{"guid": "95a2efcc-a8c3-4087-bfc8-bda89f3ec9f0:e24d13e8-e8cc-4238-af64-b8d26c3e258c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3014200044.1", "spisova_znacka": "26Sp/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 26Sp/3/2014 z 16. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. februára 2014, sp. zn. 26Sp/3/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3014200044.1", "identifikacne_cislo": "3014200044", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2014-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-31", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e24d13e8-e8cc-4238-af64-b8d26c3e258c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3014200044.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3014200044.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3014200044.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200044
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200044.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci
navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor so sídlom Trenčín, Piaristická 25, za účasti U. W., rod. G.,
bytom I. Turná 70, Q. XXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa
15. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   p o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa               15. novembra 2013.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka   j e   p o v i n n á   zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- euro, do troch dní                   od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľka   j e   p o v i n n á   zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jej podania vo výške 3,- euro, do troch dní                      od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva                č.
XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 27.09.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a U.
W. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 30.07.2012 a 30.11.2012
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka
18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste
vlastníctva                  č. XXXX a XXX, katastrálne územie I. I., a to:

- rodinný dom s. č. XX na pozemku C KN parcela č. XXX, v podiele X/X (LV č. XXXX),

- pozemok C KN parcela č. XXX - záhrada vo výmere XXX m2, v podiele X/XX                   (LV č. XXX),

- pozemok C KN parcela č. XXX - záhrada vo výmere XXX m2, v podiele X/XX                  (LV č. XXX),



- pozemok C KN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/XX
(LV č. XXX).

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že ako obe Dohody o splnomocnení (ktorými U. W. splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení
záložného práva) tak a aj samotná Zmluva o zriadení záložného práva (ktorú podpísalo ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci  za U. W.) sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Vo vzťahu k Dohodám o splnomocnení odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnomocnenca
(ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) pre U. W. vybrala navrhovateľka, z ktorého dôvodu
je potrebné takúto dohodu považovať za absolútne neplatnú pre rozpor záujmov U. W. a ProHelp -
združenia občianskoprávnej pomoci podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci malo hájiť záujmy U. W. v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a
nie uzatvárať v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveriť navrhovateľku ako záložného veriteľa na
podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností.

Vo vzťahu k Zmluve o zriadení záložného práva odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že Zmluva
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE je uzatvorená                               na
zabezpečenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.07.2012
a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012, bez ohľadu na výšku možného splateného
dlhu, resp. zostatku nesplateného dlhu v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva, a preto
sa v podstate touto zmluvou môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v
navýšenej hodnote navrhovateľke ako veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva U. W. ako dlžníka k
jej celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia U. W.
ako dlžníka z úverovej zmluvy. Výška pohľadávky, ako dodal odporca vo svojom rozhodnutí, na ktorú
sa zriaďuje záložné právo je nezrozumiteľná, nejasná. Týmto postupom zo strany navrhovateľky ako
záložného veriteľa sa výrazne zasahuje do práv U. W. vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 27.09.2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE s
U. W., ktorú zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa
Dohody o splnomocnení                        č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXX
zo dňa 30.11.2012. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok
navrhovateľky voči U. W. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli z Úverovej zmluvy,
najmä pohľadávky na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia
§ 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46
Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení
bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). U. W. ako záložca sa
v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok zo  zmluvy
o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jej vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej
zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci)
vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene U. W. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom
práva a povinnosti                zo zastúpenia vznikajú priamo U. W. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila
so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená               za U. W.
ako dlžníka konať, a že U. W. ako dlžník nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať.
Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy
splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (U. W.) v zmysle § 22            ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec
nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (U. W.), čo vyplýva aj zo samotnej dohody o



splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (U. W.
ako záložcu) a na jeho žiadosť                     po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka
zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od U. W. ako dlžníka nepožadovala ani jej
osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi splnomocniteľom (U. W. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým                               od navrhovateľky ako veriteľa
a jej zmluvnej dokumentácie. Tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností je v
značnom nepomere k výške pohľadávky navrhovateľky ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje istina
úveru, poplatok za poskytnutie úveru a dohodnuté úroky z omeškania, považovala navrhovateľka za
nepreskúmateľné                    pre nedostatok dôvodov. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o
úvere s dobrými mravmi prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným
právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní                     so splácaním
svojho záväzku. V predmetnom prípade U. W. ako dlžník dlhodobo neplnila svoje povinnosti, riadne a
včas neplatila svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila
zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 15.
novembra 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 27.09.2013 uzatvorenej medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a U. W. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 30.07.2012 a 30.11.2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXX, katastrálne územie I. I., a to rodinný
dom s. č. XX na pozemku C KN parcela č. XXX, v podiele X/X (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela
č. XXX - záhrada vo výmere XXX m2, v podiele X/XX             (LV č. XXX), pozemok C KN parcela č.
XXX - záhrada vo výmere XXX m2, v podiele X/XX              (LV č. XXX), pozemok C KN parcela č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXX), pričom je zrejmé,
že spornými sú tieto otázky:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

2. Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany
U. W. uzatvorená slobodne (či U. W. mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu
niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami U. W. ako
splnomocniteľa.

3. Či Zmluva o zriadení záložného práva je platným právnym úkonom, či táto zmluva neobchádza zákon a
nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď v podstate touto zmluvou sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva U. W. k
jej celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia             z
úverovej zmluvy.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:



Navrhovateľka a U. W. uzavreli dňa 30.07.2012 Zmluvu o úvere                   č. XXXXXXXXX (výška úveru
bola 1000 euro) a dňa 30.11.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (výška úveru bola 350 euro), pričom
U. W. pri uzavretí týchto úverových zmlúv s navrhovateľkou, podpísala i Dohody o splnomocnení pre
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V Dohode o splnomocnení splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky
ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom
ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo
spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť U. W. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 27.09.2013
uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a U. W. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti                 vo vlastníctve záložcu
a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXX, katastrálne územie I. I., a to rodinný dom s. č. XX na
pozemku C KN parcela č. XXX, v podiele X/X (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela č. XXX - záhrada
vo výmere XXX m2, v podiele X/XX             (LV č. XXX), pozemok C KN parcela č. XXX - záhrada
vo výmere XXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXX), pozemok C KN parcela č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/XX (LV č. XXX). Navrhovateľka podala u odporcu návrh na
vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil zmluvu o
zriadení záložného práva ako i dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatné právne úkony.

Odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade               so zákonom,
jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako i dohody o splnomocnení je
dôvodný, so spornými otázkami (uvedenými vyššie pod bodom 2 a 3) sa odporca vo svojom rozhodnutí
dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec
svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona               č. 162/1995 Z.z..

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba                      na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv                   k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej
päť rokov.



Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam,  na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,                   na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu                     a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona                 č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína                     na
návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne                         a obsahuje

a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva,                 na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo                   k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,



e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité                          a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia.                     Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv                               k nehnuteľnostiam
do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje  tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv                                   k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie                      o povolenie vkladu je
miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené                v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,                     pri ktorom okresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.



162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie              o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, preto námietka navrhovateľky
spočívajúca v tom, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle  § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona nie je namieste. Krajský súd v Trenčíne teda jednoznačne                 v zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v
súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody                                      o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne                    a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo                   zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide a
ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej
platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite                            a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany U. W.
ako splnomocniteľa uzatvorená slobodne a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami U. W..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide
o predtlačený formulár, ktorého obsah U. W. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento
mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý
úver. U. W. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je
súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt
- ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť
ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva)
zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o
splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia
úveru donútení. Nakoľko i U. W. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.



Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami U. W. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem U. W., uzatvoril              v jej mene záložnú zmluvu a dokonca poveril navrhovateľku ako
záložného veriteľa                       na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra
nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom
rozpore so záujmami splnomocniteľa (U. W.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

K spornej otázke pod bodom 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,
ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako                i na to, či druhá strana
bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby
bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzanie zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon
(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda                   o splnomocnení, záložná zmluva),
tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito
zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy                    v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho
vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška
plnenia povinného z úverovej zmluvy (U. W. čerpala úver úhrnom len vo výške 1.350,- €, no musela
založiť rodinný dom v podiele X/X a pozemky v podiele X/XX, t.j. nehnuteľnosti, ktorých hodnota - ako
je všeobecne známe - je nepomerne vyššia voči výške úveru 1.350,- €). Preto aj Krajský súd v Trenčíne
sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom                zo strany navrhovateľky došlo
nielen k obchádzaniu zákona, ale sa aj výrazne zasahuje                  do práv dlžníka vo výkone práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj Krajský
súd v Trenčíne (rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného
práva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona, ako aj z dôvodu rozporu
s dobrými mravmi.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.



Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa
27.09.2013. Odporca návrh                   na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky
došlo časom                   k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je
už                        na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované
v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola
v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb..

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jej podania súd rozhodol
na základe skutočnosti, že navrhovateľka elektronickým podaním                 zo dňa 14.02.2014 so
zaručeným elektronickým podpisom ospravedlnila svoju neúčasť                     na pojednávaní a oznámila
tunajšiemu súdu, že súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky,
pričom oznámenie navrhovateľky pozostávalo                z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis
oznámenia (t.j. 1 stranu), ktorý bol založený               do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok
za vyhotovenie rovnopisu je v zmysle položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
k zákonu č. 71/1992 Zb.               vo výške 0,10 euro za každú stranu, minimálne však 3 euro
(oznámenie navrhovateľky je iným podaním). Preto je navrhovateľka v súdenej veci povinná zaplatiť za
vyhotovenie rovnopisu jej oznámenia 3 euro (čo predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže
1 strana po 0,10 € nedosahuje ani zákonom predpísanú minimálnu výšku 3 euro). Pozornosti súdu
neuniklo, že navrhovateľka opakovane elektronicky dňa 12.02.2014 a 14.02.2014 oznamovala súdu, že
ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní, pričom len oznámenie                zo dňa 14.02.2014 bolo
po overení elektronického podpisu vyhodnotené ako „platný“ (ospravedlnenie zo dňa 12.02.2014 bolo
vyhodnotené ako „neplatný“). Preto súd len                   za vyhotovenie rovnopisu podania zo dňa
14.02.2014 vyrubil navrhovateľke súdny poplatok podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov (za
vyhotovenie rovnopisu ospravedlnenia zo dňa 12.02.2014 súd súdny poplatok nevyrubil). Pre úplnosť
súd dodáva, že aplikácia položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu ust. § 42 ods.
3 O.s.p., čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto položke 20a.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku   je   p r í p u s t n é   odvolanie do 15 dní                 odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne                na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}], "citovane_v": []}