{"guid": "95d3f3bf-6f80-47ba-a23e-f722ddd443ac:2f2032ea-e5f1-4630-b7da-c2537e0b25fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6814010378.1", "spisova_znacka": "3Tos/73/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/73/2017 z 18. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júla 2017, sp. zn. 3Tos/73/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6814010378.1", "identifikacne_cislo": "6814010378", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Železníková", "sudca_id": 694, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-zeleznikova-694", "datum_vydania": "2017-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f2032ea-e5f1-4630-b7da-c2537e0b25fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6814010378.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6814010378.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6814010378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814010378
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6814010378.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 19. júla 2017, v trestnej
veci odsúdenej S. E., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti odsúdenej S. E., proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa
15.05.2017, sp.zn. 2T/204/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej S. E.               z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 15.05.2017 sp.zn. 2T/204/2014 samosudca Okresného súdu Revúca
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 419 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že odsúdená S. E., nar. XX.XX.XXXX
v S., trvale bytom R. XX, prechodne bytom R. XX, okres S., sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčila a trest odňatia slobody uložený jej trestným rozkazom Okresného súdu Revúca
sp.zn. 2T/204/2014 zo dňa 03.11.2014, právoplatný 20.11.2014 vo výmere dvadsaťštyri mesiacov
vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ju zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala odsúdená S. E. v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 15.05.2017, ktorú
bližšie zdôvodnila podaniami nielen svojimi, ale i prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 24.05.2017,
06.06.2017, 09.06.2017 a 30.06.2017.
V písomných sťažnostiach predovšetkým namietala dôvodnosť napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, podľa názoru sťažovateľky je vo vzťahu k nej neprimerane tvrdé, a to aj k jej rodine a deťom a
tiež druhovi. Jej syn E. utrpel vážny úraz a vyžaduje si sústavnú pomoc. Jej druh nie je schopný náležite
sa starať o ich deti, zvýraznila obsah ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., naviac od decembra 2016 sa zlepšila
školská dochádzka jej detí a na slobode by robila všetko pre to, aby riadne chodili do školy a vzdelávali
sa. V jej prípade by bolo namieste zvoliť postup v zmysle § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák. s prípadným
uložením obmedzení a povinností. V tomto smere aj krajskému súdu navrhla zrušiť napadnuté uznesenie
okresného súdu s tým, aby o jej sťažnosti rozhodol sám v intenciách jej obsahu. Pokiaľ si sťažnosť
odôvodnila odsúdená sama, zdôraznila vek svojich detí, terajší trest, ktorý vykonáva jej končí 09.11.2017
a po jeho skončení by sa chcela riadne starať o výchovu všetkých detí. Požiadala tiež o prípadné
určenie spoločného súhrnného či úhrnného trestu za všetky skutky. Pokiaľ by došlo k premene jej trestu,
skomplikovalo by jej to životnú situáciu a opakovane zdôraznila, že jej muž by výchovu všetkých detí
nezvládol.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a preskúmal tiež konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia
Trestného poriadku dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdenej S. E. nebola dôvodne podaná.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi



nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku l,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa v napadnutom uznesení
zistil, že sťažovateľka bola trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/204/2014 zo dňa
03.11.2014 uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného
zákona, za ktorý jej podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov,
ktorého výkon jej bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na 24 mesiacov. Ďalším trestným
rozkazom totožného súdu sp. zn. 2T/161/2015 zo dňa 07.09.2015 bola uznaná vinnou zo spáchania
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ a písm. j/ Trestného zákona a podľa § 44 Trestného zákona v tomto
prípade súd upustil od uloženia ďalšieho trestu. Ďalším rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu
Revúca sp. zn. 2T/42/2016 zo dňa 15.06.2016 bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, za ktorý jej bol podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Nakoniec trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn.
0T/29/2016 zo dňa 12.09.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T/29/2016 zo
dňa 14.09.2016 bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý jej bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon  trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdenej, žiada sa z pohľadu krajského súdu primárne konštatovať,
že pokiaľ prvostupňový súd v tejto veci pôvodne rozhodol predĺžením skúšobnej doby odsúdenej o
18 mesiacov, krajský súd uznesením zo dňa 30.11.2016 toto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
a v jeho dôvodoch sa podrobne zaoberal problematikou týkajúcou sa osoby sťažovateľky, a to z
akých dôvodov nebol v tomto prípade zvolený správny postup súdu prvého stupňa, keď jej predĺžil
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia. Počas skúšobnej doby sa dopustila troch trestných činov
a troch priestupkov, neviedla riadny život a ani starostlivosť o deti nebola z jej strany primeraná, o ich
výchovu sa riadne nestarala a v takom prípade nepripadala v úvahu prípadná možnosť výnimočných
okolností prípadu, ako to predpokladá ust. § 50 ods. 4 Tr. zák. V tejto súvislosti pritom vo svojom novom
rozhodnutí súd prvého stupňa argumentoval už v súlade so stavom veci a zákonom, jeho argumentáciu
si krajský súd osvojil a bolo by nadbytočné ju v podrobnostiach na tomto mieste opakovať (strany 3 a
4 napadnutého uznesenia).
Z naznačených zistení vyplynul pre krajský súd záver, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa sťažovateľka sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčila. Naviac krajský súd nezistil vo veci dôvody na ponechanie podmienečného odsúdenia v
platnosti v zmysle ust. § 50 ods. 4 písm. a), b), c), d) Tr. zák.
Na podklade uvedeného, krajský súd o sťažnosti odsúdenej S. E., považujúc ju za nedôvodnú, rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/204/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}