na účely invalidity môže posúdiť iba posudkový lekár, a preto aj lekársku správu z Neurologickej
ambulancie MUDr. C. T. z 08.12.2016 môže posúdiť posudkový lekár, nakoľko táto odborná lekárka
vo svojej lekárskej správe nie je oprávnená hodnotiť zdravotný stav žalobcu na účely invalidity. Výkon
lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienený získaním odbornej
spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkového
lekára alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového
lekára. Preto činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a
posúdení zdravotného stavu a to na základe vlastného vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie,
ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov, ktoré účastník predloží posudkovému lekárovi.

25. Krajský súd konštatuje, že posudkoví lekári v danej veci pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu
na účely invalidity, teda či u žalobcu došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu oproti ostatnému
posúdeniu na účely invalidity, keď bol uznaným čiastočne invalidným a boli splnené podmienky
na zvýšenie invalidného dôchodku, postupovali v súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení,
so zákonom o sociálnom poistení, zdravotný stav žalobcu zhodnotili na základe aktuálnych a ním
predložených odborných lekárskych nálezov, pričom dostatočne presvedčivo zdôvodnili, či došlo k
zhoršeniu zdravotného stavu oproti ostatnému posúdeniu, z ktorého dôvodu krajský súd odborné
lekárske posudky posudkových lekárov považuje za objektívne.

26. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného krajský súd dospel k záveru, že námietky
žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

27. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a preto, že žalobca v konaní
úspešný nebol, nepriznal mu právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.